Najväčšia ryba sveta: Zaujímavosti a fakty o obroch vodnej ríše
Tento článok sa zaoberá rôznymi druhmi rýb, od tých najmenších až po najväčšie, a ich charakteristickými vlastnosťami, výskytom a spôsobom života. Zameriame sa na morské aj sladkovodné ryby, vrátane tých, ktoré sa vyskytujú v slovenských vodách, a tiež na tie, ktoré sú chránené.
Najväčšími rybami na svete nie sú veľryby, ako sa väčšina ľudí domnieva, a to z jednoduchého dôvodu. Veľryby totiž nie sú ryby ale cicavce. Najväčšími rybami na svete sú paryby dosahujúce úctyhodnú dĺžku až 12 m. Podaktoré zdroje uvádzajú dorast 18 - 20 m, avšak najväčší zmeraný kus bol 12,65 m dlhý s obvodom tela 7 m. Dovoľte, aby sme Vám predstavili Žraloka veľrybieho s vedeckým názvom Rhincodon typus (angl. Whale Shark).
Najväčšou žijúci rybou na svete, ak nepočítame chrupavkovité paryby ako sú žraloky či raje, je mesačník svietivý, latinsky mola mola. Tento podivný tvor má rozpätie plutiev aj vyše štyri metre, dĺžku viac než tri metre a najväčší známy jedinec vážil okolo 2 300 kilogramov.
Pozrime sa na 10 najväčších rýb sveta:
- Žralok veľrybí
- Žralok obrovský
- Veľký biely žralok
- Žralok tigrí
- Manta obrovská
- Slnečnica oceánska
- Slnečnica južná
- Jeseter beluga
- Mola ostrouchá
- Slnečnica kapcavá
Poďme si ich charakterizovať:
Žralok veľrybí (Rhincodon typus)
Naša obrovská paryba - Žralok veľrybí - žije prevažne v teplých vodách Atlantického, Pacifického a Indického oceánu. Je vzácny a nemožno ho stretnúť len tak na želanie. Neustále pláva otvoreným oceánom. Pri zháňaní potravy ho však možno stretnúť aj v blízkosti útesov. Pohybuje sa od hladiny až do hĺbky 130 m. Je to migrujúci samotár. Zriedkavo je vidieť aj skupinu týchto žralokov, avšak sú to vždy nedospelé kusy.
Žralok veľrybí je držiteľom mnohých rekordov v oblasti veľkosti v živočíšnej ríši. Je jediným členom rodu Rhincodon a jediným existujúcim členom rodiny Rhincodontidae. Najväčší potvrdený jedinec mal dĺžku 18,8 m.
Žralok veľrybí - plávanie so žralokom
Zvláštnosťou tohto obra a jeho blízkych príbuzných je jeho strava. Nie je krvilačným predátorom a aktívnym lovcom ako väčšina žralokov, ktorí sú postrachom pláži. Paradoxne sa najväčšia ryba na svete živí tou najmenšou potravou, ktorú more poskytuje - planktónom. Pre ľudí je Žralok veľrybí úplne neškodný. Pláva si pokojne takmer bezstarostne oceánom s doširoka otvorenou tlamou a filtruje tisíce litrov vody cez chrupavkovité hrebene, medzi ktorými sa nachádza hubovitý filter.
Žraloka veľrybieho si nemožno spliesť so žiadnym iným druhom. V porovnaní s inými žralokmi má široké ústa posunuté dopredu. Je výrazne sfarbený - má svetlé škvrny a čiary na tmavom chrbte.
Tu Vám popíšem zážitok ako sme sa spolu stretli Vis-à-Vis. My sme sa vydali najväčšiu rybu sveta spoznať. Žralok obrovský sa sem do Džibutska chodí v určitú sezónu najesť planktónu. Keďže záliv je plytký, Žralok obrovský vám nemôže utiecť, ako sa to stáva inde na svete. Ide o najväčšieho necicavca na svete a nie som si istý, či by omyl cicavca, ktorý mu nechtiac skočí na hlavu, pochopil.
Zrazu Marcel na mňa zavolá pozór, ledva sa otočím, ponorím a tá najväčšia asi 10 metrov dlhá vyše 10 tonová ryba ma zrámuje ako kamión. Smejem sa o dušu. Práve som sa zrazil s Brontosaurom.
Žralok veľrybí pri kŕmení.
Žralok obrovský (Cetorhinus maximus)
Najbližším príbuzným Žraloka veľrybieho a zároveň druhou najväčšou rybou na svete je Žralok obrovský s vedeckým názvom Cetorhinus maximus (angl. Basking Shark). Svoj anglický názov "Slniaci sa žralok" získal pravdepodobne z dôvodu, že často odpočíva na hladine s otvorenou tlamou akoby sa len tak vyhrieval na slnku.
Dosahuje dĺžku 980 cm. Vyskytuje sa v oblasti centrálneho a západného Stredomoria, od Maroka po Nórsko vrátane Severného mora a západného Baltského mora. Videný bol aj v Jadrane, avšak k tomu treba nie len Žraloka obrovského, ale aj obrovské šťastie. Tak isto ako Žralok veľrybí sa živí planktónom a pre človeka je neškodný. Samozrejme nesmieme ho naľakať, provokovať a dotýkať sa ho. Prudký rozmach obrovskou chvostovou plutvou by nám mohol spôsobiť vážne zranenia.
Žraloka obrovského si taktiež nemožno spliesť s iným druhom. Je šedohnedej farby niekedy so svetlými škvrnami na boku. Jeho charakteristickými znakmi sú: predĺžený špicatý rypák, extrémne dlhé žiabrové štrbiny a obrovská tlama. Žiabrové štrbiny mu obkolesujú takmer celú hlavu. Takisto ako Žralok veľrybí, migruje jednotlivo alebo v skupinách (mladé jedince). Okrem otvoreného mora ho možno stretnúť aj v zátokach a pri ostrovoch ležiacich v blízkosti pobrežia. V zimnom období sa uťahuje do hlbších vôd.
V minulosti veľa Žralokov obrovských padlo za obeť veľrybárom, no v súčasnosti je vo väčšine krajín zaradený medzi ohrozené druhy.
Žralok obrovský je druhou najväčšou rybou na svete. V minulosti vážil viac ako 4,2 tony a môže byť dlhý až 13 metrov. Je to jeden z troch žralokov živiacich sa planktónom na svete. Tento žralok vyskytujúci sa v teplých vodách na celom svete dostal svoje meno preto, lebo sa zdá, že sa pri kŕmení vyhrieva vo vode. Vo všeobecnosti tieto žraloky uprednostňujú život osamote, hoci existujú správy o ich živote v malých skupinách. Pozorovania sú bežné pozdĺž kontinentálnych šelfov, ale sledovacie zariadenia umožnili vedcom zistiť, že občas prekračujú rovník. Vedci si nie sú stopercentne istí, ale predpokladajú, že tento žralok sa môže dožiť približne 50 rokov.
Žralok veľkotlamý
Žralok veľkotlamý. Jeho vedecký názov je Megachastia pelagios (angl. Megamouth). Spomenieme ho len povrchne, pretože tento žralok sa označuje ako najtajomnejší. Dorastá do dĺžky 520 cm a pohybuje sa v hĺbkach od 50 - 1500 m. A prečo je najtajomnejší?
Prvé zmienky o ňom pochádzajú z roku 1976, čo nebolo tak dávno ak si spomenieme ako dlho už žraloky existujú. Záznam pochádzal z Indopacifickej oblasti. Neskôr bol videný aj v Atlantiku. Všetko čo sa o týchto zvláštne vyzerajúcich žralokoch mohli vedci dozvedieť pochádza z náhodného úlovku, alebo jedincov vyvrhnutých na breh. Doposiaľ je známych iba 9 záznamov. Jednalo sa však len o nedospelé samce a jednu 470 cm dlhú samicu (z Japonska). Jednoznačne isté je však to, že tak ako jeho dvaja predchádzajúci príbuzní, sa živí planktónom. Čo sa týka jeho vzhľadu má čiernu tlamu olemovanú svetielkujúcim tkanivom.
Ďalšie zaujímavé ryby
Jeseter beluga (Huso huso)
Jeseter beluga, ktorý sa nazýva aj jeseter veľký, môže vážiť až 2,072 tony a dorásť do dĺžky 7 metrov. Najväčšie z týchto jeseterov sú zvyčajne hrbaté. Všetky majú dlhé chrbtové plutvy a kratšie análne plutvy. Tento druh Osteichthyes žije predovšetkým v povodí Kaspického a Čierneho mora.
Slnečnica južná (Mola alexandrini)
Slnečnica južná, nazývaná aj Ramsayova slnečnica, južná oceánska slnečnica, krátka slnečnica alebo slnečnica hrboľatá, môže vážiť až 2,3 tony a byť dlhá až 3,3 metra. Hoci mnohé z rýb na tomto zozname sú veľmi nepolapiteľné, nie je nezvyčajné vidieť tieto Osteichthyes ležať na boku tesne pod vodnou hladinou v oceánoch južnej pologule. Vedci sa domnievajú, že táto ryba, ktorá sa v studenej vode potápa hlboko, aby ulovila svoju korisť, to robí preto, aby sa zohriala. Medzitým čajky konzumujú parazity, ktoré sa na nich nachádzajú.
Žralok tigrovaný (Galeocerdo cuvier)
Žralok tigrovaný môže vážiť až 3,11 tony a dorásť do dĺžky 7 metrov. Tento žralok, ktorý je jediným členom rodu Galeocerdo, sa zvyčajne vyskytuje v okolí ostrovov v strednom Pacifiku, ale ľudia ho môžu spozorovať všade, kde sa vyskytujú tropické alebo mierne vody. Žraloky tigrované sa najradšej zdržiavajú osamote. Medzinárodná únia na ochranu prírody má tohto žraloka na zozname takmer ohrozených druhov z dôvodu nadmerného rybolovu. Žraloky tigrované sú veľmi agresívne a v počte zabitých ľudí skončili na druhom mieste za žralokom bielym.
Žralok tigrovaný.
Vyza veľká (Huso huso): Kráľovná sladkých vôd
Vyza veľká (Huso huso) je jeseterovitá ryba a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Táto obrovská ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami.
Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z ktorých sa vyrába najkvalitnejší kaviár. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu.
Kedysi sa nachádzala aj na území Slovenska. Väčšinu svojho času vyza trávi v mori, no počas neresenia prichádza do riečnych tokov.
Popis vyzy veľkej
Hlava vyzy vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.
Rozmery a vek
Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov.
Rekordné úlovky
Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z 18. - 19. storočia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t.
Výskyt na Slovensku
Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu.
Biológia druhu
Väčšinu roku žijú vyzy v plykých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.
Význam
Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda.
Športový rybolov
Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora. Ako náradie sa používajú sumcové alebo morské prúty osadené multiplikátorom s dostatočnou zásobou pletenej šnúry alebo veľmi silného vlasca s nosnosťou 60 - 100 kg.
Ohrozenie a ochrana vyzy
Ľudstvo sa postupne spamätáva, no vyzu veľkú do vôd slovenského Dunaja už nevráti. Kedysi sa nachádzala aj na území Slovenska. Väčšinu svojho času vyza trávi v mori, no počas neresenia prichádza do riečnych tokov. Jej veľkosť môže dosahovať až 6 metrov a jej vrcholný vek sa pohybuje okolo 200 rokov. Najväčší známy jedinec dosahoval až 8,5 metra.
Vyza veľká je veľmi obľúbeným cieľom pytliakov. Jej prirodzené prostredie tvorilo napríklad Česko, Slovensko či Maďarsko. Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja.
Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.
Vyza veľká je totiž veľmi obľúbeným cieľom pytliakov. A prečo je takým vychýreným terčom rybolovu? Kedysi sa vyza lovila pre jej mäso, ktoré bolo považované za delikatesu a najmä ho vďaka jej rozmerom bolo poriadne veľa. Lovia sa pre ich ikry známe ako čierny kaviár a pre kožu. Práve tie sú zdrojom najkvalitnejšieho kaviáru. To zodpovedá aj fakt, že na území Ruska je lov tejto ryby považovaný za trestný čin.
Smutné však je, že aj napriek jej majestátnosti, tak veľkého jedinca už neuvidíte. Tie sa stali legendami či súčasťou expozície v múzeách.
Základné údaje o vyze:
- Dĺžka: priemerná: 150 až 300 cm, obvyklé maximum: do 500 cm, rekordné hodnoty: asi 850cm
- Hmotnosť: priemerná: 30 až 200 kg, obvyklé maximum: do 1000 kg, rekordné hodnoty: kolem 2500 kg
Sumec veľký (Silurus glanis): Kráľ našich vôd
Sumec veľký (Silurus glanis) je najväčšia ryba žijúca v našich vodách - riekach, nádržiach, priehradách a rybníkoch. Uloviť aspoň raz v živote sumca, ktorý by vážil desať kilogramov, to je želanie a neraz i vrchol túžob každého rybára.
Popis a biológia
Telo sumca je pretiahnuté a nesúmerné. Hlava je mimoriadne široká, tvorí skoro 29 % tela. Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami. Z čeľuste vyrastajú dlhé kónické chrupavkovité pohyblivé fúzy, kým zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov. Chrbtová plutva je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Podstatne mohutnejšie sú prsné plutvy. Brušné plutvy sú blízko análneho otvoru. Sumec má mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá tvorí až 58 % dĺžky celého tela. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká.
Základná farba si tmavosivá, zelenohnedá až modrosivá. Chrbát je svetlejší než hlava. Ojedinele jestvujú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové škvrny, preto sú celé biele (Albín).
Rast a výskyt
Sumec patrí medzi rýchlorastúce ryby. Intenzita rastu sumca podmieňuje celý rad rozmanitých faktorov (dostatok potravy, teplota vody atď). Domovom sumca sú toky a nádrže východnej Európy, predovšetkým povodie Dunaja. Postupne sa vysadzovali do vôd západnej Európy. Aklimatizovaný je v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a v Taliansku. Medzi najlepšie sumcové vody u nás, možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava.
Rekordné úlovky
Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m. Svetový rekord sumca veľkého je nad 200kg a 335 cm.
Spôsoby lovu
Medzi najpoužívanejšie lovné spôsoby sumca patrí lov na ťažko, lov na podvodný plavák a prívlač.
- Lov na ťažko: Udica sa zaťaží primeranou záťažou (olovkom), ktorého úlohou je zatiahnuť nástrahu na dno a tam ju udržať na mieste.
- Lov na podvodný plavák: Používa sa pri love v silnom prúde rieky, na tokoch.
- Prívlač: Sumec sa loví pomocou blyskáča, plandavky, ktorého úlohou je napodobniť pohyb ryby vo vode tak, aby sumec nepochyboval o hodnovernosti a pravosti nástrahy.
Tabuľka rekordných úlovkov:
| Ryba | Miesto úlovku | Hmotnosť | Dĺžka | Rok |
|---|---|---|---|---|
| Sumec | rieka Pád, Taliansko | 149 kg | 260 cm | - |
| Sumec | Vranov, Česko | - | 264 cm | - |
| Sumec | Domaša, Slovensko | 103 kg | 252 cm | 2009 |
| Vyza veľká | rieka Amur, Čína | 617 kg | - | - |
Sumec veľký.
Morské ryby a živočíchy
Okrem obrovských rýb existuje množstvo ďalších zaujímavých morských živočíchov. Niektoré z nich si priblížime:
- Muréna: Dorastá do dĺžky 25 cm, niekedy aj viac. Má typické 2 fúziky a dve chrbtové plutvy.
- Morský slimák: Dĺžka tela dosahuje až 30 cm. Má vzpriamené mäkké telo s nadvihnutým chrbtom.
- Langusta: Dorastá do cca 50 cm. Nachádza sa väčšinou v štrbinách, jaskynných útvaroch, škárach.
- Morský koník: Dĺžka je do 16 cm. Telo je bez šupín, opancierované.
- Hviezdica: Dorastá do veľkosti až 60 cm. Široké bazálne ramená, postupne sa zužujúce.
- Krab: Veľkosť až 60 cm. Prvý pár nôh s veľkými, rôzne silnými klepetami.
- Strakoš: Dĺžka dosahuje až 5 cm. Telo má podlhovasté a štíhle.
- Hlaváč: Dĺžka tela do 8 cm. Má špicatý profil hlavy.
- Zubáč: Najčastejšie býva okolo 20 cm, najviac 30 cm. Chrbtová plutva je celistvá, v strednej časti vykrojená a vysoká.
- Nahožiabrovce: Dorastá do dĺžky 2,5 cm. Má štíhle telo s hladkým povrchom bez žiabier a venčeku.
- Ascidia: Môže dorásť až do dĺžky 19 cm. Telo je pretiahlé, rovnako široké ako vysoké.
- Plášťovce: Dĺžka až 12 cm, ale väčšinou sú malé. Má oválne telo, nohu má prekrytú plášťom.
- Pínovka: Veľkosť je najviac 100 cm. Obe misky sú rovnaké, vejárovitého tvaru.
- Hrdzavec: Dĺžka do 30 cm. Má pretiahnuté telo s viac ako 100 článkami, po stranách nesú chumáč kríčkovitých žiabier, a zväzok bielych štetiniek.
- Kreveta: Dorastá do dĺžky 6 cm. Zadoček nosí pritisknutý ku spodnej strane hrudi.
- Homár: Dĺžka tela do 6 cm, 1. pár nôh je s klepetami, ktoré sú dvakrát dlhšie než telo.
- Treska: Dorastie do 1,5 m a 70 kg. Ide o jeden z hospodársky najdôležitejších druhov rýb.
- Treska tmavá: Dorastá do dĺžky 110 cm a hmotnosti 15 kg.
- Treska polak: Má tiež chutnú svalovinu.
- Treska škvrnitá: Majú kvalitnú svalovinu, vzhľadom na malú hlavu a brušnú dutinu majú obrovskú výťažnosť. Dorastajú do maximálnej hmotnosti 35 kg (mieň).
- Makrela: Makrely majú, podobne ako tuniaky, fyziologickú zvláštnosť (u rýb): dokážu si regulovať telesnú teplotu.
- Morský diabol: Najviac zaberá obrovská hlava s doširoka otvárateľnou papuľou, samotný trup a chvostová časť je výrazne redukovaná.
- Platéza a Kambala: Sú to platézy a kambaly. Kambaly sa v studených vodách Severného mora vyskytujú zriedka, platézy sú však hojné.
- Halibut: Dosahuje hmotnosti 300 kg.
- Šprot: Táto malá striebristá rybka je základom potravy pre asi všetky druhy rýb a vtákov žijúcich vo fjordoch.
- Ihla krokodília (Tylosurus crocodilus): Dorzálna plutva tvorí pomerne vysoký lalok, dĺžka tela dosahuje aj vyše 100 cm (okrem hlavy a chvostovej plutvy) a hmotnosť je asi 6,4 kg.
tags: #najvacsia #ryba #sveta #zaujimavosti
