Prírodné verzus Syntetické Hormóny v Mäse: Čo Potrebujete Vedieť

Produkcia bio a organických potravín zažíva v poslednej dobe veľký boom. V snahe o zdravý životný štýl a kvalitne produkovanú stravu sú vyhľadávané najmä produkty bez rôznych chemických zásahov, hormónov alebo GMO. Na to, aby ste o zelenine alebo ovocí mohli povedať, že je bio alebo organické, potrebujete splniť isté podmienky. Je však konzumácia organických potravín naozaj zdravšia, a neprináša so sebou isté riziká a nevýhody?

Termín “organické” je populárnejší v USA a pre Európana bude zrejme viac známe označenie “BIO”. Označenie “organické” je regulované, a podmienky pre tento termín je potrebné dodržiavať. V USA to znamená, že plodiny sa pestujú bez GMO, syntetických pesticídov alebo hnojív na báze ropy alebo splaškových kalov. V prípade chovu zvierat na mäso a ich produkty musí organický chov obsahovať organické krmivo a umožňovať zvieratám pohyb vonku. Okrem toho im nemajú byť podávané rastové hormóny, antibiotiká a vedľajšie živočíšne produkty.

Farmári si nemôžu dať svojvoľne označenie “organické” iba preto, že sa o plodiny a zvieratá starajú s láskou. V USA sa môže označenie “organický” používať iba na produktoch, ktoré sú v súlade s ekologickými normami Národného organického programu (NOP), na ministerstve poľnohospodárstva Spojených štátov amerických (USDA). Produkty musia spĺňať štandardy tohto programu, ktoré zahŕňajú pesticídy, hnojivá, bioinžinierstvo a žiarenie, antibiotiká a rastové hormóny, ale aj udržateľné postupy. USDA nedáva organický “štempel” ozaj zadarmo a nestačí iba to, že na zeleninu nepoužívate syntetické hnojivo, alebo že sú kravy “na vzduchu”. Nariadenia sa týkajú aj kontroly škodcov a burín alebo kvality pôdy.

Pokiaľ ide o pôdu, nemôžete ju zo dňa na deň považovať za “panenskú” a prehlásiť ju za vhodnú na bioplodiny. Pečiatku dostanete, iba ak na pôde neboli použité zakázané látky 3 roky pred zberom. V prípade organického mäsa musia byť pre zviera zabezpečené životné podmienky prispôsobené ich prirodzenému správaniu. Organické hovädzie mäso je z kráv, ktoré mali možnosť pásť sa na pastvinách a kŕmili ich organickou potravou bez hormónov a antibiotík.

Podobne ako v USA, aj Európska únia má pre organické potraviny pravidlá a označenie. Podľa oficiálnej definície EÚ je organické poľnohospodárstvo udržateľným poľnohospodárskym systémom, ktorý rešpektuje životné prostredie a životné podmienky zvierat. Okrem toho zahŕňa všetky fázy potravinového reťazca. Normy pre ekologické potraviny nie sú iba o zelenine, ovocí alebo zvieratách a ich produktoch. Špecifické pravidlá sa vzťahujú aj na kvasnice, akvakultúru a víno. Dokonca nariadenie zahŕňa aj zber voľne žijúcich rastlín za predpokladu, že sú rešpektované prirodzené podmienky. Do organickej produkcie nie je zaradené iba lovenie divej zveri a rybolov. Z toho vyplýva, že môžete mať biovíno, biokaprov alebo biokvasnice, avšak “paroháče” z lesa sa nerátajú.

Pre všetky balené organické potravinové výrobky, ktoré boli vyrobené na území štátov EU a spĺňajú príslušné normy, platí aj jednotné logo. Možno ste si ho všimli, je na ňom vyobrazený list z hviezd na zelenom pozadí. Toto označenie je povinné pre všetky organické potraviny v EÚ od 1.7.2012. Logo bolo predstavené už 1.7.2010, no prejsť na nový typ značenia vyžaduje istý čas, a nie je ho možné zmeniť zo dňa na deň. V záujme predísť plytvaniu už vzniknutých obalov bez označenia, vzniklo 2-ročné obdobie, aby bolo možné prispôsobiť sa zmene. Myšlienka spoločného povinného loga bola podporená členskými štátmi už v roku 2007. Dizajn loga bol predmetom súťaže v roku 2009, do ktorej sa zapojilo 3400 študentov umenia a dizajnu.

Určite ste si aj vy všimli, že v EÚ sa pri ekologicky vyrábaných potravinách často uvádza “bio” namiesto “organické”. Nie je na škodu vysvetliť si, či ide o presný ekvivalent alebo odlišne hodnotenú kvalitu potravín. Organická produkcia je podľa definície v EÚ alebo USA už známa, v jednoduchosti môžeme povedať, že ide o šetrnú produkciu s ohľadom na prírodu, zvieratá a človeka.

Termíny, ako “bio”, “organické” alebo napríklad “eco” sú označenia pre organické produkty. Pravdou je, že označenie sa odlišuje podľa krajiny, v ktorej žijete. Anglicky hovoriace krajiny používajú termín “organické”, zatiaľ čo v krajinách používajúcich germánske alebo latinské vetvy jazykov prevláda variant “bio/biologické”. USA má svoje certifikáty a aj produkty v EÚ sa musia riadiť Európskym nariadením pre organické poľnohospodárstvo (EU Regulation on Organic Farming). Napríklad také organické víno alebo akvakultúra majú dokonca svoj samostatný dokument.

“Bio” na spracovaných potravinách znamená, že 95 % zloženia pochádza z organického poľnohospodárstva. Biopotraviny sú v poslednej dobe populárne, a môže za to aj používanie rôznych chemických látok pri chove alebo pestovaní. Veľa starších ľudí, ktorí žijú na dedinách, vám určite povie, že kedysi boli všetky potraviny bio, pretože sa toľko nepoužívala “chémia”. Ktovie, avšak chemické hnojivá a pesticídy sú už roky používané nielen veľkými producentmi, ale aj farmármi, ktorí pestujú pre svoju vlastnú potrebu. Podľa odborníkov boli všetky potraviny organické pred vývojom dusíkových hnojív na začiatku 20. storočia.

V Nemecku sa organický spôsob poľnohospodárstva realizoval už v 20-tych rokoch 20. storočia, a určite sa tomuto spôsobu venovali aj ďalšie krajiny dávno pred rokom 2000. Oficiálne nariadenie “bio” produkcie sa v EÚ začalo už v roku 1991 a v roku 1999 boli pravidlá rozšírené aj o živočíšnu produkciu. Naši praotcovia považovali za bežné hnojiť pole “biologickými zdrojmi” a kravy, či sliepky mali viac priestoru. Je napríklad možné, že mnohí starší farmári, ktorí odmietajú syntetické látky v produkcii, sú “bioproducentmi” bez toho, aby o tom vôbec vedeli. Pod ochranou Európskeho nariadenia organického poľnohospodárstva nie sú iba termíny “bio” a “organické”. Spomínané nariadenie zastrešuje aj slovné spojenia ako “eco”, “biologicko-dynamické” alebo “kontrolované ekologické poľnohospodárstvo”.

Veľkochovy nie sú v dnešnej dobe ničím nezvyčajným. Produkujú veľké kvantity produktov a na pulty sa dostáva množstvo mäsa a iných živočíšnych produktov. Zhruba 2 z 3 poľnohospodárskych zvierat pochádza z veľkochovu, ak si to neviete predstaviť v číslach, tak to ročne predstavuje viac než 60 miliárd. Podmienky pestovania a chovu sa líšia, od malých po kolosálnych producentov. Niektorí sú certifikovaní a z farmy vychádzajú overené bioprodukty, iní používajú konvenčné metódy. Žiaľ, existujú aj masové farmy, ktoré držia zvieratá v neuveriteľných podmienkach. Napríklad, až 99 % mäsa v USA pochádza z tzv. factory farms.

Niektoré z informácií o veľkochove zvierat pochádzali z USA, iné čísla sa týkali celého sveta.

Porovnanie Organickej a Štandardnej Produkcie

Pre lepšie pochopenie rozdielov medzi organickou a štandardnou produkciou, pozrite si nasledujúcu tabuľku:

Uvedená tabuľka poskytuje v stĺpci štandardnej produkcie iba ilustračný prehľad. Nechápte to tak, že bežný producent zákonite používa všetky zložky, ktoré sú v stĺpci spomenuté.

Riziká a Výhody Organických Potravín

Pri pohľade na bioprodukty sa môže zdať, že sú vytúženým riešením v spektre chemicky ošetrovaných plodín. Otázkou, či je nálepka “organické” naozaj 100 % zárukou príjmu výlučne zdravých potravín, bez akýchkoľvek rizík. V prvom rade je o organických potravinách známe, že na ich pestovanie sa nevyužívajú syntetické látky. To je pravda, ale existujú isté výnimky. Na stránke USDA totiž nájdete “národný zoznam” (The National List), ktorý obsahuje zoznam povolených a zakázaných látok pre rastlinnú a živočíšnu organickú produkciu. Umelé pesticídy sú pri organickej produkcii zakázané, respektíve okrem výnimiek. Existujú však aj prírodné pesticídy, ktoré sa pre účely organických produktov môžu použiť. Prívlastok “prírodné” znie na prvé počutie dobre, ale nemusia byť omnoho lepšou možnosťou pre prostredie ani spotrebiteľa. Neuspokojte sa preto s vedomím, že bez “syntetiky” je vždy všetko lepšie. Rovnako treba brať do úvahy spomínané výnimky v “umelých” látkach, nejde preto o 100 % zákaz umelín.

Systematická prehľadová štúdia z roku 2012 riešila, či sú organické potraviny lepšie, než bežné. Výskumníci vzali do úvahy 17 štúdií vykonaných na ľuďoch a 223 štúdií, ktoré sa zaoberali hladinami živín a kontaminantov v potravinách. Podľa záverov štúdie môže konzumácia organických potravín znížiť vystavenie baktériám, ktoré sú odolné voči antibiotikám alebo rezíduám pesticídov. Čo je však najdôležitejšie, v literatúre chýbajú presvedčivé dôkazy o tom, že organické potraviny sú výrazne lepšie než bežný variant. Poľnohospodársku výrobu ovplyvňuje v jej procese množstvo faktorov. Može sa stať, že v istej odrode organických jabĺk nájdete viac vitamínov, ako pri bežnom variante. Existujú výskumy, ktorých vzorky naozaj potvrdili výrazne vyššie množstvo konkrétnych nutrientov.

Výhody Konzumácie Organických Potravín

• Organické plodiny majú viac vitamínov a antioxidantov - podľa niekoľkých výskumov nájdete v organických plodinách vyššie množstvo konkrétnych živín, napríklad vitamínu C alebo zinku a železa. Zároveň sa môžu vyznačovať až o 69 % vyšším obsahom antioxidantov. Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú zvýšený obsah nutrientov, iné tvrdia opak. Jedným z dôkazov je zvýšený obsah flavonoidov v organickom jedle, ktoré sa vyznačujú antioxidačnými vlastnosťami.
• Žiadne antibiotiká a hormóny - regulácie organických potravín sa stavajú prísne k spomínaným látkam a limitujú ich použitie.
• Menej chemických látok - rezíduá pesticídov a kadmia mali v organických produktoch nižšie hladiny, avšak zároveň je potrebné dodať, že pod úrovňou bezpečnostných limitov sa nachádzali aj bežné produkty. Pesticídy alebo herbicídy môžu mať na organizmus negatívny efekt.
• Menej odolných baktérií - kontaminácia baktériami z “biojedla” je rovnaká ako pri štandardných produktoch, ale “bežné” mäso môže mať vyšší výskyt baktérií, ktoré sú odolné voči antibiotikám. Organické produkty nepoužívajú antibiotiká pri chove zvierat, čo je dôvodom, prečo vo všeobecnosti obsahujú menej týchto “odolných” baktérií.
• Žiadne GMO - geneticky modifikované organizmy sú vo všeobecnosti akékoľvek organizmy, ktoré boli menené za pomoci genetického inžinierstva a nevyskytujú sa v prírode. Medzi GMO potraviny patria napríklad kukurica, sója, zemiaky alebo živočíšne produkty. GMO sú často navrhované pre účely použitia s rôznymi chemikáliami, napríklad herbicídmi.

Organické potraviny majú mnoho výhod, a okrem spomínaných by ste našli aj ďalšie, avšak práve tieto sme považovali za kľúčové.

Negatíva Organických Potravín

• Organické jedlo je drahšie - produkcia bioproduktov vyžaduje dodržiavanie viacerých pokynov, z čoho logicky vyplýva, že môže zvyšovať náklady na produkciu. Štandardní farmári môžu používať rôzne postupy, ktoré zlepšujú výrobu a náklady.
• Rovnaký obsah živín - medzi výhodami uvádzame, že bioprodukty môžu mať lepší obsah nutrientov, no viaceré štúdie potvrdili, že to nemusí byť pravda. Z nášho uhlu pohľadu to vyzerá tak, že odlišnosti sa vyskytujú iba v určitých prípadoch.
• Skôr sa pokazia - účelom konzervantov je zabezpečiť čerstvosť produktov po dlhšiu dobu.

Možno si vravíte, že organické produkty sú drahé a tvoria iba veľmi malú časť trhu. Pravdou je, že tento trh rastie. Predaje organických produktov vzrástli v období od roku 2012 do 2016 o 47,7 % a v roku 2016 boli na hodnote 30,7 miliardy eur.

Rozdiely medzi bio a organickými potravinami.

Vplyv Hormónov na Ľudský Organizmus

Pevne v hrsti nás hormóny držia v čase puberty a pokračujú v tom po celý zvyšok života. A keď sa ich krehká rovnováha poruší, obrátia nám život hore nohami. Ich výkyvy však majú mnoho tvárí. Robia z nás impulzívneho problémového človeka i krotkého baránka, hoci nám takú povahu sudičky nedali do vienka. Tým, že rozhodujú o emóciách a chorobách, hovoria aj do nášho osudu.

Že niektoré typicky mužské vlastnosti, od výšky, ochlpenia, fúzov, hlbokého hlasu, fyzickej zdatnosti a niekedy aj agresivity, môžeme zviesť na tých niekoľko miligramov tajuplnej látky vylučovanej semenníkmi, vedeli naši predkovia už dávno predtým, než bola objavená. Práve kapúny, teda kastrované kohúty, využil na výskum nemecký fyziológ a zoológ Arnold Berthold. Keď šiestim pohlavne vyspelým samcom odstránil semenníky, už po niekoľkých hodinách vyhasla ich veľká chuť na párenie. Keď však dvom z nich tkanivo semenníkov znova implantoval do brušnej dutiny, kapúnom nabehol hrebienok a chuť na párenie sa vrátila. Berthold z toho vyvodil, že príčinou týchto zmien je „nejaká účinná látka uvoľňovaná do krvi“, ktorá má na svedomí „mužné správanie“. Hormón bol izolovaný neskôr a nazvali ho testosterón.

Výskum však ukázal, že testosterón nie je len motorom sexuálnej túžby, ale zasahuje aj do metabolizmu a imunity, teda urýchľuje regeneráciu celého organizmu. Rovnaký hormón podávali počas druhej svetovej vojny aj nemeckým vojakom, aby podporil ich fyzický výkon a bojovného ducha. Nečudo, že jeho využitie (ale aj ďalších hormónov) čoskoro presiahlo hranice medicíny a začalo slúžiť ako doping v športe.

Rozdiely v Strave Predkov a Súčasnosti

Málokedy sa zamýšľame nad tým, čo máme na tanieri, z akých potravín sa skladá jedlo, ktoré sme si naservírovali. Zásadný rozdiel v zložení potravín, ktoré mali k dispozícii naši predkovia je, že doslova všetky potraviny boli v biokvalite, teda prirodzené a poskytujúce všetky výživné látky. Živočíšne produkty pochádzali zo zvierat chovaných na pastve, vo voľnom výbehu v prírode, kde sa pásli.

Mäso pochádzajúce zo zvierat z veľkochovov má zmenený profil mastných kyselín, s neprirodzene vysokým obsahom omega 6-mastných kyselín a takmer žiadnymi omega-3 mastnými kyselinami, ktoré sa nachádzajú v mäse divoko žijúcich zvierat a zvierat chovaných na pastve vo voľnej prírode. Žiaľ, to isté platí aj pre ryby, ktoré sú chované v umelých chovných staniciach a aquakultúrach. Dobré zdravie a dlhovekosť nám neposkytnú ani geneticky upravované potraviny a chemicky ošetrované plodiny, ktoré sú pestované vo vyčerpanej pôde chudobnej na minerálne látky a teda plodina nemôže poskytovať ani dostatok vitamínov, pretože práve minerálne látky potrebuje na to, aby mohla syntetizovať vitamíny.

Potešujúce je to, že existujú aj poctivý farmári, chovatelia a pestovatelia, ktorí chovajú zvieratá v humánnych podmienkach, vo voľnom výbehu s prístupom k pastve. Vyrábajú potraviny, zeleninu a ovocie pestujú v eko kvalite... Skleníkové plyny a uhlíková stopa sú častými témami v našom Magazíne. Oxid uhličitý (CO²) je prirodzeným vedľajším „produktom“ nášho života. Uvoľňovaný vo väčšej miere, ako je schopná planéta a jej ekosystémy prirodzene spracovať však spôsobuje problémy ozónovej vrstve a v konečnom dôsledku je to jeden z hlavných „aktérov“ globálneho otepľovania. Produkcii CO² sa nevyhneme, no globálne aj lokálne sa intezívne pracuje na znížení jeho často krát zbytočnej produkcie.

Odborníci, ale aj vynaliezaví podnikatelia sa zaoberajú riešením problému „čo s nadbytočným CO²?“, a tak sa zrodil nápad, že by sme ho mohli konzumovať. Samozrejme nie vo forme, v akej sa nachádza, no za pomoci obnoviteľného zdroja energie (napr. slnečnej), vody a spomínaného oxidu uhličitého, vytvorili v Kalifornii pod vedením uznávanej vedkyne Lisy Disonovej bielkovinovú/proteínovú múku, z ktorej by sa ďalej vytváral konečný produkt. Samozrejme sa jedná o vegánsky proteín, ktorý by slúžil na výrobu tzv. „vegánskeho mäsa“- náhrady mäsových výrobkov, ale aj iných živočíšnych produktov.

Startup dostal názov Air protein a momentálne je v rannom štádiu, no rozhodne sme svedkami veľmi elegantného riešenia časti klimatickej krízy. Potravinárske a poľnohospodárske odvetvie je jedným z hlavných producentov CO². Projekt nadchýna mnohých zainteresovaných vedcov aj aktivistov angažovaných v rozvojoch nových technológií, ktoré by mohli redukovať CO² či „nájsť mu“ nové užitočné využitie.

Zaujímavosť: Nápad na spracovanie vzduchu do podoby jedla pochádza (rovnako ako veľa iných technologických prelomových objavov) z dielne NASA, kde bol vymyslený pre astronautov, no nedotiahnutý do úspešného konca. Takto vyrábané potraviny mali uživiť astronautov pri dlhých misiách vo vesmíre.

Ako to Vyzerá v Praxi

Prvky vzduchu sú mixované so živými kultúrami, až kým nevyprodukujú bielkoviny. Proces je podobný výrobe syru, jogurtov či vína. Proteín, ktorý živé kultúry vytvorili, sa zozbiera a vysuší, aby sa odstránila voda. Výsledným produktom je čistá múka, ktorá slúži na ďalšie spracovanie do želanej konzistencie. Spôsob a technológia premeny múky na „vegánske mäso“ sa podobá výrobe cestovín. V tomto kroku sa mení múka do želanej textúry, chuti a výživových atribútov. Výsledný produkt, syntetické mäso je tak plný živín a bielkovín.

Striekame si ich na tvár, natierame do podpazušia, častokrát si nimi dokonca čistíme ústa a aby toho nebolo málo, umývame si nimi aj genitálie. Naše kúpeľne sú plné šampónov, dezodorantov, mydiel, pást a peelingov. Ide o produkty pre „zdravie a krásu“, mnohé z nich ale obsahujú syntetické chemikálie, vrátane zdraviu škodlivých endokrinných disruptorov. Občas sa o niekom povie, že má splašené hormóny. Pravda je taká, že moderná doba a jej výdobytky tak trochu plašia hormóny nám všetkým. Hormóny (estrogény, progesteróny, testosterón, androgény a všetko medzi tým) spoločne tvoria endokrinný systém. Ide o súbor žliaz s vnútornou sekréciou, ako je hypofýza, štítna žľaza, prištítne telieska, nadobličky, pankreas, vaječníky a semenníky.

Teraz ale k jadru veci. Slovo disruptor v preklade znamená narušiteľ. Čo robia endokrinní narušitelia? Účinkujú ako hormóny a narúšajú funkcie skutočných hormónov. Hovorí sa im tiež hormonálne aktívne látky a pasívne rozhodne nie sú. Podieľajú sa na vzniku vývojových chýb a nádorových ochorení, ale aj napr. na poruchách plodnosti a rozvoji stále častejšieho ženského ochorenia, endometriózy. Je to bieda - ED nájdeme skoro všade. Podľa pôvodu ich delíme na prirodzene sa vyskytujúce (medzi tie patria napr. fytoestrogény) a látky syntetické (priemyselné rozpúšťadlá a mazivá, plasty -⁠ napr. bisfenol A, zmäkčovadlá -⁠ napr. Ide o možno najkontroverznejšie chemikálie narušujúce endokrinný systém. Ide o syntetické chemikálie, ktoré sa bežne používajú ako lacné konzervačné látky. Prečo sú nebezpečné? Preukázateľne napodobňujú ľudský estrogén. Na rozdiel od mnohých iných chemikálií narúšajúcich endokrinný systém sa parabény musia uvádzať v zložení produktov. Na čo presne si dať pozor? Väčšinou ich nevidíme vypísané v zozname zloženia. Štúdie preukázali nepriaznivé účinky na mužský reprodukčný systém (vrátane zníženia počtu spermií a deštrukcie buniek semenníkov) a štítnu žľazu. Ako sa im vyhnúť? Hľadajme kozmetické produkty bez syntetických aróm - označenie „parfém“ alebo „aróma“ môže schovávať množstvo nebezpečných látok, napríklad aj práve ftaláty. Používa sa ako antibakteriálne činidlo. Obvykle označovaný ako SLS sa nachádza vo väčšine šampónov. Desivou vecou je, že je to rovnaká chemikália, ktorá sa nachádza v mnohých čističoch podláh a dokonca aj odmasťovačoch motorov. SLS je spájaný s endokrinným narušením, neurotoxicitou, orgánovou toxicitou, podráždením kože a dokonca rakovinou.

Plasty a kozmetika? No jasné. Problém totiž tvorí aj v podobe obalov. Chemikálie sa totiž ľahko vyluhujú do samotného prípravku. V súčasnosti je najrozšírenejším problémom chemická látka vyrobená človekom, Bisfenol-A alebo BPA - široko uznávaná chemická látka narúšajúca endokrinný systém a xenoestrogén. Voľba prípravku bez obalu alebo v skle je preto jednoznačne zdravšia voľba. Produkty sú vďaka nim príťažlivejšie, svojim pôsobením sú ale častokrát karcinogénne. Spôsobujú alergické reakcie a narúšajú rôzne telesné procesy. Ide o také prípravky, ktoré neobsahujú žiadne syntetické estrogény (xenoestrogény), ktoré napodobňujú estrogény. Vedeli ste, že? Nadbytok estrogénu u žien spovsobuje najrôznejšie ochorenia prsníkov, vaječníkov a maternice.

tags: #prirodzené #hormóny #syntetické #hormóny #mäso

Populárne príspevky:

• Vaša obľúbená pizza
• Celozrnné sušienky - zdravý recept
• Tipy na využitie omáčky z medvedieho cesnaku
• Slovenský sprievodca pečením
• Bohatá úroda hadoviek