Kontroverzie okolo extrémistickej symboliky na Slovensku
Kontroverzný spevák Jaroslav Pagáč, známy ako Reborn, bol oslobodený spod obžaloby z výroby, rozširovania a prechovávania extrémistických materiálov sudcom Špecializovaného trestného súdu Petrom Pulmanom. Prokurátor sa s týmto rozsudkom nestotožnil a odvolal sa, pretože rozsudok nie je právoplatný.
Kým prokuratúra považovala symboly čierne slnko, kolovrat a runu života - Lebensrune na oblečení určenom na predaj za jednoznačne neonacistické, spevák sa bránil, že sú pohanské. Sudcu Pulmana znalci nepresvedčili a hovoril aj o tom, že materiály mali posudzovať bez ohľadu na osobu obžalovaného Pagáča. Vyhovel tak výčitke Najvyššieho súdu, ktorý pôvodný rozsudok v kauze, štyri roky nepodmienečne, zrušil a vec vrátil späť na špecializovaný súd.
Rozsudok zaskočil odborníka na extrémizmus a riaditeľa Centra boja proti hybridným hrozbám pod ministerstvom vnútra DANIELA MILA. Pagáča zaraďuje ku krajne pravicovej scéne a nestotožňuje sa s výkladom, keď súdy žiadajú posudzovať symboly mimo ich kontext.
Poďme sa porozprávať o extrémizme
Problém interpretácie extrémistickej symboliky
Daniel Milo vyjadril prekvapenie nad oslobodzujúcim rozsudkom vo vzťahu k Jaroslavovi Pagáčovi a uviedol, že ide proti rozhodnutiam toho istého súdu v podobných prípadoch. Konkrétne pri tomto človeku som pritom ja osobne nemal pochybnosti, čo chce symbolikou vyjadriť vzhľadom na jeho minulosť, vystupovanie a prostredie, v ktorom sa pohyboval.
Podľa Mila je problematický spôsob interpretácie sudcu Pulmana a pre ním už Najvyššieho súdu v súvislosti s preukazovaním významu konkrétnej extrémistickej symboliky. Ide o tri symboly - kolovrat, čierne slnko alebo Schwarze Sonne a runu života - Lebensrune, ktoré sa v tomto prípade vyskytovali na zaistených materiáloch - oblečení, CD a podobne. Samotný Pagáč ich má navyše vytetované na tele.
Oba súdy vychádzajú z premisy, že symboly všeobecne majú svoj jednoznačný význam a mali by byť určené ako extrémistické bez ohľadu na kontext, spôsob a okolnosti ich použitia a bez ohľadu na osobu ich šíriteľa alebo nositeľa.
Podľa Mila je takáto požiadavka nerealizovateľná, pretože akýkoľvek symbol je vždy významová skratka a nadobúda svoj význam práve a iba v kontexte. Je zásadný rozdiel, keď je svastika vyobrazená niekde v Indii na chráme či odeve budhistu alebo hinduistu a keď má hákový kríž na tričku vyholený potetovaný mladík v severnom Nemecku.
Symbol čierneho slnka alebo Schwarze Sonne je jedným z najznámejších nových symbolov, ktoré používa krajne pravicová scéna. Je zástupným za svastiku, často ju nahrádza.
V podobe, v akej ho mal podľa obžaloby šíriť Jaroslav Pagáč a v akej ho má aj vytetovaný, ho poznáme z nemeckého hradu Wewelsburg. Tam sa objavil v čase Tretej ríše, keď hrad využívali jednotky SS.
Jaroslav Pagáč sa bráni tým, že symboly nie sú extrémistické, ale pohanské a tvrdí, že vyznáva takzvané rodnoverie nadväzujúce na predkresťanskú vieru starých Slovanov.
V prípade Jaroslava Pagáča, ktorý sa dlhé roky pohybuje na krajne pravicovej scéne, zúčastňuje sa podujatí, kde sa to len hemží extrémistami, je zachytený na koncertoch, kde sa hajluje, podľa môjho názoru každý súdny človek uzná, že nebude zberateľ motýľov alebo hinduista, ktorý používa tie symboly, lebo je to jeho náboženské presvedčenie. Milo to vníma ako stratégiu obhajoby, subjektívnu obranu a účelové tvrdenia, ktoré majú preukázať jeho nevinu.
Sudca hovoril v stručnom zdôvodnení aj o tom, že keď sa rovnaký symbol posudzuje raz ako extrémistický a inokedy ako neškodný, môže to narúšať princíp právnej istoty. Podľa Mila sa to v praxi nedá urobiť.
Áno, princíp právnej istoty je jedným zo základných princípov právneho štátu, ale máme aj iné princípy trestného konania, napríklad v pochybnostiach v prospech obvineného.
Samozrejme, na to, aby šírenie extrémistických materiálov mohlo byť zo strany štátu trestané, musí byť preukázané, že človek, ktorý extrémistický materiál šíril, vedel, čo konkrétny symbol znamená a používal ho v tomto kontexte.
Hovoriť dnes, že čierne slnko má úplne iné významy, je, ako keď Marian Kotleba v kauze jeho šekov argumentoval, že 14 88 je len nevinné číslo. A v tomto prípade, hoci uňho išlo o iný paragraf, práve špecializovaný trestný súd rozhodol, že práve kontext je podstatný.
Na obale svojho manifestu ho použil terorista Juraj Krajčík, ktorý zastrelil dvoch ľudí na Zámockej a jednoznačne hlásal myšlienky neonacizmu. Prečo ho mal na svojom manifeste? Lebo tento symbol je tak rozšírený a akceptovaný v rámci krajne pravicovej scény, že niet pochýb, čo ním chcel vyjadriť.
Obhajoba argumentovala, že symboly nie sú zakázané ani v Nemecku, v zdôvodnení rozsudku to spomenul aj sudca. Milo považuje odkaz na nemeckú právnu úpravu za scestný, keďže tá je odlišná od našej. V Nemecku majú zavedený systém takzvaných protiústavných organizácií a symboly ich podpory sú stíhateľné a stíhané.
Na Slovensku nemáme zakázané symboly naviazané na konkrétne organizácie, ale na podporovanie totalitných ideológií a hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd, preto je dôležité posudzovať ich v kontexte.
Symboly pritom stále pribúdajú. Keď to preženiem, môže sa ním stať aj jednorožec, ak by ho nejaká extrémistická alebo teroristická organizácia začala používať na presadzovanie a propagáciu svojich myšlienok.
Symbol čierneho slnka (Schwarze Sonne)
Riziko precedensu a novopohanstvo
Záver, že na extrémistický symbol sa treba pozerať nezávisle od osoby, ktorá ho nosí, alebo ho napríklad rozširuje na tričkách, nášivkách a podobne, je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou špecializovaného trestného súdu, s praxou prokuratúry a polície.
Ak by aj súd s Jakubom Škrabákom dopadol podobným spôsobom, tak to môže byť do budúcna istý precedens. Pokiaľ viem, rovnaký súd schválil aj dohodu o vine a treste s bývalým predsedom Okresnej organizácie strany ĽSNS v Ružomberku Michalom Buchtom,kde sa spomínajú aj niektoré symboly ako u Pagáča, podmienkou takejto dohody je pritom priznanie viny a prijatie trestu.
Určite by som nechcel hádzať všetkých novopohanov do jedného vreca. Návrat k pôvodnej duchovnosti a slovanským koreňom je plne v medziach zákona, ak s tým nie sú spojené verejné prejavy sympatie k nejakým totalitným ideológiám a hnutiam potláčajúcim základné ľudské práva a slobody.
V rámci vyznávačov pôvodného duchovna a komunít sú však tiež rôzne prúdy, niektoré úplne neškodné, iné majú prepojenie na osoby z krajne pravicovej scény, respektíve sa ich ľudia z tejto scény snažia oslovovať.
Hrad Wewelsburg
Sloboda prejavu a zmeny v pravicovom extrémizme
Extrémisti veľmi radi hovoria o slobode prejavu a o cenzúre. Mne príde až absurdné, keď si uvedomíme, že v v relácii známeho pravicového extrémistu Dannyho Kollára vystupujú bývalý minister vnútra (Robert Kaliňák) a policajný exprezident (Tibor Gašpar), ktorých tlačovky o boji proti extrémizmu si všetci dobre pamätáme a hovoria uňho o potrebe obhajovať slobodu slova.
Slobodu prejavu možno obmedziť aj v demokratickej spoločnosti, ak je to potrebné vzhľadom na ochranu práv a slobôd iných alebo z ďalších závažných dôvodov.
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne hovorí, že zneužívanie práva na slobodu slova na podnecovanie národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti nie je chránené Európskym dohovorom pre ľudské práva. Pravicoví extrémisti sa však radi vykresľujú ako bojovníci za slobodu prejavu, pričom opak je pravdou.
V minulosti som sa naň vyslovene špecializoval, teraz ho sledujem skôr zo záujmu. Za posledné roky však táto scéna prešla zásadnými zmenami, aj vzhľadom na vstup ĽS NS do parlamentu a neskorší vznik hnutia Republika. Do oboch prešli viacerí, ktorí boli súčasťou krajne pravicovej scény.
Máme tu bývalého speváka neonacistickej kapely, ktorý je dnes hovorcom politickej strany, alebo osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za rasovo motivované trestné činy a sedia v národnej rade.
Ľudia, ktorí vyšli z takýchto koreňov, sa pre politickú kariéru snažili svojej minulosti zbaviť a prispôsobili tomu ich jazyk aj prejav. Po tom, čo sa zbavili toho najokatejšieho rasizmu a antisemitizmu, hovoria o podobných témach, no iným slovníkom. Často používajú dezinformácie a manipuláciu. V očiach verejnosti, sa z môjho pohľadu žiaľ, akoby očistili. To je jedna časť scény.
Druhá časť stále vyznáva násilné riešenia, aj keď počty násilných trestných činov sú oproti deväťdesiatym a nultým rokom rádovo nižšie, čo však neznamená, že neexistujú.
Zoberme si teroristu zo Zámockej, ktorý sa online radikalizoval práve v prostredí pravicového extrémizmu. Vyrastal na online fórach a chatovacích platformách, kde nasával túto ideológiu a následne sa rozhodol zobrať zbraň do ruky a spáchať teroristický útok.
Páchatelia extrémistických trestných činov sa dnes navyše stávajú sofistikovanejšími, aj táto scéna, ako zvyšok spoločnosti, využíva všetky možnosti internetu, rôznych fór a sociálnych sietí na svoje aktivity.
tags: #martin #pagac #ministerstvo #vnutra #životopis
