Povinnosti Zamestnávateľa v Oblasti Stravovania, Sviatkov a Ďalšie

Zabezpečenie stravy pre zamestnancov patrí medzi základné povinnosti zamestnávateľa, ktoré sú zakotvené v Zákonníku práce. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky právnické a fyzické osoby, ktoré zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom je každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Cieľom je zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.

Podľa § 152 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za porušenie pracovnoprávnych predpisov, za ktoré môže inšpektorát práce uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 100 000 € podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.

Podmienky pre Vznik Nároku na Stravovanie

Podmienky poskytovania stravovania upravuje § 152 Zákonníka práce. Právny nárok na zabezpečenie stravovania majú len zamestnanci zamestnávateľa, ktorí sú v pracovnom pomere, t. j. Právny nárok na zabezpečenie stravovania v rámci rozvrhnutej pracovnej zmeny podľa § 152 ods. Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na stravovanie je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny. Táto skutočnosť sa zisťuje z evidencie dochádzky zamestnanca. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Zákonník práceneustanovuje podmienku trvania súvislého výkonu práce, preto zamestnancovi vznikne nárok na zabezpečenie stravovania aj prípade, ak v priebehu pracovnej zmeny bol výkon práce na pracovisku prerušený, napr. z dôvodu vyslania na pracovnú cestu, z dôvodu prekážok v práci alebo vplyvom práce v delených pracovných zmenách a pod., ak súhrn celkového času výkonu práce v rámci tej istej pracovnej zmeny je dlhší ako štyri hodiny.

Zamestnancovi nevznikne právny nárok na zabezpečenie stravovania napr. čas práce nadčas - za čas práce nadčas (§ 97 ods. 1 Zákonníka práce) nemôže zamestnancovi vzniknúť právny nárok na zabezpečenie stravovania z dôvodu, že nevykonával prácu v rámci riadnej pracovnej zmeny. Nárok by mu vznikol iba vtedy, ak by zamestnávateľ využil možnosť rozšírenia poskytovania stravovania podľa § 152 ods.

Pracovnoprávne nároky a povinnosti zamestnávateľa voči osobám vykonávajúcim prácu na základe niektorej z dohôd upravuje deviata časť Zákonníka práce. Paragraf 152 Zákonníka práce sa teda nevzťahuje na osoby vykonávajúce prácu u zamestnávateľa na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, resp. dohody o brigádnickej práci študentov.

Zamestnávateľ môže upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas dní, kedy nesplnia podmienku odpracovať v rámci pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny, a to napr. počas dovolenky, prekážok v práci - na strane zamestnanca, na strane zamestnávateľa, inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci (napr. z dôvodu sviatku, pre ktorý zamestnanec nemohol pracovať, pre čerpanie náhradného voľna, pre dočasnú pracovnú neschopnosť zamestnanca a pod.).

Formy Zabezpečenia Stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie niekoľkými spôsobmi:

• Poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení.
• Poskytnutím jedného teplého hlavného jedla v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
• Prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (napr. stravné lístky alebo stravovacie poukážky).
• Poskytnutím finančného príspevku na stravovanie v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť stravovanie iným spôsobom.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Zamestnávateľ musí zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách Zamestnancovi musí byť jedlo poskytnuté počas rozvrhnutej pracovnej zmeny, a to bez ohľadu na to, či ide o rannú zmenu, popoludňajšiu zmenu alebo nočnú zmenu. Zabezpečovať stravovanie zamestnancov je teda možné len v reálnom čase, v ktorom zamestnanec splnil podmienky pre vznik nároku na stravovanie; tento princíp vylučuje možnosť „spätného“ poskytovania stravy, čo sa vzťahuje aj na dodatočné poskytnutie stravných lístkov alebo stravovacích poukážok.

Poskytovaná strava musí byť podaná vo forme najmä teplého hlavného jedlaHlavné jedlo by malo byť podávané ako teplé jedlo, avšak v rámci ponuky viacerých jedál nie je vylúčená ani možnosť výnimočne podávať aj studené jedlá, napr. zeleninové šaláty, ovocné taniere a pod. Súčasťou poskytnutej stravy musí byť aj vhodný nápoj Pojem „vhodný nápoj“ nie je v právnych predpisoch definovaný, ale v nadväznosti na zákaz používania alkoholických nápojov je zrejmé, že vhodným nápojom môže byť len nealkoholický nápoj (napr. čaj, ochutená malinovka, káva, mlieko, prípadne iný vyhovujúci nápoj - napr. pitná voda).

Strava musí byť podaná priamo na pracovisku alebo v jeho blízkostiPosúdiť, či je stravovanie zabezpečené v dostatočnej blízkosti pracoviska, je možné len podľa skutočných podmienok stravovania. V zásade by malo platiť, aby strava bola zabezpečená v mieste, ktoré je najviac v takej vzdialenosti od pracoviska, aby sa zamestnanec po opustení pracoviska a po skonzumovaní stravy stihol vrátiť na pracovisko v rámci prestávky na odpočinok a jedenie (§ 91 Zákonníka práce). Tieto podmienky sú všeobecne záväzné a musia byť preto splnené bez ohľadu na formu alebo spôsob zabezpečenia stravovania zamestnancov.

Ak má zamestnávateľ čo i jedného zamestnanca v pracovnom pomere a ak tento zamestnanec splní ustanovenú podmienku pre vznik nároku na zabezpečenie stravovania (výkon práce v rámci rozvrhnutej pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny), zamestnávateľ je povinný podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce zabezpečiť mu stravovanie.

Zamestnávateľ môže umožniť stravovať sa zamestnancovi, ktorý zastupuje neprítomného zamestnanca a odpracuje napr. ucelenú nadčasovú zmenu alebo odpracuje nadčasovú zmenu počas soboty, nedele a pod., t. j. odpracuje zmenu mimo rámca svojej rozvrhnutej riadnej pracovnej zmeny. Zamestnávateľ môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie. Tento okruh osôb nie je Zákonníkom práce obmedzený, preto z možnosti rozšírenia nie sú vylúčené žiadne fyzické osoby.

Finančný Príspevok na Stravovanie

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods.

• Ak podmienky výkonu práce na pracovisku vylučujú zabezpečenie stravovania (napr. ak zamestnanec vykonáva práce, ktoré nemožno prerušiť).
• Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce.
• Ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom.
• Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, lebo by to bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Ak nejde o uvedené prípady a zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo zmluvnom stravovacom zariadení, je povinný umožniť zamestnancovi výber medzi stravovacími poukážkami a účelovým finančným príspevkom na stravovanie.

Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 prvej vety Zákonníka práce, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce.

Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Zamestnávateľ na základe výberu zamestnanca zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods.

Príspevok Zamestnávateľa na Stravovanie

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % z ceny jedla. Táto suma však nemôže byť vyššia, ako je 55 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z.

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom sprostredkovateľa stravovacích služieb, podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z.

Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie je ustanovená ako príspevok na jedno hlavné jedlo. Paragraf 152 ods. maximálnu (hornú) hranicu príspevku, ktorá predstavuje 55 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o cestovných náhradách“) a z neho vyplývajúce opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného.

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného. Zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné (§ 152 ods.

Príspevok zo Sociálneho Fondu

Zamestnávateľ okrem vymenovaných príspevkov poskytuje zamestnancom aj príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm.

Stravovanie Počas Sviatkov

Zamestnanci pracujúci v nepretržitej prevádzke majú často pracovné zmeny aj počas sobôt, nedieľ a sviatkov. Ak títo zamestnanci odpracujú počas takejto zmeny viac ako štyri hodiny, zamestnávateľ je povinný im zabezpečiť stravovanie.

Daňové Aspekty Stravovania

Príspevky na stravovanie zamestnancov sú z pohľadu zamestnávateľa limitovaným daňovo uznaným výdavkom (§ 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov) v rozsahu, v akom zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov si môžu do daňových výdavkov uplatniť náklady vynaložené na stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku najviac v rozsahu a vo výške na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

V súlade s § 5 ods. 7 písm. Na hodnotu nepeňažného plnenia, alebo jeho časti nemožno uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. Pri zabezpečení stravovania takouto formou je v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, pri hodnote stravy, ktorú možno oslobodiť od dane z príjmov, odkaz na hodnotu ustanovenú osobitným predpisom. Osobitným predpisom je napr.

Povinný príspevok zamestnávateľa, ktorým prispieva zamestnancovi na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je limitovaný. Je to suma najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

V súlade s § 152 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len „finančný príspevok na stravovanie“).

Prehľad jednotlivých súm, potrebných k správnemu posúdeniu zdaniteľnosti príspevku na stravovanie zamestnanca, k zahrnutiu príspevku na stravovanie zamestnanca do daňových výdavkov zamestnávateľa a k zahrnutiu stravného do daňových výdavkov daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP platných od 1. 1.

Rozpätím výšky príspevku sa vymedzuje suma, ktorú si zamestnávateľ môže zahrnúť do svojich daňových výdavkov (nákladov). Ak by zamestnávateľ chcel aj prispievať na stravovanie ďalším osobám, rozšírený okruh osôb by nemal zahŕňať úplne cudzie osoby. Všeobecné znenie § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľom poskytovať stravovanie akýmkoľvek osobám, teda aj zamestnancom iných zamestnávateľov, ktorým sa poskytuje stravovanie na základe obchodnej zmluvy.

Zamestnanecké benefity sú akékoľvek finančné či nefinančné zvýhodnenia firmy, resp. zamestnávateľa pre svojich zamestnancov, ktoré zamestnávateľ svojim zamestnancom poskytuje nad rámec zákonom ustanovených požiadaviek. Ich cieľom je zvýšiť záujem zamestnanca o prácu pre daného zamestnávateľ, ktoré majú motivovať k lojalite a dobrému pracovnému výkonu.

V zmysle ZP je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu mzdu. Mzdou sa rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Každý zamestnanec má v zmysle § 119 ods. 1 ZP nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy a teda zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi takúto mzdu poskytnúť.

Zamestnávateľ je pri výplate mzdy povinný vydať zamestnancovi tzv. výplatnú pásku. Tento doklad musí obsahovať údaje o:jednotlivých zložkách mzdy,plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním,stave účtu konta pracovného času (jedine u zamestnancov, u ktorých je zavedené konto pracovného času),vykonaných zrážkach zo mzdy,o celkovej cene práce.

V prípadoch, keď vznikne zamestnancovi nárok na stravovanie a zamestnávateľ si nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť zamestnancovi stravovanie na pracovisku alebo v jeho blízkosti ani mu neposkytne stravovacie poukážky a ani finančný príspevok na stravovanie, porušil tým ustanovenie Zákonníka práce a spôsobil zamestnancovi škodu. Podľa § 192 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.

tags: #zamestnávateľ #povinnosti #stravovanie #sviatky

Populárne príspevky:

• Recept na halušky so syrom
• Zdravé muffiny
• Sladké a slané recepty z bielkov
• Príčiny nevoľnosti pri jedle
• Recepty z Bravčového Mäsa