Kedy je vhodné začať podávať kravské mlieko bábätkám?

Mlieko je dôležitou súčasťou jedálnička každého človeka, vrátane dieťaťa. Práve u detí je mlieko veľmi dôležité, pretože obsahuje kľúčové minerály, vitamíny a tuky, v ktorých sú niektoré vitamíny rozpustné. Zároveň je mlieko výborným zdrojom energie. Ale kedy je ten správny čas na zavedenie kravského mlieka do stravy bábätka?

Prvých 6 mesiacov života: Materské alebo umelé mliečko

Ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), tak aj ďalšie inštitúcie odporúčajú, aby bolo prvých 6 mesiacov života dieťa výlučne dojčené materským mliečkom, ktoré je pre jeho črevnú mikroflóru, imunitu a výživu najvhodnejším pokrmom. Obsahuje oveľa viac ako len sacharidy (dôležité ako zdroj energie pre rast, telesné funkcie a formujúce metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry), tuky (pre vývoj zraku a mozgu) a bielkoviny (stavebné kamene pre rast a vývoj).

Materské mliečko ženské telo “vyrába” presne na mieru a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám dieťaťa v rôznom veku, preto WHO odporúča ďalej dojčiť deti aj po zavedení tuhej stravy minimálne do 2 a viac rokov života - podľa toho, ako vám to obom vyhovuje.

Materské mliečko obsahuje aj ďalšie vitamíny vrátane tých rozpustných v tukoch či vode, esenciálne minerály ako sodík, draslík, chlorid, vápnik, železo, zinok, meď, horčík a selén, dôležité hormóny… Jednoducho bioaktívne látky a živé bunky, makro- aj mikroživiny podstatné pre správny vývoj imunity a optimálneho prospievania dieťaťa. Okrem toho - finančne nezaťažuje : ), má perfektnú teplotu, je zadarmo a kedykoľvek k dispozícii.

Podobne to platí aj o umelom mliečku ako najvhodnejšej alternatívy k materskému. Ak ste z rozličných dôvodov nemohli svoje dieťatko dojčiť, prvých 6 mesiacov života je dôležité podávať mu umelé mlieko, ktoré obsahuje všetko to, čo dieťatko pre svoju výživu, správny vývoj a rast, imunitu a ako prevenciu mnohých ochorení potrebuje.

Mamičky dostávajú odporúčanie, aby od 6. mesiacov veku zavádzali do jedálnička svojich bábätiek tuhú stravu. Faktom je, že niektoré detičky v tomto veku odmietajú iné ako mliečko umelé či materské, čo je úplne v poriadku. Riaďte sa svojím bábätkom a jeho preferenciami a ak si nie ste niečím istá, poraďte sa so svojou pediatričkou alebo pediatrom.

Do prvého roka je aj tak najhlavnejším zdrojom potravy materské či umelé mlieko.

7.-8. mesiac veku: Začnite s mliečnymi výrobkami a mliečkom jedine do kaše

Od 6. mesiaca, no naši lekári a lekárky skôr odporúčajú od 7.-8. mesiaca veku začnite so zavádzaním plnotučných mliečnych výrobkov, ako sú napríklad čisté, biele, neochutené a hlavne plnotučné jogurty (tuky sú potrebné aj ako zdroj energie aj pre vitamíny v nich rozpustné), bez pridaných cukrov, nesladené, bez aditív a trochu neskôr aj pasterizované syry (nesolené). Netreba vám ani cukor, ani soľ.

„Pri zavádzaní bielkoviny kravského mlieka sa väčšinou zavedie tak, že si to väčšinou mamy ani neuvedomia, a to vo forme mliečnej večernej kaše. Štandardne si to skôr uvedomia pri zavádzaní jogurtu, ktorý sa môže zaviesť po základných druhoch zeleniny a mäsa okolo 8. mesiaca, ale nie je chybou skôr ani neskôr. Potom sa pridávajú tvrdé syry a nakoniec mlieko do varenej stravy (chvíľu pred 1. rokom).

„Čo sa týka mliečnych výrobkov , tie sú vhodné aj u dojčaťa od 7.-8. mesiaca, ale len tie z obchodu a nie zo salaša, pre možné riziko nákazy pri nedostatočnej pasterizácii. Pozor, nie sú však do roka vhodné na pitie, ale iba vo forme jogurtov alebo iných spracovaných mliečnych produktov.“

Počas prvých príkrmov zavádzame maslo a biele jogurty - nielen kravské, ale aj ovčie a kozie.

9.-12. mesiac veku: Predstavte dieťatku pohárik, pokračujte v mliečnych výrobkoch

Všeobecne sa odporúča detičkám do 9. mesiacov veku najskôr ponúknuť materské a umelé mliečko (8. mesiac okolo 600 ml denne, 10. mesiac okolo 400 ml denne), až potom ponúknite rôzne druhy potravín. Dbajte na rozmanitosť stravy, ale nezabúdajte si odsledovať reakcie vášho bábätka na jednotlivé druhy potravín.

Od 10. mesiaca to spravte opačne - najskôr ponúknite tuhú stravu, až potom nechajte bábätko dojesť sa materským či umelým mliečkom. Pokračujte v ochutnávaní mliečnych výrobkov. Aj niekoľko dní po sebe.

Samozrejme ako pri všetkých potravinách, ktoré sa zavádzajú, je dôležité pravidlo 3 ku 1, teda zavádzať 3 dni po sebe 1 potravinu v menšom množstve pre odsledovanie prípadnej nežiaducej reakcie. Ak reakcia nie je, je možné potraviny podávať v plnej dávke.“ Jogurty môžete postupne pridávať aj k jedlám alebo do kaší, alebo naopak do jogurtu pridajte ovocie, avokádo.

Pre neskoršie pitie mliečka podávajte spoločne pri jedle dieťaťu aj pohárik, aby sa naučilo z neho sŕkať a piť tekutinu - čistú prevarenú vodu. Stolujte spoločne ako rodina, aby vás dieťa videlo jesť to, čo chce vyskúšať aj ono samo.

Od 12. mesiacov veku: Kravské mlieko, ale aj ovčie a kozie

Klasicky sa živočíšne mlieka odporúčajú zavádzať do jedálnička detí po ukončenom prvom roku života. Teda nielen kravské, ale ak doma pijete celá rodina ovčie alebo preferujete kozie, tak tieto. Sú zdrojom mnohých vitamínov a minerálov, aj zdrojom tuku a ďalších látok. Odporúča sa opäť siahať po plnotučných, čistých, teda neochutených aj nesladených. Netreba cukor ani soľ.

Detičkám do tohto veku ani neskôr nepatria na tanier kondenzované mlieka, sušené, práškové, ochutené, sladené.

Po roku pridávame vybrané mliečne výrobky, kam patria fermentované produkty ako kefír či kyslá smotana. Zo syrov sú vhodné žervé, lučina, mozarella a postupne vyzreté syry ako pecorino a parmezán. Kvalitná smotana príp. mlieko môžu byť použité do varenia, konkrétne do zeleninových jedál, napr. prívarkov či krémových polievok. Pitie mlieka pre deti nepovažujem za vhodné.

Po 2 rokoch môžeme pridať tvaroh a bryndzu (nie skôr, keďže sa jedná o koncentrovanú živočíšnu bielkovinu, ktorá zaťažuje vyvíjajúce sa obličky, odhliadnuc od množstva soli). Vhodná je aj feta po prvom roku, ale tiež pozor na soľ. Vyhýbame sa sladeným mliečnym dezertom, ktoré narúšajú črevnú mikroflóru bábätka.

Mlieko aj po prvom roku života za „tekutinu“ nepovažuje ani detská lekárka Jaššová. Aká je teda optimálna denná dávka mliečnych výrobkov a mlieka? „Denná dávka mliečnych výrobkov sa rôzni podľa veku. U dojčiat do roka sa podáva mliečko stále „na požiadanie“ pri zavádzaní komplementárnej stravy.

Medzi 1. a 2. rokom života to je aspoň 330 ml/denne, po 2. roku aspoň 125ml/denne. (150 ml mlieka = 100 ml jogurtu = 25 − 30 g syra). Mlieko na pitie treba brať ako potravinu, nie ako tekutinu. Do 3. roka života sú vhodné mliečne formuly pre batoľatá alebo plnotučné pasterizované mlieko,“ vysvetlila Jaššová.

Nenechajte preto malé detičky piť kravské či iné živočíšne mliečko piť vo veľkých množstvách. Na uhasenie smädu a doplnenie tekutín pre telo je najdôležitejšia čistá voda. „Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže mať za následok neprospievanie či chudokrvnosť. Navyše to môže spôsobiť odmietanie inej pestrej tuhej stravy.“

Umelé mlieko je nevyhnutná náhrada materského mliečka, pokiaľ nemá bábätko plnohodnotne pokryté živiny z jedálnička. Mylne sa interpretuje informácia, že je nevyhnutné ho podávať do konca prvého roka, či dokonca až 3. roka.

Ak bábätko prospieva a prijíma všetky druhy živín vo forme príkrmov, je možné vysadenie umelého mliečka aj skôr ako v 1. roku. Toto je však najlepšie vždy riešiť po konzultácii so skúseným odborníkom či odborníčkou.

Po prvom roku života však umelé mliečko u zdravého dieťatka nemá čo hľadať, nakoľko sa jedná o umelú potravinu a vytláča z jedálnička iné, dôležitejšie potraviny a často vedie k nejedáctvu, čo je častá téma dnešnej doby, ktorej sa venujem aj v mojej praxi.“

A čo rastlinné mlieka? Pre deti do 1. roka života radšej nie - prečo?

Mnohé mamičky pri zavádzaní mliečka uvažujú dopredu o rôznych intoleranciách a alergiách, najmä ak sa nachádzajú aj v rodinnej anamnéze, alebo ním trpia samotné mamy. Na trhu sa totiž dajú nájsť rôzne alternatívy v podobe rastlinného mlieka. Hovoríme o ryžovom mliečku, sójovom, ovsenom, ale aj kokosovom, mandľovom, kešu mlieku. Sú pre deti do 1. roka vôbec vhodné?

„Rastlinné mlieka nie sú mlieka v pravom zmysle slova. Sú to priemyselne vyrábané nápoje, ktoré neobsahujú iba jednu zložku, ale aj rôzne stabilizátory, soľ, cukor, dochucovadlá, atď. Ak dieťa nemá reakciu, nie je v strave občasné podanie takéhoto rastlinného nápoja chybou, ale ani nevyhnutnosťou. Pokojne tieto druhy potravín môže prijímať v tuhom stave v pokrmoch, ako je ryža, ovsené vločky, sója, či mandle,“ povedala detská lekárka.

„Všetky rastlinné mlieka sú priemyselne vyrábané a nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po zavedení. Čo sa týka rastlinných mliek po 1. roku života, tak by som ich dovolila, ale v jedálničku dieťaťa naozaj nie sú nevyhnutnosťou,“ doplnila.

Rastlinné mliečka ale nie sú vhodné na priame pitie. Skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia.

Ako to je s kozím a ovčím mliekom?

Nad týmito druhmi mliečka možno uvažujete práve pre alergiu vášho dieťatka na kravské mliečko alebo intoleranciu. Upozorňujeme však, že výskumy ukazujú, že pokiaľ má vaše dieťatko alergickú reakciu na kravské mliečko, je pravdepodobné, že bude mať aj na napríklad kozie (ukázalo sa to u viac ako 90% detí s alergiou na kravské, hoci záleží na type alergie).

Do 12. mesiacov veku sa u detí ale vyhnite zavádzaniu kozieho a ovčieho mlieka rovnako ako kravského a nepasterizované, surové mliečko do jedálnička do 1. roka určite nepatrí.

Jednak detský tráviaci systém nie je pripravený vysporiadať sa s toľkou náložou bielkovín, jednak nepasterizované mliečko môže obsahovať baktérie, ktoré môžu ohroziť zdravie vášho bábätka (varuje pred ním do jedného roka aj CDC, podľa americkej kliniky v Clevelande hrozia deťom napr. infekcie, sepsa, alergické reakcie, megaloblastová anémia - deficit vitamínu B9, hypoatrémia - nedostatok sodíka v krvi).

Kozie a ovčie mliečko však obsahujú predsa len laktózu (ale menej ako kravské), hoci majú viac bielkovín, o niečo viac tukov (plus viac vitamínov a minerálov ako vápnik, vitamín A, draslík, ale zase menej napr. vitamínu B12 a folátu - B9) a majú iné vlastnosti, teda môžu byť pre deti ľahšie stráviteľné - to však hovoríme o deťoch od 1. roka života. Určite sa o zavádzaní týchto typov mliečka poraďte so svojím pediatrom či pediatričkou alebo výživovou poradkyňou či poradcom.

Nepasterizované výrobky nie sú odporúčané pre deti do 3 rokov, avšak ich zdravotný benefit je výrazne vyšší. V prípade, že je dieťatko zdravé a máme overený zdroj výrobku, je možné v malom množstve zavádzať po prvom, skôr druhom roku života, určite nie skôr.

A čo polotučné a nízkotučné mliečka a výrobky?

Možno sa u vás doma plnotučné výrobky ani nevyskytujú a dávate prednosť tým polotučným a nízkotučným. Myslite na to, že čím menej tuku mliečko a mliečny výrobok obsahuje, tým viac obsahuje sacharidov.

Tuk navyše deti potrebujú - ak im ale chcete predstaviť u vás doma sa nachádzajúce tieto potraviny, počkajte do minimálne 2. roku života dieťatka. Vtedy môže začať s konzumáciou polotučných mliečnych výrobkov a od 5. roka života sa odporúča začať s nízkotučnými.

Vápnik a dôležité vitamíny aj z iných zdrojov ako mlieko

V dnešnej dobe je pomerne častý jav intolerancie mliečnych výrobkov. V tomto smere je najdôležitejšia prevencia správnym stravovaním sa počas tehotenstva a zavádzania prvých príkrmov. V prípade problému je dôležité sa zamerať na ozdravenie trávenia, čomu sa bežne venujem v mojej praxi.

Dôležité je však vedieť, že pre príjem vápnika nie sú mliečne výrobky v jedálničku nevyhnutné. Taký vápnik z brokolice sa vstrebáva lepšie ako ten z mlieka. Základ je poznať správnu skladbu jedálnička a vtedy sa mamičky nemajú čoho obávať. Tiež nie je nevyhnutné, aby dieťa prijímalo každý deň 1-2 porcie mliečnych výrobkov,...

Najlepšou stravou pre dojčatá je materské mlieko, pričom Svetová zdravotnícka organizácia odporúča s dojčením pokračovať až do veku 2 rokov. Ak však dojčenie nie je možné, materské mlieko môžete nahradiť vhodným dojčenským mliekom. Netreba však zabúdať, že rovnako dôležité je dieťatku postupne predstavovať klasické potraviny vo forme príkrmov. U nedojčených detí môžete začať s príkrmami po ukončenom 4. mesiaci veku, u dojčených po ukončenom 6. mesiaci.

Signál k tomu, že už vaše dieťatko je pripravené na zavedenie prvých nemliečnych príkrmov je moment, kedy mu už bežná dávka mliečnej stravy nestačí a pýta si viac ako 900 až 1000 ml mlieka denne.

Tabuľka: Odporúčaný vek pre zavádzanie mlieka a mliečnych výrobkov

Potraviny už dieťatku nemixujte, ale krájajte na malé kúsky vo veľkosti nepresahujúcej veľkosť čerešne. Dieťa kŕmte v piatich až šiestich denných dávkach, pričom je dojčenie alebo podávanie dojčenského mlieka stále dôležitou zložkou stravy. Príkrmy tvoria z podávaných porcií stravy 3 až 4 jedlá za deň. Vo veku 10.

Okrem zoznamu potravín, ktoré je vhodné dieťatku v určitom veku predstaviť, je pre jeho zdravý vývoj dôležité vyhýbať sa určitým potravinám do dosiahnutia minimálne veku jedného roka. Vďaka vhodnej strave a učeniu dieťaťa správnym stravovacím návykom môžete pozitívne ovplyvniť jeho budúce zdravie, preto neberte stravu malých detí na ľahkú váhu.

tags: #kravské #mlieko #pre #bábätká #kedy

Populárne príspevky:

• Recepty pre zdravé stravovanie detí
• Zdravé placky pre deti
• Prevencia škriabania jabĺk vtákmi
• Mlynčeky na mäso Bosch a Siemens - náhradné diely
• Tradičné postupy nakladania