Mastný hrniec: Kritika spoločnosti v divadelnom prevedení

Divadelné predstavenie Mastný hrniec v podaní Ochotníckeho divadla DIV-OCH z Výčap - Opatoviec je dielo, ktoré si zaslúži pozornosť pre svoju aktuálnosť a hlbokú myšlienku. Hlavnou témou je kritika byrokracie, politiky a morálky spoločnosti. Príbeh sa odohráva v malom mestečku, kde miestni predstavitelia zápasia o moc a vplyv.

Nitriansky kraj, kde sa hra odohráva.

Hlavnou zápletkou je snaha rôznych politických skupín privlastniť si zásluhy za udelenie tzv. „mastného hrnca“ - veľkej finančnej dotácie pre mesto. Postavy sa postupne odhaľujú ako pokrytecké a zištné, pričom všetci predstierajú, že konajú pre verejné dobro.

História a kontext hry

Vo Výčapoch-Opatovciach naštudoval túto hru ochotnícky súbor pod vedením pani Valérie Čulákovej v roku 1978. Zbierka fotografií vznikla z terénneho výskumu v obciach okresov Nitra, Šaľa a Zlaté Moravce.

Výstava starých fotografií z divadelných ochotníckych predstavení z obdobia rokov 1920 - 1999. Dlhoročná tradícia ochotníckeho divadla podnietila vznik profesionálneho divadla na Slovenku. Krajské osvetové stredisko v Nitre uchováva tradíciu ochotníckeho divadla v Nitrianskom kraji. Bc. Mgr. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Ida Rapaičová a význam herectva v každom veku

Prianie k Vianociam - herečka Ida Rapaičová 24.12.2025

Slovenská herečka Ida Rapaičová oslávila významné jubileum a zdôrazňuje, že herectvo má svoj význam aj v staršom veku. Ako hovorí, je jej vlastne jedno, koľko má rokov.

Ida Rapaičová v inscenácii Mačacia hra prešovského Divadla Jonáša Záborského.

„Na jubileum nemyslím, žijem svoj život, ako vládzem, naplno, aj vďaka mojim deťom, ktoré stoja stále pri mne. Oni mi nedovolia zaspať na vavrínoch, nutkajú ma, aby som bola stále aktívna a činná, a to je dobre. Robím teda, čo môžem a na vek sa nepozerám. Staré herečky sa často zvyknú utiahnuť do ústrania, no v divadle i vo filme ich, naopak, podľa Rapaičovej stále treba.

„Je škoda, že veľa starých herečiek odchádza do ústrania. A herectvo je aj o istej exhibícii a veľa herečiek svoj vek skrýva. Nevyčítam im to, rešpektujem, lebo každý sme nejaký, ale mne nikdy nenapadlo ani hrať sa na mladšiu ani vyzerať lepšie, ako vyzerám. Beriem svoj vek ako súčasť svojho života a myslím si, že aj v tomto veku herectvo má svoj význam. Veď aj starý človek je človek a aj o ňom sú divadelné hry. A dobré hry! Ako hovorila pani Prechovská ,Iduška, každá vráska je svedectvo o živote a prehlbuje tvoj herecký charakter, tak sa im nebráň a nežehli si ich, lebo nebudeš sama sebou…‘ To som si zapamätala, a je to pravda, lebo raz sa to vypomstí.

„Nebohý Dibarbora mi vždy hovoril, že herec môže hrať až do smrti a najkrajšou smrťou pre herca je zomrieť na javisku… Jemu sa to žiaľ nepodarilo, zomrel za iných okolností, ale mal pravdu. Lebo zmyslom hereckého života naozaj je hrať až do konca… A ja zatiaľ mám to šťastie,“ poznamenala Rapaičová.

„Priznávam, že niekedy je toho dosť a občas prídu dni, keď si hovorím, že už to ani robiť nemusím, však už mám na to vek a chce sa mi len sedieť doma a ticho si vyšívať a čítať a mať pokoj. A vtedy nastúpia moje deti a hovoria: ‚Mami, musíš! Kým vládzeš musíš! S tvojou pamäťou? Utekaj, ešte musíš robiť!‘ Ženú ma a prehovárajú, takže aj vďaka nim som ešte aktívna. Sú na mňa veľmi prísne. Niekedy mám pocit, že oni vychovávajú mňa, nie ja ich.

Známa herečka si zahrala na doskách svojho domovského Divadla Nová scéna v desiatkach inscenácií, v ktorých stvárnila predovšetkým moderné intelektuálne ženy, ale aj charakterové a humorno-ironicky ladené postavy. V roku 2017 sa na Scéne predstavila v hre Najstaršie remeslo a v súčasnosti ju môžu jej priaznivci vidieť i v dráme Zlomatka, ktorú zas vyše roka uvádzajú v Divadle Arteatro. Okrem divadelných dosiek Rapaičová účinkovala aj v televíznych inscenáciách a uplatnila sa tiež v rozhlasových hrách a v dabingu. Už v roku 1965 sa objavila v televíznom filme Kubo a mnohým divákom a diváčkam zostala v pamäti i vďaka role v slovenskej komédii Pacho, hybský zbojník (1975) v hlavnej úlohe s hercom Jozefom Kronerom.

„Ja som bola vždy patriot, kvôli tomu som išla aj do politiky, a nikdy som nemyslela na seba, ani teraz nie… Strašne si želám, aby toto naše Slovensko malo zmysel. Šíri sa totiž myšlienka, že nebolo vôbec dobré, že sme sa osamostatnili… Roky nám dokonca tvrdili, že slovenčina je len nárečie. Pritom je to presne naopak, lebo slovenčina je ústredný jazyk všetkých slovanských jazykov. Nebudeme to mať ľahké, no to sme nemali nikdy a ja skrátka v tento národ verím. Možno som smiešna a naivná, ale tak som bola vychovaná,“ uzavrela herečka, ktorej v januári 2013 udelil prezident SR Ivan Gašparovič Pribinov kríž II. triedy za mimoriadny prínos v oblasti kultúry.

Július Barč Ivan a jeho prínos k slovenskej dráme

Július Barč Ivan obohatil slovenskú drámu o nové témy aj umelecké metódy. Jeho dramatická tvorba má expresionistický charakter. V prvej hre 3000 ľudí spracováva sociálnu tematiku.

Diela Júliusa Barča Ivana:

divadelná hra Diktátor - zobrazil dvojníctvo medzi údajným a skutočným diktátorom. Z filozofického hľadiska ide o riešenie vzťahu medzi jednotlivcom a spoločenskými silami. Z hry vyznieva autorovo presvedčenie, že bez vedomia ľudí nemožno žiadnymi prostriedkami zničiť túžbu po mierovom živote.
divadelná hra Na koniec cesty - kompozične je blízka predchádzajúcej hre, hlavná postava je robotník Urban. Zobrazený je život robotníkov, ktorý je poznačený odstránením fabriky. Sociálna problematika sa postupne vytráca a zosilňuje sa motív izolácie. Urban sa uzatvára sám do seba v snahe prežiť. Autor ho zobrazuje v súvislosti s hľadaním náboženských istôt.
veselohra Mastný hrniec - autor sa vysmial karierizmu, úplatkárstvu a pretvárke. Dej umiestnil do Ťuťolína (moderné Kocúrkovo). Problematika vyplýva zo zámeny osôb a úloh. V rozhlase oznámia správu, že stredoškolský profesor biológie sa má stať ministrom. Všetci obyvatelia sa mu líškajú, poklonkujú a chcú ťažiť z danej situácie. Keď sa omyl vyjasnil, všetci sa od neho odvracajú.
dráma Neznámy - námetom je uskutočnenie božieho kráľovstva na zemi. Túto myšlienku hlása neznámy hlásateľ, ktorý prišiel do mesta. Všetci obyvatelia mesta idú za ním a hradní páni sa boja o svoju moc. Z neho sa stáva diktátor, ktorý nehľadí na obete. Snaží sa udržať si iba svoje postavenie. Hra zobrazuje správanie sa ľudí v hraničných situáciách.
divadelná hra Dvaja - príbeh 2 cirkusových klaunov, ktorých spája previnenie z mladosti, zapríčinili smrť partnera.
divadelná hra Veža - ľudia si postavili nové mesto a začínajú stavať vežu lásky. Namiesto lásky sa nenávidia. V závere prichádza autor k názoru, že ľudia preniknutí vzájomnou láskou budú žiť v budúcnosti.
dráma Matka - psychologický, dej situovaný do horníckeho prostredia, ide o príbeh 3 hlavných postáv (matka Anna Pavlíčka, Jano, Palo). Medzi synmi začínajú vznikať rozpory, príčinou je sebecký, lakomý a zlomyseľný Jano. P pred trápením radšej odchádza z rodičovského domu a ide za prácou do Ameriky. Voľný čas trávil v krčme, kde majetok prepíjal. Takto plynul čas. Raz sa po dedine rozšírila správa, že P sa z Ameriky vrátil. Začali nové spory o majetok. J sa s P o rodičovský majetok deliť nechcel. Brata stále z domu vyháňal. Matka sa priklonila na J stranu, lebo sa o P bála. P sa rozhodol odísť aj so svojou ženou. Pred odchodom sa šiel rozlúčiť s matkou. V tom momente vošiel do izby J a chcel sa P pomstiť. Matka aby zachránila syna, situáciu riešila sebaobetovaním. J si uvedomil svoj čin a bol sa prihlásiť, udať. Materinský cit nebol schopný znášať rozpory medzi synmi, ktorých vychovala.
novela Husličky z javora - zobrazuje životnú cestu nádejného huslistu, ktorý nezdolal ani TBC.

Satirická hra Mastný hrniec - je výsmechom karierizmu, úplatkárstva a pretvárky malomestských obyvateľov. Dej sa odohráva v modernom Kocúrkove v mestečku Ťuťotín. Komika sa zakladá na zámene osôb a rôl. V rozhlase oznámia, že stredoškolský profesor biológie Babík sa má stať ministrom. Všetci mu nadbiehajú, poklonkujú sa mu, a chcú ťažiť zo situácie. Keď sa ukáže, že to bol omyl, predstavitelia mestečka sa od neho odvrátia.

Ďalšie diela s podobnou tematikou

Satira v slovenskej literatúre má bohatú tradíciu a mnoho autorov sa venovalo kritike spoločenských pomerov. Medzi nich patrí napríklad Ján Chalupka s jeho hrou Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali, ktorá zosmiešňuje odrodilstvo, klebetárstvo a hlúposť.

Božena Slančíková - Timrava vo svojich dielach otvorene a ostro kritizovala spoločenské pomery na dedine a postoj inteligencie k ľudu. Janko Jesenský vo svojich Malomestských rozprávkach podával ostrú kritiku maloburžoáznej spoločnosti prostredníctvom humoru a satiry.

Jozef Miloslav Hurban pomocou humoru a satiry pranieroval záporné stránky slovenského života, ako alkoholizmus, úžerníctvo a malomeštiactvo. Ivan Stodola vo svojich hrách zobrazil pokrytecký život malomestských obyvateľov a ich snahu preniknúť do vyšších spoločenských kruhov.

Jozef Miloslav Hurban.

Záver

Hra Mastný hrniec a diela ďalších slovenských autorov poukazujú na dôležitosť kritického myslenia a odhaľujú negatívne javy v spoločnosti. Tieto diela sú stále aktuálne a podnecujú k zamysleniu sa nad našimi hodnotami a postojmi.

tags: #mastný #hrniec #hl #myšlienka #význam