Najlepšie odrody papriky na pestovanie na balkóne

Ešte prednedávnom bolo pestovanie paprík priamo v záhrade doménou najteplejších oblastí južného Slovenska. Globálne otepľovanie prináša mnoho problémov, paprikám však svedčí. Dnes ich môžete pestovať aj v stredných a severných polohách. Ak máte k dispozícii slnečný balkón, môžete si aj vy dopriať radosť z vlastnej úrody paprík.

Sami však najlepšie poznáte podmienky svojej oblasti a záhrady, na vás je rozhodnutie, či pestovať papriky v skleníku alebo v záhrevnej časti záhrady. Nech sa rozhodnete akokoľvek, počítajte s tým, že papriky nie sú zeleninou, ktorá rastie sama. Keď sa do ich pestovania pustíte, musíte ich rozmaznávať od skorej jari až do jesene. Od výsevu vo februári až do výsadby v máji od nich nemôžete ani na pár dní odísť. Aj počas ďalšej vegetácie potrebujú teplo, závlahu, výživu, vyväzovanie...

Pestovanie papriky sa teší veľkej obľube medzi záhradkármi. Či už v skleníku, fóliovníku, priamo v záhrade alebo v kvetináči na balkóne, táto teplomilná plodina dokáže priniesť chutné a šťavnaté plody rôznych tvarov a farieb.

Pestovanie paprík v kvetináčoch.

Prečo pestovať papriku na balkóne?

Pestovanie papriky na balkóne má niekoľko výhod:

Dostupnosť čerstvej zeleniny: Nemusíte mať záhradu, aby ste si mohli pochutnať na domácej paprike.
Dekoratívny prvok: Paprika je nielen chutná, ale aj estetická rastlina, ktorá ozvláštni váš balkón.
Relaxačná aktivita: Starostlivosť o rastliny je skvelý spôsob, ako si oddýchnuť a odreagovať sa.
Vzdelávacia aktivita pre deti: Pestovanie zeleniny môže byť pre deti zábavnou a poučnou aktivitou.

Výber odrody papriky

Pre pestovanie v kvetináči na balkóne sú najvhodnejšie tzv. balkónové odrody paprík. Sú to odrody, ktoré majú kompaktný rast a dobre sa im darí v obmedzenom priestore kvetináča. Výber je široký, nájdete medzi nimi štipľavé papričky, mini aromatické papriky aj kompaktné odrody sladkých paprík.

Papriky ponúkajú širokú škálu odrôd, od drobných chilli papričiek Chilli Prairie Fire, cez sladkú papriku Poupila, až po hnedú papriku Sweet Chocolate v BIO kvalite alebo klasické odrody ako Snack Red, Sakura či Korosko. U papriky nemáme tak široký výber odrôd špeciálne určených pre balkón ako napríklad u paradajky, no je to najmä dôsledkom nižšieho vzrastu papriky, takže takmer každá odroda je vhodná aj na pestovanie v kvetináči.

Medzi mestské odrody patrí paprika s názvom balkónovka, ktorá je skorá, má podobu kríka nízkeho vzrastu a plody červenej farby. Papriky sú sladké, dlhé až 15 centimetrov. Ďalšia odroda, vhodná pre pestovanie na balkónoch je Amadea, ale aj Slovana F1. Postupujete so semienkami a priesadami rovnako, akoby sme ich išli presádzať na záhradu.

Niekoľko odrôd papriky, ktoré získali 1. Začneme štipľavými paprikami, ktoré sa vysievajú najskôr. Odrody HARRIET a HARVEY sú skoré odrody štipľavej papriky typu kozieho rohu. Sú vhodné na studené rýchlenie a v teplých oblastiach aj na poľné pestovanie. Kvôli veľkej násade plodov odporúčame pozdĺžne vyväzovanie rastlín (pozri foto). Plody sú hladké, dlho úzko trojuholníkovité, dvojkomorové, v technologickej zrelosti žltozelené. Štipľavosť plodov je na úrovni 10- až 30-tisíc SHU. Poloskorá odroda KORÁL je „klasická feferónka“ určená predovšetkým na priamy konzum a konzerváciu celých plodov, ktoré majú veľkosť 2 - 3 cm a hrúbku steny 2 - 3 mm. Pálivú papriku GUTERA možno pestovať aj vo väčšom kvetináči na balkóne. TONGUA F1 je poloskorá hybridná odroda papriky s dlhými, veľmi sladkými plodmi určená hlavne na pestovanie v krytoch. Plody sú dlho úzko trojuholníkovité s dĺžkou 25 - 35 cm a so šírkou 3,5 - 4,5 cm. Ich farba je v technologickej zrelosti zelená, v botanickej zrelosti dozrieva do červenej s vysokým leskom. Poloskorá odroda THALIA F1 poskytuje žlté, úzko trojuholníkovité plody s dĺžkou 20 -23 cm a so šírkou 4 -5,5 cm. Je určená prednostne na pestovanie v krytoch. Plody sú pred dozretím stredne zelené, v zrelosti sýtožlté s vysokým leskom. Hitom posledného obdobia sú tzv. baby papriky. V ponuke nájdete hneď tri takéto odrody: RELA (červená) a YALA (žltá) a v tejto sezóne pribudla novinka - oranžová ORANKA. Všetky sa vyznačujú malými plodmi s dĺžkou 8 - 10 cm a so šírkou 3 - 4 cm a dajú sa pestovať tak v krytoch, ako aj vonku. Na jednej rastline dozrieva 50 - 70 sladkých plodov s hrubou dužinou. Z odrôd klasického tvaru sa odporúča veľmi skorý hybrid určený na pestovanie v skleníkoch, vo fóliovníkoch a v teplejších oblastiach aj na poli SHARON F1. Plody sú trojuholníkovité, v konzumnej zrelosti žltozelené, v botanickej zrelosti červené s výrazným leskom. Priemerná hmotnosť plodu je 120 g. Charakteristická je svojou výraznou paprikovou arómou a ľahko štipľavou chuťou už v technologickej zrelosti. Vyniká aj vysokou plodnosťou, na jednej rastline dozrieva 17 - 20 plodov. Veľký úspech medzi pestovateľmi zaznamenala odroda MONANTA. Je to veľmi skorá a výnosná odroda na pestovanie na poli aj vo fóliových krytoch. Plody sú väčšie, previsnuté, 2- až 3-komorové, v technologickej zrelosti svetložlté, v botanickej červené. Priemerná hmotnosť plodu je 160 g. Zástupcom odrôd s kvadratickým plodom je NELA F1. Je to skorá odroda priamo určená na pestovanie na poli. Vyššie uvedené odrody sú iba malou ochutnávkou zo sortimentu MoravoSeed CZ, ktorý zahŕňa viac ako 30 odrôd paprík rôznych tvarov a farieb. Vyberte si podľa svojej chuti:

Príklady vhodných odrôd:

Balkónovka: Kompaktná odroda, ideálna pre pestovanie v kvetináčoch. Produkuje malé až stredne veľké, sladké a šťavnaté plody.
Hamík: Odroda s menším vzrastom (30-40 cm), rodí drobné oranžové plody vysokej sladkosti s minimom semien.
Čili papričky: Existujú aj odrody čili papričiek, ktoré sú na priestor skromné a vhodné pre pestovanie v kvetináči.
Mini papriky: Kompaktné odrody sladkých paprík s malými plodmi, ideálne na priamu konzumáciu.
PCR: Asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné.
Dolmy F1: Odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýto-zelenej farby.
Slovakia: Veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.

Niektoré z odporúčaných odrôd:

‘Hamík’ - sladká, oranžová, aj do nádob: Lahôdková odroda „baby“ papriky ročnej s menšími, sýto oranžovými plodmi lahodnej chuti, ktoré sú takmer bez semien. Konzumujú aj sterilizujú sa celé, zásadne v botanickej zrelosti.
‘Kristián’ - štipľavá, žltá, pod kryt, na pole aj do nádob: Odroda má stredne dlhé, tenké plody.
‘Snack Orange’ - sladká, oranžová, aj do nádob: Odroda dosahuje výšku len okolo 40 - 50 cm. Plodov je veľké množstvo s minimom semienok v dužine.
‘Rela’ - sladká, červená, pod kryt, na pole aj do nádob: Poloskorá odroda s menšími plodmi v tvare lichobežníka, ktoré sú dlhé 8 - 10 cm a široké 3 - 4 cm, vhodná pre všetky spôsoby pestovania. Nádoba musí mať objem minimálne 15 l. Plody sú v technologickej zrelosti stredne zelené dozrievajúce do červenej farby.
‘Yala’ - sladká, žltá, pod kryt, na pole aj do nádob: Poloskorá odroda s menšími plodmi v tvare lichobežníka, ktoré sú dlhé 8 - 10 cm a široké 3 - 4 cm. Farba plodu v technologickej zrelosti je zelená, dozrieva dožlta.
‘Orange Koral’ - štipľavá, oranžová, na pole, pod kryt a do nádob: Skorá aromatická feferónka čerešňového typu. Rastlina je nižšieho vzrastu, vhodná na pestovanie na poli, vo fóliových krytoch aj v nádobách. Okrem sušenia sa aj nakladá a to samostatne, alebo v zmesi.

Ako pestovať papriky v nádobách, kompletný sprievodca pestovaním

Výsev semien a predpestovanie sadeníc

Pestovanie paprík zo semien je bežný spôsob, ako si dopestovať vlastné priesady. Semienka je najlepšie kúpiť v záhradníctve alebo hobby markete a dbať na certifikované osivá. Výsev papriky sa odporúča robiť už vo februári, aby mali sadenice dostatok času na rast pred výsadbou na balkón.

Postup:

Namáčanie semien: Pred výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť.
Výsev do substrátu: Semená vysievajte do výsevného substrátu a umiestnite na teplé a svetlé miesto (napr. okenný parapet).
Teplota: Pre klíčenie semien je ideálna teplota okolo 20-25 °C.
Pikírovanie: Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie.

Výsadba sadeníc

Postup:

Výber kvetináča: Na objeme kvetináča nešetrite. Kvetináč musí mať otvory pre odtekanie prebytočnej vody. Pre jednu alebo dve mladé priesady zvoľte kvetináč s dostatočným objemom (5 až 10 litrov).
Príprava substrátu: Do kvetináča nasypte substrát na plodovú zeleninu alebo univerzálny záhradnícky substrát zmiešaný s kompostom.
Výsadba sadeníc: Do kvetináča vysaďte jednu alebo dve mladé priesady papriky.
Umiestnenie: Kvetináč umiestnite na slnečné a teplé miesto, napríklad na balkón orientovaný na juh alebo juhozápad.

Ak sa vám objavili už prvé klíčky, je najvyšší čas na sadenie do záhrady. Pripravte si pôdu na sadenie asi dva týždne predtým, ako sú prvé klíčky papriky pripravené. Ak chcete pestovať papriku zo semien, budete si musieť najskôr predpestovať sadenice. Môžete tak urobiť v interiéri na slnečnom mieste alebo v skleníku. Von ich budete môcť presadiť až vtedy, keď priemerná nočná teplota neklesne pod 12 °C. Dôležité je tiež, aby ich neohrozil mráz. Semienka si vysaďte 6 - 8 týždňov pred sadením do záhrady. Za tento čas vám sadenice dorastú do veľkosti približne 10 - 20 cm.

Keď mladým rastlinkám narastú prvé pravé listy (teda nielen klíčne), prichádza čas na pikírovanie alebo presadenie do väčších kvetináčov. Tým sa podporí tvorba silnejšieho koreňového balu a rastlina bude lepšie pripravená na neskorší presun na balkón. V apríli už bývajú podmienky na balkóne znesiteľné, takže je ideálny moment presadiť papriky do “finálnych” nádob. Tie by mali byť: Široké aspoň 30 cm - papriky potrebujú priestor, aby mohli rozvinúť koreňový systém. Objem minimálne 6 litrov - menší kvetináč často znamená menšiu úrodu. Nádoba musí mať objem minimálne 15 l. Naplnené substrátom obohateným kompostom - kompost zaručí dostatok živín dôležitých pre rast a neskoršiu tvorbu plodov. Substrát dosypte až takmer po okraj, aby pri zalievaní voda nestekala len po stranách kvetináča.

Na balkón či von za okno môžete papriky preniesť až v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy.

Starostlivosť o papriky na balkóne

Papriky pestované v kvetináči potrebujú pravidelnú starostlivosť, aby dobre rástli a prinášali bohatú úrodu.

Zalievanie

Papriky si potrpia na dostatočné zavlažovanie. Polievajte ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Pri nedostatočnom zavlažovaní hrozí, že sa plody dostatočne nevyvinú, budú malého vzrastu a budú zasychať ich špičky. V horúcich dňoch môže byť potrebná aj každodenná zálievka, v najhorúcejších dňoch dokonca dvakrát denne. Umiestnite rastlinky na miesta, kde nebudú vystavené dažďu. Pri nekontrolovanom prelievaní rastliny chorľavejú. Ak chcete ušetriť trochu času, zabezpečte si samozavlažovací kvetináč.

Hnojenie

Papriku môžete občas aj prihnojiť. Najčastejšie sa používa síran amónny vo forme liadku. Do paprík pestovaných v kvetináčoch či iných nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním. Hnedé škvrny na plodoch či zasychanie ich špičiek signalizujú nedostatok vápnika. Ten sa môže do rastlín ťažšie vstrebávať v prehnojenej pôde plnej dusíka a draslíka. Pri hnojení dodržiavajte správne dávkovanie a intervaly aplikácie, aby nedošlo k prehnojeniu alebo poškodeniu rastlín. Používajte prírodné tekuté hnojivá. Ich aplikáciu začíname už dva týždne po presadení sadeníc.

Opora

Väčšina odrôd paprík sa zaobíde bez opory pri pestovaní, druhy s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie vyviazať o opornú drevenú palicu alebo oceľovú tyč.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Paprika najviac zaujíma vošky a roztoče. Ako prevencia môže pomôcť bazalka, ktorá svojou vôňou odpudzuje niektorých škodcov. V prípade potreby použite prírodné postreky. Kontrolujte výskyt škodcov a chorôb. Od prvých fáz už v sadbovačoch sledujeme výskyt vošiek a strapiek, neskôr v čase kvitnutia a počas roka aj roztočcov. Odporúčame použiť biologické prostriedky, ako sú napríklad Rock Efekt, alebo vysádzame k paprikám okrasné rastliny priťahujúce užitočný hmyz.

Zalamovanie

Zalamovanie papriky je dôležité pre dosiahnutie vyšších výnosov a zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu.

Zalamovanie paprík.

Kombinovanie papriky s inými rastlinami

Pre dobrú partiu zasaďte k paprikám bazalku. Tá svojou vôňou vysvetlí roztočom a voškám, že tu nie sú vítané. Vhodnými spoločníkmi sú aj cibuľa a špenát, čo vám pomôže využiť pôdu okolo rastlinky.

Choroby a škodcovia

Stolbur papriky: Vírusové ochorenie prenášané cikádkami. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
Suchá škvrnitosť plodov: Prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy.
Slnečný úpal zeleniny: Poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými.
Vädnutie papriky: Hubové choroby papriky. Prevenciou je striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
Roztočec chmeľový: Malý roztoč červenej farby, ktorý vyciciava z listov šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý cicia rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky.
Molica skleníková: Cicá rastlínné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam.
Vošky: Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.

Zber úrody

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Ak chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

Papriky zvyčajne dozrievajú od leta až do jesene, v závislosti od doby, kedy ste s výsevom či sadenicami začali. Prvé úrody môžete zbierať v priebehu júla alebo augusta a v teplejších podmienkach môžu plodiť až do októbra. Ak vidíte, že sa počasie začína prudko ochladzovať, môžete kvetináče presunúť do interiéru alebo na chránené miesto, aby ste predĺžili obdobie plodenia.

Tipy na zber:

Pre citlivý zber je vhodné plody paprík odstrihnúť ostrými nožnicami, ktoré zaistia čistý rez a jeho rýchle zahojenie.
Čím skôr oberiete, tým viac ďalších plodov nasadí.
Ak je plod väčší ako rastlina, rastlina dá do toho všetko a už veľmi neporastie.

Problémy a riešenia pri pestovaní papriky

Ak sa obávate chorôb, mám pre vás dobrú správu. Paprika najviac zaujíma vošky a roztoče. Ak by nestačila pomoc prisadenej bazalky, máme skvelé skúsenosti s prírodnými postrekmi.

Suchá hniloba špičiek plodov:

Suchá hniloba špičiek plodov sa na paprike prejavuje tmavnutím a zahnívaním spodnej špičky plodu. Pôda síce môže obsahovať vápnik, no rastliny ho nedokážu absorbovať, ak je nadbytok iných živín (napríklad dusíka alebo draslíka) alebo ak sú nevhodné vlhkostné podmienky. Ak sa objavia symptómy - tmavé, oschnuté škvrny na spodných častiach papriky - ihneď odstráňte postihnutý plod. Aplikujte vápenaté hnojivo (s vysokým obsahom CaO) vo forme postreku na listy, aby ste rýchlo doplnili chýbajúci vápnik. Dôkladne ošetrite listovú aj plodovú časť. Suchá hniloba špičiek plodov je fyziologická porucha spôsobená často len relatívnym nedostatkom prijateľného vápnika. Znamená to, že hoci ho môže byť v pôde dosť, rastlina ho nedokáže prijať, napríklad z dôvodu vysokých teplôt, sucha, či nadbytku iného prvku (dusíka, draslíka) a podobne.

Prehľad odrôd papriky a ich využitie

Dôležité je, na aký účel chce pestovateľ papriku používať - priamy konzum, zaváranie, varenie, nakladanie, sušenie alebo výrobu omáčok. Každý spôsob spracovania si vyžaduje vhodný typ odrody. Nie každá paprika sa dá sušiť a namlieť, a nie každá sa dá zavariť tak, aby sa nerozpadla. Odrody teda vyberáme podľa účelu. Pozrime sa na to bližšie. Hlavnú úlohu tu zohráva zloženie dužiny. Väčšinou sa na klasické zaváranie používajú kápie, pretože majú hrubšiu stenu, vyšší obsah sušiny a pevnú šupku, ktorá plod udrží vcelku a ich rovný podlhovastý tvar uľahčuje plnenie pohárov, napríklad odrody ‘Ornelaʼ, ‘Paradeʼ, ‘Beja F1ʼ. Kvadratické papriky, typické hrubou dužinou a tupým zakončením, sa na zaváranie veľmi nehodia vďaka tvaru i štruktúre a lepšie vyniknú pri čerstvej konzumácii. Keď chceme papriku plniť kapustou alebo mäsom, na tento účel sa najčastejšie používajú trojuholníkové papriky so širším tvarom, do ktorých sa dobre vkladá plnka a dobre sa zmestia do väčších zaváraninových pohárov. Väčšinou ide o poľné papriky, ktoré majú pevnú šupku, keďže dozrievajú na priamom slnku, na rozdiel od paprík pestovaných v skleníkoch alebo vo fóliovníkoch, napríklad odrody ‘Dvoranaʼ, ‘Monantaʼ, ‘Cynthia F1ʼ. Na nakladanie a plnenie sa s obľubou používajú aj väčšie rajčinové papriky (odroda ‘Dumasʼ). Medzi kozími a baraními rohmi si môžeme vyberať sladké alebo pálivé varianty. Pri oboch typoch sa dajú pestovať aj rôzne farebné varianty. Zásadný rozdiel medzi nimi je v ich tvare a aj v hrúbke stien. Kozie rohy sú hrubostenné a majú hladký povrch, zavárajú sa v celku a bez plnenia. Po zavarení si zachovajú tvar a ostávajú relatívne pevné. Baranie rohy sú často tenkostenné, po zavarení zmäknú a hodia sa následne skôr na pizzu, ku gulášu alebo ako príloha k jedlám. Baranie rohy sa počas rastu zatočia, z čoho je odvodený aj ich názov. Na povrchu sú rôzne zvlnené, napríklad sladké odrody ‘Artistʼ, ‘Redhornʼ, ‘Orahornʼ, pálivá ‘Poseidonʼ. Pri nakladaní v čerstvom stave nie sú prispôsobivé, preto sa často používajú väčšie, 4- až 5-litrové zaváraninové poháre, aby sa lepšie ukladali. Bývajú dlhé 15 - 20 cm a majú rôzne zatočené tvary. Po zavarení výraznejšie zmäknú. Používajú sa papriky aj do tzv. Samostatne sa nezvyknú používať, ale kombinujú s inou zeleninou, dopĺňajú rôzne zmesi. V zásade áno, s výnimkou baraních rohov. Tie sú síce jedlé aj za surova, ale pre ich tenkú šupku a nižšiu šťavnatosť sa na tento účel veľmi nehodia. Pri pálivých paprikách čili, ktoré tvoria veľkú skupinu, nájdeme odrody na rôzne využitie. Napríklad rokmi overená menšia štipľavá guľatá odroda ‘Koralʼ má silnejšiu dužinu a šupku, takže sa dá dobre zavárať celá. Viac pálivé papriky sú napríklad ‘Jalapeñoʼ. Ich malé plody s hrubou dužinou zostanú tvarovo stabilné aj po zavarení. Skupina vychádzajúca z odrody ‘Habaneroʼ je už výrazne štipľavejšia. Sú dostupné v rôznych farebných variantoch - biele, žlté, oranžové, červené, čierne a hnedé. Majú tenkú šupku, a preto sa hodia skôr na dochucovanie jedál alebo na sušenie. Môžu sa sušiť zavesené na šnúrke za stopku. Extrémne pálivé papriky, ako je ‘Carolina Reaperʼ, alebo tie, ktoré vychádzajú z odrôd ‘Jolokiaʼ, ‘Trinidadʼ, sú tenkostenné a vhodnejšie na sušenie alebo dochucovanie než na zaváranie. Samozrejme, môžeme ich pridávať do zmesí, ktoré zavárame, len dáme pozor na dávkovanie, keďže majú viac ako 1 milión SHU jednotiek kapsaicínu. Na priamu konzumáciu sa príliš nehodia, keďže sú priveľmi štipľavé. Na druhej strane, pribúda labužníkov, ktorí si konzumáciu extrémne pálivých paprík vychutnajú. Okrem tenkostenných môžeme do leča dať prakticky akúkoľvek papriku. Je to hlavne o preferencii chuti a farieb. Ak niekto chce tmavšie lečo, použije tmavočervené odrody.

Technologická zrelosť teda znamená, že plody papriky sú vyvinuté do konečnej veľkosti, ale nie sú ešte vyfarbené do finálnej farby. Plody sú už v tejto fáze šťavnaté a jedlé, ale neobsahujú ešte plnohodnotný obsah vitamínu C a ďalších prospešných látok. Ak ich necháme dozrieť do botanickej zrelosti a plody sa vyfarbia, získajú viac vitamínu C, cukrov a intenzívnejšie chuťové látky vrátane dôležitých antioxidantov. Zaváranie zelených paprík ja osobne neodporúčam, ich jediná výhoda je, že sú v predaji skoro, už od konca jari, v skorom lete, ale výživovo to nie je žiadna výhra.

Pri sladkých odrodách sa semienka a semenník odstraňujú, pretože sú svetlé a zbytočne by „rozriedili“ výslednú farbu mletej papriky. Pri štipľavých paprikách nám však ide o kapsaicín, ktorý je koncentrovaný najmä okolo semenníka a na rebrách plodu. Preto sa tieto časti pri štipľavých paprikách melú spolu s dužinou, môžu aj so semenami.

Ak odstránime semienka a rebrá, pálivosť sa obyčajne zníži, pretože najviac kapsaicínu sa koncentruje práve v týchto častiach. Zaujímavosťou je, že pri niektorých odrodách papriky čínskej a aj pri paprike bobuľnatej je špička plodu vyslovene nepálivá, ale pri stopke je už extrémne pálivá. Môže sa stať, že si z vás niekto chce urobiť žart.

Tu je tabuľka s prehľadom odporúčaných odrôd papriky a ich využitia:

tags: #najlepsia #odroda #paprika #pestovanie #balkon

Populárne príspevky:

Odroda papriky	Využitie