Nevýhody kravského mlieka: Pohľad odborníkov

Názor na mlieko sa rôzni. Niektorí odborníci naliehajú, aby sme ho pili každý deň, pretože vraj budeme mať pevnejšie kosti, kvalitnejšie zuby a bude nám lepšie tráviť. Ospevujú ho ako najvýživnejšiu potravinu. Iné hlasy sú proti a tvrdia, že mlieko zahlieňuje, spôsobuje astmu či dokonca rakovinu. Vraj ho pijú iba mláďatá a pre dospelých nemá žiadne benefity.

Za posledné roky pijeme mlieka čoraz menej. Priemerne je to jeden liter mlieka za týždeň, čo je v prepočte na rok o 31 litrov menej, ako by sme mali. A mali by sme vôbec?

Sú rastlinné mlieka zdravšie ako kravské mlieko?

Mlieko radšej nie - Igor Bukovský

Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy považuje aj súčasnú konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov za vysokú z dôvodu alergií, kazeínu, cholínu, jódu, hormónov, antibiotík a laktózy. Som si istý, že na to, aby sa zlepšilo „slovenské zdravie“, netreba konzumovať týchto potravín viac.

Prax v jeho ambulancii ukazuje, že napríklad kravské mlieko je jednou z najčastejších príčin akné v dospelosti. Za oveľa lepšie zdroje vápnika považuje čínsku kapustu, kel, vňate, tofu, mandle, špenát, brokolicu...

Pre metabolizmus vápnika aj tak nie je dôležitá vstrebateľnosť, ale tzv. retencia, teda miera ukladania sa do kosti. Mliečne produkty vápnik z tela skôr vypudzujú než zabudujú. A za súčasnú epidémiu osteoporózy je zodpovedný hlavne deficit vitamínu D v krvi a fyzická pasivita.

Siahnuť viac po neochutených kyslomliečnych mliečnych výrobkoch považujem za dobré do istej miery - je to aspoň zdroj probiotických baktérií. Inak rizikové faktory, ktoré som spomenul, ostávajú z väčšej časti aj v týchto produktoch.

Doktor Bukovský radí: Keď už mlieko, dajte si radšej nízkotučné kvasené neochutené mliečne výrobky. Maximálne raz denne. Občas si dajte parmezán či mozzarellu.

Mlieko áno, ale... - Oľga Olexová

Podľa ajurvédskej medicíny, čo je najstarší liečebný systém na svete, sú typy ľudí, ktorých konzumácia kravského mlieka zahlieňuje, pre iné typy je vhodné. Pre typ Kapha, jarný typ, mlieko vhodné nie je. Mlieko je, všeobecne, určené pre mláďatá (videli ste v prírode sať dospelého jeleňa jelenicu?).

Mlieko, ktoré bolo spracované napríklad homogenizáciou, nemá tie isté vlastnosti, ako mlieko nadojené od zdravej a „šťastnej“ kravy. Ak krave odoberú teliatko, smúti a do mlieka sa dostávajú negatívne neurohormóny. Okrem týchto existujú ešte mnohé ďalšie výhrady pre súčasné produkované kravské mlieko.

Doktorka Olexová radí: Kravské mlieko má ochladzujúce a vyživujúce vlastnosti. Preto ho neodporúčam človeku, ktorý má nadváhu, alebo býva zahlienený. Najlepšie je konzumovať najkvalitnejšie kravské mlieko, vždy iba teplé so štipkou korenia (zázvor či škorica) pre toho, kto potrebuje podporiť stav tkanív, alebo spánok.

Niektorým ľuďom solanínová zelenina (paradajky, paprika, baklažán a zemiaky) spôsobujú zdravotné problémy. Zvlášť sa to môže prejaviť u ľudí s chronickými zápalovými či autoimunitnými ochoreniami, napríklad pri reumatoidnej artritíde sa odporúča ich vysadiť.

Ako súčasť jedla (palacinky, kaše) mlieko škodí asi iba ľuďom s alergiou na bielkoviny kravského mlieka, výraznou intoleranciou laktózy alebo autoimunitným či alergickým ochorením, ktoré reaguje na kravské mlieko (napr. tá reumatoidná artritída alebo astma).

K prostate: kravské mlieko a výrobky z neho možno považovať za rizikové - podporujú zápal a hypertrofiu prostaty.

Vplyv konzumácie mlieka na zdravie kostí

Je súčasne vhodné zmieniť, že zdravie kostí úzko súvisí s metabolickým a kardiovaskulárnym zdravím - napríklad diabetes zvyšuje ako riziko typických diabetických komplikácií, tak i riziko poškodeného zdravia kostí. Je teda nutné zaoberať sa problematikou zo širšieho spektra a zohľadniť i štúdie, ktoré poukazujú na súvislosť medzi konzumáciou plnotučných mliečnych výrobkov a rizikom vzniku obezity a diabetu. A je pozoruhodné, že konzumácia plnotučných - a nie nízkotučných - mliečnych výrobkov je spojená s nižším rizikom prírastku hmotnosti i rozvoja diabetu 2. Naopak.

Medzi hlavné rizikové faktory osteoporózy patrí okrem iného tiež vek, strava a životný štýl. A nie je prekvapením, že vysoký výskyt osteoporózy je pozorovaný i vo vyspelých krajinách, kde sa konzumuje nie len veľa mlieka a mliečnych výrobkov, ale i veľa ďalších potravín a ultra-spracovaných potravinárských produktov.

Je nutné upozorniť aj na to, že existujú i štúdie, ktoré ukazujú nižší výskyt astmy a astmatických symptómov napríklad u detí, ktoré konzumujú viac plnotučných mliečnych výrobkov a masla (Wijga 2003). Bez mlieka a masla sa dá normálne žiť.

Akokoľvek výber nízkotučných mliečnych produktov môže mať priaznivý vplyv na ľudské zdravie, a niektoré štúdie tento priaznivý vplyv iste potvrdzujú. Rovnako je ale nutné upozorniť na to, že ako maslo, tak i mlieko a mliečne výrobky, najmä zakysané, môžu byť plnohodnotnou súčasťou dobre zostavenej stravy.

Riziko rakoviny

Bohužiaľ, dnes už nemôžeme zatvárať oči pred hromadiacimi sa štúdiami o súvislosti nadmernej spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a niektorých druhov rakoviny. Podľa doterajších zistení, mlieko zvyšuje riziko rakoviny prostaty, vaječníkov a premenopauzálnej formy rakoviny prsníka.

Nechceme vás strašiť: rizikové boli vždy nadmerné množstvá kravského mlieka (u dospelého to predstavuje denne viac ako pol litra mlieka alebo ekvivalent mliečnych výrobkov a roky trvajúca takáto nadmerná konzumácia). Naopak, zdá sa, že mlieko znižuje riziko rakoviny hrubého čreva, i keď v tomto zmysle sa zdajú byť ešte úspešnejšie výživové doplnky s obsahom vápnika. V hrubom čreve vápnik pravdepodobne znemožňuje karcinogénne pôsobiacim sekundárnym žlčovým kyselinám ich škodlivé pôsobenie na črevnú sliznicu.

IGF-1 je hormón, ktorý sa v mlieku prirodzene nachádza a jeho úlohou je podporiť rast mladého organizmu (rozumej teliatka). IGF-1 sa v organizme stará o podporu rastu a delenia buniek, bohužiaľ môže podporiť aj rast tých rakovinových. Čím je ho teda v mlieku viac, tým horšie. Muži s vysokou hladinou IGF-1 v krvi (ktorá korelovala aj s vysokou spotrebou mlieka) majú asi 4-krát vyššie riziko rakoviny prostaty oproti tým s nižšou hladinou.

Nadmerný príjem živočíšnych tukov zvyšuje riziko rakoviny prsníka. Množstvo tuku v strave má významný vplyv na hormonálnu aktivitu organizmu a je známe, že vysokotuková dieta zvyšuje hladinu estrogénov v krvi, ktoré sa podieľajú na vzniku viacerých druhov rakoviny vrátane rakoviny prsníka. V prípade rakoviny prsníka sa síce za dôležitejší rizikový faktor považuje červené mäso, mlieko sa však môže na jej vzniku podieľať jednak samotnou existenciou živočíšneho tuku, jednak rastovým faktorom IGF-1.

Za najcitlivejšie životné obdobie ženy, kedy organizmus je najvnímavejší na karcinogény, sa považuje puberta a prvá gravidita. Nadmerná spotreba mliečnych výrobkov (najmä tých s vysokým obsahom laktózy, ako sú napr. cottage syr, zmrzlina, jogurty, odtučnené mlieko, kondenzované mlieko) pravdepodobne spôsobuje prekročenie možností organizmu (enzymatickej kapacity) na spracovanie galaktózy.

Uvedené príčiny sa pri jednotlivých druhoch rakoviny môžu kombinovať a zatiaľ sa presné súvislosti nepoznajú.

Tabuľka: Alternatívne zdroje vápnika podľa Igora Bukovského

Zdroj vápnika
Čínska kapusta
Kel
Vňate
Tofu
Mandle
Špenát
Brokolica