Nenáročná zelenina na pestovanie: Zoznam pre začiatočníkov aj skúsených záhradkárov

Ľudovo sa hovorí, že zeleninu dokáže dopestovať každý a úrodu zbierať už po niekoľkých týždňoch. Ak chcete začať so záhradkárčením, nemusíte mať dokonca ani veľkú zeleninovú záhradu, často dokonca žiadnu. Zelenina a bylinky sú chutné a poskytujú cenné vitamíny. Amatérske záhradkárstvo je dnes moderné, nielen kvôli tomu, že ušetríte peniaze, vypestujete si zdravé potraviny, ale aj kvôli relaxu, ktorý nám ponúka. Práca v prírode a so živými rastlinkami je obohacujúca a odmení vás.

Zelenina, ktorá rastie takmer sama

Kto by netúžil po záhrade plnej zeleniny, ktorá rastie takmer sama a nevyžaduje si takmer žiadnu starostlivosť? Takáto predstava nie je úplne nereálna. Existuje mnoho druhov zeleniny, ktoré pre svoj rast potrebujú minimum starostlivosti a prinášajú chutné plodiny. Aj menej skúsení záhradkári vedia, že niektoré druhy zeleniny sa pestujú ľahšie, sú odolnejšie voči chorobám a škodcom a zvládajú aj občasné zabudnutie na zálievku. Na druhej strane, iné druhy si vyžadujú poctivú starostlivosť, sledovanie výskytu škodcov a dodatočnú výživu. K tým náročnejším na pestovanie patrí napríklad mrkva či karfiol.

Najčastejšie pestovaná zelenina

Medzi najčastejšie pestovanú zeleninu, ktorá prirodzene prosperuje, patrí zelená fazuľka. Skúsení záhradkári priebežne pestujú rôzne druhy zeleniny a postupne si vytvoria zoznam tých, ktorým sa v ich záhrade darí najviac. Preto, aj keď sa vám spočiatku môže zdať, že nemáte šťastie na úrodu, buďte trpezliví. Je veľmi pravdepodobné, že raz prídete na to, ktorá plodina bude u vás rásť priam ako burina.

Ak sa nechcete vyčerpať každodennou starostlivosťou o záhradu, určite pestujte listový šalát alebo šalátové zmesi. Nepotrebujú nič viac ako slnko a pravidelnú zálievku. Burinu stačí pretrhať raz za tri-štyri týždne. Ďalšou veľmi vďačnou zeleninou je hrach. Okrem toho, že rastie prakticky sám, šetrí aj miesto - darí sa mu totiž lepšie pri vertikálnej opore, po ktorej sa môže šplhať. Zelené fazuľky sú tiež veľmi vďačnou popínanou zeleninou, ktorá vás prekvapí rýchlym rastom a zvyčajne aj bohatou úrodou. Vyberte si odrodu, ktorá je vhodná do vašich podmienok.

O mangolde sa niekedy hovorí ako o gigantickom špenáte. Už len pár rastlín dokáže vyprodukovať fenomenálne množstvo jemných listov, ktoré si udržia svoju chuť aj v horúcom počasí. Pestovanie rajčiakov nie je zvyčajne považované za najjednoduchšie, pretože paradajky sú citlivé na správne zloženie pôdy, dostatok slnka i tekutín a zvyčajne potrebujú prihnojenie. Záleží však od odrody, pre ktorú sa rozhodnete. Z jesenných druhov zeleniny je najľahšie pestovateľná rukola, horčica a repa. Rukola zreje v chladnom počasí a dlho si drží svoju korenistú chuť. Horčica má množstvo fanúšikov medzi vegetariánmi a milovníkmi zeleniny všeobecne. Spestruje najrôznejšie šaláty a chutí ako príloha k mäsovým jedlám. Repu v našich končinách nemusíme dvakrát pripomínať. Dnes ju však poznáme v inej forme ako kedysi.

Zoznam nenáročnej zeleniny na pestovanie

Hrášok: Začiatkom mája môžete vysiať hrášok. Je ideálna zelenina pre netrpezlivých. Už po 6 týždňoch od zasiatia môžete zberať úrodu. Vo výživnej pôde a na miestach odolných proti dažďu rastú takmer samy.
Uhorky: Toto zdravé osvieženie si vychutnáte v šalátoch či v zaváranej forme. Myslite na to, že uhorky potrebujú dosť priestoru a ideálne je dať im možnosť šplhať sa po sieťke vertikálne, nie horizontálne po zemi. Tak budú lepšie chránené pred škodcami a prevzdušnené, čím sa minimalizuje chorobnosť, zároveň budú mať dostatok slnka.
Cesnak: Môžete ho vysadiť na jar, i keď ten, ktorý je sadený na jeseň vedie k väčšej a lepšej úrode. V každom prípade aj ten jarný je podstatne lahodnejší, ak je z vlastnej záhrady - ako kúpený. Týždeň pred výsadbou prekyprite pôdu, posypte minerálnym hnojivom, maštaľné nepoužívajte. Oplatí sa strúčiky vopred namočiť do prípravkov proti háďatku. Medzi strúčikmi nechajte väčší spon a dobre zavalcujte, polejte. Pôdu okolo cesnaku pravidelne kyprite, tým odstránite burinu. Možno neviete, že zdravá je aj cesnaková vňať, keď dorastie do dĺžky 15 až 20 centimetrov, po odstrihnutí ju pridajte do jedál.
Paradajky: Na dnešnom trhu dostanete odrody, ktoré sú odolné voči mnohým bežným chorobám. Dôležité je pridávať hnojivo pre tento druh zeleniny, zabezpečiť im dostatok, ale nie prebytok živín. Ak máte priestor, spravte si paradajkový test: vyskúšajte zasadiť viacero druhov priesad do vašej záhrady a uvidíte, akému sa bude dariť najviac. Skvelé chutia veľké mäsité paradajky, estetické do šalátov sú malé farebné cherry. Pri akejkoľvek plodine pravidelne kontrolujte listy z oboch strán, stav pôdy, aj rastúce plody.
Kapusta hlávková: Kedysi patrila medzi pravidelné zdroje obživy, dnes už ju na tanieroch vidíme zriedkavejšie. Obsahuje mnohé cenné látky - provitamín A, B1, B2, B9, C, E a K; z minerálov síru, železo, selén, vápnik, kyselinu listovú a draslík. Dôležité je, že hlávková kapusta je dvojročnou rastlinou a dá sa na Slovenku ľahko dopestovať. Stačí hriadky odburiňovať a v horúcich dňoch výdatne zalievať.

Tienistá záhrada nie je prekážkou

Tešíme sa, že máme záhradku, ale časť z nej, či dokonca väčšina, je tienená domom, inou stavbou, plotom, stromami. Potešíme vás, že aj v záhradke, na ktorú nesvieti slnko osem hodín denne, je možné dopestovať chutné a zdravé plody. Dôležité je vybrať si vhodné druhy zeleniny, myslieť na dostatok živín dopĺňaných hnojením a pravidelnú zálievku. Poradíme vám šikovnú pomôcku: predstavme si, akú časť rastliny konzumujeme - podľa toho ľahko zistíme, či je vhodná do menej slnečných oblastí alebo nie. Druhy zeleniny, z ktorých konzumujeme plody sú zväčša náročné na potrebu slnka, potrebujú minimálne 6 až 8 hodín slnečného žiarenia. Avšak plodiny, z ktorých konzumujeme listy, sú podstatne skromnejšie a znesú aj čiastočne tienisté podmienky.

Zelenina a bylinky vhodné do tieňa:

Pak-choi: Táto ázijská listová zelenina je mimoriadne skromná - v krajnom prípade jej postačia aj dve hodiny slnka denne, a pritom je nabitá mnohými živinami. Je to v podstate čínska kapusta a je podobne nenáročná na pestovanie ako naša. Dozrieva 30 dní po výseve.
Rukola: Tejto pikantnej ozdobe šalátov stačia tri-štyri hodiny slnka denne. Priveľa slnka jej dokonca vadí, spôsobuje stáčanie listov. Pestovanie rukoly je jednoduché, dokonca si ju môžete vypestovať aj v interiéri. V záhrade sa dá pestovať od jari do septembra. Potrebuje úrodnú pôdu a zálievku každý alebo každý druhý deň a po 30.
Bylinky: Mnoho byliniek vyžaduje slnko počas 6 a viac hodín, ale nájdu sa i také druhy, ktoré si na slnko až tak nepotrpia. Patrí k nim pažítka, majorán, medovka, koriander, mäta, oregano, petržlen. Potrebujú najmenej tri až štyri hodiny slnka denne.
Šalát a špenát: Doslova vyžadujú polotieň, pretože priame slnko im spôsobí stáčanie listov a spomalí rast.
Kel: Môže rásť aj na priamom slnku, ale ani ak ho pestujeme v tieni neuvidíme veľký rozdiel.
Fazuľa a hrach: V polotieni môžeme pestovať aj fazuľu a hrach, myslime však na to, že čím menej slnka bude mať, tým pomalšie budú dozrievať. Tam, kde je menej slnka sú vhodné najmä kríčkové a trpasličie odrody.
Koreňová zelenina: V polotieni môžete pestovať aj koreňovú zeleninu (mrkva, repa, reďkev, kvaka), ale na úrodu si budete musieť počkať dlhšie.

Ďalšie tipy pre tienistú záhradu:

Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne.
Popínavé fazule: S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom.
Ovocie: Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody.

Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu. Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát. Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa.

Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva. Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán.

Prerežeme konáre okolitých stromov a kríkov, tým dostaneme k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov. Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku. Stredomorské bylinky so striebristými listami, ako je levanduľa, šalvia, ale aj zelený rozmarín. Vysievame rýchlorastúce plodiny, ako sú reďkovky či šaláty, v tieni vysokých stien fazuľu. Väčšina úžitkových plodín rastie a plodí v tieni oveľa menej, čo našťastie neplatí vo všetkých prípadoch.

Rýchlorastúca zelenina a bylinky pre netrpezlivých

Patríte medzi netrpezlivých záhradkárov alebo chcete priviesť k pestovaniu chutnej úrody deti? V tom prípade je dobré siahnuť po druhoch zeleniny a byliniek, ktoré rastú skutočne rýchlo. Tieto rýchlorastúce plodiny majú jednu výhodu navyše: darí sa im aj v nádobách, takže ich môžete pestovať i na balkóne či na terase.

Príklady rýchlorastúcej zeleniny a byliniek:

Rukola: Obľúbenú zložku zeleninových šalátov môžete vypestovať veľmi jednoducho a lacno. Semená zasejte do zeme von hneď, keď sa dá s pôdou pracovať alebo do nádob. Vyklíčia do niekoľkých dní a už o dva alebo tri týždne budete zbierať čerstvé listy. Ideálny čas na zber listov rukoly je, keď sú vysoké asi 5 centimetrov.
Bazalka: Semená bazalky začnú klíčiť za 8 až 14 dní a prvé listy budú pripravené na zber zhruba o ďalších 20 dní.
Mikrozelenina: Na živiny bohaté mladé výhonky zeleniny vypestujete skutočne rýchlo a prakticky kdekoľvek. Ako mikrozelenina sa pestuje hrach, reďkovka, brokolica, koriander, kaleráb.
Kapucínka: Je jedlý kvet, ktorý sa veľmi ľahko a rýchlo rozvinie na akejkoľvek opore, plote či ohrade. Môžete ju pestovať aj v nádobách, nepotrebuje veľa zeminy a stačí jej chudobná pôda.
Reďkovky: Patria k odolným druhom zeleniny, nevadia im ani posledné jarné mrazy. Klíčia neuveriteľne rýchlo - už tri alebo štyri dni po výsadbe. Na zber sú spravidla pripravené o 30 dní neskôr. Kým čakáte na úrodu, môžete mladé listy reďkovky pridať do šalátov alebo väčšie listy podusiť ako kel a špenát.
Okrúhlica alebo kvaka: Sa pestuje veľmi ľahko. Semená vyklíčia za 3 až 10 dní a za týždeň-dva môžete zberať prvé listy na dusenie.

Ako začať s pestovaním zeleniny?

Na pestovanie zeleniny stačí už relatívne malá plocha. Nepotrebujete nutne ani vlastnú záhradku. Malý vyvýšený záhon sa často zmestí aj na balkón. Z jedného štvorcového metra sa dá zozbierať približne tucet hlávok šalátu alebo kalerábu, 7 kg až 10 kg paradajok, asi 5 kg mrkvy alebo 3 kg až 4 kg cibule. S plochou 10 m² až 20 m² (približne 4-8 záhonov) budete mať zásoby čerstvej zeleniny takmer celé leto.

Pri všetkých druhoch zeleniny je pre celý ďalší vývoj rastlín dôležitý termín výsadby a s tým spojený začiatok pestovania. Prvými kandidátmi na pestovanie v záhrade sú papriky a rajčiaky. Vysadíte ich už na začiatku februára do malých črepníkov. V apríli nasleduje pestovanie ružičkového kelu, ako aj byliniek bazalky a kôpru, potom prichádzajú oneskorenci, ako čakanka a kel v máji a čínska kapusta v júni. V kalendári výsadby nájdete niekoľko dôležitých termínov na pestovanie zeleniny vo vlastnej záhrade.

Tipy na pestovanie zeleniny:

Keď príde správny čas na začiatok pestovania zeleniny, dáte semená rastlín na vlhký substrát a ľahko ich zatlačíte.
Po zatlačení pokryjete osivo pôdou. Množstvo pôdy zodpovedá pritom veľkosti semena.
Špeciálnym prípadom sú rastliny klíčiace za svetla, ako napríklad bazalka: Takéto rastliny sa vyvíjajú iba vtedy, keď sú položené na pôde a keď majú dostatok svetla.
Veľmi dobrým miestom na pestovanie zeleniny je vyhrievaný skleník, v ktorom sú dlhodobo perfektné svetelné a teplotné podmienky. Pre domáce použitie na parapete existujú špeciálne miniskleníky.
Alternatívne pokryte výsadbové nádoby priehľadnou fóliou alebo plastovým krytom. Klíma je pre klíčenie veľmi dôležitá, pretože osivo potrebuje dostatočnú vlhkosť a nesmie vyschnúť.
Pravidelne kontrolujte substrát a prípadne ho polejte trochou vody.
Veľmi veľké semená, ako napríklad fazuľu, namočte vopred cez noc do teplej vody. Potom budú klíčiť rýchlejšie.

Počas niekoľkých týždňov po výsadbe v skleníku alebo na parapete dbajte na to, aby bol substrát dlhodobo vlhký a aby nádoba bola na čo najslnečnejšom a najteplejšom mieste. Optimálna je teplota medzi 22 °C a 25 °C. Po určitom čase vykuknú z pôdy prvé výhonky. Mladé rastlinky sú ešte veľmi citlivé, nedotýkajte sa ich. Pri výsadbových nádobách dbajte teraz na to, aby sa v pôde nehromadila vlhkosť, pretože dlhodobo poškodí mladé korienky. Ak výhonky získajú svetlo, znížte teplotu prostredia na asi 18 °C. Pri príliš veľkom teple a nedostatku svetla sú výhonky mladých rastlín slabé a tenké.

Keď jednotlivé rastliny narastú niekoľko centimetrov do výšky, je ich potrebné pikírovať, prípadne rozjednotiť. Pritom vezmete zeleninovú rastlinu opatrne zo substrátu a obozretne od seba oddelíte korienky. Na to použijete buď malú lyžičku, drevenú paličku alebo špeciálny pikírovací kolík. Následne dáte rozjednotené rastliny do vlastných kvetináčov, aby mali dostatok miesta na rast. Tento medzikrok pikírovania a presádzania je potrebný, aby malé rastlinky...

Pravou zeleninou pre začiatočníkov je reďkev. Reďkev rastie veľmi rýchlo, nemá vysoké nároky na pôdu a nepotrebuje veľa živín. Už po štyroch až šiestich týždňoch môžete zbierať prvú zeleninu. Ak chcete sadiť reďkev, nepotrebujete čas kultivácie - jednoducho nasadíte semená od marca do pôdy do hĺbky asi 1 cm. Pritom dodržte vzdialenosť asi 5 cm. Reďkev znesie slnko a polotieň. Pre začiatočníkov je vhodný aj šalát, cuketa a fazuľa kríčková. Ak chcete pestovať šalát, saďte ho od marca do stredu leta priamo vonku v záhrade, ale možné je aj pestovanie vnútri. Semená pokryte pôdou iba zľahka. Dbajte pritom na vzdialenosť 25 cm. Aby šalát dobre rástol, potrebuje trocha vetra. Cuketa rastie lepšie, keď ju od marca doma predkultivujete a po zamrznutých svätých v máji vysadíte do teplej pôdy na slnečné alebo polotienisté miesto v záhrade alebo na balkóne. Cuketu prvý raz oberiete asi po dva a pol mesiaci - úroda je bohatá aj v prípade začiatočníkov. Fazuľu kríčkovú sadíte od mája do júla do hĺbky asi 2 až 3 cm. Pritom zasadíte do pôdy vždy malé skupiny troch až šiestich fazúľ. Potom nechajte asi 40 cm vzdialenosť a dajte do záhona ďalšie hniezdo. Existuje veľa odrôd fazule, ktoré rastú veľmi rýchlo a ľahko sa pestujú. Fazuľa je relatívne nenáročná, má však rada voľnú vápenatú pôdu a slnečné až polotienisté miesto. Fazuľu oberáte priebežne až do obdobia mrazu. Pre začiatočníkov sú vhodné aj mangold, cibuľa, cesnak, zemiaky, špenát, hrach a rajčiaky.

Niektoré druhy zeleniny, ako paprika, rajčiak, uhorka a tekvica pochádzajú pôvodne zo Strednej a Južnej Ameriky. Neklíčia priamo v zeleninovom záhone, pretože sú zvyknuté na teplejšiu klímu. Z tohto dôvodu predkultivujte semená v teplom a chránenom prostredí skleníka alebo na parapete. Domáce zeleninové rastliny si naopak poradia s regionálnym počasím a vyrastú aj vtedy, keď ich vysadíte priamo do záhona. Niekedy však pestovanie trvá dlhšie - a vedie k väčšej strate.

Vytvorenie balkónovej záhrady (pre úplných začiatočníkov)

tags: #nenáročná #zelenina #na #pestovanie #zoznam