Najchudšie bravčové mäso a jeho nutričné hodnoty

Práve to, ako si zachovať zdravé telo a myseľ do pokiaľ možno čo najvyššieho veku, trápilo stáročia ľudí snáď na každom kúsku zeme. Šamanské praktiky, elixíry divokého zloženia či sofistikované metódy a najširšie spektrá tabletiek nepriviedli ľudstvo k spokojnosti. Tí, ktorí sú skeptickí a neveria na zázraky, sa budú prikláňať k názoru, že úloha doteraz čaká na svojho riešiteľa. Nie je tomu celkom tak.

Dan Beuttner neobjavil liek na dlhovekosť. Nadviazal na zistenia Gianniho Pesa a Michela Poulaina a spolu s tímom ďalších expertov odhalili päť fascinujúcich oblastí - tzv. modrých zón.

Dan Beuttner, americký spisovateľ, bádateľ, dobrodruh, a autor „Modrých zón“, je dnes jednou z najvplyvnejších osobností v oblasti podpory zdravého a dlhovekého života. Zamilovanie si našiel v spoznávaní života ľudí v rôznych spoločenstvách v pátraní, ako môžu ich kultúrne alebo environmentálne faktory ovplyvniť prosperitu alebo úpadok týchto skupín.

Pomenovanie celého konceptu bolo veľmi náhodné. Taliansky epidemiológ Gianni Pes a belgický geograf Michel Poulain zaoberajúci sa dlhovekosťou na Sardínii identifikovali v roku 2004 miesta na ostrove s vysokým počtom storočných ľudí. Keby mali vedci skúmajúci demografické zloženie Sardínie po ruke inú fixku, pravdepodobne by dnešný názov niesol inú farbu. Stala sa inšpiráciou pre titul na to nadväzujúcej celosvetovej práce trvajúcej viac ako dve dekády.

Aká je vaša predstava pod pojmom „centenarian“? Žiadna? Pomôžme si latinčinou. Výraz je odvodený z latinského slova centum, čo znamená sto. Chceli by ste pokoriť túto magickú hranicu? Možno by pri položení tejto otázky väčšina z vás zo seba bleskovo vychrlila zamietavú odpoveď.

Je asi úplne opodstatnené a prirodzené predpokladať, že v dnešnej pretechnizovanej (často nezdravej) dobe s pribúdajúcim vekom rastie riziko civilizačných chorôb, degeneratívnych pohybových ochorení a v dôsledku nesprávneho (alebo absentujúceho?) pohybu vyššia miera najrôznejších zranení. A teda myšlienka dovŕšiť 100 rokov, keď to už ani nevnímame (vlastne aj chvalabohu, pretože by sme asi nevýslovne trpeli kvôli neznesiteľným bolestiam) a sme pripútaní na posteľnom lôžku s hadičkami v nose, je aspoň pre mňa desivá.

Po rokoch strávených budovaním kariéry a honbou za peniazmi sa aj tie najdokonalejšie väzby porušia a putá pretrhnú. Na náš sviatok si môže priťuknúť len naša rodina, pokiaľ nás neberie len ako enormnú príťaž a vôbec sa k nám hlási.

Pozrime sa na päť fascinujúcich oblastí - tzv. modrých zón:

1. Sardínia

Horský región Barbagia sa nachádza v centrálnej časti Sardínie v provincii Nuoro. Užite si Sardíniu v štýle Dolce far niente. Nerobiť chvíľu nič a užívať si to. Žiadny stres, žiadne tlaky, žite v okamihu, tu (na Sardínii) a teraz.

Na svete sa veku 100 a viac rokov dožije priemerne 1 človek na 10 000 obyvateľov. Na Sardínii je to 1 na 270. Zvlášť päť malých dediniek na strmých kopcoch v horách v regióne Barbagia ukrýva najväčšiu populáciu mužov vo veku viac ako 60 rokov na svete.

Miestni sa venujú prevažne farmárstvu a muži trávili na strmých svahoch hodiny denne zháňaním stáda oviec ako pastieri. Ovčí syr pecorino s chlebom a zeleninou zo záhradky tvorili základ stravy až do polovice 20. storočia. Kváskový chlieb pane carasau tu má lokálny názov carta musica, čo po slovensky znamená notový papier a na ostrove sa konzumuje už viac ako 3 000 rokov.

Sardínska gastronómia je dnes obohatená o rôzne druhy cestovín z tvrdej pšenice, ktoré sú dietológmi často neprávom kritizované za vysoký obsah kalórií. Problematickou zložkou tohto jedla však nie sú samotné cestoviny, ako skôr prísady, ktoré z nich v Amerike robia energetickú bombu.

Chýba vám mäso? Na tanieri by ste ho tu našli tak 5x do mesiaca. Asi prekvapením pre mnohých bude to, že ide o bravčové. Miestni boli z chudobnejších pomerov a potravinovo sebestační, čo znižovalo ich potrebu peňazí. Prasiatka, ktoré chovali, si dopriali príležitostne na sviatky, resp.

Zato happy hour je na každodennom poriadku. Význam tohto výrazu však hodne presahuje jeho nami zaužívané vnímanie rozpätia lacných nápojov v baroch. V Barbagie je oslavou opätovnej príležitosti stráviť čas pohody s rodinou a priateľmi. K tomu samozrejme nesmú chýbať 1 až 2 poháriky domáceho organického červeného vína Cannonau bohatého na polyfenoly.

Domy sú uspôsobené viacgeneračne a rodina (famiglia) je na prvom mieste. Sardínčania považujú rodinné väzby za kľúčové pre šťastný život. A snáď aj dlhovekosť.

2. Ikaria

Ikaria je grécky ostrov v Egejskom mori, ktorý patrí do súostrovia Severné Sporady. Zhruba 10-miliónové Grécko zažíva za posledné obdobie turistický boom. Jeho populácia sa hlavne v letných mesiacoch viac ako zdvojnásobí a úrady už začínajú podnikať preventívne opatrenia na zabránenie hroziacej katastrofy.

Miestni obyvatelia si tu v tichom, ničím nerušenom prostredí, žijú tradičným spôsobom a vychutnávajú si dnes už vzácny pokoj. Pokiaľ by ste si pri niektorých chceli predsa len porovnať, ako sa doba zmenila oproti ich detstvu, museli by ste kalendár pretočiť do 20. rokov minulého storočia. Alebo sa ich spýtať.

Výskum robený na populácii vo veku 60+ odhalil takmer nulovú demenciu. Pamäť nie je to jediné, na čo môžu byť pyšní. Žije tu nezvyklý vysoký počet ľudí presahujúcich vek 90 rokov, ktorí si chodia po kopcoch, obrábajú záhrady a vykonávajú domáce práce. Majú jedinečný humor, hrajú karty a vedú bohatý spoločenský život. Ich životný štýl vystihuje pojem „meraki“ - inými slovami robiť veci s láskou, vášňou a plným odhodlaním.

Varenie je pre Ikarijčanov umelecká činnosť, ktorá spája rodinu aj širšiu komunitu. Jedlo má rituálny charakter. Nie v zmysle rafinovaných kombinácii, ale kvality a čerstvosti domácich produktov.

Kultúru významne formuje grécke pravoslávne náboženstvo, ktoré je hlboko zakorenené na prioritnej priečke hodnotového systému. Zmysluplný životný štýl v harmónii s prírodou je nákazlivý a uzdravujúci.

Pozrime sa na príklad z praxe jedného rodáka z Ikarie. Vo veku 21 rokov odišiel za naoko zaujímavejším životom a možno aj vyšším zárobkom do USA. Ako 66-ročný sa necítil dobre a podstúpil niekoľko vyšetrení. Lekári mu napokon diagnostikovali rakovinu pľúc v pokročilom štádiu a dávali mu zopár mesiacov života. Stamatis Moraitis sa rozhodol vrátiť do svojho rodiska, aby tam prežil zvyšok života.

Na vyprodukované vínko sa pozeral ako na niečo, čo bude pripomínať jeho pamiatku blízkym, keď tu už nebude. Dnes má 102 rokov a miestni ho poznajú ako vitálneho producenta fantastického vína. Rakovina ustúpila.

Mix vyššie uvedených faktorov, ku ktorým ešte treba dodať trio zázračných byliniek. Nejde o endemické zázračné rastliny, ale všeobecne známe oregano, rozmarín a šalviu. Zvýrazňujú chuť jedla a konzumujú sa aj ako lahodný čaj, ba dokonca likér.

3. Okinawa

Okinawa je súčasťou súostrovia Rjúkjú, ktoré tvoria reťazec viac ako 150 ostrovov s rozlohou približne 20 271 km2 rozprestierajúcich sa medzi južným Japonskom a Taiwanom. Unikátom Okinawy je, že ľudia nie sú iba starí, ale sú aj samostatní, smejú sa so svojimi vnukmi a pravnukmi a majú skutočne dobrý a zmysluplný život.

Pred 20 rokmi bola kolískou najvyššej koncentrácie 100- a viac ročných žien na svete. Starenky tu okrem iného vyšívali a niť do ihly dokázali navliecť bez okuliarov.

Život sa odohrával v zomknutých skupinách, tzv. moai, ktoré poskytovali sociálnu a emocionálnu podporu. Deti vo veku 3 až 5 rokov sa obklopia 3 až 5 kamarátmi a v takejto partii sa schádzajú každodenne do smrti. Nie je pitom zriedkavé natrafiť na komunity, ktoré zdieľajú svoje radosti, starosti aj bežné dojmy spolu vyše 90 rokov.

„Ikigai“ resp. Práca Okinawčanov je úzko prepojená s prírodou, komunitou a tradičným spôsobom života. Najviac zastúpené profesie sú poľnohospodári, zberači morských rias a remeselníci. Know-how výroby typickej keramiky a textílií sa dedí z generácie na generáciu. Pestovanie plodín sa realizuje pre vlastnú spotrebu aj na predaj.

V strave takmer vôbec nie je prítomná ryža. Nahradzujú ju fialové sladké zemiaky, ktoré tvoria až 65 % denného kalorického príjmu. Tie sú pre Okinawu absolútne imanentné a hodnotené ako doslova elixír vďaka ich obsahu antokyánov, ktoré súvisia so zníženým rizikom srdcovo-cievnych ochorení a zápalov. Majú tiež nízky glykemický index, čo pomáha regulovať hladinu cukru v krvi.

Aj napriek zdravým ingredienciám sa nikto nenaje do prasknutia, ale s jedlom sa končí v štádiu 80 % nasýtenia. Majú tu na to aj osobitný výraz „hara hači bu“ a s jeho vyslovením začínajú stolovať namiesto zaželania dobrej chuti. Tejto zásady sa držia bez ohľadu na vek a denný výdaj energie.

Okinawa nemá v slovníku ekvivalent slova „dôchodok“. Keďže práce sú hlavne spojené s tradičným spôsobom života, týmto činnostiam sa prakticky venujú až do smrti. Tí, ktorí nemôžu vykonávať svoje pôvodné zamestnanie, prejdú na tradičné remeslá, záhradníctvo alebo mentorskú rolu. Staršie ročníky zdieľajúce svoje poznatky a skúsenosti sú pre mladších v hlbokej úcte.

Okinawské rady sú mierené proti západnému individualizmu, proti vychutnávaniu si nášho bohatstva, proti prežieraniu sa, proti chamtivosti...

4. Loma Linda

Loma Linda je mesto v južnej Kalifornii blízko nami navštevovaného Los Angeles, spájané s adventistami siedmeho dňa, ktorí tu majú hlavné sídlo. Ide o kresťanskú protestantskú denomináciu známu zdravým životným štýlom, uctievaním soboty ako dňa odpočinku a očakávaním druhého príchodu Ježiša Krista.

Absolventi univerzity slúžia ako lekári, zdravotné sestry a misionári v mnohých krajinách po celom svete a angažujú sa aj v miestach postihnutých katastrofami. Mnohí adventisti v Loma Linda sa tak venujú práci v zdravotníctve a vzdelávaní, pričom pribúdajúce roky nestavajú žiadnu prekážku. Jeho zmysel života a úloha v spoločnosti mu poskytovali motiváciu pokračovať v práci aj vo vysokom veku. Pocit zmysluplnosti čerpajú aj z charitatívnych aktivít.

Opäť sa pozrime na príklad ďalšej 105-ročnej adventistky, ktorá pracuje ako dobrovoľníčka pre 7 organizácií. Na otázku, ako sa v tomto veku cíti, sa zasmiala so slovami, že si pripadá viac sexi ako v 104-och.

Táto črta ich zreteľne odlišuje od ostatných modrých zón, pri ktorých je síce konzumácia mäsa ojedinelá, ale nie vylúčená. Rovnako ako pitie alkoholu. Zatiaľ čo všetky predchádzajúce modré zóny obľubujú umiernenú konzumáciu alkoholu, adventisti sa mu vyhýbajú z náboženského presvedčenia.

Prioritnú pozíciu v ich živote zohráva náboženstvo zamerané na zdravú výživu, vzdelanie a komunitnú službu. Viera optimalizuje aj balans medzi prácou a povinným oddychom, ktorému sa musia otvoriť od piatkového západu slnka na 24 hodín.

5. Polostrov Nicoya

Polostrov Nicoya leží v provincii Guanacaste v severozápadnej časti Kostariky. Možno je to aj „životný plán“ (plan de vida) sústredený na dlhodobé ciele, spojenie s rodinou a komunitou a duchovné hodnoty.

Starší ľudia sú integrovaní do rodiny, ktorú ani nenapadne zveriť svojho blízkeho do seniorského zariadenia. V minulosti razila Nicoya jasný trend mnohodetných rodín a aj dnes je pôrodnosť relatívne vyššia v porovnaní s inými modrými zónami.

Základ jedálnička tvoria tekvica, čierne fazule a kukurica. Popri tom si pochutia na ostatnej zelenine a tropickom ovocí.

Práca je len nástrojom na pokrytie základných potrieb, avšak nie je dominantná a nevyvíja tlak na dosahovanie kariérnych cieľov. Pokojné pracovné tempo umožňuje ľuďom tráviť viac času s rodinou, priateľmi a užívať si jednoduché radosti života.

Budúcnosť modrých zón bude závisieť od schopnosti miestnych komunít adaptovať sa na moderné výzvy bez straty svojich základných priorít. Domáce jedlá sú postupne vytláčané priemyselne spracovanými potravinami a stravou s vysokým obsahom cukru, soli a tuku.

Negatívnym príkladom je Okinawa, ktorú už s výnimkou zopár ostrovov nemožno hodnotiť ako modrú zónu. Naopak, s príchodom fastfoodov, sedavého životného štýlu a modernými technológiami je dnes na druhom konci rebríčka zdravia a fyzickej a psychickej pohody japonských prefektúr.

Nutričné hodnoty bravčového mäsa

Asi prekvapením pre mnohých bude to, že obyvatelia Sardínie si doprajú bravčové mäso približne 5x do mesiaca. Miestni boli z chudobnejších pomerov a potravinovo sebestační, čo znižovalo ich potrebu peňazí. Prasiatka, ktoré chovali, si dopriali príležitostne na sviatky.

Aké druhy bravčového mäsa sú najchudšie?

• Karé
• Stehno
• Panenka

Tieto časti bravčového mäsa obsahujú menej tuku a sú bohaté na bielkoviny, vitamíny a minerály. Je dôležité vyberať si kvalitné mäso od overených dodávateľov a pripravovať ho zdravým spôsobom, napríklad varením, dusením alebo pečením.

Bravčové mäso môže byť súčasťou vyváženej stravy, ak sa konzumuje s mierou a v kombinácii s ďalšími zdravými potravinami.

Tabuľka nutričných hodnôt vybraných druhov bravčového mäsa (na 100g):

tags: #najchudšie #mäso #z #prasaťa #nutričné #hodnoty

Populárne príspevky:

• Vzory tetovaní na stehno
• Ako rozpustiť a použiť zemiakový škrob?
• Inšpirácie pre čierno-biele torty
• Obsidián a Turmalín: Vlastnosti a Účinky
• Úspešná úroda zemiakov: Ako na to?