Zber rastlín, plodov a ovocia v lese na Slovensku

Slovensko ponúka bohaté možnosti pre zber lesných plodov, ovocia a rastlín. Táto aktivita je obľúbená medzi ľuďmi, ktorí hľadajú spojenie s prírodou a chcú si vychutnať čerstvé a zdravé produkty. Avšak, je dôležité dodržiavať určité pravidlá a obmedzenia, aby sa zabezpečila ochrana prírody a minimalizoval sa negatívny dopad na ekosystémy.

Legislatíva a ochrana prírody

Na Slovensku nie je zber húb ani lesného ovocia zakázaný, avšak legislatíva stanovuje určité obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať. Zákaz zberu vyplýva priamo zo zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého je na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, zakázané zberať rastliny vrátane ich plodov.

Podľa zákona č. 543/2002 Z.z. je zber rastlín vrátane ich plodov na celom území národného parku pre verejnosť zakázaný. Týka sa to aj pohybu mimo turistických chodníkov. Tieto zákazy sa vzťahujú aj na národné prírodné rezervácie a neplatia pre vlastníkov (správcov, nájomcov) pozemkov.

Tretí stupeň ochrany platí napríklad v národných parkoch, ktoré zákon definuje ako rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 10-tisíc hektárov, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre tvoriace najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti a ktoré vláda vyhlásila za národný park.

V súčasnosti sú na Slovensku vyhlásené za národné parky nasledujúce územia:

• Tatranský národný park
• Národný park Nízke Tatry
• Národný park Malá Fatra
• Národný park Slovenský raj
• Národný park Muránska planina
• Pieninský národný park
• Národný park Poloniny
• Národný park Veľká Fatra
• Národný park Slovenský kras

Výnimkou, kde je zber možný, je Národný park Slovenský raj, Slovenský kras a Veľká Fatra. No pozor, aj na týchto územiach je zber povolený len na niektorých miestach a aj to iba pre vlastnú spotrebu. Všímajte si značky a radšej si dané územie, na ktorom sa chystáte zberať plodiny či huby, overte či spýtajte sa miestnych obyvateľov.

Na dodržiavanie pravidiel zákazu vstupu na zakázané územia zberu lesných plodín dohliadajú predovšetkým zamestnanci správ jednotlivých národných parkov a stráž prírody. Nelegálny predaj plodín kontroluje Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Slovenská obchodná inšpekcia, polícia či obec.

Enormný zber lesných plodov poškodzuje prírodu a vzácne ekosystémy národných parkov. Jeden zberač dokáže so zbernými pomôckami nazbierať desiatky litrov lesných plodov denne.

Ak však čučoriedkam neviete odolať, nazbierajte si tieto plody citlivo, sami pre vlastnú potrebu, na územiach mimo národného parku. Ak zbierate plody na vlastnom pozemku, uvedomte si súvislosti a ponechajte aspoň časť lesných plodov v prírode.

Prečo obmedzovať zber lesných plodov?

Málokto tuší, že kým pre človeka slúžia lesné plody najmä na spestrenie jedálneho lístka, mnohé zvieratá sú na lesných plodoch existenčne závislé. Ide o živočíchy, ktoré si počas leta a jesene robia tukové rezervy pre prežitie v zimnom období. Lesné ovocie je pritom pre svoj obsah cukru na tento účel ako stvorené. Medzi takéto živočíchy patrí hlavne medveď hnedý, ale aj drobné hlodavce. Pre mnohé druhy vtákov (napr. vzácny tetrov hlucháň, tetrov hoľniak) je plod čučoriedky významným sezónnym zdrojom potravy.

Najvypuklejší je tento problém v prípade medveďa hnedého, ktorý je našou najväčšou šelmou. Je všežravec a základom jeho jedálneho lístka je rastlinná potrava, nepohrdne však ani mäsom, či medom. Keď nenájde dostatok potravy v lese, presúva sa aj z väčších vzdialeností k dostupnejšej potrave. Tú nachádza blízko ľudských obydlí - v sadoch (jablká, slivky), na poliach (pšenica, kukurica), pri včelínoch, pri nezabezpečených stádach hospodárskych zvierat, v odpadkových nádobách pri chatách a hoteloch.

Ďalším problémom je správanie sa zberačov v prírode. V snahe nazbierať v čo najkratšom čase najviac plodov používajú na zber pomôcky, ktorými poškodzujú kríčky čučoriedok a nezriedka podstatnú časť zberu tvoria nezrelé plody. V hustom poraste čučoriedok, ktorý ochraňuje pôdu a napomáha tvorbe humusu, vyšliapavajú chodníčky, ktoré sa stávajú potenciálnym zdrojom erózie. V neposlednom rade často po sebe zanechávajú odpad a tým, že sa pohybujú mimo turistických chodníkov, rušia pokoj aj v odľahlých, kľudových zónach od skorých ranných hodín až do zotmenia. Vďaka tomuto živelnému pohybu nie je vylúčený ani stret s medveďom, kde môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí.

Platí jednoduchá zásada: Kde nie je dopyt, tam nie je ponuka.

Konzumácia lesného ovocia priamo z kríka a bez riadneho umytia však môže byť nebezpečná. „Veľký kus pečene, žlčník, jedna nadoblička, časť hornej dutej žily, časť bránice a vaječník - o všetky tieto orgány prišla 36-ročná Lucia pri 8 hodinovej operácii, aby prežila nákazu pásomnicou líščou. Život jej zachránili banskobystrickí chirurgovia. Čítajte viac Tri porcie týždenne môžu ohroziť váš život. Ochorenie, o ktorom je reč, sa volá echinokokóza. Infekciu spôsobujú larvy pásomnice Echinococcus. Vajíčka pásomnice sa môžu nachádzať na neumytom lesnom ovocí, voľným okom ich nezbadáme.

Echinokokóza je závažné parazitárne ochorenie spôsobené larválnymi štádiami pásomníc rodu Echinococcus. Najčastejšie postihuje pečeň a pľúca, no môže zasiahnuť aj iné orgány. K nákaze dochádza po požití vajíčok pásomnice, ktoré sa nachádzajú v kontaminovanej potrave, vode alebo na neumytých rukách. Toto ochorenie je rozšírené najmä v oblastiach s vysokým výskytom líšky hrdzavej. Včasná diagnostika a liečba sú kľúčové pre predchádzanie vážnym komplikáciám. Liečba echinokokózy závisí od rozsahu ochorenia a zahŕňa možnosti chirurgického zákroku alebo medikamentóznej terapie.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vysvetlil, že k nákaze pásomnicou líščou u človeka dochádza najčastejšie prehltnutím mikroskopických vajíčok parazita. „Človek sa môže nakaziť priamym kontaktom znečistenými rukami, ale častejšie nepriamo, konzumáciou kontaminovaných lesných plodov, húb či rastlín.

Prevencia prenosu infekcie na človeka spočíva najmä v dôkladnej hygiene pri práci v záhrade a počas pobytu v prírode. Kľúčové je preto vyhnúť sa konzumácii neumytých a tepelne neupravených lesných plodov, ktoré môžu byť kontaminované.

Zber húb

Zber húb je jednou z najobľúbenejších jesenných aktivít pre milovníkov prírody. Prináša nielen radosť z objavovania a pobytu v prírode, ale aj možnosť vychutnať si chutné a výživné pokrmy. Hubárska sezóna je obdobie, na ktoré sa tešia všetci milovníci prírody a lesných plodov. Pre mnohých je hubárčenie nielen spôsobom, ako si zabezpečiť čerstvé suroviny do kuchyne, ale aj príležitosťou na relaxáciu a strávenie času v prírode. Lesy sú plné vôní, farieb a zvukov, ktoré vytvárajú jedinečnú atmosféru tejto sezóny.

Huby majú prirodzene nízky obsah tuku a kalórií. Každá huba má iné dôležité živiny, ale všetky obsahujú veľa bielkovín, minerálov a vitamínu D a B2. S hubami zozbieranými vo voľnej prírode by sa však malo zaobchádzať opatrne, pretože môžu obsahovať aj zvýšené množstvo ťažkých kovov, ako je olovo, kadmium a ortuť.

Najlepší čas na zber lesných húb je typicky od konca jari až do jesene, s vrcholom sezóny na prelome leta a jesene.

V našich lesoch sa vyskytuje mnoho druhov húb, z ktorých niektoré sú veľmi obľúbené medzi zberačmi:

• Dubák (Boletus edulis): Je jednou z najobľúbenejších jedlých húb.
• Rýdzik (Lactarius spp.): Má rôzne druhy s mliečnou šťavou, ktorá vyteká pri reze.
• Bedľa vysoká (Macrolepiota procera): Veľký klobúk s typickou šupinatou textúrou.

Pri zbere húb je dôležité mať so sebou správne vybavenie. Na zber húb je ideálny prútený kôš, ktorý umožňuje hubám dýchať a zamedzuje ich poškodeniu. Vyhnite sa plastovým taškám, ktoré môžu spôsobiť znehodnotenie húb. Ďalej potrebujete špeciálny hubársky nožík so zahnutou čepeľou a štetcom na čistenie. Nožík vám umožní opatrne odrezať hubu a štetcom odstrániť hrubé nečistoty priamo v lese. Majte so sebou atlas húb alebo mobilnú aplikáciu na identifikáciu húb. To vám pomôže rýchlo overiť, či je huba bezpečná na konzumáciu. Zbierajte huby v čistých oblastiach, ďaleko od priemyselných zón, ciest a poľnohospodárskych polí, kde by mohli byť huby kontaminované chemikáliami.

Pri samotnom zbieraní húb je veľmi dôležité si pozorne všímať farbu klobúka, lupienkov a nohy. Stonku je najlepšie odrezať nožom tesne nad zemou. To znamená, že sa nezničí mycélium ležiace pod zemou, vláknitá sieť húb, z ktorej sa môžu opäť vytvárať nové huby. Ak nemáte so sebou nôž, môžete hubu opatrne vykrútiť z pôdy. Zberné miesto potom opatrne zakryte lístím, aby ste zakryli a ochránili mycélium. Na mieste odstráňte hrubé nečistoty, ako sú hlina a lístie, pomocou štetca.

Správne čistenie húb je často diskutovanou témou. Odborníci na huby neodporúčajú umývať huby vodou, pretože sa môžu nasýtiť vodou a stratiť chuť. Huby je lepšie čistiť opatrne kefou a nožom. Túto radu by ste však mali brať s rezervou, najmä pokiaľ ide o lesné huby. Pretože môžu byť kontaminované škodlivými mikroparazitmi. Variant so štetcom a nožom by sa preto mal používať skôr na kupované huby ako na huby zbierané vo voľnej prírode.

Spracovanie a uskladnenie

Existuje niekoľko možností, ako nazbierané ovocie spracovať a následne skonzumovať. Už naši predkovia vedeli, že ani trošku úrody nemôže vyjsť nazmar. A tak krájali, varili, sušili a zavárali. Dodnes u svojich starých mám nájdete pivnicu alebo komoru, v ktorej sú naukladané zásoby zaváranín, džemov a sušených plodín. A možno sa vám zdá spracovávanie plodín časovo náročné, ide však o veľmi efektívny a finančne výhodný spôsob, vďaka ktorému máte kvalitné, zdravé, chutné ovocie a zeleninu - so známym pôvodom - počas celého roka.

Nazbierané ovocie môžete aj zamraziť. Vydrží tak niekoľko mesiacov a vy ho môžete podľa potreby vyberať a konzumovať. Nazbierané ovocie čo najskôr umyte a očistite (väčšie plody môžete aj odkôstkovať alebo nakrájať na menšie kusy). Následne ho rozdeľte do uzatvárateľných vreciek alebo dózičiek. Vďaka tomu si kedykoľvek vyberiete iba potrebné množstvo ovocia a nebudete musieť pracne oddeľovať pár kúskov zo zamrazenej kopy.

Sušenie patrí medzi najstaršie spôsoby využitia ovocia a zeleniny. Vysušené ovocie si zachováva svoje vitamíny a zároveň dlho vydrží. Vy vďaka tomu získate zdravé snacky, ktoré môžete jesť na cestách, pred televízorom alebo na desiatu. Vysušené ovocie je rýchlym zdrojom energie, hodí sa tak aj na výlety, či turistiku. Nazbierané ovocie alebo zeleninu je potrebné umyť a očistiť. Následne nakrájať na tenké plátky. Jednotlivé kúsky ovocia by mali byť rovnako veľké, aby sušenie prebehlo rovnomerne. Porozkladajte ich tak, aby sa navzájom nedotýkali. Odporúčaná teplota sušenia ja 42 °C, vďaka čomu si ovocie zachová výživné látky a vitamíny. Sušiť môžeme na slnku, v rúre alebo v sušičke ovocia.

Huby po sušení skontrolujte, či sú úplne suché. Mali by byť krehké a ľahko sa lámať. Ak sú ešte trochu pružné, nechajte ich dosušiť. Suché huby skladujte v hermeticky uzavretých nádobách, ako sú sklenené poháre alebo plastové vrecká so zipsom. Umiestnite nádoby na suché, tmavé a chladné miesto.

Recepty

Marhuľový džem

Postup: Marhule umyte, očistite, vložte do misy a zasypte cukrom. Vždy sypeme na 3x. Časť marhúľ, cukor, časť marhúľ, cukor, časť marhúľ a cukor. Misku dáme na chladnejšie miesto a necháme pol dňa odležať. Na druhý deň zmes premiešame. Väčšia časť cukru sa roztopila a marhule pustili šťavu. Zmes dáme do väčšieho hrnca a pomaly zohrievame. Pridáme kyselinu citrónovú a varíme. Džem postupne začne hustnúť.

Levanduľovo-ríbezľový sirup

Postup: Vodu si prevaríme a necháme vychladnúť. Levanduľu aj mätu opláchneme a necháme odkvapkať. Kvety levandule a lístky mäty odtrhneme a pridáme do vychladnutej vody. Do zmesy vyžmýkame citrón aj limetku, prikryjeme necháme lúhovať ideálne celý deň. Vylúhovanú vodu preceďte cez sitko. Trošku z nej odoberte, pridajte ríbezle a poriadne rozmixujte. Následne preceďte naspäť do sirupu. Prisypte cukor, kyselinu ascorbovú a položte hrniec na varnú dosku. Keď dosiahne sirup 75 stupňov, varte ho 3 - 4 minúty. Naplňte sirup do umytých a odkvapkaných fliaš.

Nakladané uhorky

Suroviny: uhorky nakladačky, voda, ocot, cukor, podľa chuti: plátky cibule, kúsky mrkvy, kôpor, bobkový list, čili paprička.

Postup: Suroviny na nálev zmiešajte a priveďte k varu. Povarte 5 minút. Uhorky vložte do pripravených pohárov (pridajte podľa chuti cibuľu, mrkvu, kôpor alebo čili), zalejte horúcim nálevom. Nechajte vychladnúť.

Čerešňový kompót

Postup: Čerešne zbavíme stopky, dôkladne ich umyjeme a odkôstkujeme. Naplníme nimi čisté poháre - asi 2 - 3 cm pod okraj. Nálev na čerešne si urobíme prevarením vody a cukru - miešame, kým sa cukor nerozpustí. Cukrový nálev necháme vychladnúť a zalejeme ním poháre s čerešňami.

tags: #zbieranie #rastlin #plodov #a #ovocia #v

Populárne príspevky:

• Ľubomír Pagáč v Liptovskej Lúžnej
• Zdravý obed so šalátom
• Edburgery Epizódy
• Vizuálna komunikácia s kresleným hamburgerom
• Sladké potešenie s Homerom