Čo je na tom úžasné mať toľko mäsa? Nové odporúčania a alternatívy

Máte radi mäso a neviete si bez neho predstaviť deň? Ak áno, pripravte sa na poriadny šok. Odborníci z celého sveta prinášajú nové odporúčania, ktoré môžu zmeniť vašu stravu, a tým aj váš pohľad na zdravie.

Pri výbere mäsa sa odporúča preferovať kuracie prsia alebo ryby, ktoré sú chudé na tuky.

Dvojitá výzva: Klimatické zmeny a choroby súvisiace so stravou

V súčasnosti čelíme dvojitej výzve: klimatickým zmenám a rastúcemu počtu chorôb spôsobených nezdravou stravou. A odpoveď na tieto problémy sa môže skrývať na našich tanieroch. Komisia EAT-Lancet, globálny tím odborníkov na výživu a environmentálne zdravie, priniesla nové odporúčania, ktoré presadzujú rastlinný prístup k strave.

Tento prístup, ktorý zohľadňuje potreby nielen našich tiel, ale aj našej planéty, je teraz považovaný za najlepšiu cestu v boji proti rôznym globálnym problémom.

Čo to znamená pre vás a vaše stravovacie návyky?

Ak si to zjednodušíme: podľa nových odporúčaní by sme mali znížiť spotrebu mäsa iba na niekoľko gramov denne. Konkrétne sa odporúča 14 gramov červeného mäsa a 29 gramov hydiny denne. To je približne jeden malý steak, jedna jahňacia kotleta alebo dve kuracie stehienka za týždeň. Na druhej strane by mali prevládať rastlinné potraviny, ako zelenina, ovocie, celozrnné výrobky, strukoviny a orechy.

Prečo je menej mäsa lepšie pre zdravie aj pre planétu

Nové odporúčania sú založené na viacerých dôkazoch o tom, že väčší podiel rastlinných potravín v našej strave prináša významné zdravotné benefity. Znížením spotreby mäsa a živočíšnych produktov môžeme znižovať riziko vzniku srdcových chorôb, cukrovky a obezity, ktoré sú v súčasnosti globálnymi problémami.

Červené mäso je bohaté na železo, ale jeho nadmerná konzumácia je spojená s vyšším rizikom srdcových chorôb a rakoviny hrubého čreva.

Zelenina a rastlinné bielkoviny nám poskytujú všetky potrebné živiny, ktoré telo potrebuje, bez toho, aby nám spôsobovali rovnaké riziko, aké prináša nadmerná konzumácia mäsa.

Profesionálka na výživu, Sheila Skeaff z Univerzity Otago, na portáli The Conversation vysvetľuje, že náš prístup k strave by mal byť nielen zdravý, ale aj udržateľný. „Rastliny obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, hoci v rôznych pomeroch. Pre väčšinu dospelých je preto strava s menším množstvom mäsa výhrou, pre naše zdravie aj pre planétu,“ hovorí.

Ako sa stravujeme a ako to ovplyvňuje životné prostredie

Nielen zdravie, ale aj klimatická udržateľnosť sú dôležitými faktormi pri týchto odporúčaniach. Až 30 % svetových emisií pochádza zo spracovania, pestovania a prepravy potravín. Odborníci sa zhodujú, že menšia spotreba mäsa a prechod na rastlinné potraviny by mohli výrazne znížiť emisie skleníkových plynov a pomôcť v boji proti klimatickým zmenám.

Nadmerná konzumácia červeného mäsa je spájaná s vyšším rizikom srdcových chorôb a niektorých druhov rakoviny.

Zároveň je dôležité uvedomiť si, že živočíšne produkty nie sú jediným zdrojom kvalitných bielkovín. Rastlinné bielkoviny zo strukovín, orechov a celozrnných produktov sú nielen zdravé, ale aj cenovo dostupné a šetrné k životnému prostrediu.

Kritika a obavy z nízkeho množstva mäsa

Nie všetci odborníci sú presvedčení o potrebe drastického obmedzenia mäsa. Tehotné ženy a malé deti potrebujú vyšší príjem železa a zinku, ktoré sa lepšie vstrebávajú zo živočíšnych produktov. Okrem toho existuje aj silná globálna obsesia s bielkovinami, najmä tými živočíšnymi. Výživoví odborníci však stále trvajú na tom, že vyvážená rastlinná strava môže byť rovnako výživná a dokonca prínosná pre naše zdravie.

Výzvy na prechod k rastlinnej strave

Aj keď odporúčania na obmedzenie mäsa môžu znieť radikálne, je to krok správnym smerom. Čelíme dvom výzvam: klimatickým zmenám a rastúcemu výskytu chorôb súvisiacich so stravou. Ľudia sa budú donekonečna hádať o tom či je dobré byť vegetariánom, alebo vegánom, alebo či je najlepšie jesť všetko s mierou. V poslednej dobe sa realizuje množstvo výskumov, podľa ktorých nemusíme byť vegetariáni, aby sme našej planéte pomohli.

Keď je vaša strava založená v prvom rade na mäse, vaše telo bude reagovať na nedostatok vlákniny, ktorú má zo zeleniny, ovocia a strukovín. Reakcia na seba nenechá dlho čakať, keďže to zasahuje trávenie a predpokladá zápchu. Okrem toho vláknina z tela odstraňuje toxíny a karcinogény a reguluje cholesterol.

Nedostatok uhľohydrátov v tele má závažné následky, pretože slúžia ako zdroj energie. A ak sa sacharidy nedostanú do tela, začnú sa štiepiť tuky a bielkoviny. V dôsledku toho sa vyvinie stav ketóza, objaví sa únava, závraty, zmätenosť a nevoľnosť. Neskôr sa zvýši hladina kyseliny močovej, čo môže spôsobiť hnačku, nevoľnosť, artritídu a tvorbu obličkových kameňov.

Naše telo samo o sebe nedokáže produktovať vitamín C a vo varenom mäse prakticky chýba. Takže u ľudí, ktorí jedia veľa mäsa a málo ovocia a zeleniny hrozí okrem toho, že sa veľmi skoro dostavia vrásky (pretože práve kyselina askorbová sa podieľa na syntéze kolagénu, ktorý je zodpovedná za pevnosť kostí a elasticitu kože) aj ich tvár bude veľmi bledá.

Osoba s hmotnosťou 70 kilogramov nemusí mať viac ako 100 gramov proteínu za deň a nie je potrebné, aby bol živočíšneho pôvodu. Pokiaľ teda ide o mäso, odborníci radia, aby sme uprednostnili ryby a hydinu. Červené mäso by sme mali podľa nich jesť najviac dvakrát do týždňa. Inak môže mať nepriaznivý účinok na vaše zdravie. Mäso sa v našom tele trávi 5 až 7 hodín a jeho konzumovanie vo veľkom množstve môže spôsobiť rakovinu hrubého čreva alebo cukrovku.

Pre mnohých ľudí je mäso neoddeliteľnou súčasťou stravy a ťažko si vedia predstaviť jedlo bez neho. Existujú však aj alternatívy, ktoré dokážu mäso plnohodnotne nahradiť bez negatívneho dopadu na zdravie. V súčasnosti sa čoraz viac ľudí prikláňa k stravovaniu, ktoré vylučuje mäso a živočíšne produkty, a to buď z dôvodov zdravotných, etických alebo ekologických.

Rastlinná strava a jej výzvy

Bez ohľadu na motiváciu, pri vylúčení mäsa zo stravy je dôležité uvedomiť si potenciálne riziká spojené s nedostatkom živín, ktoré sa bežne získavajú z mäsa. Najmä bielkoviny, vitamín B12, vitamín D3 a železo sú živiny, na ktoré by sa mali vegetariáni a vegáni zamerať.

Ako nahradiť bielkoviny?

Mäso je významným zdrojom bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre budovanie a opravu tkanív, tvorbu hormónov a enzýmov. Pre vegánov a vegetariánov existuje množstvo rastlinných alternatív, ktoré dokážu plnohodnotne nahradiť živočíšne bielkoviny.

Seitan a tofu: Hviezdy rastlinnej kuchyne

Medzi najznámejšie alternatívy patrí seitan, známy aj ako pšeničné mäso, a tofu, vyrobené zo sójových bôbov. Seitan sa vyrába z pšeničného lepku a po tepelnej úprave pripomína mäso textúrou aj vzhľadom. Tofu je naopak takmer bez chuti, ale dokáže absorbovať arómu ostatných surovín, s ktorými sa pripravuje.

Vitamín B12 a D3: Kritické živiny

Vitamín B12 a D3 sa takmer výlučne získavajú zo stravy živočíšneho pôvodu. Vitamín B12 sa nachádza v mäse, rybách, vajciach a mliečnych výrobkoch, zatiaľ čo vitamín D3 vo vaječných žĺtkoch a mastných rybách. Vegetariáni a vegáni by mali zvážiť suplementáciu týmito vitamínmi, aby predišli ich nedostatku.

Železo: Dôležitý minerál

Železo je nevyhnutné pre transport kyslíka v krvi a jeho nedostatok môže viesť k anémii. Hovädzie mäso je bohatým zdrojom železa, ale aj rastlinné zdroje, ako sú strukoviny (fazuľa, šošovica), tmavozelená listová zelenina (špenát, kel) a celozrnné produkty (ovsené vločky, quinoa), môžu prispieť k jeho príjmu. Vstrebávanie železa z rastlinných zdrojov je však menej efektívne ako zo živočíšnych, preto je dôležité kombinovať rastlinné zdroje železa s vitamínom C, ktorý zlepšuje jeho vstrebávanie.

Vyvážená strava je kľúčová

Ľudia, ktorí prechádzajú na vegetariánsku alebo vegánsku stravu, by sa mali vyhnúť nadmernému príjmu sacharidov zo spracovaných potravín, ako sú cestoviny, biela múka, chlieb a biely cukor. Tieto potraviny by sa nemali konzumovať denne, pretože to môže viesť k zvyšovaniu hmotnosti a hormonálnym problémom. Dôležité je zamerať sa na vyváženú stravu, ktorá obsahuje dostatok bielkovín, zdravých tukov, komplexných sacharidov, vitamínov a minerálov.

Raňajky: Začnite deň bielkovinami

Na raňajky je vhodné konzumovať vajcia alebo cereálie, ktoré zasýtia a dodajú energiu.

Večera: Regenerácia a sýtosť

Večera by mala pozostávať z kombinácie tukov a sacharidov, ktoré pomôžu telu zregenerovať sa po namáhavých činnostiach a udržať vás sýtych až do rána. Vhodné sú tofu, cereálie, fazuľa, cícer alebo šošovica.

Bezmäsité pondelky: Krok k uvedomelému stravovaniu

Kampaň za bezmäsité pondelky, spustená v roku 2003, má za cieľ zredukovať konzumáciu mäsa aspoň o jeden deň v týždni a zvýšiť povedomie o zdravšom stravovaní.

Rastlinná strava ako prevencia chorôb

Uprednostňovanie rastlinnej stravy môže byť skvelou prevenciou chorôb srdca, vysokého krvného tlaku, vysokej hladiny cholesterolu a rakoviny.

Rastlinné alternatívy mäsa: Trend budúcnosti?

Dopyt po rastlinných alternatívach mäsa a mliečnych výrobkoch neustále rastie. Rastlinné alternatívy mäsa sa najčastejšie vyrábajú zo strukovín, hlavne zo sóje, ktorá má vysoký obsah bielkovín.

TOP 6 rastlinných alternatív mäsa:

• Tofu: Klasika, ktorá pochádza z Ázie a je bohatá na bielkoviny a antioxidanty.
• Tempeh: Fermentovaný sójový výrobok s vyšším obsahom vlákniny, bielkovín, vitamínov a minerálnych látok než tofu.
• Seitan: Pšeničná bielkovina, ktorá pripomína mäso vzhľadom aj textúrou, ale nie je vhodná pre celiatikov.
• Jackfruit: Tropické ovocie s neutrálnou chuťou a textúrou pripomínajúcou trhané mäso.
• Sójové mäso (dehydrovaný sójový proteín): Vyrába sa z odtučnenej sójovej múky a má vysoký obsah bielkovín a vlákniny.
• Rastlinné náhrady mäsa (burgery, párky): Vysokospracované potraviny, ktoré by sa v jedálničku nemali objavovať veľmi často.

Benefity rastlinných alternatív mäsa

• Zdravotné benefity: Obsahujú menej cholesterolu a nasýtených tukov, viac vlákniny a antioxidantov.
• Životné prostredie: Pestovanie a výroba potravín rastlinného pôvodu má menší dopad na životné prostredie než produkcia mäsa a mliečnych výrobkov.
• Nižšie riziko bakteriálnej infekcie: Tofu, tempeh alebo seitan môžeme po rozbalení ihneď pridávať do jedla.
• Pestrejší jedálniček: Rastlinné alternatívy prebudia našu kuchársku fantáziu.

Riziká rastlinných alternatív mäsa

• Nižší obsah bielkovín a ich horšia vstrebateľnosť: Vegáni by mali zvýšiť celkový príjem bielkovín.
• Nižší obsah vitamínu B12, vápnika a železa: Je potrebné zamerať sa na ich príjem z iných zdrojov alebo suplementáciu.
• Vysoký obsah pridaných látok a soli: Je vhodné vyberať neochutené verzie tofu alebo tempehu.

Ako si vybrať kvalitné hovädzie mäso?

Hovädzie mäso je bohaté na bielkoviny, železo, zinok a vitamín B12, ale jeho konzumácia by mala byť striedma a zameraná na kvalitné zdroje.

Roman Kóňa: Celé varenie, grilovanie a pečenie mäsa je vlastne o zmene bielkovín a o zachovaní čo najväčšieho množstva vody.

Roman Kóňa: Nikdy sa negriluje na čas, ale na finálnu teplotu a teplotu prostredia v priestore, v ktorom sa pečie.

Roman Kóňa: Ja by som ho ani nevnímal ako steakové mäso, ale skúsil by som z neho spraviť niečo iné ako steak - napríklad najlepšie Stir Fry je z Rib Eye-u z Lidla.

Roman Kóňa: Vyberiem steak z obalu a osuším ho servítkou. Neumývam ho.

Slovenské hovädzie mäso

Za posledné štvrťstoročie hovädzie mäso takmer vymizlo zo slovenského jedálneho lístka. Ešte v roku 1993, v čase totálnych výpredajov dobytka z družstevných fariem, keď sa kravy predávali kilogram v živom po osem korún, skonzumovali ľudia na Slovensku ročne 15 kilogramov hovädzieho mäsa. O štvrťstoročie neskôr klesla priemerná ročná spotreba hovädzieho mäsa na obyvateľa pod päť kilogramov na hlavu.

Richard Bendík, vedúci nákupu v spoločnosti Kaufland, povedal, že denne ponúknu 500 kilogramov čerstvého mäsa. Dajte nám viac slovenského mäsa, to v tejto chvíli vravia všetci slovenskí obchodníci.

Mäsiar Tibor Solčan z komárňanského Danubiusu k tomu dodáva, že hovädzina z Írska má „v nohách“ po tom, čo sa objaví na slovenskom pulte, vyše 2 200 kilometrov. Tá zo slovenského bitúnku je u spotrebiteľa po 48 hodinách. Na tretí deň je hovädzie v optimálnej zrelosti. To všetko sú dôvody, ktoré nahrávajú tomu, aby si ľudia kupovali slovenské hovädzie.

Prečo však ide Slovenské hovädzie do Turecka, Talianska, Chorvátska alebo Poľska? Odpoveď je jednoduchá, zahraničie platí chovateľom dobytka viac. Dokonca sa oplatí vyvážať býčky s váhou 300 kilogramov na dokrm, pretože poľnohospodári za ne dostanú takmer toľko, ako keď doma predajú jatočne zrelé 600- až 700-kilogramové zviera.

Tomáš Soroka aj Peter Repiský sa zhodujú v tom, že na Slovensko sa preto dováža lacnejšie mäso zo zahraničia, lebo tamojší farmári pri rovnakých nákladoch dostávajú rôzne tzv. „Nechceme nič viac, len sa dostať na úroveň kolegov aspoň z visegrádskej štvorky, a to nehovorím o západoeurópskych farmároch,“ povedal Peter Repiský.

Mäso s rozumom a pestro!

Mäso je super zdroj bielkovín, ktoré nám pomáhajú byť silní a zdraví. Ale nezabúdajme, že pestrá strava je kľúčom k úspechu.

Kvalita mäsa závisí od toho, ako boli zvieratá chované. Spôsob tepelnej úpravy mäsa je tiež dôležitý.

tags: #čo #je #na #tom #úžasné #mať

Populárne príspevky:

• Recept na karamelovú tortu
• Teplota pri pečení medovníkov
• Tradičné recepty na zapekané kapustné listy
• Recept na zapekané zemiaky s mozzarellou
• Cesta do ríše fantázie a odpočinku