Tradičné jedlá Prešovského kraja: Kulinárske poklady severovýchodného Slovenska

Prešovský kraj, ležiaci na severovýchode Slovenska, je región bohatý na kultúrne a prírodné krásy. Okrem majestátnych Tatier a historických miest, ako je Prešov a Bardejov, sa môže pochváliť aj rozmanitou a chutnou kuchyňou. Táto kuchyňa odráža históriu a tradície regiónu a ponúka jedinečné kulinárske zážitky.

Regionálne špeciality Prešovského kraja

Prešovský samosprávny kraj (PSK) vyhlásil anketu Tradičná chuť Prešovského kraja, aby zistil, ktoré tradičné jedlá považujú ľudia za typické pre tento región.

Predseda PSK Peter Chudík sa pýta: „Máme množstvo regionálnych špecialít, niektoré sa pripravujú na Spiši, iné na Šariši, či v Zemplíne. Chceme nájsť tie, ktoré najviac charakterizujú Prešovský kraj a mal by ich ochutnať každý zahraničný návštevník. Sú to pirohy, halušky, džatky, mačanka, alebo bandurečniky?"

PSK má záujem, aby prišlo čo najviac návrhov a receptov. Tradičné jedlá sú známe, ale každý má svoj špeciálny recept.

Anketa Tradičná chuť Prešovského kraja

Prešovský samosprávny kraj vyhlásil anketu Tradičná chuť Prešovského kraja. Cieľom ankety bolo zistiť, ktoré tradičné jedlá považujú ľudia za typické pre Prešovský kraj. Do ankety sa mohla zapojiť verejnosť a navrhnúť svoje obľúbené jedlá a recepty. V ankete zvíťazili pirohy, ktoré získali 2697 hlasov. Na druhom mieste sa umiestnili halušky (1721 hlasov) a na treťom mieste vianočné bobaľky (1591 hlasov).

Najznámejšie jedlá Prešovského kraja

Východné Slovensko je regiónom pokladov. Aj tých kulinárskych.

1. Trojuholníkové a tatarčané pirohy

Pirohy sú hneď po haluškách druhým najslávnejším tradičným slovenským jedlom. Nikde však nie sú také populárne a rozmanité ako na východnom Slovensku, kde má snáď každý región vlastný recept. Narozdiel od zvyšku Slovenska sa na východe robia pirohy väčšinou trojuholníkové. Ďalším špecifikom sú tzv. Tatarčané pirohy. Rozdiel medzi klasickými a tatarčanými pirohmi je v ceste. Cesto tatarčaných pirohov sa vyrába kombináciou pšeničnej hladkej múky a pohánkovej. Plnky východniarskych pirohov sú rôzne - zemiaky, bryndza, tvaroh, lekvár alebo kyslá kapusta.

Trojuholníkové pirohy z Humenného (zdroj: Viktória Mirvajová)

2. Džadky

Tradičné východniarske džadky (alebo džatky) sú valčeky zo zemiakového cesta, ktoré sa podľa tradičného receptu podávajú s roztopenou bravčovou masťou a slaninou. Svoj pôvod majú u Goralov, no rozšírili sa po celom východnom Slovensku. Dnes existuje mnoho vylepšených variant jedla, vrátane džadkov s kyslou kapustou, bryndzou či kyslou smotanou.

3. Košický med

Cukrovinka, ktorá má svoj pôvod už v názve. Ide o vylepšenú verziu známeho tureckého medu, teda dvoch oblátok spojených sladkým krémom. V tom košickom sú v plnke aj oriešky a želé. Pochúťku už nemusíte hľadať v obchode, ale dá sa nájsť množstvo receptov, podľa ktorých si dezert môžete urobiť aj doma.

4. Mačanka

Výdatná hubová polievka pochádza zo Šariša, ale je rozšírená vo viacerých regiónoch východného Slovenska. Výdatná polievka sa jedáva najmä na Vianoce a jej názov je odvodený od toho, že sa do nej máča chlieb. Pôvodný jednoduchý recept pozostávajúci z hríbov a kyslej kapustnej šťavy sa časom vylepšil pridávaním údeneho mäsa, klobásy a smotany.

Zemplínska mačanka s klobáskou (zdroj: TASR)

5. Tokajské víno

Východ Slovenska je aj rajom vinárov, a to vďaka vinohradníckej oblasti Tokaj, ktorá leží na rozhraní Maďarska a Slovenska. Tunajšie víno sa vyrába výlučne z hrozna odrôd Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Zeta sú charakteristické svojou zlatavou farbou. Vinári ocenia najmä troj, štvor, päť a šesťputňový tokajský výber.

6. Holúbky

Hoci názov evokuje vtáka, holúbky s tými skutočnými holubmi nemajú nič spoločné. Ide o kapustné listy plnené mletým bravčovým mäsom a ryžou. Toto jedlo je tradičným svadobným pokrmom a na východniarskej svadbe sa väčšinou podáva ako záverečný chod.

7. Bobaľky

Typický vianočný pokrm inde známy ako pupáky či opekance sa na východe volá bobaľky. Bobaľky z kysnutého cesta podávané s makom, medom a mliekom sú bodkou štedrovečernej večere. Mak v minulosti nechýbal na štedrovečernom stole najmä preto, že bol symbolom hojnosti.

Vianočné bobaľky s makom (zdroj: TASR)

8. Ciberej

Dnes Slováci ciberej poznajú skôr ako priezvisko moderátora Bruna. Pre rodených východniarov má však iný význam. Ciberej je mliečna zemiaková polievka, ktorá pochádza z regiónu Abov. V prvej polovici minulého storočia bola na jedálničku miestnych aspoň raz do týždňa, keďže sa skladá zo surovín, ktoré museli byť vždy doma. Tak ako väčšina východniarskych polievok, aj ciberej sa zajedá chlebom.

9. Kuľaša

Jedlo, ktoré s gulášom nemá nič spoločné, teda okrem podobného názvu. Kuľaša je kaša, ktorá sa varila na večeru zo zemiakov alebo kukuričnej krupice. Polievala sa opraženou slaninou na masti a zapíjala sa kyslým mliekom. Deťom sa podávala s rozpusteným maslom a sladkým mliekom.

10. Paska

Paska je tradičný obradný veľkonočný koláč. Hoci má sladkú chuť a pripomína vianočku, na východe sa jedáva k slaným veľkonočným raňajkám pozostávajúcim z údenej šunky, klobásy, vaječnej hrudky a plnky. Jeho názov pochádza od veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktorí Veľkú noc nazývajú Pascha.

Veľkonočná paska (zdroj: Flickr CC Michael Himbeault)

11. Kreple

Celé Slovensko má šišky, východniari majú kreple. Málokto vie, že sa toto sladké jedlo, ktoré sa u nás pripravuje najmä na fašiangy, dostalo na Slovensko z Nemecka cez Spiš už v 12. storočí. Názov kreple je odvodený od nemeckého Kreaple. Do cesta pôvodných spišských kreplí sa pridáva aj tvaroh. Zvykli sa piecť posledný štvrtok pred veľkonočným pôstom, počas ktorého sa mastné jedlá už jesť nesmeli.

12. Šariš

Okrem výnimočných jedál má východné Slovensko aj unikátne pivo, na ktoré srdcom východniari nedajú dopustiť. Tento rok oslavuje pivovar spod Šarišského hradu 50. výročie od uvarenia prvej várky. Pri tejto príležitosti sa majstri pivovari rozhodli, že uvaria najlepšie pivo, aké kedy opustilo brány ich pivovaru. Uvarili novú Šariš Zlatú 12°, do ktorej pridali viac karamelového sladu. Ten mu dodal intenzívnu zlatú farbu a plnú, bohatšiu, chuť. Trojité chmelenie dáva Zlatej dvanástke intenzívnu chmeľovú arómu a príjemnú horkosť, ktorá vyvažuje karamelové tóny.

Ďalšie tradičné jedlá a suroviny

V minulosti, a v mnohých rodinách aj dnes, bola slovenská kuchyňa úzko spätá so sezónnosťou a dostupnosťou lokálnych surovín. Pre chladnejšie mesiace to boli najmä zemiaky, kapusta, strukoviny a múka. Tieto suroviny tvorili základ pre prípravu sýtych a výživných jedál, ktoré mali za úlohu zahriať a dodať energiu počas náročných dní.

Kaše ako posvätné jedlo našich predkov

Etnologička hovorí: „Zimné jedlá mali za úlohu nasýtiť a rozohriať organizmus. Veľa sa varilo zo sušených strukovín, ako bola fazuľa, kukurica, šošovica či hrach. A tak strukovinové kaše nesmeli v kuchynskom repertoári chýbať." Kaše, pripravované z rôznych druhov strukovín, boli obľúbené nielen pre svoju sýtosť, ale aj pre jednoduchosť prípravy.

Kvaková kaša

Kvaka je tradičná surovina, ktorá nikdy našim starým mamám nechýbala v kredencoch. Je jemne korenistá a chuťovo veľmi podobná kalerábu. V súčasnosti kvaku poznáme skôr pod názvom runkla alebo turín. Na tento recept budeme potrebovať kvaku, zemiaky, slaninu a cibuľu. Kvaku nakrájame na kocky, osolíme a dáme ju variť. K čiastočne uvarenej pridáme očistené zemiaky a necháme to spolu rozvariť. Scedíme a poriadne podusíme na kašu. Na hotovú kašu vylejeme opraženú cibuľu so slaninou a premiešame.

Pirohy a halušky - tradičné múčne jedlá

Zo zemiakov sa v každom regióne varili halušky, pirohy plnené zemiakmi či lekvárom. V Trebišove a okolí sa dodnes pripravujú rôzne druhy pirohov a halušiek. Pirohy sú zvyčajne plnené zemiakmi, bryndzou, tvarohom, kapustou alebo lekvárom.

Netradičné suroviny a recepty našich predkov

Niektoré netradičné suroviny a recepty našich predkov sa uchytili aj vo svete. Bryndza, ovčí syr, žinčica, mak, med, medovina, jahňacina, podpecník či podplamenník - aj tieto pochúťky sa objavili už v prvých kuchárskych knihách, ktoré boli písané po slovensky. Tou prvou bola Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči z roku 1870.

Rebríček obľúbenosti slovenských jedál

Online sprievodca tradičnými pokrmami, Taste Atlas, zostavil rebríček najlepšie a najhoršie hodnotených slovenských jedál. Medzi najpopulárnejšie patria bryndzové halušky, guľáš a halušky. Naopak, na posledných miestach sa umiestnili strapačky, žemľovka a karbonátky. Zaujímavosťou je, že obľúbené parené buchty skončili na 12. mieste, bryndzové pirohy až na 19. mieste a krupicová kaša na 29.

10 najlepšie hodnotených slovenských jedál podľa Taste Atlas

Portál Tasteatlas sa zameriava na mapovanie a propagáciu tradičných jedál, regionálnych kuchýň a lokálnych surovín z celého sveta.

tags: #narodne #jedla #presovskeho #kraja

Populárne príspevky:

• Šťavnaté broskyňové rezy: Jednoduchý recept
• Recepty pre Zdravé Maškrtenie
• Návod na prípravu detských tort
• Osviežujúci šalát z čínskej kapusty
• Hlbšia analýza Manetovho diela