Nosi Ježko Jablká na Chrbte: Mýtus a Realita
Jež (Erinaceus europaeus), často nesprávne nazývaný ježko, patrí medzi najznámejších nočných obyvateľov našich záhrad. Je obľúbený pre svoj pichľavý vzhľad a užitočnosť - živí sa najmä škodcami, ktoré by inak ničili úrodu. Jež dosahuje dĺžku tela 20-30 cm a váhu 600-1200 g. Najvýraznejším znakom sú pichliače - premenené chlpy, ktoré mu slúžia na obranu. Keď sa cíti ohrozený, zvinie sa do klbka a odhalí iba ostré pichliače. Farba srsti je hnedosivá, bruško má svetlejšie. Pre človeka jež nie je nebezpečný. Neútočí, pri ohrození sa len zvinie do klbka. Riziko môže predstavovať iba prenos parazitov.
V rozprávkach a ilustráciách býva jež často zobrazovaný s jablkami alebo hruškami napichnutými na pichliačoch. V skutočnosti je to len mýtus - jež si žiadne ovocie na chrbát nenosí. Ježko sa obzvlášť v rozprávkach kreslí ako nesie na chrbte jabĺčka. Tento mýtus siaha už od doby, keď žil Plínius Edler. V diele Historia Naturalis sa zmieňuje, že ľudia videli ako ježko vyliezol na strom, zhodil jablká na zem, potom ich napichol na ostne a odniesol ich do svojho brlohu.
Napriek tvrdeniu ľudí, mohli vidieť ježka niesť jablko, ale ide potom o čisto náhodu, ak mu jablko nechtiac spadlo na ostne alebo sa stočil do klbka a napichol ovocie na ostne. Totiž potravu ježka tvorí hlavne hmyz a patrí medzi hmyzožravce. Ak ježko uvidí na hube slimáka, bude huba okamžite zožratá bez úmyslu pripnúť ju zvieraťu na chrbát. Okrem toho je to fyzicky dosť nepohodlné. Ak na ježkovi chrbte stále vidíte niečo ako list alebo bobuľu, objekt je tam čírou náhodou. Ježko je hmyzožravec.
Obrana a predátori
Podľa legendy líška vie, že má jež chutné mäso a preto sa ho snaží uloviť, lenže, keď ho chytí, bránia jej jeho ostne, aby ho mohla zožrať. Chytrá líška si vie pomôcť. Odkotúľa ježa do vody a keď jež začne plávať a musí sa rozvinúť, zoberie ho líška za brucho a začne ho žrať zo spodku. Takto vyžratá ježia koža sa nájde často v lese. Ak nemá líška blízko vodu, prinúti ježa k rozvinutiu, že ho prevalí na chrbát, zdvihne svoju nohu a obstrieka ho svojim močom.
Historické Povery a Vnímanie Ježa
Jež to nikdy na svete nemal ľahké. Nebol známy jeho spôsob života a ľudia sa jeho podivných zvukov, ktoré vydával báli. Zvaľovalo sa naňho všetko. Stredoveká Británia mala mnoho zaujímavých presvedčení o ježovi. Briti verili, že jež kradne mlieko z vemien kráv ak sa pásli niekde v noci na lúke. To viedlo parlament, že ponúkal odmenu 3 pence v roku 1566 za každého uloveného alebo zabitého ježa. Postupom času sa stalo všeobecne známe, že jež kradne vajcia. Jež pri stretnutí s hadom sa automaticky skrúti do klbka a chráni sa svojimi ostňami.
V rímskych dobách Rimania verili, že ak sa zobudil jež zo zimného spánku 2. februára znamenalo, že zima bude o šesť týždňov dlhšia. Jež bol v minulosti ako zdroj potravy u starých Egypťanov, rovnako aj u stredovekých Európanov. Najbežnejší spôsob ako pripraviť ježa bolo, že ho celého treba obaliť v hline a dať piecť. Po upečení sa odstránila hlina a ostne. Verilo sa, že mäso ježa pomáha liečiť lepru, koliku, horúčku, zrak, žalúdočné ťažkosti.
Jež (ježko) je nenahraditeľným pomocníkom každej prírodnej záhrady. Likviduje škodcov, oživuje prostredie a svojím vzhľadom si získava sympatie.
Šokujúce Stretnutia so Zvieratami na Slovensku a v Tatrách!
tags: #nosi #ježko #jablká #na #chrbte #mýtus
