Na Chalupe: Recepty, Folklór a Veľkonočné Tradície

Pri listovaní knihy "Na chalupe" na vás dýchne typická chalupárska atmosféra. Ocitnete sa v rôznych kútoch Slovenska, na chalupách, kde to rozvoniava okolitým lesom, drevom, ale najmä lahodnými jedlami. Väčšina receptov pochádza zo samotnej relácie, ktorú Katka tvorí už sedem rokov. Kniha je prehľadne rozdelená do štyroch ročných období a nájdete v nej nielen Katkine recepty, ale aj recepty chalupárov, ktoré počas svojho putovania po chalupách ochutnala. Niektoré z nich majú svoju históriu a sú označené ako „tradičné“.

„Uvedomujem si, že máme veľké privilégium žiť život podľa svojich predstáv. Mať tú možnosť vybrať si a uniknúť z rušného mestského života niekde, kde je náš druhý domov poskytujúci taký dôležitý balans medzi búrkami všedného života. „Iný svet“ tomu hovorievala moja mama,“ tvrdí moderátorka relácie Na chalupe Katarína Jesenská. „A tak je to aj s jedlom - čerstvo odtrhnutá paradajka, bylinky či vykopaný zemiak z vlastnej záhrady, mäso z menšieho domáceho chovu či mliečne výrobky z poctivého salaša sú tým najlepším predpokladom chutného receptu,“ usmieva sa Katka Jesenská.

„A keď k tomu pridáme fantáziu, chute, vône a lásku k vareniu, výsledok je zaručený. Táto kniha vznikla na podnet divákov, ale aj mojich synov, ktorým som veľa z týchto receptov varila, keď boli malí. Dnes si už mnohé z nich varia sami. A keď si nie sú istí, pýtajú sa ma na suroviny či presný postup. Majú naozaj veľa otázok.

Katka Jesenská sa pred kameru postavila po prvý raz ako osemnásťročná, už počas štúdia na VŠMU. Po narodení synov Jakuba a Samuela sa začala venovať moderovaniu rôznych televíznych relácií. Po rodičoch zdedila chalupu na Myjavských kopaniciach, ktorá sa stala jej druhým domovom a vďaka ktorej prišla aj inšpirácia na vlastnú televíznu reláciu s touto témou. Relácia Na chalupe sa s veľkým úspechom vysiela už sedem rokov. Pred rokom a pol založila časopis Moja chalupa a na podnet divákov napísala aj svoju prvú knihu Moja chalupárska kuchyňa.

Slovenský Folklór a Tradície

Slovensko je krásna krajina popretkávaná najrozličnejšími zvykmi z každého kúta. Hoci žijeme v modernej dobe, folklór tu stále má svoje miesto a je na nás to tak zachovať. Slovenský folklór je zaujímavý a najmä výrazný. Krásne ľudové odevy z Liptova, zo Šariša, z Kysúc či iných regiónov mnohokrát vyrážajú dych detailným spracovaním. Dnes si kroje oblieka málokto, najmä čo sa týka „mešťanov“, no v dedinách stále majú svoje miesto. Slovenský národ celé roky udržiava folklór. Najviac to možno vidieť práve v umeleckej oblasti.

Kroje sa už väčšinou nosia len pri špeciálnych príležitostiach, no tradičná slovenská hudba i tanec pretrvávajú a udržujú ho stále živý. Existujú desiatky ľudových piesní, ktoré sú nezameniteľnou súčasťou toho-ktorého regiónu, tvoria naše kultúrne dedičstvo a máme možnosť počuť ich počas obecných slávností, hodov, Vianoc aj na svadbách pri čepčení nevesty - zvyku, ktorý stále má svoje čaro a dodáva veľkému dňu nezabudnuteľný nádych. Súčasťou tejto tradície zvyknú byť menšie folklórne súbory, no obrovskej obľube sa aj dnes tešia tie najznámejšie ako SĽUK, Šarišan či Lúčnica, o ktorej tanečniciach spieval aj legendárny Elán.

Keď si predstavíte kroje, čepce, ľudové vzory, piesne bez autorov, ktoré aj tak pozná väčšina ľudí, zrejme si to spájate s niečím z minulosti, so životom starých rodičov a možno si nostalgicky spomínate na svoju mladosť. Podľa odborníčky Kataríny Nádaskej sa to naše slovenské „tradičnô“ celkom pochopiteľne vytráca. No sú aj mnohí umelci, ktorí sa snažia vrátiť krásu slovenského dedičstva do svojej tvorby. Napríklad speváčka Sima Magušinová Martausová či kapela Iconito ukazujú, že aj moderná hudba môže byť krásna, šitá na mieru dnešnej doby, a predsa v sebe niesť folklórne prvky.

Mnohí návrhári pri tvorbe siahajú po ľudových prvkoch a na zdobenie využívajú rôzne motívy, ktoré kedysi zdobili naše slovenské kroje. Dnes ich nájdete na šatách od Jaroslavy Wurll Kocanovej, oblečení od Jany Lazarčík, šperkoch od Petry Toth či topánkach od Tatiany Holečkovej. Aj mnohé nevesty siahajú po ľudových prvkoch pri výzdobe či šatách.

Veľkonočné Zvyky

Mnohé zvyky sa postupom času vytrácajú, prispôsobujú modernej dobe alebo ich ľudia robia len tak zo žartu. Najviac sa snažíme udržiavať tie vianočné - či ide o prekrojenie jabĺčka, dodržiavanie pôstu, či orechy v kúte. Tie veľkonočné sa oproti minulosti zmenili. Dnes totiž muži hlava-nehlava oblievajú každú ženu a tie to v mnohých prípadoch priam nenávidia pre surovosť a obrovské rozmery, ktoré to nabralo. A pritom v minulosti sa chodilo len k slobodným dievkam, ktoré kúpačom dali maľovanú kraslicu. Dnes, keď nedostanú aspoň po päť eur, sú nespokojní. Iné zvyky sa robia už len pre zábavu.

Niektoré tradície sa dedia z pokolenia na pokolenie. Kým som bývala s rodičmi na Zemplíne, zvyky a tradície mi neboli cudzie. Dodržiavali sa cirkevné, ale aj ľudové tradície na všetky sviatky a ja som niektoré rituály priam milovala. Dnes žijeme ako rodina takmer bez tradičných rituálov (hádam iba tie vianočné zostali) a niektoré mi veru aj chýbajú. Milujem slovenský folklór v umení, tanci, speve - dokážem sa preň nadchnúť a aj podporiť ľudí, ktorí sa ním zaoberajú. Myslím si tiež, že bez tradícií by sme boli oveľa chudobnejší, prišli by sme o časť našej identity a zároveň spojenia s predkami. Slovenský folklór je súčasťou našej histórie, a preto si ho veľmi vážim.

Pochádzam zo Skalky nad Váhom, do školy som chodila do Dolnej Súče a tu sa ešte sem-tam objavila niektorá teta v kroji. Ako malé dievčatko ma fascinovali tie nariasené krojové sukne, krásne zdobené mašle a vyšívané šatky, ktoré nosili na hlavách. Zrejme tam niekde sa vo mne zrodila láska ku kroju, ktorý som neskôr hrdo nosila ako členka ľudového súboru na základnej škole. U nás v dedine bývali tradičné ľudové zábavy, spievali sa ľudové piesne, tancovali sa tradičné tance. Milovala som takzvané pálenie Ďura, keď mládenci urobili veľkú vatru a skákali cez ňu. Pár tradícií dodržiavame stále, či už je to veľkonočná oblievačka a šibačka, alebo medový krížik na čelo počas štedrej večere. Slovenské tradície sú podľa mňa krásne.

Medzi moje najobľúbenejšie tradície určite patria tie vianočné. Napríklad môj tatino vždy dá pod obrus nejaké peniaze, ktoré nám majú zabezpečiť bohatý nasledujúci rok. Folklórne zvyky a obyčaje vnímam ako dedičstvo predkov, ako spojenie, ktoré pretrvalo naprieč storočiami. Pre každú generáciu mali svoj význam. Ľudia v minulosti žili skromnejšie a práve tradície a obrady dávali ich životu rozmer čohosi výnimočného a slávnostného. A tak je to aj dnes. Žijeme síce v dostatku, ale zároveň všetko beží rýchlejšie a pod tlakom. Práve tradície nás vedia spomaliť, umožňujú nám prežiť niečo do hĺbky. Pre mňa má veľké čaro ísť na Vianoce na polnočnú a vôbec mi nevadí, ak sa nikto nepripojí. Ten pocit, keď sa na záver omše zhasnú svetlá a my začneme spievať Tichú noc, to sú zimomriavky aj srdce naplnené vďačnosťou. Hoci len za tú chvíľu, ktorú prežívam.

Ako mladé dievča som trpela na svadbách, keď sa robila odobierka, rozbíjal sa tanier, prezliekala sa bábika a čepčilo sa. Čo na to PhDr. Tradície sa celkovo vytrácajú, čo je na jednej strane pochopiteľné. V minulosti postupne zanikla slovanská roľnícka tradícia a s ňou aj veľa zvykov, ktoré sa spájali s rokom roľníka či remeselníka a viazali sa k tradičnej rodine. V minulosti bol folklór súčasťou života. To znamená, že sa na poliach spievali pracovné piesne (žatevné, trávnice pri kosení lúk), spievali sa uspávanky, svadobné, krstinové piesne. Rovnaké to bolo s tancom. Mládenci tancovali svoje mládenecké tance, dievčatá dievocké. Každú sobotu bola tanečná zábava, kde sa mohli vytancovať všetci, ktorým nohy slúžili. Ani krstiny, svadby sa nezaobišli bez tanca. Na pohreboch sa spievali pohrebné lamentácie a vykladalo sa pri mŕtvom. Radostné, úsmevné, ale i žalostné a bolestné piesne sprevádzali človeka od kolísky až po hrob. Rovnako aj tanec.

V zimnom období, keď sa ľudia vo všeobecnosti viac zdržiavali v interiéri svojho domova, sa na priadkach a páračkách peria rozprávali strašidelné príbehy pre dospelých. Unikátnosť a originálna tvorba. Folklór sa šíril celé stáročia ústnou tradíciou, zapisovať sa začal v období štúrovskej generácie, ktorá si uvedomovala, aký poklad máme v ľudových piesňach, hádankách, prísloviach, porekadlách, pranostikách, príbehoch. Folklór nemá konkrétneho tvorcu.

Osobne veľmi pozitívne. Aby sa módni tvorcovia mohli inšpirovať ľudovým odevom, výšivkami, treba ich poznať. Páči sa mi, ak sa súčasní tvorcovia nechávajú citlivým spôsobom inšpirovať slovenským ľudovým odevom (výšivkami, čipkami, modrotlačou). Podobné je to s hudbou. Ak chcem komponovať nové hudobné dielo a chcem sa inšpirovať ľudovou piesňou, musím poznať repertoár a zákonitosti ľudovej hudby. Preto v súčasnom umení dobré diela vznikajú štúdiom minulých vecí. Treba viesť súčasných ľudí ku vkusu a kráse, pretože, žiaľ, na trhu sa objavujú aj nevkusné gýče, vzory, ornamenty, ktoré nemajú so Slovenskom nič spoločné, a napriek tomu sa označujú ako slovenské, čím sa, samozrejme, zákazník uvádza do omylu.

Čo je vám najbližšie z folklóru? Predovšetkým ma fascinuje štúdium zvykoslovia a celej duchovnej kultúry Slovenska, na ktorú sa špecializujem. V našom spôsobe života nie je veľa priestoru na presné dodržiavanie všetkých rituálov tak, ako to robili naši predkovia. A, samozrejme, veľa zvykov, ktoré sa v reliktoch ešte zachovali, dnes majú úplne iný význam. Veľkonočné šibanie a polievanie boli kedysi určené len pre slobodnú mládež. Rovnako tak výslužkou za šibanie či polievanie slobodných, na vydaj súcich dievčat pre mládencov, bolo drobné pohostenie a ručne maľovaná kraslica, často s motívom lásky k danému šibačovi. Dnes má šibanie a polievanie úplne iný rozmer a v podstate málokto vie, prečo sa to robilo. Bol to krásny rituál plodnosti, žičenia lásky a krásy zo strany mladých mužov k mladým dievčatám.

Rovnaké to bolo so stavaním májov, ktoré stavali výlučne pred domy slobodných dievčat ako prejav záujmu zo strany slobodných mládencov. Výrazné sviatky, ako je Veľká noc a Vianoce, sa skladali z presných rituálov, ktoré bolo treba dodržať. Varili sa špeciálne vianočné jedlá, ktorých bolo v minulosti viac. Snažím sa, aby sme ako rodina dodržiavali aspoň časť jedál, ktoré sa servírovali na štedrovečerný stôl, preto na ňom nikdy nechýba šošovicový prívarok, oblátky s medom a cesnakom, ryba ako pôstne jedlo, hríbová polievka. Rovnaké je to s veľkonočným jedlom, na Veľkonočnú nedeľu nesmie chýbať pečené jahňa na bylinkách s podplamenníkom, baba s vajíčkami a slovenské ovčie, kozie a kravské syry, ktoré sú pre mňa tými najlepšími.

Občas sa možno aj vy cítite presýtení a zahltení dnešným svetom. Prevalcovaní hlukom, množstvom ľudí, betónom v mestách. Možno cítite, že vám stačí menej a že potrebujete niekde vypadnúť…Áno, niekedy túžime po jednoduchosti a nenahraditeľnom kontakte s prírodou. Učíme sa ju opäť počúvať a vnímať. Prijímať jej dary a zároveň ju chrániť. Žiť v nej a s ňou.

Recepty z chalupy:

  • Superrýchla príprava syra na večeru, obed alebo pohostenie
  • Chutná a jednoduchá klasika koláča, ktorý už dlhšie koluje v rodine
  • Jarné kuracie prsia s baby
  • Rýchly recept na chutné bezmäsité jedlo
  • Nátierka z medvedieho cesnaku
  • Večera s partnerom pri bielom vínku
  • Nátierka na hrianky alebo bagetu na kolečka
  • Jednoduchý a rýchly šalát
  • Mini tortička
  • Kuřecí játra v maličko jiné úpravě
  • Nátierka z čerstvého syra
  • Zdravá a chutná nátierka (vhodná pri bezmliečnej diéte, pre vegetariánov a vegánov)
  • Losos
  • Jemná cesnaková polievka s petržlenovou vňaťou
  • Typicky taliansky recept na cestoviny
  • Obľúbené, rýchle a lacné cestoviny
  • Makové koláče
  • Obľúbená polievka na nedeľný obed alebo rýchlu večeru
  • Špargľa

Tradičné jedlá na Veľkonočnú nedeľu:

  • Pečené jahňa na bylinkách s podplamenníkom
  • Baba s vajíčkami
  • Slovenské ovčie, kozie a kravské syry

Tradičné jedlá na Štedrý večer:

  • Šošovicový prívarok
  • Oblátky s medom a cesnakom
  • Ryba ako pôstne jedlo
  • Hríbová polievka

Ak hľadáte inšpiráciu pre tradičné slovenské recepty a zvyky, kniha "Na chalupe" a relácia Kataríny Jesenskej sú skvelým zdrojom nápadov. Nechajte sa uniesť čarom chalupárskej atmosféry a objavte krásu slovenského folklóru a tradícií.

Prečo nenávidím české veľkonočné tradície

tags: #na #chalupe #recepty #velkonocna #hubova #baba

Populárne príspevky: