Menej známe ovocie a jeho pestovanie

Hoci si väčšina z nás predstaví jabloň, hrušku alebo čerešňu, keď sa povie ovocie, existuje mnoho chutných a zaujímavých druhov, ktoré nerastú na stromoch. Nielen v obchodoch, ale aj v našich záhradkách sa začínajú čoraz častejšie objavovať rôzne menej známe druhy ovocia. Vracajú sa tie, ktoré pestovali naše prababičky, napríklad dula, mišpuľa, drieň, muchovník, arónia. Pribúdajú ale aj nové, kedysi v našich končinách neznáme. Tento článok vás prevedie svetom menej známeho ovocia, ktoré sa dá pestovať aj v našich záhradách, a to aj v tienistých podmienkach.

Muchovník (Amelanchier alnifolia)

Menej tradičné ovocné druhy pre vašu záhradu

Chceli by ste pestovať niečo netradičné? Existuje množstvo znovuobjavených a obľúbených druhov, ktoré obohatia vašu záhradu.

Muchovník

Napriek nevábnemu názvu je muchovník skvelou rastlinou nenáročnou na pestovanie. Jeho plody dozrievajú v júni a júli, pripomínajú vzhľadom čučoriedky. Sú bohaté na vitamíny A, B a C. Rodiť začína v druhom až štvrtom roku. Muchovník je nenáročný na pôdu, odolný voči nízkym teplotám a tolerujúci aj sucho. Vyhovuje mu slnko aj polotieň - muchovníku sa skrátka darí všade! Vo voľnej prírode sú pochúťkou pre zver, v našej záhradke sa môžu stať hodnotným zdrojom vitamínov pre našu rodinu. Výhodou je, že tento ker alebo strom nepotrebuje špeciálne prostredie, ani kyslú pôdu. Vyhovuje im ľahšia pôda a miesto na slnku. V čase kvitnutia (koncom jari) prekvapí krásnymi bielymi kvetmi, ktoré pripomínajú orgován.

Arónia (Aronia melanocarpa)

Arónia

Ďalšie bobuľové ovocie, ktoré vyžaduje slnečnú polohu, ale dá sa pestovať prakticky na celom Slovensku. Arónii vyhovuje stredne ťažké a menej kyslé pôdy s dostatkom humusu. Výhodou je, že nezvykne trpieť chorobami a nemá škodcov. Keď ju prihnojíme, bude úroda krajšia. Netreba zabúdať na to, že kvety a plody sa objavujú na konci výhonkov, preto ich nestriháme. Konzumáciou plodov arónie si zabezpečíme prísun beta-karoténu, jódu, železa. Liečia chudokrvnosť, prospievajú funkcii štítnej žľazy.

Dula

Dula jablková je čosi medzi jabloňou a hruškou. Plodom sú veľké ťažké malvice, ktoré nezriedka dosahujú hmotnosť až 1 kg. Majú žltú farbu a môžu mať jabĺčkový alebo hruškový tvar. Plody sú veľké, žlté, hrčkovité s výraznou vôňou po citrónoch. Majú trpkú a nevyváženú chuť, preto sa jedia vo forme kompótov, muštov, rôsolov, lekvárov, surové nie. Vyžaduje záhrevné pôdy, dobre zásobené živinami. Neznáša vysoký obsah vápnika, potom trpí chlorózou. Vetvičky neskracujeme, lebo rodí na koncoch. Toto ovocie sa používalo v ľudovom liečiteľstve ako liek proti tráviacim problémom a bolesti hrdla, odhlieňuje. Dula patrí medzi veľmi atraktívne ovocné druhy, jej rozšírenie je však napriek tomu oveľa menšie, ako by si zaslúžila. Aj preto je dobrou správou, že v súčasnej dobe zažíva svoju renesanciu a v záhradách sa s obľubou rozširuje. Pestuje sa v klasických korunkových tvaroch, tvarovanie sa prakticky nelíši od jabloní. Patrí k teplomilným ovocným druhom, preto sa rozširuje najmä v našich južných a stredných polohách.

Brusnice, Kľukva a Zemolez

Popri základných ovocných druhoch sa v sortimente záhradných centier nachádza aj veľké množstvo menej známych ovocných druhov. Sú pomerne nenáročné na pestovanie, treba im však zabezpečiť kyslú pôdu a následné kyslé hnojenie. Rovnako je potrebné kry pravidelne zalievať, čím predídete schnutiu listov a zabezpečíte vysoké úrody. V záhradách sa čučoriedky pestujú bez použitia chemických prípravkov. Plodom je typická bobuľa tmavomodrej farby s charakteristickou vynikajúcou chuťou.

Brusnica (Vaccinium vitis-idaea)

Brusnice tvoria nízke stále zelené kry, ktoré dorastajú do výšky asi 30 cm. Jednotlivé sadenice vytvárajú veľké množstvo koreňových výmladkov, vďaka ktorým brusnice vytvárajú zapojené porasty. Brusnice sú citlivé na premokrenie pôdy, preto je vhodné pestovať ich v nádobách alebo vyvýšených hrobčekoch. Plodom sú menšie bobule červenej farby, ktoré dozrievajú ročne v dvoch rastových vlnách. Brusnicové kompóty sú vynikajúce najmä k divine alebo sviečkovej omáčke.

Kľukva tvorí polokry s veľmi dlhými výhonmi, ktoré sú plazivé. Vytvárajú tak zapojený kobercovitý porast, ktorý je vysoký iba niekoľko centimetrov. Počas roka vyžadujú veľa vody, preto je potrebné im pravidelne dopriať bohatú zálievku. Plodom je červená lesklá bobuľa, ktorá dosahuje väčšiu veľkosť ako brusnica. Dorastá na vzpriamených stonkách, ktoré vyrastajú nad úrovňou „koberca“.

Zemolez kamčatský (Lonicera caerulea var. kamtschatica)

Kry zemolezu dorastajú do výšky asi 1,5 m. Sú veľmi husté, preto je potrebné ich pravidelným rezom presvetľovať. Plodom je šťavnatá modrá bobuľa s valcovitým tvarom, ktorá dorastá do veľkosti 2 až 4 cm. Výhodou zemolezu je najmä veľmi skorý vstup do plodnosti. Ide o nutrične jeden z najhodnotnejších ovocných druhov.

Drieň

Patrí medzi naše domáce ovocné druhy. V záhradách sa pestujú prevažne jeho kultúrne odrody, ktoré vynikajú väčšími plodmi v porovnaní s divorastúcimi formami. Driene pestujeme v záhradách prevažne vo forme nižšieho kra. Plodom sú žiarivo červené kôstkovice s veľkosťou niekoľkých centimetrov, ktoré vo svojom strede obsahujú jednu menšiu kôstku. Sú sladké a najlepšie chutia po úplnom dozretí.

Ruža (Rosa pendulina)

Ruža a Jarabina

Vytvára kry s veľkosťou asi 1,5 m. Zväčša sa pestuje solitérne, dajú sa však z nej vytvoriť aj zapojené porasty či živé ploty. Je absolútne nenáročná na pestovanie, pestuje sa bez chemickej ochrany. Kry plodia plody nazývané šípky, ktoré sa od divorastúcich druhov líšia svojou niekoľkonásobnou veľkosťou. Plody sú veľmi dužinaté a široko upotrebiteľné. Plody majú najvyšší obsah vitamínu C zo všetkých ovocných druhov.

Jarabina patrí medzi najmenej náročné ovocné druhy. Je výrazne mrazuvzdorná, čo umožňuje jej rozšírenie aj do najokrajovejších oblastí pestovania. Rovnako nenáročná je na pôdu, výživu a ochranu, pestuje sa preto bez chemickej ochrany. Plody sú červené malvičky rastúce v typických okolíkoch po niekoľko desiatok plodov. Využitie plodov je všestranné, vyrábajú sa z nich najrôznejšie výrobky. Súčasťou sortimentu jarabín je aj množstvo ich krížencov s inými ovocnými druhmi.

Ďalšie menej známe ovocné druhy

Okrem vyššie spomenutých druhov existuje mnoho ďalších, ktoré stoja za zmienku:

• Mišpuľa obyčajná: Strom alebo ker dobre rastie v priepustnej pôde. Je odolný proti nízkym teplotám i škodcom. Plody sú dlho tvrdé a trpké, je nutné ich nechať prejsť mrazom.
• Hurmikaki: Sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky.
• Kustovnica čínska (Goji): Bobule sú červeno-oranžové a dlhé cca 2 cm. Tento výrazný, až do 3 metrov dorastajúci ker, pochádza z Ázie, no nezľakne sa ani našich zím.
• Japonská hruška Nashi: Jej plody vyzerajú ako okrúhle jabĺčka. Dužina je svieža, sladká a chrumkavá.
• Figovník obyčajný: Veľký rozložitý ker až strom dokáže byť obsypaný desiatkami a neskôr stovkami chutných plodov.
• Aktinídia význačná (Kivi): Chorobami ani škodcami u nás netrpí, pestuje sa preto bez chemickej ochrany. Plodmi sú typické bobule, ktoré majú buď ochlpenú, alebo neochlpenú šupku.

Tabuľka: Prehľad menej známeho ovocia a jeho vlastností

Pokiaľ v záhrade nemáme miesta nazvyš, každý centimeter štvorcový využijeme tým, že bylinné alebo drevnatejúce pôdopokryvné rastliny vysadíme do podrastu tých vyšších. Niektoré druhy sa jednoducho oplatí sadiť k sebe na jeden záhon. V spoločenstve kyslomilných rastlín môžu vedľa seba rásť čučoriedky chocholičnaté a pod nimi brusnice alebo napríklad kľukva veľkoplodá. V takom prípade je potrebné záhon zrýľovať a doplniť dobre rozloženým kompostom a rašelinou, prípadne listovkou.

Voľba stanovišťa do veľkej miery rozhoduje o úspechu pestovania. Nielenže je potrebné poskytnúť rastlinám vyhovujúce podmienky, ale správne zvolené miesto výrazne uľahčí aj prácu pri starostlivosti o ne. Údržbu najviac sťažuje bodová výsadba kríkov do trávnika, ktorá výrazne komplikuje kosenie.

Okrem bežných druhov ovocia je možné v záhrade pestovať aj niektoré netradičné ovocné stromy, ktoré môžu byť takisto produktívne a zaujímavé:

1. Rakytník (hippophae rhamnoides) nepatrí k najznámejším ovocným druhom, no vďaka jeho prednostiam sa môžeme s týmto stromom stretnúť v záhradách stále častejšie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať.

   Pestovanie: Rakytník je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Keďže rakytník patrí k rastlinám, ktoré fixujú vzdušný dusík do pôdy, prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy.

2. Ásimina trojlaločná (asimina triloba) známa aj pod názvom Paw Paw je výnimočný ovocný strom produkujúci plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu (podobná banánu) nezameniteľnej chute pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe a veľké, nejedlé jadierka. Ásimina listami pripomína tropický strom no je plne mrazuvzdorná, takže je vhodná pre pestovanie do väčšiny záhrad.

   Pestovanie: Ásimina trojlaločná prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou.

3. Hurmikaki (diospyros kaki) tiež patria medzi netradičné ovocné stromy v našich záhradách, no postupne sa stávajú stále populárnejšími. Ovocné stromy Hurmikaki alebo skrátene kaki pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou. Ponuka odrôd týchto exotických ovocných stromov je naozaj široká, pričom najobľúbenejšie sú variety s netrpkými plodmi, a bez jadierok (partenokarpické).

   Pestovanie: Výhodou pri pestovaní hurmikaki je jeho odolnosť proti škodcom a chorobám ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez. Keďže však odoláva len teplotám do - 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou).

4. Ďalším exotickým ovocím, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach je kiwi (actinidia) a to najmä druhy, ktoré sú odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C).

   Pestovanie: Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu.

5. Pestovanie: Figovník obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou. Figy sa v našich klimatických podmienkach pestujú vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza (ak teploty klesnú pod - 20°C pri odolnejších odrodách). Podzemná časť rastliny je však odolná až do - 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu.

6. Napriek dlhej histórii pestovania na Slovensku, patrí moruša tiež k menej známym druhom ovocných stromov. Moruše produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Aj moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody. Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách.
7. Plody goji sa vďaka ich výživovej hodnote a liečivým účinkom stali veľmi populárnou súčasťou zdravej výživy, no takisto sa stále častejšie objavujú aj v úžitkových záhradách.

   Pestovanie: Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok. Keďže jej konáre majú tendenciu rásť do dĺžky a prevísať, je ju vhodné vyväzovať na oporný kolík a pravidelne strihať (na jar).

8. Mišpuľa má u nás dlhú históriu pestovania no tiež patrí k menej známym druhom ovocia na ktoré sa postupom času zabudlo.

   Pestovanie: Vyžaduje si suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou. Je vhodnejšia pre teplejšie lokality a môže sa pestovať v rôznych pestovateľských tvaroch.

9. Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Väčšinou sa s drieňom stretávame voľne v prírode (drieň obyčajný), no len málokto ochutnal aj jeho šľachtenú podobu. Plody drieňa jedlého (cornus mas) sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách.

   Pestovanie: Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra ale aj stromu.

10. Jujuba (Ziziphus), známa aj pod názvom čínska ďatľa produkuje chutné, chrumkavé plody, sladkosťou a chuťou podobné menším jablkám (ak sa nechajú na strome, tak zhnednú, zvráskavejú a sú ešte sladšie a chutnejšie) a pritom je prekvapivo odolná voči našim klimatickým podmienkam.

    Pestovanie: Jujube sa najviac bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku.

tags: #menej #známe #ovocie #pestovanie

Populárne príspevky:

• Recept na Perníkový Betlehem
• Lákavé tekvicové polievky
• Úľava od spálenín od slnka
• Informácie o Alsan masle
• Symbolika a Význam Eucharistie