Môžem vysadiť špenát po cvikle? Využitie voľných hriadok po skorej zelenine

Po skorých plodinách, ako sú cesnak, cibuľa, hrášok či šaláty, ostávajú voľné hriadky, ktoré by bola škoda nevyužiť. Práve júl a začiatok augusta ponúkajú ideálne podmienky na výsev mnohých druhov, ktoré do jesene stihnú priniesť zdravú a chutnú úrodu.

Na miestach po cesnaku či cibuli nie je vhodné pokračovať v pestovaní ďalších cibuľovín pre riziko prenosu chorôb. Zato listová a koreňová zelenina sú ideálnou voľbou. Medzi odporúčané druhy patrí napríklad šalát (odrody pre jesenný zber, ako ‘Cassini’ - šalát hlávkový, ‘Little Gem’ - šalát rímsky), špenát, eruka (rukola), cvikla, čierna reďkev, čínska a pekinská kapusta.

Letný výsev cvikly je vhodný najmä s odrodami ako ‘Boro F1’, ‘Bona’ alebo ‘Bresko F1’, ktoré rýchlo rastú a vytvárajú kvalitné buľvy. Cvikla je pomerne tolerantná k letným teplotám a dobre znáša aj vyššie polohy.

Po pozberaní posledných strukov fazule, môžete rastliny vybrať z pôdy a vysiať špenát, reďkovku. Vysadiť i vysiať sa oplatí aj šalát.

Koncom júla je možné opäť vysievať šalát, no len z odrôd označených ako celoročné - tie sú odolnejšie proti vybiehaniu do kvetu. Výberom napríklad odrôd ‘Humil’ alebo ‘Arktic’ si zabezpečíte kvalitnú úrodu tiež pri kolísaní teplôt. Nenáročný kôpor môžete vysievať počas celého leta.

Letná výsadba brokolice, kelu či kapusty na hriadky po cesnaku je výborným krokom. Tieto plodiny ocenia mierne prihnojenie kompostom alebo dusíkatým hnojivom. Hriadku môžete využiť na zelené hnojenie alebo pestovanie kvetín s repelentným účinkom. Horčica, facélia alebo vika - zlepšujú štruktúru pôdy a bránia burinám. Horčica je dobrou rastlinou na zelené hnojenie, no ak máte v záhrade problém s výskytom skočiek, radšej sa tomuto druhu vyhnite.

Dve úrody z tej istej záhrady, to nie je sen, ale možná skutočnosť. Postačí k tomu kombinácia skorej zeleniny s neskorou a bohatá úroda je na svete.

Po skorom kalerábe sa uvoľní miesto pre karotku či pór. Hrach nechá voľné stanovište pre kel, cviklu, reďkovku. Po ňom môžete využiť uvoľnenú pôdu na pestovanie cvikly, šalátu, pekinskej kapusty i špenátu. Tieto plodiny vysejte po vybratí hrachu zo zeme a po miernom skyprení pôdy, hoci hrach sám o sebe zanecháva pôdu vo veľmi dobrom stave. Navyše ako bonus v nej po ňom ostáva dostatočný obsah živín.

Po skorých zemiakoch, pred výsadbou náročných plodín radšej do pôdy pridajte granulovaný maštaľný hnoj, nech sa doplnia živiny. Najmä ak po zemiakoch vysadíte neskoré hlúboviny karfiol, brokolicu, kaleráb. Práve pre vhodnú štruktúru pôdy môžete vysiať reďkev, ktorá sa odvďačí rovnými koreňmi. Podobne aj karotka, ku ktorej netreba prihnojovať. Opäť nevynechajte šalát, špenát, tiež bez prihnojenia. Táto listová zelenina je výhodná práve pre krátky vegetačný čas.

Po skorých hlúbovinách môžete vysiať fazuľu na struky, šalát, jesenný špenát. Po skorom kalerábe a karfiole ešte dopestujete aj karotku, pór, zeler, a dokonca aj cviklu.

Aj v rámci roka platí striedanie plodín, takže po sebe ani v jednom roku nesmú ísť plodiny z rovnakej čeľade alebo skupiny zelenín. Je to prevencia chorôb, škodcov, ale aj jednostranného odčerpávania rovnakých látok z pôdy.

Po daždi alebo po závlahe záhony okopávajte, likvidujte burinu a prevzdušňujte pôdu. Husté neskoré výsevy koreňovej zeleniny vyjednoťte, aby mali rastliny na svoj rast dostatok miesta.

Nie je dobré opäť po nich na to isté stanovište vysadiť neskoré hlúboviny, pretože i v rámci roka platí striedanie plodín.

Všetky rastliny, ktoré si navzájom pomáhajú pri raste, ktoré odpudzujú hmyz, dokonca aj tie, ktoré odpudzujú iné rastliny, majú veľký praktický význam.

Správne zvolené rastlinné kombinácie môžu podporiť rast, zlepšiť úrodu a ochrániť plodiny pred škodcami či chorobami. Ako však vyberať rastliny, aby sa vzájomne podporovali?

  • Lepšia úroda - Niektoré rastliny si navzájom vylepšujú podmienky na rast, napríklad viažu dusík v pôde alebo poskytujú tieň.
  • Prírodná ochrana - Rastliny môžu odpudzovať škodcov alebo prilákať užitočný hmyz. Napríklad bazalka pri paradajkách pomáha odpudzovať vošky.
  • Konkurenčné druhy - Niektoré rastliny bojujú o rovnaké živiny a môžu si navzájom škodiť, napríklad cibuľa a fazuľa.
  • Podobné nároky na pôdu, slnko a vlhkosť - Rastliny s rovnakými požiadavkami budú lepšie prosperovať vedľa seba.

Striedanie plodín a rotácia - Každý rok by sa mali plodiny meniť, aby sa zabránilo vyčerpaniu živín a šíreniu chorôb.

Spolusadenie rastlín v záhrade je tradičná metóda, ktorá má svoje korene v prírodných ekosystémoch.

Vhodné kombinácie rastlín

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že aj rastliny, rovnako ako ľudia, neobľubujú niektorých susedov? Pripravili sme pre vás stručný prehľad, aké plodiny si na hriadkach rozumejú a naopak, aké sa veľmi neobľubujú.

Správne vybrané výsadbové kombinácie môžu podporiť synergické vzťahy medzi rastlinami. Niektoré rastliny môžu pôsobiť proti škodcom alebo podporiť rast susednej rastliny. S čím teda sadiť paradajky, papriku, uhorky, zemiaky, cibuľu alebo fazuľu?

  • Baklažán: Rastúce medzi zelenou fazuľkou sú chránené pred pásavkou zemiakovou.
  • Brokolica: Sa bude dariť v spoločnosti aromatických bylín ako je kôpor, zeler, rumanček, šalvia, mäta alebo rozmarín. Vysadiť ju môžete aj k zemiakom, cvikle či cibuli.
  • Cibuľa: Sa hodí ku všetkým členom čeľade kapustovitých. Má rada cviklu, jahody, rajčiaky, šalát hlávkový, saturejku aj rumanček.
  • Cvikla: Sa dobre darí pri cibuli, kalerábe a kríčkovej fazuľke, no neznáša ovíjavú fazuľu.
  • Fazuľa a bôb: Vo všeobecnosti im vyhovuje spoločnosť mrkvy a karfiolu, mrkva osobitne napomáha rastu fazule. Fazuli sa dobre darí aj s repami a pomáha uhorke a kapuste.
  • Hrach: Rastie dobre s mrkvou, vodnicou, reďkovkou, uhorkami, kukuricou, fazľou a zemiakmi. Vyhovuje mu aj prítomnosť voňavých byliniek.
  • Chren: Zemiaky sú v spoločnosti chrenu zdravšie a odolnejšie voči chorobám. Má sa umiestniť v rohu záhonu zemiakov a po každej sezóne ho treba vykopať.
  • Kaleráb: Je vzájomne výhodné pestovať kaleráb s cibuľou alebo cviklou, s aromatickými bylinkami. Prekvapujúcou kombináciou je výsadba s uhorkami.
  • Kapusta: Všetkým členom tejto skupiny plodín výrazne pomáhajú voňavé rastliny. Vhodnými spoločníkmi sú zeler, kôpor, rumanček, šalvia, mäta, rozmarín, cibuľoviny a zemiaky.
  • Kukurica: Lahôdkovej kukurici sa dobre darí so zemiakmi, hráškom, fazuľou, uhorkami a tekvicami. Hrášok a fazuľa pomáhajú zásobovať pôdu dusíkom, ktorú kukurica spotrebovala.
  • Melóny: Nepestujte melóny v blízkosti zemiakov, no pri kukurici a slnečnici sa im bude dobre dariť. Nesaďte na to isté miesto za sebou melóny, tekvice a uhorky, pretože majú spoločných škodcov.
  • Mrkva: Cibuľa, pór a niektoré záhradné bylinky (rozmarín, palina a šalvia) pôsobia odpudzujúco na vŕtavku mrkvovú. Podobný účinok má aj hadomor španielsky.
  • Paprika: Všeobecné požiadavky na pestovanie sú prekvapujúco rovnaké ako požiadavky bazalky, preto ich pestujte spolu. Papriky dobre rastú aj s okrou.
  • Paštrnák: Má málo nepriateľov z ríše hmyzu a netrpí veľkým množstvom chorôb.
  • Petržlen: Pestujte ho s rajčiakmi alebo so špargľou - budú spolu rásť bujnejšie. Ak sa k semenám mrkvy primiešajú semená petržlenu, pomáhajú svojím pachom odpudzovať vŕtavku mrkvovú.
  • Pór: Je dobré pestovať so zelerom, cibuľou, prospieva mu aj mrkva - na oplátku jej pomáha odpudzovať vŕtavku mrkvovú.
  • Rajčiak: Sú zlúčiteľné s pažítkou, cibuľou, petržlenom, nechtíkom, kapucínkou alebo mrkvou. Prítomnosť pŕhľavy zvyšuje trvácnosť rajčiakov a cesnak chráni pred roztočmi.
  • Zeler: Buľvový je vhodné vysadiť do vedľajšieho radu vedľa póru, podobne ako fazuľu šarlátovú.
  • Skorá reďkovka: Je dobré vysievať s cviklou, špenátom, mrkvou a paštrnákom, aby bolo vidno rady.
  • Špargľa: Ak so špargľou pestujete petržlen, obe plodiny rastú bujnejšie. Špargli sa darí aj s bazalkou. Rajčiaky zas chránia špargľu pred špargľovcami.
  • Špenát: Keďže špenát obsahuje saponín, je vhodnou predplodinou a dobre sa pestuje s jahodami.
  • Šalát hlávkový: Rastie dobre s jahodami, ako aj s uhorkami. Už dávno sa považuje sa dobrého spoločníka pre mrkvu a reďkovky.
  • Tekvice: Zopár koreňov podlhovastej reďkovky pri tekviciach pomáha predchádzať škodcom. Je výhodné pestovať uhorky s kukuricou, pretože tá ich chráni pred vírusmi.

Tipy pre pestovanie v tieni

Ak máte v záhrade tienisté miesta, nezúfajte. Aj tam sa dá úspešne pestovať zelenina. Dôležité je vybrať si správne druhy a odrody.

Vo všeobecnosti platí, že zelenina, z ktorej konzumujeme listy alebo korene, je menej náročná na slnečné žiarenie ako zelenina, ktorú pestujeme pre plody.

  • Listová zelenina: Rôzne druhy šalátu (hlávkový, rímsky, listový) sa dobre prispôsobia nižšiemu svetlu. Poloha v tieni dokonca udržuje listy chutnejšie a sladšie. Špenát má najradšej takmer celodenný tieň, hlavne v poobedňajších hodinách. Rukola má rada tieň, jej rast môže byť síce pomalší, ale listy ostanú dlhšie čerstvé a svieže v porovnaní s rastom na slnku. Ázijské druhy listovej zeleniny a šalátov potrebujú minimum slnka, stačia im približne 2 hodiny denne.
  • Koreňová zelenina: Ak si vyberieme skoré odrody mrkvy vhodné pre tieň, môžme ich pestovať v polotieni, kde slnko svieti aspoň 5 hodín denne. Samozrejme ich rast bude pomalší a nedorastajú do veľkých rozmerov, avšak plody budú jemné a sladké. Reďkovka je rastlina ktorá preferuje chladnejšie obdobie na začiatku jari a na jeseň. Umiestnením reďkovky do tieňa so slnkom cca 4-5 hodín denne spomalíme jej rast resp. takto ju môžeme pestovať aj v lete. Cviklu môžeme pestovať na priamom slnku aj čiastočne v tieni, cviklové listy budú tak menšie avšak lahodné a vhodné do šalátov. No stále na vhodný rast bude cvikla potrebovať tak 3 až 5 hodín slnka. Zelér potrebuje dlhé obdobie chladnejších teplôt, čiže vysoké letné teploty mu neprospievajú. Vzhľadom k tomu zelér sadíme skoro na jar aspoň čiastočne do tieňa s vlhkou pôdou, kde slnko svieti cca 4 hodiny denne.
  • Bylinky: Mnohé bylinky sa dobre cítia v tieni a dokonca preferujú vlhké stanovištia. Mäta, petržlen, pažítka, medovka a koriander sú ideálnou voľbou pre pestovanie v tienistej záhrade. Pažítke sa rovnako dobre darí na slnku ako aj v tieni. Je fajn ak má rovnako ako cibuľka aspoň 3 hodiny slnka. V tieni ma síce menej kvetov ako na slnku, no to pre jej pestovanie nie je poškodzujúce. Petržlen sa dobre darí v rozptýlenom svetle a je ľahko pestovateľný na balkóne. Mäta je veľmi prispôsobivá bylinka, ktorá dobre rastie v tieni.
  • Ovocie: Aj v tienistej záhrade si môžete dopestovať vlastné ovocie. Čučoriedky, černice, maliny a ríbezle sú druhy ovocia, ktoré sa dobre adaptujú na tienisté podmienky.

Vyvýšené záhony

Vysoký záhon je len drevom, tehlami, kameňom, prúteným výpletom či iným materiálom ohraničený zvýšený pestovateľský priestor. Je výškovo prispôsobený záhradkárovi, čo uľahčuje jeho obrábanie - nemusíme sa toľko zohýbať.

Skúsenosti ukázali, že vyvýšený záhon má byť taký široký, aby sme do jeho stredu dosiahli len zohnutím sa alebo z polohy kľačmo. To znamená, že maximálna šírka je cca 1,5 m.

Ideálne je, ak sa na ne zmestí aj fúrik. Minimálna šírka chodníčka je 60 cm, ale optimálna je 1 m. Na chodníku môže zostať zhutnená zem, až na to, že chôdza v blate je nepríjemná. Chodníky podľa potreby zbavujeme buriny.

Vyvýšené záhony majú byť denne osvetlené v rozsahu 6 až 8 hodín. Vyvýšený záhon v záhrade by mal byť umiestnený na nespevnenej pôde.

Vysiatu plochu alebo porast úžitkových rastlín vo vyvýšenom záhone zakrývame netkanou textíliou. Vďaka tomu sa budeme z úrody tešiť skôr. Zakrývanie povrchu pôdy chráni aj klíčiace rastliny.

Každá rastlina má mať vo vyvýšenom záhone svoje miesto. Preto je dobré urobiť si plán výsadby. Na všetky rastliny by sme mali od kraja záhona pohodlne dočiahnuť - nebudeme tak musieť vstupovať na plochu vyvýšeného záhona, a tým nedôjde k hutneniu pôdy.

Prvý rok nie je rastlinná výživa veľmi výdatná, preto vysádzame odolné zeleninové druhy, ktoré nepotrebujú dusičnany na výživu listov a plodov - cesnak, baklažán, rajčiny, uhorky alebo kapustu.

Ak k okrajom vyvýšeného záhona vysadíme tradičný hlávkový alebo listový šalát, vytvoríme si zásobáreň šalátov. Oplatí sa vyskúšať aj menej známe druhy, napríklad ázijské listové zeleniny či rukolu. Pestovanie je jednoduché.

Do vyvýšených záhonov nepatria mohutné zeleniny náročné na priestor, ako sú tekvice, rebarbora, cukrová kukurica alebo zemiaky. V záhonoch sa vyhnite pestovaniu veľkej zeleniny, ktorá potrebuje miesto. Stavte na nenáročné plodiny, ktoré nepotrebujú veľa starostlivosti.

Semená hrachu, fazule, cvikly a ďalších druhov vysievame nariedko s primeranými rozstupmi.

Koreňová zelenina vyžaduje minimálnu starostlivosť, samozrejme, okrem zalievania v suchších obdobiach. Ak uprednostníme kríčkové rajčiaky, oslobodíme sa zasa od neustáleho priväzovania a odstraňovania zálistkov. Nenáročný na starostlivosť je aj cesnak.

Vyvýšené záhony chránia úrodu aj pred škodcami.

Pôdu medzi rastlinami vo vyvýšenom záhone je vhodné mulčovať, napríklad pokosenou trávou, ktorá sa ešte nesemení.

Vysoké záhony podľa svojej konštrukcie a použitého materiálu môžu byť vytvorené z jednoduchého dreveného debnenia, ale takisto z rôzne veľkých vriec naplnených substrátom. Využiť sa dajú aj ovocné prepravky či palety, nepoužívané kuchynské a iné nádoby, veľkoobjemové plastové kompostéry. Za stredne vysoké mobilné záhony môžeme považovať debničky na kolieskach s rozmermi približne 120 × 80 × 50 cm.

Začiatok roka je však vhodný na sadenie v interiéri, kde môžete zasadiť napríklad baklažán, kapustu, kaleráb, pór, hlávkový šalát, cibuľu a paradajky. Po vyklíčení ich môžete presadiť do teplejšej jarnej zeme. V máji môžete dnu sadiť fazuľu, brokolicu, kapustu, kaleráb, zeler, cuketu, uhorku, kel, pór a tekvicu. V júni prichádza teplo. Počas septembra zbierame prakticky všetky plodiny, ktoré sme si zasadili skôr počas roka. V októbri vysádzame plodiny, ktoré dozrejú na jar. V novembri zbierame posledné zvyšky úrody.

Vyberajte si zeleninu, ktorá nevyžaduje postreky, zakrývanie a iné úkony pre zbehlejších záhradkárov. Len by vás to na začiatok odradilo. Dobrou voľbou sú odrody, ktoré sú odolné voči chorobám.

Či už budete pestovať na vlastnej hriadke, vo zvýšenom záhone alebo v črepníku, základom úspechu je dokonale pripravená pôda. Odburinená, prekyprená, prihnojená kvalitným kompostom.

Do zvýšeného záhona môžete pri jeho zakladaní "schovať" nepotrebný organický odpad, ako sú rastlinné zvyšky z kuchyne, podrvené konáre po reze drevín, slama z minuloročnej nástielky, opadané listy...Do črepníka dajte len kvalitný substrát, nezabudnite na spodnú drenážnu vrstvu.

Na začiatok si zistite, či sú semená rastlín vhodné na priamy výsev alebo vyžadujú predpestovanie napríklad v miniskleníku alebo na okennom parapete. Tento údaj nájdete na vrecku s osivom. Takisto je na vrecku aj údaj, kedy je vhodné obdobie na siatie, v akom spone a kedy sa prípadne sadenice umiestňujú von.

  • Rajčiaky - priesady si predpestujte na okennom parapet a po troch zmrznutých sadenice smelo vysaďte von. Saďte hlbšie, ako boli v črepníku. Nezabudnite na primeranú zálievku a dostatočnú výživu.
  • Reďkovka - táto lahodná prvá jarná zeleninka naozaj nevyžaduje veľa starostlivosti. Môžete ju siať opakovane.
  • Hrach - sladkému hrášku neodolajú žiadne deti. Výhodou je, že zelenú hmotu môžete po obratí strukov zarýľovať a obohatíte tým pôdu o dusík.
  • Šalát - chrumkavý hlávkový alebo ľadový šalát, baby leaf či kučeravý... je výborným zdrojom železa a kyseliny listovej. Najskôr vypestujte priesady (okrem šalátu určeného na zber mladých lístkov).
  • Cuketa - je zelenina, ktorá kraľuje v letnej kuchyni. Omáčky, prívarky, sladké i slané koláče. Môžete ju variť, piesť, grilovať, urobiť z ne dokonca rezance.

Striedanie plodín jednoducho – striedajte záhony so zeleninou pre zdravšie produkty

tags: #môžem #vysadiť #špenát #po #cvikle

Populárne príspevky: