Recepty na zdravie a krásu: Od Kleopatry po tradičné slovenské recepty
Príroda nám ponúka nespočetné množstvo darov, ktoré môžeme využiť pre naše zdravie a krásu. Vyskúšajte tento tradičný zimný nápoj na báze medu, ktorý je v Rusku obľúbený už od 12. storočia. Rovnako ako medovina, je to nápoj na báze medu. Táto prírodná medicína môže byť alkoholická pridaním vína alebo nealkoholická.
Medzi ne patria aj kvety, ako sú fialky a ruže, ktoré majú nielen estetickú hodnotu, ale aj liečivé účinky. Šípky sú jesenný dar prírody a šípkový sirup doslova zázračným liekom počas celej jesene i zimy. V tomto článku sa pozrieme na to, ako si z týchto kvetov pripraviť sirup, ktorý nám môže pomôcť pri rôznych zdravotných problémoch a zároveň nám spríjemní chvíle pohody.
Starodávny ruský medový nápoj pre zdravie
Ako sme už spomínali, tento ruský medový nápoj je známy už od 12. storočia. Bol podávaný zo samovarov, vyrábaný na ulici a predávali ho dychtivému a mrazivému publiku. V 19. storočí sa s príchodom čaju a kávy vytratil a pritom je to veľká škoda. Portál przyslijprzepis oprášil tento recept a ak sa rozhodnete ho vyskúšať, určite nebudete ľutovať. Kľúčom je kvalitný med a koreniny. Pomery týchto zložiek závisia od osobných preferencií. Na tento nápoj existuje veľa receptov a my vám prinášame jeden z nich.
V originálnej receptúre si môžete všimnúť, že med sa varí dlhé minúty. Pýtate sa prečo? Čerstvý med má totiž hlienotvorný účinok a sliz je ideálnym prostredím na množenie patogénnych baktérií. Med po prevarení tieto vlastnosti stráca.
Recept na ruský medový nápoj
Ako pripraviť ruský medový koláč (Medovik) | Jedálne želania
Ingrediencie:
- 200 g medu
- 1 liter vriacej vody
- 5 g bobkových listov
- 5 g škorice
- 5 g klinčekov
- 5 g čerstvého zázvoru
Postup:
- Do hrnca si nalejeme vodu a necháme ju zovrieť.
- Potom si do nej pridáme med a povaríme 20 minút pod pokrievkou.
- Následne pridáme všetky koreniny a varíme ďalších 5 minút.
- Následne treba odvar precediť a vypiť hneď po príprave.
Ktorý med je najkvalitnejší?
Med je potravina vyprodukovaná včelami a slúžiaca k ich ďalšiemu prežitiu. Túto zmes fruktózy, glukózy, enzýmov, organických kyselín a ďalších látok človek „kradne“ včelám od nepamäti. Dávno totiž zistil, že med môže slúžiť nielen ako zdroj energie, ale že jeho priaznivé účinky na ľudské zdravie sú veľmi široké a blahodarné. Naviac tiež lahodná chuť medu donútila človeka riskovať bolestivé bodnutie včelou a v dnešnej dobe sa včelárstvo stáva tiež ekologicko-ekonomickým koníčkom s celospoločenským prospechom.
Med je skrátka širokospektrálny. Vo všeobecnosti podporuje zdravie, zdravý vzhľad a vitalitu. Ihneď po konzumácii prechádza do krvi človeka. Do našej stravy by sme mali denne zaradiť najmenej jednu lyžičku medu. Jedno príslovie hovorí, že med sto chorôb lieči a tisícom predchádza.
Med v histórii
- Egyptská kráľovná Kleopatra si na pleť prikladala medové masky, aby zabránila starnutiu.
- Indická Kniha života uvádza, že pomocou elixíru z mlieka a medu je možné významne predĺžiť život človeka.
- Rimania nakladali ulovené ryby do medu, aby sa pri prevoze nekazili.
- Medom a medovinou boli kŕmení bohovia na Olympe.
Delenie medu podľa pôvodu:
- Kvetový: získaný z nektáru stromov a kvetov (svetlejšia farba)
- Medovicový: inak tiež lesný (tmavšia farba), získaný z medovice na stromoch (sladkej šťavy, ktorú produkuje hmyz)
Podľa druhu:
- Jednodruhové
- Zmiešané
Podľa spôsobu získavania a neskoršej prezentácie:
- Vytočený; kusový; plástikový; lisovaný; filtrovaný; pastový
V predajniach musí byť vždy pri mede uvedená krajina pôvodu. Niektorí výrobcovia a dovozcovia trochu alibisticky, ale v súlade s platnými predpismi, uvádzajú toto veľmi všeobecné označenie:
- Zmes medov z krajín EÚ
- Zmes medov z krajín mimo EÚ
- Zmes medov z krajín EÚ a z krajín mimo EÚ
Pozor, med patrí medzi najčastejšie falšované potraviny!
Tipy pre milovníkov medu
Veľmi nedocenený je tzv. „Pastový med“. Do klasickej medovej hmoty je našľahaný vzduch, čím dôjde k väčšej kompaktnosti, med oproti obvyklej variante nesteká a tak sa táto jeho konzistencia stáva praktickejšou pri použití v kuchyni. Jedinou estetickú nevýhodou je farba - po našľahaní má tento med farbu bielej pasty a stáva sa tak nezaslúžene pre mnohých konzumentov „podradnejším“.
Väčšina medov skôr alebo neskôr scukornatie. Zo zlatisto-hnedej kvapaliny sa postupne stáva biela hmota a mnoho gazdiniek stráca k tomuto medu dôveru. Opak je však pravdou! Práve postupné cukornatenie medu je v drvivej väčšine prípadov známkou pravosti včelieho medu. Po miernom zahriatí sa med premení na pôvodnú kvapalinu.
V ideálnom prípade je najlepšie kupovať med priamo od včelára. Tu je vždy najvyššia možná miera pravosti a čerstvosti produktu. Naviac tu často možno zakúpiť aj iné včelie produkty.
Málokto vie, že pohárik kvalitného medu je ďaleko lepším aj zdraviu prospešnejším darčekom napr. k narodeninám, než formálna fľaša alkoholu alebo bonboniéra. Užívajte kvalitný včelí med pravidelne.
Fialka: Jemná krása s liečivou silou
Sirôtka, fialka sirôtková, fialka trojfarebná, viola - pod toľkými názvami poznáme túto nádhernú jemnú kvetinu a zároveň liečivú bylinku. Je nežná, voňavá a pôsobí na dušu aj na telo. Snáď sa ani nedá na ňu pozrieť bez toho, aby sme sa neusmiali. :-) Fialka (ľudovo nazývaná macoška), túto dvojročnú kvetinu poznáme vo všetkých farbách dúhy, od bielej po čiernu alebo jednofarebnú, resp. v najrozličnejších farebných kombináciách. Sirôtky sú nám blízke možno aj preto, že pochádzajú z Európy a v minulosti sa vynímali na okne takmer každého vidieckeho domu. Darí sa im dobre v mokrej pôde, na horúcich stanovištiach aj v kvetináčoch.
Účinné látky a ich vplyv na zdravie
Nájdeme v nej tieto účinné látky: flavonoidy, sliz, saponín, vitamín C. Éterické oleje obsiahnuté vo fialke sú silnými antioxidantmi, spomaľujú starnutie pokožky. Aj preto je fialka taká obľúbená a využívaná v kozmetickom priemysle. Vhodná je pri liečbe akné, ekzémov a suchej, podráždenej pokožky. Fialka má tiež silné močopudné účinky, ideálna je pre ľudí, ktorí trpia reumou, dnou a artériosklerózou. Odhlieňuje organizmus a napomáha vykašliavaniu. Vďaka svojmu chladivému účinku je vhodné jej používanie pri horúčke.
Zber a využitie fialky
Kvety a vňať zbierame od mája do septembra. Využiť môžeme kvety, vňať aj koreň. Koreň však trháme s ohľadom na prírodu (tak ako pri väčšine bylín) len také množstvo, aké nevyhnutne potrebujeme. Listy používame spolu s kvetmi pri príprave domácich liečiv - sirup proti kašľu, liečivý olej na podráždenú pokožku. Kvety sa pre svoju nádhernú farbu čoraz viac využívajú v gastronómii na dekorovanie sladkých pokrmov, koláčov a dezertov. Veľmi rada namáčam kvety fialiek do cukrového roztoku, kde skandizujú a ako dekorácie neuvädnú tak rýchlo ako čerstvé kvietky. Kvety sa sušia na dobre vetranom mieste, v tieni a bez dosahu slnka, čím sa dlhšie zachová typická farba kvetov.
Zaujímavosti o fialke
Fialka je jedna z bylín, o ktorej sa zachovali najstaršie záznamy. Už Kelti oceňovali jej účinky na pleť a v starom Ríme sa liečili bolesti hlavy privoniavaním k fialke. V stredoveku bola s obľubou používaná ako preháňadlo pre deti. Pri liečbe môžeme využiť všetky druhy fialiek, dokonca aj fialku lesnú, známu svojou nebesky modrou farbou a prenikavou vôňou. Jediný typ fialky, ktorý nevyužívame ako liečivú bylinku, je fialka okrasná, ktorá kvitne v interiéroch, v kvetináčoch na parapetných doskách. Môže vyvolať nevoľnosť a pocit na zvracanie, a to už pri malých dávkach.
Využitie fialky v kuchyni a domácej lekárničke
- Kvetmi zdobíme koláče, dezerty, kašu pre deti, pudingy a šľahačku. Fialka má jemne sladkú chuť, takže sa hodí skôr do sladších pokrmov. Ak ju chceme využiť na dekoráciu jedla, kvietky trháme tesne pred použitím. Keď to nie je možné, kvietky vložíme v jednej vrstve do nádoby s mokrou kuchynskou utierkou a uschováme v chladničke, kde vydržia niekoľko dní.
- Na čaj: Používa sa na stimuláciu obehového a močového systému, pri chronických infekciách nielen močových ciest, je výborný aj pri nadmernom potení napr.
- Pleťová voda: Zmierňuje akné, vypína pleť a prvé vrásky, hydratuje pokožku, utlmuje svrbenie a bolesť po uštipnutí hmyzom.
- Sirup: Používame ho na podporu vykašliavania, pri ochoreniach močových ciest, uvoľňuje a rozpúšťa hlieny.
Tip na recept: Nápoj lásky
Babky bylinkárky v minulosti používali sirôtku na prípravu „nápoja lásky“. Zmiešame rovnaký diel čerstvých alebo sušených kvetov fialky, lupeňov ruže, levandule a mäty. Zalejeme vlažnou vodou a necháme macerovať 10 hodín. Pred podávaním prihrejeme. Dosládzať nemusíme, o sladkú príchuť sa postarajú samotné bylinky.
Ruža: Kráľovná kvetov s liečivými účinkami
Ruža je nielen nádherný kvet, či symbol znovuzrodenia a lásky, ktorá zvíťazila nad smrťou. Rosa gallica, čiže ruža galská (aj keltská alebo francúzska) je obľúbený ker, ktorý sa podľa fosílnych nálezov vyskytoval na Zemi dávno predtým, než sa objavil človek. Záznamy o ruži galskej nájdeme na sumerských hlinených tabuľkách (okolo roku 3000 p. n. l.) a bežne ju pestovali Rimania aj Gréci. Práve v antickom Grécku boli víťazní vojaci pri návrate do vlasti uctievaní vencami z ruží. Kvety ruže sú jedlé a naozaj liečivé. Už v období renesancie sa v prírodnej medicíne využívalo asi 15 druhov ruží.
Ak ste boli v Bulharsku na dovolenke, určite ste tam videli rôzne „ružové“ výrobky. Zbiera sa kvet, ktorý obsahuje terpenický alkohol geraniol. Je to vonná látka, ktorá je hlavnou zložkou ružového oleja. Okrem toho sú v ňom prítomné éterické oleje, triesloviny, kyselina trieslová, saponíny, flavonoidy a antokyány.
Účinné látky a ich vplyv na zdravie
„Galská ruža usmrcuje stafyloky a baktérie Escherichia coli a ničí pôvodcov rôznych mikrobiálnych zápalov priedušiek, čo sa traduje už od čias Avicennu,“ upozorňujú českí odborníci Josef Jonáš a Jiří Kuchař, ktorým vyšla aj výborná kniha Svet prírodných antibiotík. Podľa nich je účinná pri problémoch kože, močových ciest a močového mechúra. Pripravuje sa z 30 gramov sušených kvetov, ktoré sa zalejú štvrť litrom vriacej vody a nechajú sa zakryté celý deň stáť.
Ružový med možno úspešne použiť ako kloktadlo pri zápaloch krku a nosohltana, kým pri zápaloch očí pomáhajú výplachy alebo obklady. Pripravte si ho z jednej čajovej lyžičky sušených ružových kvetov, ktorá sa preleje šálkou horúcej vody a nechá sa desať minút vylúhovať.
Olej vhodný na krémy a pleťové mlieka vyrobíte z usušených púčikov galskej ruže, ktorými sa naplní dobre uzatvárateľný pohár a doleje sa až po okraj jojobovým alebo mandľovým olejom. Po starostlivom uzatvorení sa nechá stáť za občasného pretrepania tri týždne na slnečnom a teplom mieste. Je skvelý pre mladých na nečistú a aknóznu pleť.
Pleťovú vodu pripravíte vylúhovaním 100 gramov sušených kvetov v litri červeného vínneho octu. Pri izbovej teplote to potrvá asi týždeň. Používa sa ráno a večer. Účinné látky v ružových kvetoch totiž zlepšujú krvný obeh v pleti, čím ju lepšie vyživujú a posilňujú kapiláry. Sťahujú póry.
Ruža, v Indii známa ako Shatapatri alebo Taruni, má vo východných krajinách veľmi široké využitie. Táto okrasná rastlina má mnoho liečivých vlastností, ktoré sú spomenuté v klasických dielach ajurvédy a potvrdzujú ich aj vedecké výskumy. Shatapatri má v Ajurvéde dôležité miesto vďaka svojej ochladzujúcej vlastnosti, ktorá má upokojujúci účinok na Pitta dóšu, ktorú znižuje a tým pomáha nastoliť v organizme rovnováhu. Pôsobí tiež priaznivo na dobré zdravie srdca, upokojenie mysle a zlepšenie pleti. Vedecké štúdie ukazujú, že ruža obsahuje množstvo bioaktívnych zlúčenín, ako sú flavonoidy, taníny, terpény, a rôzne esenciálne oleje. Tieto látky prispievajú k jej protizápalovým, antioxidačným a antibakteriálnym účinkom. Výskumy tiež naznačujú, že ruža má pozitívny vplyv na dobrú náladu a zníženie úzkosti, čo podporuje jej tradičné využitie v aromaterapii. Jej príjemná vôňa je tiež v Ajurvédskej praxi považovaná za upokojujúcu pre myseľ a emócie.
Výťažky z ruže sa potom často používajú v kozmetike, pretože upokojujú, harmonizujú a tonizujú pokožku. Ruža, ktorej domovinou je predovšetkým eurázijský priestor, má dnes viac ako sto odrôd, ktoré vznikli počas storočí vzájomným prelínaním aj cieleným pestovateľským šľachtením niekoľkých pôvodných druhov. V našom prostredí išlo predovšetkým o ružu keltskú (rosa gallica), ružu šípkovú (rosa canina), na blízkom a strednom východe ružu perzskú (rosa persica) a ružu damašskú (rosa damascena), ktorá sa dnes hojne používa na výrobu známeho ružového oleja v Bulharsku. V Číne a Indii išlo potom o ružu čínsku (rosa chinensis/rosa indica) a ružu obrovskú (rosa gigantea). Ruža stolistá (rosa centifolia), ktorá je súčasťou tradičnej indickej kuchyne a prípravkov ajurvédskej medicíny, vznikla skrížením ruže damašskej, ruže keltskej a ruže šípkovej v priestore Malej Ázie a Kaukazu. V 16. storočí sa dostala do Európy a stala sa obľúbenou pre svoju intenzívnu vôňu a krásu. Tento ušľachtilý druh ruže má bohatú históriu a kultúrny význam po celom svete. V Indii ju považujú za kvet, ktorý sa objavil predovšetkým s dynastiou Mughalských panovníkov (1526-1858), ktorí prišli do Indie zo strednej Ázie a ktorí vo svojich nádherných palácových záhradách pestovali ruže a ďalšie kvety, z ktorých potom podľa arabsko-perzskej tradície vyrábali omamné vône a parfumy. V perzskej poézii sa považovala ruža stolistá za symbol pre krásu a ako metafora dokonalej lásky. V starovekom Egypte ju používala kráľovná Kleopatra do svojich preslávených parfémov a kúpeľov. V Európe je táto ruža spájaná so svätou Alžbetou Uhorskou, patrónkou chorých a chudobných, ktorá bola známa svojou starostlivosťou o trpiacich.
Ajurvéda prisudzuje každej rastline rôzne druhy vlastností a prirodzených charakteristík. Okrem rozdrvených okvetných plátkov použitých ako prášok, pasta, džem, známej ružovej vody či voňavého ružového oleja, existuje ešte jeden výnimočný spôsob, ako využiť veľké zdravotné výhody ruže a to je v podobe sladkej indickej dobroty menom gulkand. Tento dezert sa pripravuje zo sušených okvetných plátkov ruže a trstinového cukru.
Ako pripraviť ruský medový koláč (Medovik) | Jedálne želania
Recept na ružový sirup
Na záhrade som si ostrihala rozkvitnuté červené ruže - čím tmavšie, tým účinnejšie. Otrhala som z nich lupienky do vedierka od horčice kým bolo plné. To je presne na jednu dávku. Lupienkov by malo byť do štvrťlitrového pohára keď ich natlačíme - po odvážení 125 g. Doma som si pripravila vodu a cukor. Najskôr som uvarila vodu s cukrom 5 minút. Odstavila som zo zdroja tepla a pridala ružové lupene a premiešala. Zakryla som kastrólik a po vychladení som ho odložila do chladničky. Nechala som 24 hodín vylúhovať. Na druhý deň som ružový výluh precedila, vyžmýkala lupene, pridala som kyselinu citrónovú a sirup som nechala povariť asi 2 minúty. Preliala som ho do fľašiek. Vyšla mi jedna fľaška od malého kečupu a jedna fľaška od mini pečeného čaju.
Recepty z ruží
- Prášok z okvetných plátkov ruže: Pridajte ¼ až ½ čajovej lyžičky ružového prášku do mlieka alebo vody a užívajte na lačný žalúdok raz až dvakrát denne.
- Ružová voda z máčaných okvetných plátkov ruže: Pridajte 2-3 čajové lyžičky ružovej vody do pohára čistej vody. Pite ju pred jedlom raz alebo dvakrát denne ako žalúdočné tonikum.
- Sharbat z ruže (ružový sirup): Zmiešajte 2-3 čajové lyžičky ružového šarbatu s pohárom vody a pite pred jedlom, aby ste zmiernili pocit horúčavy a pálenia v tele.
- Ružový čaj: Očistite 5-6 čerstvých okvetných plátkov ruže (na 250 ml vody) a odstráňte biely základ (aby nebol čaj horký). Dajte variť na 5 minút, kým okvetné plátky nestmavnú.
- Gulkand: Do sklenenej nádoby nasypte vrstvu okvetných plátkov ruží a rovnomerne na ne nasypte vrstvu trstinového cukru. Potom opäť rozprestrite vrstvu okvetných plátkov a na nej opäť vrstvu cukru. Postup opakujte, kým nenaplníte pohár a ten potom uzatvorte viečkom a uchovávajte ho na slnku po dobu 7 až 10 dní. Tento nápoj podporuje imunitu, krásnu pleť a dobrý zrak.
Šípkový sirup: Jesenný dar pre zdravie
Šípky sú jesenný dar prírody a šípkový sirup doslova zázračným liekom počas celej jesene i zimy. Šípka alebo správnejšie ruža šípová vyžaduje plné slnko a oporu, po ktorej sa môže ťahať. Je nenáročná na typ pôdy a orientáciu. Šípky sa zbierajú v októbri až v novembri. Ak chcete využiť všetky ich liečivé účinky, mali by ste stihnúť zber do prvých mrazov. Šípky zberajte po prvých mrazoch alebo keď začnú mäknúť. Šípky nájdete počas jesene skoro všade, stačí sa vybrať na prechádzku do prírody.
Účinné látky a ich vplyv na zdravie
V počasí, keď vírusy behajú, treba cielene myslieť na príjem vitamínov. Nie je lepšie myslieť na silu prírody? Táto sila je ukrytá v šípkach! Dokazujú to ich popredné miesta v tabuľkách vitamínu C a karoténu. Šípky obsahujú veľa vitamínu C ďalej vitamíny B1, B2, K a vitamín P. Telo počas infekcie totiž veľmi rýchlo spotrebuje svoje zásoby vitamínu C. Šípky sa užívajú aj pri hnačke a gastritíde.
Využitie šípok
Šípka je obľúbená surovina nielen na čaj, ale čoraz viac sa teší obľube pri výrobe sirupu či džemu. Džem zo šípok je veľká pochúťka a v spojení s divinou vzniká delikatesa. V kozmetickom priemysle sa zase využívajú blahodarné účinky šípkového oleja. Dá sa z nich robiť čaj, víno, džem či sirup.
Zaujímavosť z histórie
Námorná blokáda počas druhej svetovej vojny spôsobila, že sa do Británie prestalo dovážať ovocie. Zistil, že plody ruže šípovej (šípky) obsahujú viac vitamínu C než akýkoľvek iný druh. V roku 1941 začal celonárodný zber šípok a počas nasledujúcich štyroch rokov sa nazbieralo viac než 1 000 ton divorastúcich šípok. Zvyk podávať deťom v zime šípkový sirup pretrval až do 60.rokov 20. storočia.
Recept na šípkový sirup
Pre čo najlepšiu chuť a čo najvyšší obsah vitamínu C sú najvhodnejšie šípky ruže šípovej, no môžete použiť aj plody pestovaných ruží. Šípky na sirup je potrebné zbierať, až keď dozrejú. Najlepšie po prvých mrazoch, keď vedia pekne zmäknúť a ide z nich vytlačiť typická šípková šťavička.
Ingrediencie:
- 1 kg šípok
- 2 l vody (plus 1,5 l studenej vody)
- 1,5 kg cukru
- Kyselina citrónová (podľa chuti)
Postup:
- Šípky opatrne oberieme nožnicami z kríka, pričom použijeme aj ochranné rukavice proti tŕňom.
- Šípky umyjeme a následne rozdrvíme tyčovým mixérom alebo mažiarom. Alebo ich pomelieme na mäsovom mlynčeku. Pôjde to ťažšie, preto stačí keď do mlynčeka budete dávať malé množstvá.
- Šípky na hrubo rozmixujeme alebo rozdrvíme. Po popučení šípky zalejeme 2l vody a dáme variť.
- Šípky zalejeme 1, 5l STUDENEJ vody a necháme cez noc odpočívať.
- Šípky necháme zovrieť a potom stíšime a za občasného premiešania varíme na miernom ohni cca 10 minút.
- Rozmixované šípky dajte do panvice, zalejte vodou a priveďte do varu. Povarte 10 minút, potom zakryte pokrievkou a nechajte hodinu postáť.
- Šípky zalejeme 1,5l vody a na miernom ohni necháme variť 10 minút.
- Na ďalší deň šípky s vodou prepasírujeme cez gázu. Je to celkom prplačka.
- Následne precedíme cez plátno a výlisky dáme opäť variť so zvyšnou vodou.
- Tekutinu následne prelejte cez sitko alebo plátno.
- Šípky vrátime do hrnca, zalejeme druhou polovicou vody a znovu 10 minút povarte.
- Potom precedíme cez sitko.
- Získaný sirup odložíme bokom.
- Šípky opäť zalejeme 1,5l vody, necháme prevrieť 10 minút a znovu precedíme.
- Obe takto získané tekutiny zmiešame a ešte raz precedíme cez látku (vhodné je plátno, čistá látková plienka…).
- Obe šťavy spojíme, pridáme cukor a kyselinu citrónovú, pripadne Citrodeko do sirupov.
- Precedené šípkové vývary vlejte do jedného hrnca a pridajte k nim cukor a kyselinu citrónovú.
- Túto štavu dáme znova variť a keď nám zovrie pridáme do nej 1,5 kg cukru. Na každých 30 ml tekutiny pridajte 30 g cukru. Počas varenia miešame až sa n...
tags: #recepty #na #sliz #z #kleopatry
