Najlepšia zelenina: Pestovanie v Gbelanoch a okolí

Pestovanie zeleniny má v obci Gbelany a jej okolí dlhú tradíciu. Od drobných záhradkárov až po moderné farmy, obyvatelia tejto oblasti sa venujú pestovaniu rôznych druhov zeleniny, využívajúc pritom tradičné postupy, ako aj najnovšie poznatky a technológie. Pestovanie zeleniny má v regióne bohatú históriu. Už v minulosti sa obyvatelia venovali pestovaniu pre vlastnú spotrebu, pričom prebytky sa predávali na trhoch. S rozvojom poľnohospodárstva sa pestovanie zeleniny stalo dôležitou súčasťou hospodárstva regiónu.

Dôkazom toho boli aj prednášky organizované miestnou organizáciou SZZ (Slovenský zväz záhradkárov) v Kotešovej, zamerané na agrotechniku a pestovanie rôznych druhov zeleniny v miestnych podmienkach. Tieto prednášky, vedené odborníkmi ako p. Jozef Komada, sa venovali nielen samotnému pestovaniu, ale aj príprave a úprave pôdy pre rôzne druhy zeleniny.

⚡🥬Jak začít pěstovat zeleninu a co nedělat? Průvodce pro začátečníky

Aktivity Slovenského zväzu záhradkárov (SZZ)

Slovenský zväz záhradkárov (SZZ) zohráva dôležitú úlohu v podpore a rozvoji pestovania zeleniny v Gbelanoch a okolí. Miestna organizácia SZZ aktívne organizuje rôzne podujatia a aktivity pre svojich členov a širokú verejnosť:

Odborno-výchovná činnosť: Členská základňa SZZ sa vďaka odborno-výchovnej činnosti naučila mnoho o agrotechnike pestovania zeleniny, kvetov a ošetrovania ovocných stromov.
Organizátorská činnosť: SZZ organizuje výstavy, kde si záujemcovia mohli potešiť zo svojich výpestkov, vymeniť si skúsenosti pestovania a spoznať rôzne novšie odrody ovocia, zeleniny a kvetov. Príkladom je "Výstava ovocia, zeleniny a kvetov", ktorá sa uskutočnila v dňoch 6. až 8. novembra 2004 v priestoroch obecnej Kúrie Kotešová.
Poradenská činnosť: Členská základňa kládla dôraz na problematiku výskytu chorôb, škodcov, biologickú ochranu s uprednostnením organického hnojenia so zameraní na pestovanie ekologických - rezistentných odrôd ovocia a zeleniny. Táto poradenská služba sa prevádzala pri spoločných besedách v priebehu celého roka za pomoci OI-OV SZZ Žilina.
Tematické zájazdy: SZZ organizuje tematické zájazdy, ktoré umožňujú členom získať nové poznatky a skúsenosti. Dňa 9. septembra 2004 sa uskutočnil zájazd pod názvom "Úroda na podpníkoch M9 a Dula A v pestovateľskom tvare štíhle vreteno", v súkromnom sade p.

Moderné trendy v pestovaní zeleniny

Medzi moderné trendy v pestovaní zeleniny patrí:

Ekologické pestovanie: Dôraz sa kladie na pestovanie zeleniny bez použitia chemických hnojív a pesticídov. Pestovatelia sa zameriavajú na organické hnojenie, kompostovanie a biologickú ochranu rastlín.
Komunitou podporované poľnohospodárstvo (CSA): Tento model, známy aj ako "Community Supported Agriculture", spočíva v priamom vzťahu medzi pestovateľom a spotrebiteľom. Spotrebitelia si vopred zakúpia podiel z úrody a dostávajú pravidelné dodávky čerstvej, sezónnej zeleniny priamo od pestovateľa. Príkladom je farma Evky a Vlada, ktorí v Gbelanoch rozvíjajú koncept komunitou podporovaného poľnohospodárstva.
Pestovanie rezistentných odrôd: Pestovatelia sa zameriavajú na pestovanie odrôd zeleniny, ktoré sú odolné voči chorobám a škodcom, čím sa znižuje potreba používania chemických prípravkov.
Využívanie moderných technológií: Niektorí pestovatelia využívajú moderné technológie, ako napríklad automatické zavlažovacie systémy, senzory na monitorovanie pôdnej vlhkosti a teploty, a pod., čím sa zvyšuje efektivita pestovania.

Komunitou podporované poľnohospodárstvo v Gbelanoch: Príklad farmy Evky a Vlada

Evka a Vlado, dvaja nadšenci z Gbelian, sa venujú pestovaniu čerstvej a sezónnej zeleniny v súlade s prírodou. Rozvíjajú koncept komunitou podporovaného poľnohospodárstva (CSA), ktorý spočíva v tom, že výmenou za podporu ich farmy, dodávajú zákazníkom 28 týždňov podiel z ich úrody.

Princípy fungovania CSA na farme Evky a Vlada:

Sezónnosť: Druhy zeleniny sa obmieňajú podľa ročného obdobia, od sviežich šalátov na jar, paradajok a uhoriek cez leto až po cesnak a čerstvý zázvor na jeseň.
Rozmanitosť: Pestujú viac ako 45 druhov zeleniny v súlade s prírodou.
Doprava: Zákazníci si môžu vybrať z viacerých možností preberania balíčkov, vrátane dovozu v stredu alebo vo štvrtok, alebo osobného odberu priamo na farme.
Ekologické princípy: Pri pestovaní zeleniny dbajú na dodržiavanie organických princípov. Nepoužívajú žiadne pesticídy ani herbicídy. Živiny do pôdneho ekosystému dodávajú len z prírodných zdrojov akými sú zrelý kompost a hnoj.
Podmienky spolupráce: Medzi farmárom a odberateľom sa tvorí priamy a bližší vzťah. Podporou farmy a kúpou budúceho podielu z produkcie vzniká záväzok doručiť zákazníkovi čo najkvalitnejší produkt a službu.

Podmienky predplatného u Evky a Vlada:

Trvanie predplatného: 28 balíčkov zeleniny, doručovaných každý týždeň od 1. mája až do 9. novembra.
Cena predplatného: 590 EUR (cena každého balíčka vychádza po zaokrúhlení na 21,1 EUR). Suma je splatná pred začiatkom doručovania (prípadne v dvoch platbách na začiatku a v polovici sezóny).
Dovolenka / nedostupnosť: Ak bude zákazník chcieť ktorýkoľvek z týždňov vynechať, je potrebné dať vedieť najneskôr v pondelok do 23:59. V niektorom z ďalších týždňov si môže vypýtať debničku navyše. Ak zákazník nedá vedieť včas, jeho balíček prepadne.
Zastihnuteľnosť: Je potrebné, aby sa zákazník v čase doručenia nachádzal na adrese, ktorú si zvolil pri registrácii a bol zastihnuteľný. Ak sa s ním nebudú vedieť pri rozvoze skontaktovať a teda doručiť mu zeleninu, balíček mu prepadne bez nároku na náhradu.
Predčasné ukončenie predplatného: Ak z akéhokoľvek dôvodu nebude zákazník chcieť pokračovať (napríklad sa odsťahuje), vrátia mu peniaze za všetky ostávajúce balíčky.

Výzvy a príležitosti pre pestovanie zeleniny v Gbelanoch

Pestovanie zeleniny v Gbelanoch, podobne ako v iných regiónoch, čelí rôznym výzvam, ako sú klimatické zmeny, nedostatok pracovnej sily, konkurencia zo zahraničia a meniace sa preferencie spotrebiteľov. Príkladom podpory rozvoja vidieka je aj informačný seminár organizovaný miestnou akčnou skupinou MAS TD s názvom „Rozvoj partnerskej spolupráce a prístupu LEADER v mikroregióne Terchovská dolina“, ktorý sa uskutočnil dňa 13.09.2013.

Príbehy rodinných fariem

Na severnom Slovensku sa pomaličky udomácňuje trend, ktorý je na juhu krajiny známejší už roky. Pre ľudí ide o veľmi atraktívny spôsob zaobstarania kvalitných plodín navyše spojený so zážitkom. A je oň záujem. Jahodové polia v obci Maršová-Rašov tento rok praskali pod náporom zberačov aj napriek tomu, že májové mrazy úrodu poriadne zredukovali. V Bytči zasa ožíva starý jabloňový sad. Pavol Placek sa tam rozhodol zveľadiť stromy, ktoré vysádzali ešte družstevníci v šesťdesiatych rokoch, a dnes ponúka ich plody pre verejnosť. Do tretice, farma vo Svederníku, ktorú preslávilo pestovanie a konzervovanie kapusty, v tomto roku rozbehla samozber cibule a cvikly.

Prvý príbeh: Rad na jahody

Ján Kolek ako malý samostatne hospodáriaci roľník dlho premýšľal, ako využije pozemky za obcou Maršová-Rašov v okrese Bytča, aby z nich bol čo najväčší osoh. Dnes pestuje jahody, zemiaky i hrášok a ponúka ich ľuďom v rámci samozberu.

Okrem toho na dvoch hektároch pôdy vysial kukuricu, vykosil do nej 1600 metrov chodníčkov, umiestnil do nich hry pre všetky vekové kategórie a na svete bola jednoduchá, no príťažlivá atrakcia. Ľudia boli po covidových obmedzeniach hladní po zábave pod holým nebom, a bludisko v kukuričnom poli brali ako možnosť stráviť čas s rodinou v poľnohospodárskej krajine.

Bývalý vychovávateľ v centre voľného času tvrdí, že takáto aktivita nie je pre každého poľnohospodára. Treba mať odvahu, ísť do rizika a najmä veľa premýšľať o tom, ako robiť zabehnuté veci inak. Slovenský vidiek potrebuje podľa Jána Koleka aj takéto impulzy.

Novodobý gazda sa snaží poľnohospodárstvo prepájať aj s cestovným ruchom, na polia svojou aktivitou láka rodiny s deťmi. Aj samozbery jahôd či hrášku môžu byť zážitkom.

„Vždy hovorím, že ponúkam nie nazbierané jahody, ale zážitok,“ potvrdzuje Kolek.

Kolekova rodinná farma organizuje samozbery jahôd od roku 2022. Pestuje ich na približne troch hektároch a plantáž priebežne obnovuje. „Niektoré jahody sú iba na jednu sezónu a niektoré ostanú aj tri sezóny. Vo fóliovom tuneli je možné zasadiť aj dvakrát do roka a tak zvýšiť produktivitu z malej plochy,“ hovorí farmár.

Samozber hrášku má podľa neho špecifický charakter. Vysieva ho na hektári, no jeho čaro trvá krátko. „Ten má zo všetkých plodín najkratší cyklus dozrievania, nakoľko je to záležitosť piatich až desiatich dní. Potom je už vhodný skôr na varenie,“ opisuje.

Okrem toho vymedzil hektár na zemiaky, časť dokonca pestuje v ekologickom režime, ktorý pravidelne kontrolujú inštitúcie. „Pestovanie sleduje inšpekčná organizácia pre ekologické poľnohospodárstvo, regionálna veterinárna a potravinová správa aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Tie vydávajú európsky certifikát na pestované plodiny,“ približuje Kolek.

Opakuje starú známu skúsenosť, že o výsledku v poľnohospodárstve rozhoduje počasie. „Plány sú veľké, no stačí jedna noc a je po celoročnom snažení. Darmo si niečo naplánujeme, keď príde jarný mráz, je po úrode. Aj po tomto veľmi náročnom roku a hlavne jari už vieme, o čom to všetko je,“ dodáva farmár, ktorý pre mrazy prišiel asi o tretinu úrody.

Na budúcu sezónu má jasné plány. „Ak Boh dá, bude podobná ako tie predošlé, hlavne čo sa týka plodín, ktoré budú k dispozícii na samozber - jahody, hrášok a zemiaky. Pridať chceme aj tekvice na jesennú výzdobu a vyrezávanie, ktoré si budú môcť prísť nazbierať.

Druhý príbeh: Oživuje sad, v ktorý už nikto neveril

Starší Bytčania si ešte pamätajú časy, keď to v jabloňovom sade medzi Veľkou a Malou Bytčou žilo, družstevníci sa starali o stromy, kamióny rozvážali nazbieranú úrodu. Po revolúcii sad spustol.

Dnes sa snaží aspoň jeho časť zveľadiť Pavol Placek. Jeho starý otec Ján Fundárek vlastnil na tomto mieste asi dva a pol hektára pôdy, ktorú mu za komunizmu zobrali. Na nej, a ešte na ďalších pozemkoch, vysadili družstevníci sad. „V šesťdesiatych rokov tu založili sad. My sme v tom čase bývali v Žiline. K starej máme som tu chodil a len matne si spomínam na to, že tu ten sad vyrastal,“ rozhovoril sa sedemdesiattri ročný Pavol Placek.

V posledných troch rokoch sa pustil do zveľaďovania sadu, ktorý za roky bez pána chradol, no napriek tomu rodí a dáva úrodu.

Patrí mu necelá tretina z asi deväťhektárového areálu v blízkosti nového bytčianskeho sídliska Turzove sady. Uvedomuje si, že nie je v jeho silách dať celý sad do poriadku. Odhaduje, že kedysi tu mohli vysadiť až sedemtisíc stromov. Všetky už určite nestoja, ale aj tak ich zostalo ešte dosť a staručké stromy si vyžadujú starostlivosť.

Kožovky, jonatánky boscoopské,všetko staré odrody, ktoré sa síce krásou nevyrovnajú tým supermarketovým jablkám, ale chuťou sú niekde úplne inde. Jablká ponúka pre záujemcov v samozbere. Za kilo zaplatia 35 centov. Do koláčov, na mušt, ale i na uskladnenie, či jablkovicu.

Hovorí, že nazbierať si jabĺčka chodia najmä Žilinčania, ale aj Kysučania, záujemcovia od Považskej Bystrice. No i tak väčšina úrody zostane na stromoch, toľko ich tu rastie.

Spomína, že v tomto roku zainvestovali 25-tisíc eur, kúpili traktor, vlečku i mulčovač.

Tretí príbeh: Nemajú ľudí, skúsili samozber

Na asi hektárovom poli za Svederníkom sa k vyoranej cibuli namiesto brigádnikov skláňajú ľudia, ktorí vedia oceniť kvalitu z našich polí. Niektorí si odnášajú pár cibúľ do kuchyne, iní plnia celé vrecia.

Farma niekoľko kilometrov vzdialená od Žiliny sa po prvýkrát rozhodla pre samozber cibule. Záujem prekvapil aj samotných pestovateľov. „Zobral som si príklad z Čechov. Tam robia samozber skoro všetkého - od kôpru a gladiol až po cibuľu a cesnak,“ vysvetľuje Peter Vakula zo svederníckej kapustárne.

Aj keď fenomén samozberu plodín naberá na popularite, pre farmára je to z núdze cnosť. Ušetrí si starosti s hľadaním sezónnych pracovníkov. „Je problém s kvalitnými ľuďmi. V poľnohospodárstve nie sú schopní pracovníci, radšej sa budú hrať na mobiloch,“ hovorí otvorene.

Podľa jeho slov prichádzalo do Svederníka v priemere asi sto ľudí denne. Motivácia ľudí bola rôzna - niektorí odišli s pár kusmi, iní si domov vzali desiatky kilogramov v cene 40 centov za kilo.

Po cibuli prišla cvikla. Okrem cibule farmári vo Svederníku spustili aj samozber cvikly. „Cvikla, narozdiel od cibule, nesmie zostať vyoraná na poli. Čo ľudia nepozbierajú, pozbierame my a využijeme v našej kapustárni,“ vysvetľuje Vakula.

Premýšľa, že na budúci rok pridajú do samozberu aj cesnak. „Tento rok bol na úrodu dobrý, sme spokojní. Samozrejme, všetko závisí od počasia a škodcov,“ dodáva.

Príbeh Jozefa Komadu

Jeho veľkým koníčkom je pestovanie zeleniny, hlavne zemiakov. Málokto vie o pestovaní zeleniny a hlavne zemiakov ako on. Venuje sa im už pätnásť rokov, zo začiatku z praktického dôvodu - potreboval krmivo pre hospodárske zvieratá. Neskôr sa dal na univerzitu tretieho veku a vyštudoval Poľnohospodársku univerzitu v Nitre, odbor ovocinárstvo - záhradkárstvo. K špecializácii na zemiaky ho doviedol známy, ktorý sa venoval šľachteniu tejto plodiny. „Má prístup k novým sortám, z Nemecka, Rakúska, Holandska. Popri ňom som nabral skúsenosti, keď doviezol niečo nové, volal, aby som to vyskúšal,“ začína rozprávanie Komada. Podmienky pre jeho pestovanie sú nadmorská výška približne 500 metrov nad morom a štrkovito-pieskovitá a pieskovito-humusovitá pôda.

„Niekedy mávam 20 odrôd, niekedy 15, záleží, ako sa mi podarí zohnať. Najmenej som mal 8 a najviac som zasadil 22 druhov,“ opisuje Komada. Začiatok každého riadku označí menovkou na paličke. „Aby som to stíhal, sadím tak 50 metrov dlhé riadky, každá odroda je v jednom riadku. Mám vytipovaných asi päť ťažných druhov, tie mám stabilne s istotou, že zarodia každý rok. Ale aj tieto odrody doveziem vždy aspoň z tretieho chotára. Keď dáte zemiak druhý rok do tej istej zeme, živiny z nej už má a nenačerpáva ich. Stráca imunitu a plodnosť, ktorú treba potom umelo podnecovať a to nie je ono,“ vysvetľuje Komada.

Celá veda

Extrémna starostlivosť, s akou sa pán Jozef o svoju milovanú plodinu stará, prináša výsledky. Úrodnosť odrody je dobrá, ak dá aspoň 5 - 10 násobok oproti zasadenému množstvu. Najznámejší pestovateľ z Kotešovej vyoráva z jedného ára šesť, sedem a aj viac metrákov. V čom spočíva tajomstvo úspešného pestovania? „Pre zemiak je najdôležitejšie, aby mal dosť draslíka - raz toľko ako fosforu. Tie dávam na jeseň spolu s organickým hnojivom - maštaľným hnojom. Ale aj ten ešte potrebuje na svoj rozklad dusík, preto mu ho treba dodať, aby ho neodo-beral zo zeme. Preto ešte dávam liadok amónny, zhruba 2 - 5 kilogramov na jeden ár,“ pokračuje Komada.

Zemiaky treba dávať každý rok do nového záhonu, pôdu treba vystriedať. Najdôležitejšie obdobie pre pestovanie začína už na jeseň, hovorí: „Začiatkom októbra robím plytkú orbu, hnoj v pôde uhnije, prezrie, stačí ho dať 5 - 7 centimetrov hlboko. Po mesiaci robím hlbšiu orbu, približne do hĺbky 10 - 15 centimetrov. Po zime skyprím s rotavátorom. Potom ručným strojom narobím jarky, hroblíky, približne 70 centimetrov od seba. Jarky sú hlboké, podľa druhu zemiakov, štandardne takých päť centimetrov. Do jarkov posadím zemiakya potom ich zasa zahrniem,“ hovorí Komada.

Práca na jeho poli ale nikdy nekončí. „Keď narastie burina, plečkujem, zásadne pri najväčšom slnku, aby vykapala. Do oborávania idem aj 3 - 5 krát. Po dažďoch, keď sa urobí škrupina a zem nedýcha, príde burina, ja oborávaním zároveň splečkujem burinu a dostávam kyslík priamo ku hľuze,“ vraví Komada. Samozrejme, dôležitá je prevencia proti škodcom. A ako hovorí Komada, najhorším zabijakom zemiakov je pleseň zemiaková. Treba ich preto správne postrekovať. A nakoniec príde samotné vyorávanie. Vyorané zemiaky nedávam hneď do chladnej pivnice, nechám ich vydýchať vysypané pod pajtou aj na týždeň - dva. V pivnici mám vytvorenú na každú odrodu zvlášť priehradku,“ hovorí.

Neporovnateľná kvalita

A či sa pestovanie tejto plodiny v dnešnej dobe ešte oplatí? „Záleží od uhla pohľadu. Ak nemáte doma mechanizáciu a musíte všetku kúpiť, je to veľká investícia, a ak pripočítate aj ľudskú námahu, lacnejšie si zemiaky kúpite v obchode. Ale rozdiel medzi domácim a kupovaným je obrovský. Hlavne čo sa týka chute a výdrže,“ ukončil zemiakový kráľ Komada.

tags: #najlepsia #zelenina #pestovanie #Gbelany