Na západe nič nové: Recenzia románu, ktorý šokoval svet
Román "Na západe nič nové" (po nemecky Im Westen nichts Neues) od Ericha Maria Remarqua z roku 1929 sa stal okamžite po vydaní bestsellerom, ktorý šokoval svet a z celkom bezvýznamného novinára urobil adepta na Nobelovu cenu za literatúru.
Vďaka enormnému úspechu sa „novinový“ román dočkal aj knižného vydania a v apríli 1930 aj filmového spracovania pod názvom All Quiet on the Western Front (Lewis Milestone, réžia), ktoré dodnes patrí ku klenotom vojnovej kinematografie. Premiéru filmu v Berlíne však sprevádzali búrlivé protesty nacistov vedené Josephom Goebbelsom - budúcim ministrom propagandy. 11. decembra 1930 bolo nakoniec premietanie zakázané.
O čom kniha je?
Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohli doplniť straty. Treba viac ako sto nových mužov. Himmelstoss sa po akcii z prednej línie spriatelil s vojakmi.
Jedného dňa si idú Paul, Tjaden, Leer a Kropp zaplávať v kanáli za domami, v ktorých sú ubytovaní. Ako tak plávajú, uvidia na druhom brehu tri pekné mladé Francúzky. Dohodnú sa s nimi, že večer za nimi prídu a donesú aj nejaké jedlo. Chlapci sú štyria, ale ženy sú len tri. Preto opijú Tjadena a traja odídu za ženami. Keď sa neskôr vracajú, stretnú vytriezveného Tjadena, ako nahý, iba v čižmách, nesie chlieb.
Paul dostáva dovolenku. Bolo to štrnásť dní a tri dni na cestu. Po príchode domov zisťuje, že jeho mama je chorá a on sa nezdržiava neustáleho plaču. Navarila mu jeho obľúbené placky. Vo svojej izbe začne prehrabávať svoje staré knihy a zošity. Rozmyšľa, aké to bolo pred vojnou.
Na druhý deň oznamuje pani Kemmerichovej, že jej syn je mŕtvy, pritom jej klame, že zomrel rýchlo a nič necítil. Potom prichádza za Paulom jeho otec. Matku, ktorá je v nemocnici s rakovinou, budú operovať. Z toho celého je nahnevaný, že vôbec na nejakú dovolenku šiel.
Paul dostal za úlohu stážiť ruských zajatcov. Tu sa ukazuje jeho povaha, citlivosť a súcit. Zamýšľa sa nad tým, že títo Rusi nie sú o nič horší ako oni sami, bojujú len za svoju vlasť. Pri pohľade na ich vyziabnuté telá mu ich dojde ľúto a rozdelí im cigarety.
Vracia sa na front a zisťuje, že jeho skupina je nasadzovaná všade tam, kde je to nebezpečné, no jeho kamaráti ešte stále žijú. Nedopatrením sa dostane do krátera s francúzskym nepriateľom, ktorého zavraždí, ale keď vidí muky, ktoré mu spôsobil bodákom, pokúša sa mu v poslednej chvíli pomôcť. Premknú ho strašné myšlienky a pocity viny. No po niekoľkých hodinách sa prestane zaujímať o človeka, ktorého ako prvého na fronte zavraždil, ale zachraňuje si vlastný život.
Na druhý deň dostanú ďalšiu službu, strážiť vysťahovanú dedninu. Opečú si tu dve prasiatka a najedia sa dosýtosti. Pri presuve do ďalšej dediny bol Albert ranený do kolena a spolu boli prevezení do poľného lazaretu. Tam mu po čase musia nohu amputovať. Paul rozpráva rôzne zážitky z nemocnice, spomína na najstaršieho pacienta a jeho ženu, na izbu smrti a na otravné modlitby mníšok.
Nové Nemecké zbrane neprichádzajú, staré sú už nepresné, vojakov je málo a doktori robia aj z mrzákov zdravých bojovníkov. Vojna pokračuje. Všetci sú fyzicky, ale hlavne psychicky vyčerpaní. V jeden deň Katzinskeho zrania - má rozmliaždenú holennú kosť. Podoprie ho a berie ho na stanovište sanitárov. Keď už sú tesne pred stanovišťom, Katzinskemu vletí do hlavy malá črepina. Paul si to však nevšimne, a odovzdá Kata sanitárom. Až vtedy mu jeden z nich povie, že Kat je mŕtvy.
Paulovi priatelia po jednom zomierajú, až zostane ako jediný z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostáva dva týždne voľno. Neustále verí, že bude prímerie a skončí sa vojna. Potom si však uvedomí, že už je neskoro, ak by sa vôbec vrátil, nevedel by sa zaradiť späť do spoločnosti. Predchádzajúca generácia by im nerozumela, pretože mala svoje povolanie a teraz sa vráti späť do života. Do takého istého života, ako pred vojnou. Ale táto mladá generácia sa nemá kam vrátiť. Vojna ho pripravila o život.
„Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nového...Padol dolu tvárou, ležal na zemi, akoby spal. Keď ho obrátili, videli, že sa asi dlho netrápil. V tvári mal taký pokojný výraz, akoby bol takmer spokojný s tým, že sa to tak skončilo.“
Citáty z knihy
"Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a smutní a povrchní - myslím, že sme stratení."
„Rozkaz by ich mohol zmeniť na našich priateľov. Na voľajakom stole podpíšu nejakí neznámi ľudia listinu a na dlhé roky sa stane naším najvyšším cieľom to, čím ináč opovrhuje celý svet a čo sa tresce najvyšším trestom..“
„Dnes by sme krajinou našej mladosti prechádzali ako turisti. Spálila nás skutočnosť, poznáme rozdiely ako kramári a nutnosti ako mäsiari. Nie sme viac bezstarostní - sme príšerne ľahostajní. Boli by sme tam, ale žili by sme? Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a smutní a povrchní - myslím, že sme stratení.“
Život z nás urobil mysliace zvery, aby nám dal zbraň inštinktu, prešpikoval nás otupenosťou, aby sme sa nezrútili od hrôz, ktoré by nás pri jasnom a uvedomelom myslení prepadli, prebudil v nás cit kamarátstva, aby sme unikli priepasti opustenosti, prepožičal nám ľahostajnosť divochov, aby sme napriek všetkému vnímali každý pozitívny moment a držali si ho ako rezervu proti náporu veľkého Nič. Tak žijeme uzavretý, tvrdý, najpovrchnejší život a len občas nejaká udalosť vykreše iskry.
Keby sme sa boli vrátili domov v roku 1916, boli by sme z bolesti a sily našich zážitkov rozpútali víchricu. Keď sa vrátime teraz, budeme ustatí, zrútení, vyprahnutí, vyvrátení z koreňov a bez nádeje. Nebudeme sa už vedieť vpraviť do života!
Zhrnutie postáv
| Postava | Popis |
|---|---|
| Paul Bäumer | Hlavná postava, mladý vojak, ktorý prežíva hrôzy vojny. |
| Katczinsky | Starší a skúsený vojak, Paulov blízky priateľ. |
| Albert Kropp | Paulov spolužiak a priateľ, ranený vo vojne. |
| Tjaden | Jeden z vojakov, ktorého Paul a jeho priatelia opijú, aby mohli ísť za Francúzkami. |
| Himmelstoss | Bývalý poštár, ktorý sa stal desiatnikom a šikanuje vojakov. |
| Kemmerich | Paulov priateľ, ktorý zomiera v nemocnici. |
Kniha Na západe nič nového je silným a emotívnym svedectvom o hrôzach vojny a jej dopade na mladú generáciu. Remarque majstrovsky vykresľuje psychologické stavy vojakov, ich strach, beznádej a stratu ilúzií.
Na Západe nič nového
tags: #na #zapade #nic #nove #placky #recenzie
