Nárok Zamestnanca na Obed: Podmienky a Príspevky

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie, ak sú splnené podmienky stanovené v zákone č. 311/2001 Z. z. Táto povinnosť vyplýva zo Zákonníka práce, konkrétne z § 152.

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu.

Poďme sa pozrieť na to, ako je to so stravovaním v prípade osôb pracujúcich na skrátený úväzok.

Podmienky Nároku na Stravovanie

Nárok na poskytnutie stravy vzniká tomu zamestnancovi, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Čiže, ak bol napr. pracovník zamestnaný na skrátený úväzok a pracoval viac ako 4 hodiny denne, má nárok na stravné.

Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny.

Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného.

Príklad: Máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne. Nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Vedeli ste, že ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže, ale nemá povinnosť poskytnúť vám ďalšie stravovanie? Môže tak urobiť z dobrej vôle, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov v rámci tejto jednej pracovnej zmeny.

Výnimky

Existuje však možnosť, kedy zamestnanec môže odmietnuť stravovanie vo firemnej jedálni. V prípade, že zamestnanec sa nemôže v tejto jedálni stravovať zo zdravotných dôvodov doložených od lekára, napríklad strava v nej nie je vyhovujúca pre jeho zdravotný stav, má v takomto prípade nárok na príspevok od zamestnávateľa na stravovanie.

Formy Zabezpečenia Stravovania

Zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov môže zamestnávateľ nasledujúcimi spôsobmi:

• vo vlastnom stravovacom zariadení,
• v blízkom stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
• prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou elektronických stravných lístkov (stravovacia karta),
• prostredníctvom finančného príspevku ku mzde.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja. Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že „Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Od 1.1.2023 sa stravné lístky vydávajú už len ako elektronické stravné lístky, a to formou stravovacej karty. Zamestnanci majú na výber medzi gastrokartou a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý je podľa zákonného znenia účelovo viazaný na stravovanie. Zamestnanec má na výber medzi stravovacou kartou a finančným príspevkom ku mzde. Ak už sa zamestnanec rozhodne pre ktorúkoľvek z týchto dvoch foriem, je takým rozhodnutím viazaný nasledujúcich 12 mesiacov.

Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný dať možnosť zamestnancovi vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie.

Príklad č. Pri stravných lístkoch sa však bežne stávalo, že z ich hodnoty sa spravidla nevydávalo. Napr., ak obed stál zamestnanca 8 € a zamestnanec použil dva lístky v hodnote 4,50 €, v reštaurácii mu spravidla 1 € nevydali.

Výnimkou povinnej elektronizácie lístkov je prípad, kedy použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

Zamestnanci majú na výber medzi gastrokartou a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý je podľa zákonného znenia účelovo viazaný na stravovanie.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Finančný Príspevok na Stravovanie

Zamestnávateľ v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z.

Zamestnávateľ poskytne podľa §152 ods. 6 zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.“

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 6 a 7 ZP na stravovanie, je u zamestnávateľa považovaný podľa § 19 ZDP za daňový výdavok. U zamestnanca sú, podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane z príjmov oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Výška Stravného

Minimálna hodnota stravného lístka je v súčasnosti 5,85 EUR a maximálne (daňovo zvýhodnené) 7,80 EUR. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1.1.2024 5,85 €.

Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo prestavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu.

Príspevok na stravu vzniká zamestnancovi taktiež v prípade pracovnej cesty v rámci Slovenska, nie však na stravný lístok. Výška stravného v takomto prípade sa odvíja od trvania pracovnej cesty, a to nasledovne:

• pracovná cesta v trvaní 5 až 12 hodín: 7,80 EUR,
• pracovná cesta v trvaní 12 až 18 hodín: 11,60 EUR,
• pracovná cesta v trvaní viac ako 18 hodín: 17,40 EUR.

V prípade zahraničnej pracovnej cesty sú náhrady nasledovné:

• pracovná cesta v trvaní do 6 hodín: 25% zo základnej sadzby stravného,
• pracovná cesta v trvaní 6 až 12 hodín: 50% zo základnej sadzby stravného,
• pracovná cesta v trvaní viac ako 12 hodín: v plnej výške základnej sadzby stravného.

Príklad č. Spoločnosť RIGOS, s. r. o. prevádzkuje predajňu s potravinami, ktorá je otvorená aj v sobotu a nedeľu. Počas soboty 8. 11. 2014 odpracovali zamestnanci v rámci riadneho pracovného času: Patrik odpracoval 3 hodiny a Petra 6 hodín. Obom poskytol zamestnávateľ stravný lístok v hodnote 3 eurá. Zamestnávateľ môže za daňový výdavok považovať len sumu za jeden stravný lístok. Petra, ktorá odpracovala viac ako 4 hodiny, má nárok na stravné v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 ZP a zamestnávateľ si môže takýto výdavok uplatniť ako výdavok daňový. Patrik, ktorý odpracoval menej ako 4 hodiny za zmenu, nemá podľa § 152 ods. 2 ZP nárok na stravné. Zamestnávateľ môže využiť ustanovenia § 152 ods. 8 ZP, ktoré mu umožňujú po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytovať stravu zamestnancom aj mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom. Ak nepôsobí u zamestnávateľa odborový orgán alebo zamestnanecká rada, môže zamestnávateľ konať samostatne a stanoviť vo vnútornom predpise (v internej smernici) okruh poskytovania stravovania.

Kedy Zamestnávateľ Nemusí Zabezpečiť Stravovanie?

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).

• Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
• Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Vyplácanie Stravného

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Príklad: Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli 5 dní PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o 5 kusov, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN.

Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia). Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi.

Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.

Stravovanie a Pracovná Cesta

Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa . Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje.

Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest , nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne.

Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje , ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu.

Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti , ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed ale v plnej výške).

Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu , ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín.

• Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %.
• Za bezplatne zabezpečený obed o 40 % .
• Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.

Ak má zamestnanec so zamestnávateľom dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného, nominálna hodnota krátenia za raňajky, obed a večeru sa vypočíta z najvyššie dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov , ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa čase podávania bezplatného stravovania a pod).

Stravné pre SZČO od 1. 4. 2025

Stravné pre SZČO od 1. 4. 2025 je daňovo uznaným výdavkom, ak SZČO nemá nárok na príspevok na stravovanie od iného zamestnávateľa. Suma stravného pre SZČO sa odvíja od dĺžky trvania pracovnej cesty, rovnako ako pre zamestnancov. Od 1. 4. 2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty:

• 8,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• 13,10 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
• 19,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín.

SZČO si môže uplatniť stravné za každý odpracovaný deň, ak spĺňa podmienky preukázateľného vynaloženia výdavku na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. V prípade kontroly je potrebné preukázať, že SZČO v daný deň vykonávala podnikateľskú činnosť a že trvanie pracovnej cesty presiahlo 5 hodín.

Príspevky Zamestnávateľa na Stravovanie: Zhrnutie

V nasledujúcej tabuľke uvádzame zhrnutie minimálnych a maximálnych zákonných príspevkov zamestnávateľa na zabezpečenie stravovania zamestnancov platných od 1. januára 2025.

Nad rámec svojho príspevku môže zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu vo výške, ktorá sa určí v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa na základe jeho rozhodnutia (ak u neho nepôsobí odborová organizácia). Zamestnávateľ však môže zamestnancovi prispievať na stravovanie alebo mu poskytovať finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximálna suma týchto príspevkov 4,84 eura platná od 1. januára 2025 podľa Zákonníka práce aj z vlastných prostriedkov (nie zo sociálneho fondu) formou zamestnaneckého benefitu.

tags: #nárok #na #obed #zamestnanec #podmienky

Populárne príspevky:

• Rýchly guláš recept
• Parené buchty recept
• Druhy a materiály upichovacích platničiek Korloy
• Automatická práčka s predu plnená – Banská Štiavnica
• Všetko o pestovaní zemiakových paradajok