Analýza spoločenských a ekonomických trendov na Slovensku a v zahraničí
Demokracia nie je nikomu daná a treba tvrdo pracovať, aby sme ju nestratili a pokúsili sa ju vylepšiť. Prianím INEKO do nového roka je, aby sa pád prinajmenšom v našom regióne zastavil a aby čo najviac ľudí porozumelo príčinám a hrozbám súčasného vývoja.
Pozrite, ako prudko sa za pár posledných rokov zhoršila kvalita demokracie v Poľsku (zo 7,47 na 6,67), Maďarsku (zo 7,53 na 6,64) a v Česku (z 8,19 na 7,62). U nás zatiaľ len mierne (zo 7,35 na 7,16). Pri známke pod 6,00 sa už nedá hovoriť o demokracii. Posledné hodnotenie je za rok 2017, za tento rok bude známe už čoskoro.
Kritika vládnych opatrení a zahraničnej politiky
RTVS 6.12.2018 vo večerných správach doplietla naše kritické vyjadrenia k plánovanej výstavbe úseku R2 Kriváň - Mýtna, keď ich použila ako vyjadrenia k úseku R2 Mýtna - Lovinobaňa.
Ján KOVALČÍK, analytik INEKO: Pretože sa niečo šilo veľmi horúcou ihlou a do toho navyše vstúpil tlak pána ministra a jeho strany Most-Híd a snaha za každú cenu vypísať tento tender čím skôr.
Naproti tomu, k úseku R2 Kriváň - Mýtna hodnotíme naliehavosť dopravného problému známkou 3 a primeranosť navrhovaného riešenia známkou 4, čo znamená, že sú ďaleko od optima. Ide totiž o úsek, ktorý vedie mimo obcí (teda ich neodľahčuje od tranzitu na rozdiel od mnohých prioritnejších úsekov v iných častiach Slovenska) a kapacita súčasnej cesty zatiaľ postačuje.
Žiaľ, prieskumy verejnej mienky, ale najmä výroky a skutky niektorých politikov ukazujú, že nie všetci tomu rozumejú. Asistent na Katedre kriminálnej polície Akadémie Policajného zboru SR Adrián Vaško, ktorý pôsobil v rokoch 2004-2010 na slovenskej ambasáde v Moskve, bol pozvaný do relácie TA3 Téma dňa, aby sa vyjadroval o Putinovi a Rusku. Pán Vaško okomentoval, že sankcie Západu nesplnili svoj „prvoplánový účel“ dotlačiť Rusko k nejakým ústupkom alebo zmenám, skôr sa ľudia stmelili, zomkli sa a vinníka hľadajú za hranicami.
Ale najviac nás zarazil minimálne veľmi vlažný postoj človeka, ktorý v minulosti pôsobil na diplomatickej misii v Rusku a v súčasnosti pôsobí na Slovensku v štátnej vysokej škole zabezpečujúcej vzdelávanie a výchovu najmä príslušníkov Policajného zboru SR a ďalších bezpečnostných služieb, k oficiálnej zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Redaktorovi TA3 sa tu priam ponúkala kontra v podobe pripomenutia ruskej invázie na Krym a Donbas alebo slov generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, že Rusko destabilizuje Európu a ohrozuje jej bezpečnosť, a preto musí Severoatlantická aliancia na to reagovať posilnením svojej obrany.
Podľa Vaška je pravdepodobnosť vojenského konfliktu s Ruskou federáciou takmer nulová. Naozaj máme byť ticho a nepomáhať našim spojencom v NATO, ktorí o to žiadajú, lebo sa cítia ohrození? Tak by si to pravdepodobne predstavovali Rusi. To nemáme dostatok vlastnej historickej skúsenosti, ktorá by mala byť pre nás mementom?
Ekonomické dopady vládnych rozhodnutí
Komentár Petra Goliaša, riaditeľa INEKO: “Keď vláda prijímala programové vyhlásenie, kritizoval som, že namiesto konsolidačných opatrení prevládali sľuby zvyšujúce výdavky, resp. deficit. Teraz už začína byť jasné, za akú cenu: daň z dividend (240 mil. eur), pokračovanie a zdvojnásobenie mimoriadneho odvodu pre regulované subjekty (76 mil. eur), vyššie poplatky za tabak a hazard (123 mil. eur) a najnovšie aj 8%-ný odvod z celého neživotného poistného, na ktorý ma práve upozornili predstavitelia poisťovní (52 mil. eur - vyčíslili poisťovne v dokumente, kde je aj ich argumentácia proti opatreniu).
Spolu majú tieto opatrenia štátu priniesť okolo 500 mil. eur v roku 2019. Naproti tomu štát dostane cca o 170 mil. eur menej vďaka zníženiu dane z príjmu z 22% na 21% a zrušeniu zdravotných odvodov z dividend. Zatiaľ teda čistý príjem štátu zväčša na úkor podnikateľov cca 330 mil. eur. Spomeňme si na to, keď najbližšie podnikatelia napríklad v prieskume PAS opäť povedia, že sa u nás podnikateľské prostredie zhoršuje. Inak tipujem, že na krytie sľubov a ešte aj plánované znižovanie deficitu uvedené zvyšovanie daní stále nestačí.
Až 33 miliónov eur vyčlení jednorazovo vláda na podporu prvovýrobcov mlieka. Keďže štát nemôže prvovýrobcom peniaze vyplácať priamo, lebo by išlo o nedovolenú štátnu pomoc, urobí tak nepriamo. Poskytne im dotácie na zber údajov prostredníctvom štátneho podniku Plemenárske služby.
Komentár INEKO: Vláda klame v priamom prenose. Pod zástierkou zberu dát dotuje aj stratových výrobcov mlieka. V slušnom právnom štáte by jej taký podvod nemohol prejsť. Okrem toho, čo riešia dotácie? Vláda si za veľké peniaze len kupuje čas. Pri prebytku mlieka po zrušení kvót bude musieť jeho výroba skôr či neskôr klesnúť, stratoví výrobcovia budú musieť z trhu odísť.
Štátny tajomník Viktor Stromček: „Prebehla súťaž na základe schválených dokumentov a podkladov zo strany Európskej komisie. D3 patrí medzi najkomplikovanejšie stavby v rámci Slovenska.
Komentár INEKO: Radi sa oboznámime s dokumentom, v ktorom EK schválila načasovanie troch veľkých tendrov, ktoré obmedzilo súťaž. Súhlasíme, že aktuálne súťažené úseky D3 aj D1 patria k ťažším. Schválne sme ich však porovnali s ešte ťažšími tunelovými úsekmi D1 pri Žiline. Príklady stavieb s cenou 70 mil. eur na kilometer? Povedzte niekoľko takýchto príkladov, pán štátny tajomník.
Minister financií Peter Kažimír pre HN: Medzinárodnými finančnými trhmi sme vnímaní ako kredibilní. Keby to tak nebolo, nemohli by sme tento týždeň predať 11-ročné dlhopisy s výnosom za 0,8 percenta a trojročné dokonca so záporným výnosom 0,1 percenta.
Komentár INEKO: Hlavne že na PPP D4/R7 si podľa neoficiálnych informácií požičiavame za viac ako 3,5% ročne. Oficiálny údaj nie je známy, keďže ho víťazný uchádzač odmieta zverejniť.
Ján Kovalčík: “Ušetrilo sa (na zrušení PPP diaľničných projektov z obdobia 2006-2010) ešte viacej, ako sme si vtedy vedeli predstaviť. Keď som si pred mesiacom spravil porovnanie len stavebných nákladov, tak rozdiel bol dve miliardy eur. Keďže som mal možnosť byť pri tom a vidieť dáta z finančných modelov firiem, ktoré chceli byť koncesionármi, tak viem, že stavebné náklady, ktoré boli len jedna zložka z celkovej ceny, boli viac ako dvojnásobne vyššie oproti tým, za ktoré sa tie úseky nanovo vytendrovali.
Ten rozdiel je taký obrovský, že aj napriek dodatkom, ktoré sa dnes k tomu uzatvárajú, budú konečné ceny o polovicu nižšie. Ak zarátame aj rozdiel z prevádzkových nákladov a nákladov na údržbu, rozdiel sa ešte výrazne zvýši. V čase prvej Ficovej vlády na predraženie neupozorňoval skoro nikto, iba INEKO a Trend, takže ekonomická nevýhodnosť až tak nerezonovala. Proste všetci chceli vo veľkom stavať.
Transparentnosť a daňová kontrola
Daňová poradkyňa Renáta Bláhová: Minimálne posledných päť rokov sú na Slovensku kontroly sústredené na DPH, oblasť dane z príjmov sa kontroluje len sporadicky, najmä na daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty, t. j. tie veľké. Daň z príjmov sa v skutočnosti koncepčne nekontroluje. Nie sú na to kapacity, kontrolujú sa len nadmerné odpočty.
INEKO: Administratívna kontrola je náročná a drahá. Oveľa jednoduchšia a lacnejšia (aj keď zrejme nie postačujúca) je verejná kontrola, pre ktorú treba zverejňovať aspoň to, kto aké platí dane. Ministerstvo financií to už začalo robiť práve pri dani z príjmov firiem, hoci za 55% firiem stále nie je uvedená výška splatnej dane. Je pravdepodobné, že väčšina z nich žiadne dane neplatí, keďže ministerstvo ešte v roku 2013 zverejnilo, že dane z príjmu neplatí takmer 60 % právnických osôb.
Pre výpočet splatnej dane boli pri účtovných závierkach typu POD použité údaje z výkazu ziskov a strát a to konkrétne súčet hodnôt na riadkoch 49 a 56 v stĺpci 1 (bežné účtovné obdobie). Ak je pravda, že až toľko firiem dane neplatí, je namieste uvažovať aj o systémovej administratívnej kontrole. Pre efektívnejšiu verejnú kontrolu by určite bolo užitočnejšie, keby ministerstvo priamo vyplnilo kolónky pri všetkých firmách. A keby popri výške zaplatenej dane začalo zverejňovať aj výšku tržieb.
Viac na daniach a odvodoch by štát podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša vybral, ak by sa zvýšila transparentnosť pri ich platení. „Prvým krokom je zverejnenie zoznamu firiem s výškou zaplatenej dane z príjmu. K tomu by mala byť zverejnená aj informácia o výške obratu, nasledovať by mali údaje o zaplatenej dani z pridanej hodnoty a výške nadmerných odpočtov,“ vymenúva Goliaš informácie, ktoré by sa mali zverejniť.
Daňová transparentnosť by sa mala podľa neho postupne rozšíriť aj na živnostníkov a mala by pokryť dlhšie časové obdobie. Myslí si, že by sa tak zvýšila šanca na odhalenie daňových podvodníkov a verejný tlak by pomohol obmedziť daňové úniky. U severanov daňová transparentnosť funguje. Norway has made public tax data since 1863, but three years ago, the government put online the skatteliste or tax list that contains the amounts of taxes by its citizens.
In Finland, the tax administration publishes the tax list online, and searches on individuals are possible on for a fee of about 36 cents per search. In Sweden, tax returns have been public since 1903. Copies of the Taxation Calendar, which lists the earnings of those with middle to high incomes, are printed and made available to requesters.
Hodnotenie školského systému
Dá sa veriť rebríčkom základných a stredných škôl? Denník N pozbieral kritiku na naše rebríčky základných a stredných škôl. Škoda, že sa nespýtal aj na názory rodičov, ktorí sú našou kľúčovou cieľovou skupinou. Ak náhodou ste rodičia, ktorí vyberajú školu pre svoje dieťa, skúste si najskôr sami odpovedať, či rebríčky, hoci aj bez pridanej hodnoty, pre vás sú pomôckou, alebo nie.
A ešte dôležitý detail - na portáli píšeme, že naše hodnotenie “nemusí” odrážať kvalitu, alebo že “komplexne nevypovedá o kvalite”. Inými slovami, hodnotenie “môže” vypovedať o kvalite, resp. ju “môže čiastočne odrážať”. Závisí to od konkrétneho prípadu. A nakoniec - učitelia už vo viacerých štátoch zablokovali rebríčky škôl, v USA dokonca trvalo mnoho rokov, kým sa k nim vrátili.
Komentár INEKO: Aj PISA rebríčky sú na základe absolútnych výsledkov žiakov. Tiež sú neúčelné? Od ministra by sme očakávali, že bude výsledky sledovať a vytvárať podmienky, aby sa najmä základné školy so slabšími výsledkami doťahovali na tie s lepšími.
Hodnotenie zdravotníctva
Peter Celec, lekár a vedec: “Frekvencia nozokomiálnych infekcií sa v jednotlivých štátoch sleduje a vo väčšine sa pohybuje niekde medzi 5 - 9% všetkých hospitalizácií. Na Slovensku je to hlboko pod 1%, teda aspoň podľa nahlásených údajov z nemocníc. Tým údajom neveríme ani my tu, tobôž odborníci v európskych inštitúciách. (…) V Nemecku ročne zomrie v nemocniciach práve na takéto nákazy okolo 40 000 pacientov, pričom odhady hovoria, že asi polovici z nich sa dá relatívne jednoducho predísť.
Ak by sme boli na tom podobne ako v Nemecku, možno na Slovensku očakávať ročne asi 1 250 úmrtí na nozokomiálne nákazy. Komentár INEKO: Na rovnaký problém sme upozornili v roku 2014. Ak nemocničné nákazy nevieme sledovať, nemôžeme s nimi bojovať. Podobne ako pán Celec, ani my zatiaľ neregistrujeme žiadne kroky k náprave.
America’s government has started to link health-care payments with patient feedback: Medicare, a federal scheme for over-65s, recently started to give bonuses to hospitals that score well. (…) Britain’s National Health Servic...
Europribeh Slovenska - zavedenie eura na Slovensku
tags: #martin #filko #pekaren #recenzie
