Môže sa konzumovať baklažán, ak začne zelenieť? Všetko, čo potrebujete vedieť

Baklažán patrí do čeľade ľuľkovité, rovnako ako paradajka, paprika a zemiak. Je všeobecne známe, že ich zelená časť obsahuje jedovatý solanín. Pri zemiakoch je to výraznejšie, boli zaznamenané otravy z hľúz, ktoré ozelenejú a ľudia ich skonzumujú.

Zemiaky: Od Ameriky do Európy

Zemiaky pochádzajú z Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestujú vo výške 2000 - 3000 m.n.m. V týchto vysokohorských polohách pôvodní obyvatelia (Indiáni) mali problém dopestovať iné plodiny ako trávy alebo obilniny, ale dali sa tu dopestovať zemiaky. Spomína sa niekoľko pôvodných druhov zemiakov, ktoré majú rôzne farby, veľkosť a dokonca záleží, či to bolo v Argentíne alebo v Čile.

K nám sa dostali vďaka španielskym dobyvateľom v 16. storočí. Z hodín dejepisu si spomínam, že keď kolonizátori priviezli so sebou zemiaky, najprv ľudia konzumovali listy a nie hľuzy. Na vlastnej koži zistili, že sú listy jedovaté. Ľudia nedôverovali novej rastline, z ktorej sa malo konzumovať niečo hnedé, čo rástlo pod zemou. Vtedy sa konzumovalo veľa obilnín, rôzne kaše, pohánka bola veľmi obľúbená. Trvalo to veľmi dlho, ale postupne sa šírili a vďaka vojnám a hladomoru sa zistilo, že zemiaky dokážu uživiť masu ľudí.

Bežnejšie sme ich začali v Európe konzumovať až niekedy v 17. - 18. storočí. Začali sme ich vnímať ako základnú potravinu, ktorá je veľmi výživná a energeticky výhodná. Sú to hlavne polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry. Zemiaky obsahujú asi iba 2 % bielkovín, čo je pomerne málo, ale zato sú to hodnotné rastlinné bielkoviny. Tiež majú v sebe pomerne veľa vody.

Zloženie a výživové hodnoty zemiakov

Ale čo je dôležité, obsahujú prospešné minerálne látky: uvádza sa najmä horčík, zinok, mangán, železo. A plus pomerne veľké množstvo vitamínu C a vitamíny zo skupiny B. Čerstvé zemiaky, či už sú to skoré odrody, ktoré si už v júni/júli/auguste (počas leta) vykopeme, nie je problém konzumovať a variť aj v šupke, prípadne potom ošúpať. Neskôr je šupka tuhá a vyskytuje sa pod ňou aj viac solanínu.

Čo sa týka zemiakov, za posledných 30 rokov pribudlo veľmi veľa odrôd, ktoré sú dovážané aj šľachtené v blízkych oblastiach. Šľachtitelia sa okrem iného (výnosnosti a odolnosti voči teplu) zameriavajú na odolnosť voči chorobám, pretože zemiaky ľahko podliehajú predovšetkým plesni zemiakovej. Posledné roky sú trendom hlavne farebné zemiaky. Dnes vieme pestovať fialové zemiaky, s dužinou ružovo-červenou, šupka fialová, dužina fialová. Odrôd je niekoľko a ich pozitívom je, že obsahujú viac antioxidantov či karotenoidov.

Spôsobov spracovania zemiakov je veľké množstvo. Mám rada dva recepty, ktoré pochádzajú z našej rodinnej kuchyne (robievala ich tak moja mama). Zemiaky len olúpe, nakrája na mesiačiky, dá ich na plech, posolí, porascuje a dá ich piecť - dokonca bez oleja. Pomaly vytvárajú šupku až dohneda. Druhým obľúbeným receptom sú zemiaky na cibuľke. Olúpeme, nakrájame dve väčšie alebo stredne veľké cibule, na oleji ju udusíme alebo opečieme a pridáme na kolieska nakrájané zemiaky. Posolíme, pridáme rascu, podlejeme vodou, zakryjeme pokrievkou a necháme dusiť. Skončíme s dusením, keď sa zemiaky začnú rozpadať a to je už hotové štádium.

Ako sa orientovať pri kúpe zemiakov

Ako sa zorientovať pri kúpe zemiakov v obchode? Často tam vidíme označenia A, B, C, D a ďalšie rôzne odrody typu fialové alebo baby zemiaky. Baby zemiaky sú zberané nezrelé. V tomto prípade nezrelé neznamená nejedlé, ale že majú veľmi jemnú šupku a sú určené na spracovanie a varenie v šupke. Nemusíme ich lúpať, bolo by to aj veľmi prácne.

Čo sa týka varných typov, zvyčajne sú označované ako A, B, C. Typ D sa málokedy vyskytuje v obchodoch, lebo sa používa skôr na výrobu liehu. V obchodoch sa stretneme najčastejšie s A a B - A je tzv. šalátový typ. Po uvarení zostávajú zemiaky tvrdé, preto ich využívame hlavne do šalátov, na hranolky alebo možno ako príloha. Skupina B sú hlavne prílohové zemiaky. C sú typické tým, že sú po uvarení veľmi múčne a rozpadávajú sa. Keby ich chceme pretlačiť cez sitko, rozpadnú sa pomaly až na kašu.

Podobne nakupujeme sadbové zemiaky. Keď sa vrátim do obchodu a kúpim si odrodu, ktorá mi chutila, viem si ju vysadiť? Funguje to takto jednoducho? Toto nie je odporúčaný postup. Nevieme, z akého poľa zemiak bol, alebo či neobsahuje vírusy. Často ich na zemiaku ani nevidíme, a aj keď nemusia byť pre nás nebezpečné, môžu poškodzovať napríklad vňať. Odporúčaný postup je kúpa certifikovanej sadby. Táto sadba by mala byť kontrolovaná na výskyt najhorších vírusov a chorôb.

Spomenuli ste, že zemiaky pochádzajú z Ánd a pestujú sa vo väčšej výške. V ktorých lokalitách Slovenska ich môžeme pestovať? Myslím si, že ani nie. Zemiaky dopestujeme na celom území Slovenska. V súčasnosti im môžu trochu nevyhovovať vysoké teploty, najmä v južných oblastiach. Naše typické zemiakarské oblasti sú skôr na severe - Orava a tak ďalej.

Máme zemiaky veľmi skoré, skoré, polo-neskoré a neskoré. Niekto ich delí na skoré, poloskoré, neskoré. Dôležité je vegetačné obdobie - za ako dlho ich dopestujeme. Napríklad veľmi skoré zemiaky vieme dopestovať už za 90 dní, čo sú tri mesiace od výsadby. Na rozdiel od tých neskorých, kde sa uvádza 140 - 150 dní od výsadby. Pokiaľ chceme počas leta konzumovať vlastné zemiaky, mali by sme si zabezpečiť hľuzy, ktoré budú veľmi skoré až skoré.

So zemiakmi sa spája aj predpestovanie. Čo presne to pre nás znamená a aký má predklíčenie význam? Zemiaky predpestujeme a vsádzame ich do pôdy predklíčené. Asi o 2 až 3 týždne urýchlime zber v porovnaní s výsadbou nepredklíčených zemiakov. Buď sa nám podarí kúpiť predpestovanú sadbu s cieľom dosiahnuť 1 - 2 cm klíčky, ktoré sú pomerne hrubé a vitálne. Alebo pokiaľ máme sadbové zemiaky v pivnici, tak zhruba 2 - 3 týždne pred plánovanou sadbou ich vytiahneme z pivnice a dáme na svetlo do tepla (asi okolo 10 °C).

Určite si musíme dať pozor pri manipulácii naklíčených zemiakov, aby sme klíčky nevylámali. Klíčky sú krehké, preto musíme zemiaky opatrne vkladať do ryhy/jamky a nie hádzať. Vyberáme určité slnečné stanovisko. Nemal by to byť prudký svah, kde hrozí vodná erózia. Lepšia je rovina alebo veľmi mierny svah. Nemali by to byť veľmi hutné pôdy - tam sa ťažko tvoria hľuzy a sú skôr malé. Lepšie sú kypré pôdy, hlinito-piesočnaté, trochu piesočnaté, nie je vhodná ílovitá pôda. Nie sú vhodné ani kamene, kde sa nemôžu hľuzy dobre tvarovať a boli by deformované.

Áno. Zemiaky patria k plodinám, ktoré sú pomerne hladné. Zemiaky patria k plodinám prvej trate. Keď poznáme pestovanie v tratiach, väčšinou sa delia na 1. - 3./1. - 4. trať. Na jeseň je dobré hnojiť odležaným hnojom, nie čerstvým, ale dnes je už ťažšie dostupný. Môžeme použiť granulovaný hnoj, ktorý zapracujeme do pôdy.

Teraz je trendom pestovanie zemiakov v sudoch. Jeho cieľom je väčší zber - očakávame, že zemiaky vytvoria úrodu až do celého metra. Začíname pestovať hlboko v sude, postupne dosýpame pôdu a vňať rastie. Snažila som sa dohľadať k tomu aj fakty, ale skôr to vyzerá tak, že to úplne nesedí. Viem si to predstaviť, pokiaľ máme veľmi ťažkú pôdu, mohlo by to fungovať pod jemnou trávnou mačinou alebo pokosenou trávou. Hľuzy sa tam majú kde roztlačiť. Niekto skúša pestovanie vo vreciach a postupne pridáva pôdu. Zachytila som však skôr sklamanie tých, ktorí to skúšali. Jeho nevýhodou je, že ak by sme náhodou zobrali čierne vrece alebo niečo podobné, dochádza tam k veľkému prehrievaniu. To zastavuje rast hľúz.

Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité, aby sme sa tomu vyhli. V našich lokalitách sa vyskytuje najmä pleseň zemiaková. Druhým problémom sú drôtovce - to je larva chrobáka, ktorý sa volá kováčik. Nespôsobuje škodu, ale jeho larva žije 3 až 5 rokov v pôde a obľubuje hľuzy zemiakov, koreňovú zeleninu a cviklu. Keby sme ich pestovali opakovane na tom istom mieste, hmyz zistí, že sú tam dobré podmienky, začne sa viac zliezať a klásť vajíčka.

Vyhla by som sa pestovaniu plodín z rovnakej čeľade. Napríklad paradajky sú tiež náchylné na pleseň zemiakovú. V druhej trati zvykneme pestovať koreňovú zeleninu. Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. Pestujeme ich v riadkoch (hovorí sa tomu aj v hrobkoch) a tým, že sú hľuznaté rastliny, ich hľuzy prirodzene drvia pôdu, vyrábajú drobnú štruktúru a nadýchanú pôdu, ktorá je potrebná práve pre koreňovú zeleninu. V ďalšom roku tam môžeme umiestniť mrkvu, petržlen, zeler a v treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy.

Závisí to od odrody, ale skôr od lokality. Koncom marca a v apríli vysádzame zemiaky na juhu Slovenska. Tento rok máme extrémne teplý, ale ak by hrozili mrazy a chceli by sme si vysadiť veľmi skoré zemiaky, môžeme ich prikryť napríklad čiernou netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu a ochráni ich pred prízemnými mrazmi. Väčšinou sa však uvádza polovica apríla. Skoré zemiaky majú menšiu vňať a riadky môžu byť od seba vzdialené 50 cm. Pri neskorých 60 aj 70 cm. Pestujeme ich teda v riadkoch, aby sa nám neskôr dobre okopávali.

Pokiaľ ich vysádzame, je vhodné natiahnuť si špagát - zatlčieme dva kolíky a natiahneme špagát. Buď si spravíme ryhu zhruba 15 - 20 cm, do ktorej zemiaky vysádzame. Nemusia ísť do veľmi veľkej hĺbky. Kedysi, keď som bola ešte dieťa, sme zemiaky nikdy nepolievali. V dnešnej suchšej dobe sa obávam, že by nám zemiaky ťažko klíčili. Majú v sebe vodu, čiže pravdepodobne vyklíčia. Pokiaľ budú extrémne suchá, mali by sme počítať so zálievkou, aby nám hľuzy dorástli a úspešne sme ich dopestovali. Zálievka je dôležitá aj v období, pred a na začiatku kvitnutia zemiakov. Vtedy hľuzy výrazne rastú.

Zemiaky sme zasadili, vidíme prvé listy a začíname sa tešiť z úrody. Ako vyplýva zo slova okopaniny, zemiaky budeme okopávať a kopcovať. Čiže ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahŕňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček.

Z mojej skúsenosti hneď, ako zemiaky začali schádzať a nemali ani 10 cm, už sme ich chodili kontrolovať na výskyt vajíčok. Takto skoro vychádza mandelínka a vyhľadáva hlavne porast zemiakov. Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste. Rastliny prehliadame dôkladne, pretože sa vajíčka vyskytujú zo spodnej strany listov. Listy musíme nadvihovať a vajíčka rozpučiť.

Zemiak je v podstate premenená stonka. Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Ak by sme ho nekopcovali, hľuzy sa budú vytláčať von z pôdy.

Pokiaľ sme dobre vyhnojili pôdu na začiatku (na jeseň), mohli by stačiť dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazne hnojiť už nemusíme. Uvádza sa ešte síran amónny, môžeme ho použiť v lokalite, kde je chudobná pôda. Ďalej sa staráme o odstraňovanie buriny. V pôde, ktorá ostáva odkrytá a polievame ju, okamžite rastie. Najlepšie je trhať burinu, kým sa vysemení. V dnešnej dobe sa prikláňam k tomu vytrhnúť burinu a nechať ju na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú pôdu za nás. Áno, čiže burinu nechávať na mieste.

Ako bojovať proti najčastejším škodcom a chorobám zemiakov? A prečo si dať pozor na vädnutie vňate?

Tabuľka: Varné typy zemiakov

tags: #moze #sa #konzumovat #baklazan #ak #zacne

Populárne príspevky:

• Prečítajte si viac o šťuke severnej
• Recepty na tekvicu a mrkvu
• Inšpirácie pre tortu Vláčik Tomáš
• Recept na zdravé langoše
• Recepty na pánske vône