Vyza veľká: Stratený obor Dunaja

Vyza veľká (Huso huso), najväčšia sladkovodná ryba, vyzerala ako torpédoborec a kedysi plávala v Dunaji pri Bratislave. Dnes je jej model súčasťou novej expozície Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea.

Tento článok sa zameriava na charakteristiku vyzy veľkej, jej históriu v našich vodách, dôvody jej zmiznutia a súčasný stav ochrany. Dozviete sa, že na Slovensku kedysi žili ryby, ktoré presahovali dĺžku 8,5 m a vážili viac ako tonu.

Vyza veľká (Huso huso)

Charakteristika vyzy veľkej

Vyza veľká je najväčší druh jesetera a žije v Kaspickom a Čiernom mori, odkiaľ dospelé jedince tiahnu do veľkých riek na svoje neresiská. Vyza veľká (huso huso) je ryba z čeľade jeseterovité a je to najväčšia sladkovodná ryba na svete. Táto najväčšia migrujúca jeseterovitá ryba prenikala hlboko do riek do postavenia priehrady Železné vráta na Dunaji medzi Rumunskom a Srbskom.

Vyznačuje sa robustným telom a pretiahnutým tvarom, ktorý pripomína torpédo. Rešpekt vzbudzuje jej ďalšia charakteristika - je to všežravec, ktorý môže vážiť až 1,5 tony a merať až 8 metrov. Model vyzy v Slovenskom národnom múzeu je dlhý 6,4 metra, čo ilustruje jej impozantné rozmery.

Samce pohlavne dospievajú od 10 do 16 rokov a samice od 14 do 20 rokov. Vyzy rastú veľmi pomaly, ale dožívajú sa aj 150 rokov a v súčasnosti žijú v oblasti Kaspického a Čierneho mora.

Opis a charakteristika: Jej veľkosť môže dosahovať až 6 metrov a jej vrcholný vek sa pohybuje okolo 200 rokov. Najväčší známy jedinec dosahoval až 8,5 metra. Vyzy sa dožívajú 120 rokov a môžu dorásť do dĺžky 8,5 metra a vážiť až 1000 kg. Najťažší zaznamenaný jedinec vážil 1571 kg.

Zaujímavosťou je, že na jej chrbte sa nachádzajú ostne, čím môže pripomínať čínskeho draka. Tie však postupom jej veku zanikajú. Jej apetít logicky s vekom rastie. Rozrastá sa aj spektrum jej jedálnička, čiže s vyšším vekom sa stáva mäsožravou a požiera aj menšie ryby.

História vyzy v Dunaji

Kedysi bola vyza veľká bežnou súčasťou Dunaja a vyskytovala sa aj na území Slovenska. V minulosti vyzy tiahli aj cez Dunaj pri Bratislave a ďalej do jeho prítokov Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa. Tento ťah bol pre miestnych obyvateľov významnou udalosťou. Mäso vyzy bolo veľmi cenené. Chytali sa do špeciálnych sietí.

Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu. Ako rýchlo prišla, tak aj odišla, no rozhodne môžeme byť pyšný, že v našich vodách plávalo aj toto úžasné stvorenie.

Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja.

SPOMIENKY NA RIEČNE VEĽRYBY

Príčiny zmiznutia vyzy

Bohužiaľ, tento rybí obor zmizol z našich končín spolu s výstavbou vodnej priehrady Železné vráta medzi Rumunskom a Srbskom začiatkom 60. rokov minulého storočia. Táto priehrada prerušila migračné trasy vyzy a znemožnila jej prístup k neresiskám. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.

Vyzu nevyhnali z riek iba umelé priehrady, ale ohrozili ju aj milovníci kaviáru, pretože kaviár z vyzy je vraj mimoriadne lahodný. Lovia sa pre ich ikry známe ako čierny kaviár a pre kožu. Práve tie sú zdrojom najkvalitnejšieho kaviáru. To zodpovedá aj fakt, že na území Ruska je lov tejto ryby považovaný za trestný čin.

Čo je dnes ťažko dostupnou a drahou lahôdkou, bolo stredoveku v Bratislave bežnou potravou. Kaviár z vyzy, ale aj iných rýb a dokonca zo slimákov, bol údajne súčasťou jedálnička najchudobnejších obyvateľov mesta a rybie ikry neraz vyhadzovali alebo používali ako krmivo pre ošípané.

Smutné však je, že aj napriek jej majestátnosti, tak veľkého jedinca už neuvidíte. Tie sa stali legendami či súčasťou expozície v múzeách. Vyza veľká je totiž veľmi obľúbeným cieľom pytliakov.

Súčasný stav a ochrana vyzy

Je to nenávratná minulosť, vyza veľká je ohrozeným druhom a figuruje v Zozname prísne chránených živočíšnych druhov. V súčasnosti je snaha o konzerváciu tejto veľkej ryby a na svete je viacero lokalít, kde sa snažia vyzy množiť.

Dôvodom inštalácie modelu vyzy v novej expozícii SNM-Prírodovedného múzea je podľa jej autorov snaha priblížiť rozmanitosť živočíšnych druhov, ktoré sa na Slovensku nachádzali v minulosti. Môžeme si ju však pripomenúť a týmto spôsobom uctiť.

Vedeli ste, že najväčšia známa sladkovodná ryba planéty ešte donedávna brázdila aj náš Dunaj? Volá sa vyza a dnes je veľmi vzácna. Vyza veľká nie je čisto sladkovodná ryba, pretože strieda sladkovodné a morské prostredie.

Ľudstvo sa našťastie postupne spamätáva. To už však vyzu veľkú, jeseterovitú rybu, ktorá svojim vzhľadom a rozmermi pripomína bájne zviera, do vôd slovenského Dunaja nevráti.

A viete si predstaviť, že sa vaše deti učia ako obnoviť zdravý riečny či lesný ekosystém? Workshopy, vzdelávacie programy pre žiakov a študentov, exkurzie, dobrovoľnícke dni, letné tábory, cezhraničné konferencie, nové turistické atrakcie, prezentácia prírodných zaujímavostí.

Toto všetko, a ešte viac, nájdu obyvatelia a návštevníci v Bratislavskom samosprávnom kraji, v regióne Marchfeld v Rakúsku, v Národnom parku Donau-Auen a v Národnom parku Neusiedler See-Seewinkel. A zapojí sa aj Štátna ochrana prírody SR a DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie.

Hlavná myšlienka projektu je zjednotiť inštitúcie, ktorých odborné vedomosti o stave prírodného dedičstva pomôžu širokej verejnosti pochopiť súčasný stav chránených území. Tým sa prispeje k zachovaniu chránených území, ich rozširovaniu a obnovovaniu tých častí, ktoré boli vplyvom človeka narušené a poškodené.

V projekte pôsobí viacero partnerov zo Slovenska a Rakúska, ktorí sa budú vzájomne učiť jeden od druhého. Deti sa naučia vnímať prírodné zákonitosti tým, že prejdú zo školských lavíc do terénu. Učiť sa budú priamo v praxi, kde si overia teóriu. Záverečným výstupom nebude písomný test, ale poznatky a vedomosti, ktoré budú môcť zdieľať a odovzdávať ďalej.

Hlavné investície projektu idú na obnovu Národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa v Čunove, v ktorej vznikne Ekocentrum. Taktiež sa o zaujímavú zážitkovú oblasť rozšíri návštevnícke centrum v Illmitzi.

Financovanie projektu zabezpečuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, prostredníctvom programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A SK-AT 2014-2020.

Ďalšie ryby našich vôd

Sumec západný môže merať až 2,5 metra a vážiť 100 kg. Je typický dlhými fúzami. Sumec nemá šupiny. Má rád hlbokú vodu, tmu a bahno na dne riek a priehrad.
Kapor obyčajný, ktorého vyšľachtené druhy sa chovajú v rybníkoch, pochádza z úmoria Čierneho a Kaspického mora. Vedeli ste, že je najkostnatejším tvorom na Zemi?
Šťuka severná je jediným druhom šťuky na Slovensku.
Mieň sladkovodný kladie najviac ikier spomedzi rýb žijúcich na Slovensku, až 3 milióny.
Pstruh potočný dokáže plávať rýchlosťou až 72 km/h, avšak bežne pláva okolo 37 km/h, čo je o dosť viac ako napríklad šťuka s rýchlosťou 25 km/h. Pstruh žije v čistej studenej vode bohatej na kyslík, nájdeme ho pri vodopádoch a v horských potokoch. Pstruhy vážia len do 1 kg.
Úhor európsky na prvý pohľad pripomína skôr hada ako rybu. V čase neresenia ťahal z riek cez Atlantický oceán až k Bermudám v Amerike. Späť sa vracali malé priehľadné larvy, ktoré do Európy tri roky unášal teplý Golfský prúd. Ľudská činnosť samozrejme bohužiaľ spôsobila, že počty úhorov v riekach značne poklesli.
Hlavátka podunajská dorastá do 1,7 m a môže vážiť až 60 kg. Hlavátka je veľmi vzácna a chránená.
Mrena severná vie dobre žiť v silnom prúde väčších tokov. Podľa nej je nazvané „mrenové pásmo“. Pre podhorské rieky je najcharakteristickejšia mrena a pre podhorské potoky lypeň.

Sumec veľký (Silurus glanis)

tags: #najväčšia #sladkovodná #ryba #Dunaj