Typické chyby pri varení v zime a ako sa im vyhnúť

Polievky sú neoddeliteľnou súčasťou kulinárskej kultúry, ktorú si ctia viaceré generácie. Ich jedinečnosť spočíva nielen v bohatej chuti, ale aj v ich výživovej hodnote. Sú plné vitamínov, sú odpoveďou na potreby organizmu, najmä na jeseň a v zime, keď sa teplé jedlá stávajú naším kulinárskym útočiskom. Medzi tradičnými spôsobmi prípravy sa však vyskytujú chyby, ktoré môžu polievky pripraviť nielen o ich estetickú, ale aj výživovú hodnotu.

Chyby pri príprave polievok

V prvom rade nesmieme zabudnúť na zeleninu. V žiadnom prípade by sme ju však nemali pridávať do vývaru bez rozmyslu a neuvážene. Dôležité je poradie, v akom sa prísady do polievky pridávajú. Najskôr by sme mali dať mäso s korením, aby sa vývar správne nasýtil. Zelenina, ktorá sa pridá a nevarí príliš dlho, si zachová viac vitamínov. Treba si však uvedomiť, že rôzne druhy zeleniny si vyžadujú rôzny čas varenia. Soľ, ktorá sa pri varení často používa nadmerne, by sa mala pridávať opatrne.

Správne vetranie v zime

Zabudnite na zatvorené okná počas zimy! Správne vetranie zabezpečí nielen čerstvý vzduch, ale aj komfortnú vlhkosť a energetickú efektívnosť. Počas vykurovacej sezóny je správne vetranie dôležité nielen kvôli kvalite vzduchu, ale aj kvôli vlhkosti a energetickej efektívnosti. Určite sa neoplatí mať okná stále zatvorené. Počas kúrenia sa totiž vzduch v byte vysušuje, čo môže viesť k problémom so suchými sliznicami, pokožkou, elektrostatikou či únave. Pri nedostatočnom vetraní sa zároveň hromadí CO₂, vlhkosť z varenia a sprchovania, plesne v rohoch, v horších prípadoch i zatuchlý zápach. Ako dostať dnu čerstvý vzduch a odviesť prebytočnú vlhkosť bez veľkých tepelných strát.

Kedy vetrať?

Správne vetranie znižuje výskyt vírusov v ovzduší, zlepšuje koncentráciu a pomáha predchádzať zimnej únave. Vo vykurovacej sezóne má vonkajší chladný vzduch prirodzene nižšiu vlhkosť, ale po ohriatí v byte absorbuje vlhkosť z prostredia, preto ho treba pravidelne vymieňať. Spôsob a dĺžku vetrania by ste mali prispôsobovať vonkajšej teplote, pretože čím je vonku chladnejšie, tým rýchlejšie sa vzduch v byte vymení. Naopak, ak vetráte príliš dlho, hrozí väčšia a zbytočná strata tepla. Vetrajte krátko a intenzívne. Otvorte okná dokorán na 5 až 10 minút namiesto dlhého pootvorenia. Ak to prichádza do úvahy, ideálny je prievan. To, že ovoríte okná na protiľahlých stranách bytu zaručí, že vzduch sa vymení rýchlo a steny sa nestihnú tak rýchlo ochladiť.

Prispôsobte vetranie počasiu

Spôsob a dĺžku vetrania treba prispôsobovať vonkajšej teplote, pretože čím je vonku chladnejšie, tým rýchlejšie sa vzduch v byte vymení. Pred vetraním na chvíľu stíšte kúrenie a po zatvorení okien ho môžete znova zvýšiť. Ideálny čas na vetranie je po daždi, vzduch je svieži, prečistený, mierne vlhký. Zlepšia sa aj hodnoty vlhkosti v byte. Slnečné a mrazivé počasie naopak znamená, že vonkajší vzduch je suchší a po vetraní a následnom ohriatí, sa vnútorný vzduch v byte ešte viac vysušuje. Pri inverznom počasí a smogu nevetrajte, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Vzduch plný prachových častíc a znečistenia sa držia pri zemi. Ak musíš vetrať, robte to krátko a skôr cez obed, keď sú hodnoty znečistenia najnižšie.

Keď je vonku 10 až 15 stupňov Celzia: Môžete vetrať 3- až 4-krát denne, každé 5 až 10 minút. Vzduch sa vymieňa pomalšie, takže môžete nechať okná otvorené o niečo dlhšie. Ideálny režim je prievan, teda otvorené okná na oboch stranách bytu). Po vetraní netreba výrazne dohrievať, tepelné straty sú malé.
Keď teploty klesnú k nule a nižšie: Vetrajte kratšie, ale intenzívnejšie asi 3 až 5 minút dokorán otvorené okná. Chladný vzduch je hustejší a rýchlejšie vytlačí teplý, vydýchaný vzduch von. Vetrajte častejšie, ak máte v byte viac ľudí, varíte alebo sušíte prádlo. Nikdy nenechávaj okná pootvorené dlhodobo, ochladzujete múry a parapety, čo môže viesť ku kondenzácii a plesniam. Ak je veľmi mrazivo, napríklad−10 °C, vetrajte len 2 až 3 minúty, ale nie menej často.

Vo všeobecnosti vetrajte ráno po prebudení, po varení, sprchovaní a pred spaním. Urobte tak 2- až 4-krát denne. Počas vykurovacej sezóny priebežne sledujte vlhkosť v byte, mala by sa pohybovať medzi 40 až 60 percentami. Jednoduché riešenie ako udržať správne hodnoty, najmä v izbách s radiátormi, je kúpiť si zvlhčovač vzduchu. Lacnejšou verziou je umiestnenie misky s vodou alebo vlhké uteráky na radiátore. Vzduch vám pomôžu prirodzene zvlhčovať zelené izbové rastliny ako napríklad papraď, lopatkovec či fikus. Zbytočne miestnosti neprekurujte. Nezabúdajte, že ideálna teplota v spálni by sa mala pohybovať od 18 do 20 stupňov Celzia.

Hrejivé a zdravé jedlá

Nič lepšie ako teplú polievku doteraz nikto nevymyslel. V sychravom počasí vás rýchlo zohreje, dodá energiu a zasýti. Príprava domácich polievok z čerstvých surovín nie je náročná a nezaberie vám veľa času. Bylinkami, koreninami a obmenou surovín zakaždým vytvoríte nový originál, takže sa vám nikdy neprejedia.

Keď polievky vynechávate, aby ste nepribrali, mali by ste vedieť, že ich pravidelní konzumenti majú menší sklon k nadváhe. Ak pred hlavným jedlom zjete ľahkú polievku, celý obed bude mať asi o dvadsať percent menej kalórií, ako keby ste zjedli iba veľkú porciu druhého chodu. Dôležité však je, aby porcia polievky nepresiahla 700 kJ.

Diétne tipy pre polievky

Kvalitná polievka by mala obsahovať nielen základné živiny - bielkoviny, tuky a sacharidy, ale aj vitamíny, minerály a vlákninu. Ak si chcete dať aj druhý chod, vyberte si mäsový alebo zeleninový vývar s kúskami zeleniny. Ak bude polievka vaše hlavné jedlo, môže byť krémová a sýtejšia, ale nemusí byť zbytočne kalorická. Namiesto klasickej smotany použite nízkotučnú. Namiesto zásmažky z tuku a múky ju zahustite rozmixovanou zeleninou. Časť zeleniny si nechajte na ozdobu. Ku krémovým polievkam sa hodí celozrnné pečivo a namiesto druhého chodu čerstvý zeleninový šalát. Polievky však nemusia byť iba súčasťou obeda, poslúžia aj ako chutná a ľahká večera.

Ako nepokaziť polievku

Pri varení polievok si dávajte si pozor na tri najčastejšie chyby:

nekvalitné suroviny, ktoré pokazia vôňu aj chuť
dlhé varenie zeleniny, pretože ničí vitamíny
prehnané solenie, lebo neprospieva zdraviu

Každé jedlo má určitú energetickú a biologickú hodnotu. Energetická hodnota závisí od množstva jednotlivých živín - bielkovín, sacharidov a tukov, ktoré obsahujú použité suroviny. Biologická hodnota závisí od kvality surovín a od množstva vitamínov, minerálnych látok a vlákniny.

Ideálne polievky pre vaše zdravie aj postavu sú také, ktoré majú vysokú biologickú a nízku energetickú hodnotu.

Potraviny, ktoré vás zahrejú

Z obilnín vás príjemne rozohreje sladká ryža, pohánka a proso. Teplý efekt majú aj niektoré mliečne výrobky, hlavne kozie a ovčie mlieko, bryndza a plesňové syry, a takisto slepačie vajcia. Hrejivé účinky majú všetky cibuľoviny, teda pór, cesnak, pažítka aj cibuľa, z ovocia najmä pomaranče, slivky a broskyne. Keď pripravujete mäsité pokrmy, mali by ste uprednostniť kuracie, jahňacie a hovädzie mäso, morské plody a ryby.

Presne opačný, čiže chladivý účinok má kravské mlieko a jogurty, exotické ovocie, lesné plody, huby, cuketa, špargľa, zeler, čakanka a čerstvé šaláty z uhoriek, rajčín a kapusty. Čili papričky síce pália, no výsledný efekt je presne opačný, teda chladivý.

Varovanie! Zohrievacie potraviny jedzte s mierou, keď máte vysoký tlak, trápia vás časté migrény, nespavosť, nadmerné nočné potenie alebo suchý kašeľ.

Korenie, ktoré zahreje

Najobľúbenejším zohrievacím korením je škorica. Pridajte štipku do kávy alebo do zázvorového čaju, ktoré majú takisto hrejivé účinky. Škorica spolu s klinčekmi ochutí a prevonia teplý dezert z dusených jabĺk, grog či varené víno.

Medzi korenia s hrejivým účinkom patrí aj badián, bazalka, rasca, oregano, muškátový orech, mleté čierne korenie, rozmarín, tymian, mletý zázvor a karí. Z ochucovadiel sem patria všetky druhy horčice, sójové omáčky a vínne octy.

Zo semien vás zohreje sezam, tekvica a slnečnica, pocit tepla sa dostaví pri ich trávení. Vyskúšajte celozrnné pečivo posypané týmito semienkami a uvidíte, že to funguje.

Časté chyby pri varení a ako sa im vyhnúť

Aj majster tesár sa utne - toto známe úslovie platí pri všetkých činnostiach, nevynímajúc varenie. Môžete mať odkrútené roky praxe pri sporáku, no stačí malá chvíľka nepozornosti a lahôdka pre chuťové poháriky sa môže razom premeniť na nejedlú pohromu.

Ak sa vám do hrnca odsype priveľa soli alebo sa jedlo pripáli, nemusíte ho hneď vyhadzovať. Nemusíme byť expertom na živočíšne bielkoviny, aby sme vedeli, že mäso najlepšie chutí vtedy, ak je mäkké a šťavnaté. Občas sa však stane, že napriek dostatočnej tepelnej úprave je stále tvrdé, prípadne má „gumovitú“ konzistenciu ako žuvačka. Zmäknutie mäsa však môžeme docieliť aj oveľa delikátnejším spôsobom - pridaním alkoholu. V závislosti od výslednej chuti pokrmu dolejte pivo, červené víno, koňak alebo aj slivovicu. Pridanou hodnotou sa stane nielen nová príchuť, ale aj vôňa. Vo všeobecnosti platí, že smotana jedlo zjemní, preto sa považuje za veľmi obľúbenú prísadu predovšetkým do omáčok. Niekedy však býva náročné odhadnúť jej správne množstvo, prípadne sa zrazí. niekedy zaberie šoková terapia - lyžička studenej vody alebo celý hrniec ponorený do studenej vody. Niekedy smotana nemusí byť to jediné, čím sa dá kulinársky výtvor zahustiť. V prípade gulášu vynikajúco funguje najemno postrúhaný zemiak.

Nočná mora všetkých kuchárov, ktorá nielenže poškodí samotný hrniec, no navyše dodá jedlu horkastú chuť spáleniny. V takom prípade jedlo preložte do čistej nádoby bez vyškrabávania a pripálený hrniec nechajte odmočiť. Pokrm v novom hrnci varte ďalej s pridaním pohlcovača pachu, ktorý neskôr vyberiete. Môže ním byť mrkva, krajec chleba, či dokonca korkový štupeľ, no ten pre istotu vložte do sitka na sypaný čaj, aby sa vám počas varenia nerozpadol. Odhadnúť správne množstvo soli je náročné už len preto, že každému vyhovuje niečo iné. Existujú dokonca ľudia, ktorí si svoju porciu osolia ešte predtým, ako ju ochutnajú. Ak to ale so soľou preženiete už pri samotnom varení, nezúfajte. Všetko z uvedeného (s výnimkou bielka) vyberte a pokrm ochutnajte. Kuraciu polievku v našich domácnostiach varíme pravidelne a vo všeobecnosti platí, že na nej niet čo pokaziť. Zvyknete polievku či omáčku zahustiť len hladkou múkou rozmiešanou vo vode? Je to síce rýchlejšie, no múka sa môže po pridaní do jedla zhrčkavieť. Už sa vám stalo, že ryba alebo zelenina po orestovaní pripomínali skôr nevzhľadnú kašu než lahôdku plnú živín a vitamínov? Problémom môže byť nedostatočne rozpálená panvica s olejom či prebytok vody.

Techniky varenia a ich vplyv na zdravie

Pozrime sa na základné techniky varenia, o ktoré by sme sa mali v domácnosti oprieť. Generálne platí, pristupovať s láskou ako k ľuďom, tak aj k jedlu. Hlavným cieľom efektívnej výživy by nemalo byť iba zasýtenie, ale zároveň najlepšie zníženie vznikajúcich inflamácií a zápalov. Predstavte si základnú a nevyhnutnú zmenu pomerov mastných kyselín vo vašich tkanivách. Techniky sú zoradené od najvhodnejších po najnevhodnejšie. Neznamená to na zabudnutie dobrého steaku, či grilovačku. Skaramelizovaný a jemne uhlíkom ošmahnutý steak vás raz za týždeň nezabije. Treba k nemu však „balance“ v podobe antioxidačnej zeleniny a uvedomiť si vyrovnávanie s toxicitou, s ktorou vaše telo bude za nejaký čas bojovať. Pitie prepraženej spálenej kávy má podobný efekt.

Živá strava: Je dôležitá a dobrý šalát by sa hodil ku každému jedlu. „Šalátovaním“ som tak označil prípravu čerstvých šalátov, v ktorej vidím veľa priestoru pre zlepšenie. Na prípravu šalátov je najvhodnejšia listová zelenina v kombinácii s paradajkami, uhorkami, cibuľou, paprikou. Pozor si už treba dať na hľuzovú zeleninu ako brokolica, karfiol, atď., ktoré je lepšie obvariť, či spariť. Z tohto pohľadu nás zaujíma najmä extra panenský olivový olej, ľanový olej, avokádový olej, orechy, či plnotučný jogurt. K surovej strave by som na záver zdôraznil jej potrebu a kľudne môže tvoriť aj 50% vašej výživy, ak vám to vyhovuje.
Ľahká úprava pokrmov: Čisto parená zelenina a mäso bez soli a tukov jednoducho nechutí. Vyskúšajte si však po príprave brokolice a karfiolu s morčacím mäsom na pare poukladať na nich plátky fajného a pravého masla a posoliť kvalitnou himalájskou, či morskou soľou. Dostanete sa tak úplne do inej dimenzie chuti.
Restovanie: Uprednostňujem pred dusením a mám na to aj dôvod. Stačí vám totiž jedna kvalitná panvica a výber zo 4 spoľahlivých tukov. Pozor! Následne ide len o výber kvalitného oleja alebo tuku a takzvanú minútkovú prípravu pri teplote do 120°C. Znamená to sprudka opečené mäso. Neuchytí sa uhoľ a potom ihneď expedujeme, prípadne ho len krátko podusíme vo vlastnej šťave alebo vývare. Samozrejme kvalitné mäso správne chovaných zvierat pasúcich sa na tráve je základom.
Dusením: Počas dusenia je tekutina ochutená výťažkami z duseného jedla a výsledok je veľmi bohatý „likér“ alebo omáčka tvoriaca neoddeliteľnú súčasť napríklad gulášu. Tento spôsob tepelnej úpravy je výborný najmä z hľadiska zahriatia a stráviteľnosti v chladnejších mesiacoch. Korenie, bylinky a kvalitná soľ sú opäť kritickými prvkami harmónie výslednej chuti. Pravdou je strata nejakých vitamínov… ale za tú chuť to stojí. Medzi najvhodnejšie potraviny pre úpravu dusením radíme všetky druhy koreňovej zeleniny, papriku, paradajky a samozrejme všetky strukoviny, ktoré si to priam vyžadujú. Cieľom pomalého dusenia je vybudovanie chuti vývaru, uvoľnenie kolagénu a získanie skutočnej chuťovej hĺbky pokrmu. Určite si viete predstaviť aspoň 3 hodiny varený vývar zo špikových kostí alebo kotlíkový guláš, ktorého mäso je jemné, lahodné a ľahko stráviteľné. Šťava alebo vývar takéhoto pokrmu má výraznú chuť zodpovedajúca najnáročnejším gastronomickým kritériám. Prosím vás, nepoužívajte do vášho gulášu rastlinný olej, ale pravú bravčovú masť.
Pečenie: Tento spôsob úpravy potravín patrí k najstarším technikám, pri ktorej sa potraviny upravujú horúcim vzduchom a čiastočne tukom alebo vypečenou šťavou. Pečenie prebieha v uzavretom priestore, v rúrach, remoskách, prípadne v novodobých griloch. Suché teplo pečenia spôsobuje, že potraviny hnednú, mení sa ich vzhľad a znásobuje sa príjemná chuť. Hlavným problémom pečenia, či následne aj grilovania je práve vznik heterocyklických amínov (HCAs) a polycyklických aromatických hydrouhlíkov (PAHs). HCA sa formujú práve keď bielkoviny, sacharidy a kreatín reaguje s vysokými teplotami. PAhs sa formujú, ak je mäso vystavené priamemu dymu, či plameňom pri pečení na ohni. Nebojte sa však! Ak budete piecť pod 160°C tak sa vyhnete celej tejto apokalypse. Najčastejšie sa pečú rôzne druhy mäsa, hydina, ryby, ale aj zverina. Mäso pečieme v celku, v častiach, prípadne zapekáme zmiešané so zeleninou. Rôzne druhy mäsových, zeleninových a iných nákypov sú tiež vhodné veci do rúry.
Grilovanie: Pri grilovaní je kritické rozoznávať medzi zdravým a škodlivým, pri ktorom hrá kritickú formu najmä zdroj tepla, na ktorom grilujeme. Tu si treba dávať špeciálne pozor na tuk kvapkajúci z jedla na oheň. Pokúste sa tomu zabrániť, pretože tuk po kontakte s (napr.) uhlím začne oxidovať a tieto toxické látky sa následne impregnujú do jedla. Na grile a na ihlách je ideálne pripravovať hovädzie mäso, ryby, hydinu, či u nás menej využívanú jahňacinu. Majstrovské grilovanie spočíva v pomalej príprave a neustálom otáčaní, pri ktorom dostávame jedinečnú textúru a výrazný pôžitok pre naše chuťové kanáliky. Byliny sa perfektne hodia k tejto technike. Správnym zdravým grilovaním dosiahneme výnimočnú chuť bez potreby použitia neželaného množstva nezdravých tukov.
Vyprážanie: Budem priamy, tohto sa oplatí zbaviť, alebo čím menej tým lepšie. Uvedomme si, že pri týchto vyšších teplotách nám oxidujú tuky a v podstate si priamo zabezpečujeme vnútorné inflamácie a tvorbu voľných radikálov. Mikrovlnky, okrem menenia štruktúry jedla a z veľkej časti aj denaturovania, produkujú tiež brutálne hodnoty už aj tak dostatočne elektomagnetizovanej domácnosti a jedlo z nich pôsobí v organizme príliš horúco, stresujúco.

Ako vidíme, tak samozrejme para je menej riziková ako grilovanie. Avšak v realite, ak zabezpečíte správny postup a viete ako na to, tak môžete smelo panvicovať, piecť, či grilovať. Kľudne aj každý deň, pretože okrem toho, čo je na 100% ideálne, vždy záleží aj na vašej chuti. Ja som tak radšej zástanca prístupu 80/20. Ako som spomenul maslo a soľ, tak sa len opäť dostávame ku kritickému bodu, ktorým je zabezpečenie si poctivých surovín. Pre plnohodnotné varenie sú to najmä kvalitné tuky.

“Vedeli ste, že ľudský mozog je evolučne nastavený žiadať buď cukor, alebo tuk a soľ? Preto ak sa chcete zbaviť chute na sladké, tak to pôjde jedine cez zdravé tuky a vhodný výber zdravej morskej, himalájskej, alebo kamennej soli.

Chyby pri varení ryže

Ryža - na prvý pohľad jednoduchá príloha, no v praxi častý kuchynský rébus. Pripálená, rozvarená, tvrdá či bez chuti... poznáte to? Ryža je základná surovina, ktorú má doma takmer každý. Zdá sa, že by jej príprava mala byť hračka - veď ju stačí len uvariť. Voda, soľ, ryža.

Ale práve v tejto zdanlivej jednoduchosti číha pasca. Každý z nás má totiž za sebou aspoň jednu ryžovú katastrofu: ryža sa zlepila do jednej hustej masy alebo sa rozvarila tak, že ju bolo možné jesť len lyžicou. A čo tie chvíle, keď sme sa snažili byť rýchli, robili sme veľa vecí naraz a potom zacítili onú známu vôňu spáleniny? Pripálená ryža, dym valiaci sa z hrnca, čierne dno - a nervózne krájanie petržlenovej vňate ako pokus o zakrytie faktu, že práve vznikol kulinársky prešľap.

Neumytá ryža: Áno, aj ryža potrebuje sprchu. Prepláchnuť ju pred varením je základ. V obchode vyzerá síce čisto, no je pokrytá jemným škrobom, ktorý spôsobuje, že sa pri varení jednotlivé zrnká zlepia do jednej súvislej ryžovej hmoty. Riešenie? Dajte ryžu do sitka a preplachujte ju pod tečúcou studenou vodou, kým voda nebude číra. Neponáhľať sa - ryža vám to vráti vo forme krásne oddelených zrniek.
Neodhadnutý pomer vody a ryže: Tajomstvo ideálnej ryže často tkvie v pomere. Príliš veľa vody a ryža sa rozvarí, príliš málo a z nej bude polosurový kompromis. Takže koľko? Všeobecne platí pomer 1 diel ryže ku 1,5 - 2 dielom vody, podľa typu ryže. Bielu guľatozrnnú varíme v pomere 1 : 1,5. Jazmínová či basmati zvládnu aj 1 : 2. A pozor - nikdy nevariť „od oka“, ak ešte nemáte vyvinutý ryžový inštinkt.
Miešanie ryže: Ryža nie je rizoto. Keď sa raz prikryje, mala by mať pokoj. Miešaním narušíme proces varenia a môžeme spôsobiť, že sa začne lepiť. Navyše sa do nej dostane viac vzduchu a horšie sa dusí. Nechajte ju tak. Zohrejte si čaj, nastavte časovač na 10 - 12 minút a verte jej. Po uvarení nechajte ešte 5 - 10 minút dôjsť pod pokrievkou - bez ohňa.
Nesolenie vody: Veľa ľudí zabúda ryžu osoliť, alebo ju solí až po uvarení. Výsledok? Ryža je mdlá, fádna a ani najlepšia omáčka ju úplne nezachráni. Soľ pridajte už do vody pred varením - ako pri cestovinách.
Príliš veľké teplo počas celého varenia: Ak ryžu varíte na vysokom plameni od začiatku do konca, ľahko sa ti prichytí k dnu, prípadne sa zvonku rozvarí a vnútri ostane tvrdá. Ideálny postup? Po zovretí stiahnuť na minimum, zakryť a nechať pomaly dusiť.
Varíme nesprávny druh ryže na daný recept: Nie každá ryža je vhodná na všetko. Guľatozrnná ryža je fajn do mliečnej kaše, no nie do šalátu. Basmati a jazmínová sú ideálne ako príloha. Arborio sa hodí na rizoto. Nejde len o chuť, ale aj o štruktúru.
Necháme ju stáť na ohni po dovarení: Ryžu treba po dovarení odstaviť z platne. Ak ju necháte na horúcej doske alebo ohni, môže sa prepáliť alebo presušiť. Odstavte, nechajte prikrytú ešte 5 - 10 minút a až potom premiešajte vidličkou.
Varíme v zlom hrnci: Hrnce s tenkým dnom zle vedú teplo a ryža sa v nich ľahko pripaľuje. Ideálny je hrniec s hrubým dnom a dobre priliehajúcou pokrievkou. Pri lepkavej ryži môže byť výborná aj panvica typu wok.
Varíme ryžu bez tuku alebo arómy: Nie je to chyba v klasickom zmysle, ale obrovský rozdiel v chuti spraví aj lyžica oleja, troška masla, bobkový list, kardamón, cesnak alebo vývar namiesto vody. Ryža má neutrálnu chuť, ale vie krásne absorbovať arómy - stačí tomu pomôcť.

Čo robiť, keď sa ryža pripáli?

Ak zvyšná ryža ešte nie je nasiaknutá spáleninou, rýchlo ju premiestnite do druhého hrnca (bez poškriabania spodnej vrstvy) a dajte jej druhú šancu. Do hrnca môžete pridať aj plátok chleba, ktorý na seba naviaže zvyšky pachov. Ak však už celá ryža chutí ako popolník, žiaľ... treba sa s ňou rozlúčiť. A zobrať to s humorom. Aj majster kuchár sa raz popáli.

Trik pre sypkosť a vôňu ryže

Po dovarení pridajte do ryže kúsok masla alebo kvapku olivového oleja a ryžu jemne prečešte vidličkou. Maslo dodá chuť, olej zabráni zlepovaniu. Pre orientálny šmrnc môžete k ryži pridať aj kvapku citrónovej šťavy alebo ju variť s bobkovým listom.

Ako vylepšiť chuť ryže?

Ak chcete, aby bola ryža chutnejšia, nahraďte obyčajnú vodu vývarom - slepačím, zeleninovým alebo hovädzím. Stačí aj bujónová kocka rozpustená vo vode. Dodá jej hĺbku a arómu, ktorú s obyčajnou vodou nedosiahnete. Pre farebný a orientálny šmrnc môžete do vody pridať štipku kurkumy - nielenže sa ryža krásne sfarbí dozlata, ale získa aj jemnú, zemitú chuť. Niekto pridáva aj klinček, zelený kardamóm či škoricu, najmä pri indickom alebo arabskom štýle varenia. Ale pozor, menej je viac - nech chuť ryže nezanikne.

Ryža z rúry

Ryža sa dá pripraviť aj v rúre. Je to ideálne riešenie, ak potrebujete pripraviť väčšie množstvo ryže bez toho, aby ste ju museli neustále strážiť. Vhodné najmä pri veľkých nedeľných obedoch. Stačí dať ryžu do zapekacej misy, zaliať vodou (v správnom pomere), zakryť alobalom a piecť pri 180 °C približne 30 - 40 minút. Nepripáli sa, nerozvarí, a ak ju necháte chvíľu „oddýchnuť“, bude krásne sypká.