Jaternice: Pôvod slova a kultúrne dedičstvo Slovákov

V tomto príspevku sa venujeme charakteristike kultúrneho dedičstva Slovákov v Tardoši a snažíme sa identifikovať ich súčasnú existenciu. Zaujímavé je aj zistenie, že takmer 93 % Slovákov sa už zúčastnilo zabíjačky a iba 3% z opýtaných sa zabíjačky nikdy nezúčastnilo a ani o to nemá záujem.

Jaternice - to je veľká téma pre všetkých mäsožravcov. Aspoň sa to tak javí pri čítaní odkazov v našom dotazníku. Samotných zozbieraných 17 rôznych názvov pre tento pomerne jednoduchý, ale chutný zabíjačkový výrobok svedčí o rozmanitosti chutí, ingrediencií, tvarov a spôsobov ich prípravy.

Domáce jaternice bez lepku - recept na výrobu domácich jaterníc

Kultúrne dedičstvo Slovákov v Tardoši

Tardoš sa prvýkrát spomína v roku 1204. Od roku 1725 na územie Tardošu prichádzajú Slováci z oblasti Nitry a Nových Zámkov (Nitrianska župa).

V centre obci, pri rímskokatolíckom kostole sa nachádza Oblastný dom Lajoša Feketeho - Slovenský pamiatkový dom, ktorý je pod obecnou správou. V tomto muzeálnom komplexe sa nachádzajú hmotné prvky kultúrneho dedičstva reprezentujúce kultúru Slovákov žijúcich v Tardoši, spoločne s prvkami maďarského obyvateľstva. V prvej časti Oblastného domu je pamiatková izba Lajoša Feketeho (turkológa), na ktorú nadväzuje pitvor v ktorom sú trojrozmerné predmety - kuchárky, riad, nádoby, dekoratívne predmety na stenách (vyšívaná kuchárka s textom - Kto doma radosti nemá, márne ju v cudzine hľadá) a najrôznejšie predmety prevažne z oblasti tradičnej gastronómie (približne 280 predmetov). V zadnej izbe sa nachádzajú trojrozmerné predmety - odevné súčiastky, bytový textil, dekoratívne predmety, svadobné odevy (slovenské a maďarské), dve postele, sochy a obrazy svätých, tkané koberce (približne 550 predmetov). Pre zadnú izbu je charakteristická diverzita predmetov hmotného kultúrneho dedičstva majoritného a minoritného spoločenstva. Oproti domu sa nachádza malá miestnosť, prezentujúca zbierkové remeselnícke a poľnohospodárske predmety.

V rímskokatolíckej farnosti sa nachádza cirkevný archív, v ktorom sa nachádzajú matriky narodených a pokrstených, sobášených a zosnulých.

Matrika narodených a pokrstených obsahuje údaje: meno a priezvisko narodeného, mená, vierovyznanie a zamestnanie krstných rodičov, dátum narodenia, meno farára, poznámky.
Matriky sobášených obsahujú údaje: mená mladomanželov, mená svedkov, dátum sobášu a meno farára.
Matrika zomrelých obsahuje údaje: dátum úmrtia a jeho príčina, meno zosnulého, meno farára ktorý pochovával.

Na fare sa nenachádzajú slovenské archívne dokumenty. Do roku 1765 boli obyvatelia Tardošu evidovaní v cirkevných matrikách v susednom Héregu.

Medzi najvýznamnejšie dielo patrí dokumentárny film - A felénekelt szikla, ktorý dokumentuje baníctvo a tardošských baníkov. V slovenskej samospráve sú archivované videonahrávky z podujatí - Deň tardošských Slovákov, Odovzdávanie ocenení, Stretnutie cirkevných zborov, celoštátne podujatia na ktorých sa zúčastnili tarodšskí Slováci.

Staršie domy boli stavané, nabíjané z hliny, neskôr sa stavali z hlinených nepálených tehál ktoré sa robili z hliny, plevov a slamy. Také hlinené tehly sa tvarovali vo furmách, potom sa vysúšali, po tomto procese boli adekvátne prichystané na stavbu domov. Domy stavané z hlinených tehál mali lepšiu izolačnú vlastnosť - v zime dlhšie zadržali teplo, opačne v lete boli chladnejšie. Staršie domy tvorili dve izby, pitvor, komora, pivnica, veranda a gang. V zadnej časti sa nachádzali poľnohospodárske, resp. remeselnícke priestory. Takéto staršie typy domov nachádzame v obci Taroš prevažne od strednej časti smerom na západ obce.

V katastrálnom priestore dominujú prevažne lúky a úrodné polia (severná a južná časť chotáru) a lesy z východnej a západnej časti. Tento geografický priestor nedisponuje kvalitnou úrodnou pôdou. Obyvatelia vysádzajú prevažne žito, kukuricu, ďatelinu, niektorí vlastnia záhrady.

V miestnom nárečí slovenského obyvateľstva sa používa západoslovenské nárečie, ktoré je ovplyvnené maďarským jazykom a prízvukom. V nárečovom prejave sa používajú archaické formy miestnych a sociálnych vrstiev. V prípade tardošských Slovákov, kombináciou slovenského a maďarského jazyka nevznikol adstrát (jazyk vytvoreným spojením dvoch jazykov). Príslušníci minoritného spoločenstva si jasne diverzifikujú štátny jazyk od ich materinského.

Príklady slov: mléko - mlieko, krumpľe - zemiaky, kuglóf - bábovka, do Nemeckej, Slovenskej, Francúskej- do Nemecka, na Slovensko, do Francúzska, tíďen - pondelek, úterek, streda, štvrtek, pátek, sobota, ňeďela. Skór - skôr, slépki - sliepky, firhaňek - záclony, abi hu neurékli - aby ju neuriekli, vároš - mesto, jelo - jedlo, luďé - ľudia, kvéťé - kvety, čaruvať - vymeniť.

Hovorí sa, že sem došli luďé z Nitri a Nových Zámkú.

Tardošské ženy v zime nosili na pľac do Taty snežienky predávať, preto ešte dodnes zostalo v Tardoši pomenovanie pre snežienky - soplík. Rovnako aj v lete predávali letné kvety v Tate a Tatabány.

Početné rodiny, ktoré v tejto akciovej kampani migrovali na Slovensko do okolia Tvrdošoviec sa po určitom časte vrátili do Tardošu z dôvodu nespokojnosti čo zanechali v Tardoši a zároveň čo dostali na Slovensku. Hodnota majetkov nebola rovnomerná, preto sa po vypršaní lehoty vrátili.

Zabíjačkové špeciality a regionálne rozdiely

Ak by sme v tom predsa len chceli urobiť nejaký poriadok podľa regiónov, tak zistíme, že východniari poznajú iba húrky , pričom Košičania majú trochu radšej ryžové a Prešovčania zasa krúpové. Nitrania si zohrievajú najčastejšie krvavé, žemľové húrky, prípadne nekrvavé ryžové , ale vždy len húrky. Trenčania sú poväčšine spisovne jaternicoví, pričom krvavé jaternice majú radi žemľové a nekrvavé krúpové. Aj Trnaváci sú v názvosloví spisovní, avšak nekrvavé jaternice majú radi ryžové, krvavé, rovnako ako Trenčania, žemľové. Žilinčania boli takmer jediní, ktorí označili že obľubujú mixované jaternice a okrem nich aj ryžové, krúpové a žemľové, inými slovami všetky možné, v čom však majú jasno, je názov- jednoznačne jelitá. Banská Bystrica je ryžová, úplne jednoznačne húrková, ale prekvapivo nemajú radi ,ak sú ich húrky krvavé. Bratislavčania nemajú jasno v názve, zato sa však zhodnú, že jaternice sú najlepšie ryžové.

Pri tejto otázke sme sa pozreli aj na regionálnu príslušnosť, odkiaľ pochádza najviac ortodoxných „zakáľačov „ a chovateľov sviniek. Podľa odpovedí na otázku : „Vyrábate si niekedy sami doma nejaké mäsové výrobky?“sa zdá, že Slováci sú nielen milovníci zabíjačkových špecialít, ale aj ich vášniví výrobcovia, veď až 83% z nás má skúsenosti či dokonca si pravidelne mäsové výrobky vyrába samo.

Obľúbené príchute klobás

Dozvedeli sme sa aj niečo o tom, aká je pre nás tá pravá domáca klobása. Absolútnym víťazom medzi chuťami domácej klobásy je pikantná príchuť (45%)s pomerne slušným náskokompred druhým cesnakom (17%) a treťou neutrálnou chuťou (13%). Ako úplný prepadák medzi domácimi klobásami na slovenských stoloch je bylinková príchuť.

Z pohľadu regiónov sme zistili toto: Bratislava je už tradične namixovaná všehochuťou, pikantná a pálivá chuť je obľúbená asi všade, ale na našich dolných zemiach predsa len o niečo viac. Smerom na sever to začína voňať viac cesnakom , rascou a čiernym korením. K sladkej paprike sa hlásia východniari, čierne korenie označili zasa takmer iba Prešovčania.

Čo patrí a nepatrí do tlačenky

Pri otázke na to, čo patrí a naopak nepatrí do dobrej tlačenky, sa všetci tlačenkári svorne zhodli, že sa nikdy nezhodnú. Ani v jednej jedinej ingrediencii nenastala aspoň výraznejšia zhoda. A tak zatiaľ čo jedni tvrdia, že do tlačenky nepatrí chudé mäso, druhí hovoria, že bez chudého mäsa si tlačenku nevedia predstaviť, niekto dáva do tlačenky krv, uši a druhý naopak tvrdí, že tam patrí jedine srdiečko a jazyk, ale v žiadnom prípade pľúcka, tretí hovorí - do tlačenky idú iba hlavy, kolená a kože a štvrtý, že hlava tam nesmie ísť, ale dobré je pridať trochu hydinového mäsa ...atď ,atď.

V odpovediach na otázku: napíšte nám čokoľvek Vás napadá na tému zabíjačková sezóna nás respondenti zahrnuli rôznymi receptami, radami, požiadavkami a spomienkami či príhodami k tejto téme.

Tradície a zvyky

Ženu, ktorá porodí v obci volajú radostná mama, alebo šestoneďielka. Ženy rodia v najbližšom meste Tatabányi. V nemocnici radostná mama zostáva štyri dni, následne ide domov, kde sa o ňu stará mama približne sedem dní. Keď sa šestonedieľka s dieťaťom vráti z pôrodnice, navštevujú ich najbližší z rodiny, ktorí nosia dary pre bábätko. Tardošania aj v súčasnosti vyhradenú časť izby, domu kde je matka s dieťaťom volajú kút, preto sa aj povie že nosia do kúta - bábovku, polievku, slepačie mäso, pečené kura, zemiaky a zákusky, ale peniaze nenosia. Do kúta sa nosí prevažne jedlo aby matka nemusela variť. Jedlo sa prináša na základe dohody, ktorá prebieha medzi najbližšími. Poobede sa nosí napríklad vtáčie mlieko a zákusky. V obci iba Slováci používajú termín nosiť do kúta. Domáci dávali červenú stužku do vankúša bábätka, aby ho neuriekli.

V minulosti sa krstilo po narodení do jedného týždňa (ak sa dieťa nepokrstilo do týždňa, nemohli ho zobrať z domu von, kým ho nepokrstili.) V súčasnosti sa deti krstia dva mesiace po narodení. Po cirkevnom krste nasleduje rodinná oslava, ktorá sa organizuje doma. Hostinu domácim pomáhajú zorganizovať susedia a príbuzní, ktorí zároveň aj pripravujú jedlá. Na hostinu sa pozýva vyše dvadsať ľudí, rovnako aj miestny farár. Keď mladí rodičia majú nový dom, pri tejto príležitosti ho farár vysvätí. Podobne sa posviacky nových domov robia počas sviatku Troch kráľov (6. január). Jedlo na krstinách - polievka hovädzia, alebo slepačia, paradajková omáčka k varenému mäsu, vyprážané kura, bravčové pečené rebrá, zákusky, varené zemiaky, ryža, koláče a torty. Tortu a zákusky prináša krstná matka, ktorá nosí dieťa na rukách pred oltár. Krstní rodičia dávajú svoje dary podľa pohlavia dieťaťa. Najčastejším darom keď je chlapec je kočík a keď je dievča tak šperky.

Príprava na birmovku začína v treťom ročníku na základnej škole v rámci náboženskej výchovy, ktorá prebieha dvakrát do týždňa. Žiaci majú možnosť sa zúčastniť Sviatosti birmovania až od siedmeho ročníka, po absolvovaní náboženskej výchovy. Pred birmovkou deti musia absolvovať prvé sväté prijímanie. Keď je nízky počet žiakov v ročníku, tak sa zlučuje niekoľko tried, napríklad 5. a 6. trieda, prípadne 7. trieda. V príležitosti birmovania deti dostanú dary, ktoré im kupujú krstní rodičia a príbuzní, sú to zlaté šperky, hodinky, poukaz na kúpu kníh, peniaze na výlet, mobilný telefón a iné. Krstní rodičia pred slávnostnou omšou vyzdobia interiér kostola. Farárovi milodary dávajú rodičia birmovaných detí.

Do 70. rokov civilný sobáš prebiehal doobeda o desiatej, kedy iba mladomanželia a svedkovia išli do samosprávy na sobáš a poobede bol cirkevný sobáš. Mladá nevesta si neobliekala svadobné šaty na civilný sobáš. V piatok bola rozlúčka so slobodou, kedy nevesta nosila rozmarínový veniec, tiež bola aj zabíjačka. V deň sobáša v predpoludní bola menšia zábava vo dvore mladého ženícha. Od polovice 20. storočia sa organizujú spoločné svadby, ale pred tým boli svadby oddelene, mladý mal svoju a mladá svoju časť svadby. Po cirkevnom sobáši mladá išla s mladým. Pred svadbou budúci mladomanželia musia absolvovať predmanželskú náuku, prípravu v rímskokatolíckom kostole. Svadby sa v Tardoši organizujú v Kultúrnom dome, kde sa pripravujú aj slávnostné pokrmy. Na svadby chodia variť obecné kuchárky, ktoré si zadovážia kotle, v ktorých varia. V priestoroch Kultúrneho doma sa postaví šátor (šiatra). Dnes sobáš prebieha iba jeden deň, prípadne dva dni v sobotu a nedeľu. Trojdňové svadby sa zredukovali na jeden deň, resp. dva dni najmä z finančného dôvodu. Svadbu si často organizujú a finančne hradia mladomanželia, čo sa odzrkadlilo na zredukovanom počte svadobčanov. Mladomanželia v deň svadby ak nemajú živého rodiča tak odnášajú kvety na hrob. Svadba sa začína občianskym sobášom na obecnom úrade medzi 12.00 - 13.00, potom nasleduje cirkevný sobáš približné o 15.00 v rímskokatolíckom kostole. Pred tým, ako sa ide do kostola, mladí sa odoberajú od najbližších, každý individuálne. Odobierka sa koná v maďarčine. Nevesta v kostole nosí biele svadobné šaty. Po cirkevnom sobáši sa svadba začína v Kultúrnom dome. Pred každým jedlom hlavný družba vynáša prvé jedlo a zároveň vinšuje. Družbovia vinšujú po uherski. V kolektívnej pamäti Slovákov nezostali slovenské svadobné vinše. Najčastejšie jedlo na svadbe je masová polévka, sós, varené mäso s chrenom, pečené mäso, šaláty, koláče a torty. V prvej polovici 20. storočia sa nenosili na svadbu torty, ale iba koláče. Slovo starejší sa v Tarodši nepoužíva.

Symbolickým predznakom smrti v dedine je zavýjanie psov. Keď niekto v domu umrie, domáci zakrývajú zrkadlá a otvárajú okná. Rodina, niekedy susedia obliekajú mŕtveho do oblečenia ktoré si...

Kysuce a ich nárečie

Na Kysuciach sa hovorí po slovensky, s prímesou českých slov (bohemizmov) najmä pre blízke hranice. Veď celé roky mnoho chlapov odchádza do práce do Třinca (železiarne, aj iný priemysel), Těšína, Ostravy (školy, priemysel a ďalšie profesie), Karvinej (prevažne banský priemysel), do Frýdku, či ešte ďalej. Na KYsuciach sa „chytajú“ české kanály a používa český tovar bežne. Drobnosti v odlišnosti nájdete medzi niektorými dedinkami, no v rôznych érach badať aj slang mládeže, najmä v Čadci a Turzovke. Celkom ojedinelá je Oščadnica, ktorá silným goralským nárečím pomenúva slová „šifrovanou rečou“, ktorej už vedľajšia obec nie vždy rozumie správne. Oščadnica je skrátka goralská a teda pripomína polštinu.

Slová a výrazy typické pre Kysuce

Čo však nájdete známe a používané v širšej časti tohto severoslovenského regiónu?

Polesník - pojem, ktorý sa domácim zdá bežný, no len čo opustia hranice, je to podobné, ako so slovom učej. Pomenúva pritom zemiakovú placku, ktorá nemusí byť smažená na oleji. V domácich podmienkach sa škvarí na panvici na masti, či oleji, no oveľa tradičnejšie bolo piecť ho len tak na platničke na sporáku. Platnička sa predtým samozrejme umyje.
Kapky - Kerehosvateho su te kapky? Naľé šak Klokanky, Slávie, Vetrovky, Bon-Pari.
Keľo - na otázku keľo sa odpovedá odpoveďou na opýtané množstvo.
Jelítko - český výraz pre krvavnice, hurky, či jaternice, je tu bežne používaný ako vlastný. Ak ho použijete mimo hranice Kysúc, pozerajú na Vás ako na blázna.
Pajesat - je výrazom celkom bežným.
Špirky - pri zabíjačke si ich niekoľko vyrobíte. Ideálne dosť veľa, aby bolo na zimu aj na jar. Niektorí sa ideme po nich potrhať, iní im neholdujú. No hovoriť o nich pred ľuďmi, ktorí ani nemajú poňatia o čo ide… a ozaj. O čo vlastne ide?
Hantamlá - ako poviete na Kysuciach, že sa tamto niečo deje, alebo nachádza? Na ňi!
Utopec - kysucký variant pre vodníka a legendárna negatívna postava v obciach Klokočov, Turzovka, Radôstka a aj na iných lokalitách.
Učej - povie Kysučan z Bystrickej doliny a ten chlap nie a nie pohnúť. „Hluchý, či kiehoďasa?
Džubok - džubokom je veľmi starý výraz pre bozk. Dnes ho už takmer vôbec nepočujete.

Slová ako kanapa (posteľ, či váľanda), fertucha (zástera), kasňa (skriňa), alebo parazoľ (dáždnik) sú známe aj v rôznych iných oblastiach Slovenska. Zaujímavosťou je, že v minulosti sa v kysuckých nárečiach objavoval výraz „barzo“ prekladaný ako „veľmi“.

Bystrická dolina a jej spojitosť s Terchovou

Do mikroregiónu Bystrická dolina patria obce ako Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará a Nová Bystrica s Vychylovkou a pôvodnými obcami Riečnica a Harvelka. Súčasťou je aj obec Radôstka. Od nej sa cez Lutiše až do Terchovej tiahne historická, kultúrna aj jazyková spojitosť. V minulosti boli tieto obce súčasťou Tepličského panstva.

Terchovská hudba, tak charakteristická a známa je v skutočnosti totožná s tou na Radôstke a v Starej Bystrici (Bratia Kubalovci sú azda najznámejší v rámci ľudovej hudby od Radôstky cez Starú Bystricu po Klubinu či Zborov.), podobne ako kroje, zvyklosti, kalendárne tradície, ale aj nárečie. Známe je predovšetkým tým, že v slovesách v minulom čase neuvádza na konci I, ale E. Majú tak kupel, urobel, zrobel, narobel, uvarel…. Populárne je slovo učej, ktorému nerozumejú vo zvyšku krajiny. Znamená pritom, aby ste uhli, alebo uvoľnili cestu. Z ďalších slov: kajesik - kadiaľ, jabuko - jablko, fšaji - všade, kosťel - kostol, mlátek - kladivo, skovaj - schovaj, srco -srdce, ňeská - dnes, poščaj / pojčaj - požičaj a ešte Ďalšie nespočetné množstvo slov.

tags: #jaternice #pôvod #slova