Kedy dať deti spať na obed? Dôležitosť poobedného spánku pre deti

Dostať dieťa do postele večer je často umenie. Nie všetky deti zaspia ľahko, mnohé kladú odpor, a to platí aj pri obedňajšom spánku. Rodičia si často kladú otázku, či má poobedný spánok zmysel a či ho dieťa vôbec potrebuje.

Potreba či mýtus?

Pokiaľ má dieťa batoľací vek, teda je v rozmedzí roka až troch, spánok v polovici dňa a jeho aktivít potrebuje. Dieťa v tomto veku by malo denne spať 13 hodín, z toho 11 v noci - teda dve hodiny spánku ostávajú na oddych cez deň. Každé dieťa je individuálne, sú deti, ktoré s obedňajším spánkom skončia v dvoch rokoch a sú aj takí, ktorí si radi schrupnú aj počas prvého ročníka školy.

Argumenty rodičov nespavcov

Bežne sa ako argument poobedňajšieho spánku pre deti tohto veku uvádza pomoc ich rastu a vývoju, ale častokrát pred rodičmi detí, hlavne nespavcov, neobstál. Nevideli žiadny dôvod na to, aby deti cez obed spali. Navyše, mnohokrát, ak sú už v rodine súrodenci, to narúšalo chod rodiny a aktivít, a bolo (a je) veľmi náročné skoordinovať niekoľko spacích režimov podľa veku súrodencov tak, aby sa trebárs rodina dostala von na prechádzku, na ihrisko alebo niekde na celodenný výlet cez víkend. Okrem toho, mnohí rodičia majú predstavu, že ak nebude spať ich dieťa cez obed, zaspí večer rýchlejšie. Je to omyl. Vyčerpané dieťa po celodenných aktivitách bez odpočinku zaspáva oveľa dlhšie, nepokojnejšie a ani ťažko vybojovaný spánok nie je pokojný. Deficit oddychu cez obed sa kumuluje a na dieťati je poznať aj ďalší deň.

Spáči sú šikovnejší

Potrebu spánku a jedinečnosť dieťaťa by sme mali rešpektovať, vždy však platí, že minimálne do dvoch rokov dieťaťa by sme mali o ten obedňajší spánok zabojovať. Prečo? Podľa posledných výskumov neurologičky Rebeccy Spencer z Univerzity v Masachusset majú deti, ktoré spávajú cez obed aj vo veku 4-5 rokov navrch nad vrstovníkmi, ktorí spať nechcú alebo ich rodičia spať nedávajú. Podľa jej výskumu majú deti, ktoré spia cez obed, lepšie posilnenú pamäť a ľahšie si zapamätajú nové informácie, čo im uľahčuje učenie. Deti, ktoré nespávali cez obed, nedokázali tento deficit dohnať počas nočného spánku. Navyše, nespavci sú oproti kolegom oddýchnutým cez obed oveľa viac hyperaktívnejší, úzkostnejší a majú vyšší sklon k depresii.

Poobedňajší spánok ako povinná výbava predškoláka

Vedci z Colorada dokonca zistili, že deti - batoľatá bez obedňajšieho spánku boli viac podráždené, mali menej radosti zo života, znížil sa ich záujem o svet okolo a ťažšie riešili problémy, ktoré ich stretli. Deti vyrastajúce bez obedňajšieho spánku majú ako škôlkari rozdielne vyjadrovanie pocitov a dlhý čas „nespavého obdobia“ cez obed im privodí celoživotné problémy s náladovosťou. Jednoducho: poobedňajší spánok patrí k povinnej výbave dieťaťa predškolského veku od batoľaťa rovnako ako jedlo, pitie, hygiena a hry. Prináša viac výhod, ako je fakt, že nebudem vysedávať pri jeho posteli a vyprosovať ho. Námaha a určitá rodičovská prísnosť (a dôslednosť) v tomto smere stojí za to: jedna až dve hodiny spánku cez obed nám prinesú regeneráciu celého organizmu, detský organizmus sa zbaví únavy a načerpá energiu, zlepší sa imunita, dieťa lepšie zvláda stresové situácie.

Je to viac o rodičovi ako o dieťati

Stačí len jedno: vydržať so spánkom cez obed čo najdlhšie. Po piatom roku potreba spánku cez deň prudko klesá - určite to však stojí za to. Otázka znie teda inak: nie či dieťa potrebuje spánok, ale či ja ako rodič viem správne nastaviť spánkový režim, či som dôsledný aj v tejto oblasti výchovy.

Spánková regresia u detí okolo 2 rokov

Spánková regresia je obdobie, keď sa dobrý spáč zrazu začne často budiť alebo odmieta spánok úplne. S malým bábätkom najprv bojujete proti štvormesačnej spánkovej regresii. Neskôr môže prísť 8, 9 a 10-mesačná a ďalšia, keď oslavujete s vaším drobcom jeden rôčik. V 18-tich mesiacoch vie tiež potrápiť pokojný spánok, a akoby toho nebolo málo, posledná spánková regresia sa objavuje v dvoch rokoch. Vaše bábätko rastie a postupne mu stačí menej spánku.

Každé dieťa je iné, no mnoho dvojročných potrebuje za 24 hodín v priemere cca 12 hodín spánku, ktorý sa teraz väčšinou deje v noci. Váš drobec v tomto veku možno vzdoruje, keď má ísť do postele, zaspí neskoro alebo vstane príliš zavčasu.

Počas letných mesiacov môže ovplyvniť jeho vnútorné hodiny neskoršie stmievanie sa. Jednoducho nevie zaspinkať, lebo je v jeho detskej izbe príliš veľa svetla. Zatemňovacie závesy a totálna tma na zaspatie robí divy.

Separačná úzkosť vrcholí okolo 18-tich mesiacov. Môže sa objaviť a zase zmiznúť, až do obdobia 5-6 rokov. V dvoch rokoch separačná úzkosť pramení zo skutočného strachu. Vaše dvojročné dieťatko sa bojí toho, že ostane samotné alebo s ľuďmi, ktorých nepozná. Táto úzkosť sa môže objaviť aj preto, že si jednoducho nechce nechať ujsť zábavu. Vie, že keď odídete, nezmiznete, a že nie ste ďaleko. Ale myslí si, že si užívate zábavu bez neho. A samozrejme nechce, aby ste ho vynechali!

Ak sa táto separačná úzkosť objaví akonáhle prejdete cez dvere jeho detskej izby pred spaním (počas dňa alebo noci), môže to narušiť jeho spánok. Nakoniec musíte zostať pri vašom dvojročnom drobcovi v čase šlofíkov alebo večerného spánku až kým nezaspí. Samozrejme je dôležité dieťatko ubezpečiť, že je všetko v poriadku, že všetci ideme spinkať, že ste nablízku ak vás potrebuje.

Okolo dvoch rokov niektoré batoľatá začnú náhle odmietať poobedňajší šlofík. Môže sa stať, že uložíte vášho veľkáča do postieľky a celú hodinu sa zabáva, hrá sa, spieva si, rozpráva alebo kričí. Podobne ako pri separačnej úzkosti, náhle odmietanie šlofíkov sa deje preto, lebo váš drobec nechce nič zmeškať. Čoraz viac si začína uvedomovať čo chce. Takže ak si nechce ľahnúť, aby si oddýchlo, začne vám to dávať patrične najavo. Odmietanie poobedňajšieho spánku môžeme vnímať ako regresiu, pretože veľa detičiek sa nechce vzdať šlofíka až do 3-4 rokov. Najlepším riešením je pokračovať v zaužívanom režime a šlofík ešte nerušiť. Veľmi malé percento detí v tomto veku prestane úplne cez deň spať.

Sťahovanie sa do veľkáčskej postele: hoci viac detí prechádza touto zmenou okolo troch rokov, niektorí rodičia urobia tento veľký krok v dvoch rokoch. Pre vášho drobca môže byť ťažšie spinkať počas noci a cez deň nerušene, pretože nová posteľ je pre neho neznáma. Dokonca sa môže stať, že začne využívať výhody postele a slobodu, ktorú mu ponúka. A to aj napriek tomu, že mu budete opakovať stále dookola, aby v nej ostal. Keď sa rozhodnete pre zmenu detskej postieľky dbajte na to, aby bola detská izba zariadená dôkladne a hlavne bezpečne. U väčšiny detí je ale na tento krok príliš skoro. Ak nie hneď, tak postupne začnú pri zaspávaní alebo v noci nekontrolovateľne vyliezať z postele. To má za následok podporu odmietania spánkov, veľmi dlhé zaspávanie.

Niekedy je tento krok nevyhnutný, lebo dieťa, aj napriek tomu, že je v spacom vaku, z postieľky vylieza a je to otázka bezpečnosti.

Učenie na nočník - veľa rodičov začína učiť svoje detičky na nočník okolo dvoch rokov. Ak je váš drobec práve uprostred tohto výcviku, môžete ho nájsť ako sa budí zo spánku a potrebuje použiť nočník. Dokonca aj tí, ktorí ešte nezačali nočníkový tréning, si začínajú čoraz viac uvedomovať svoje telesné funkcie. Pre batoľatá v tomto veku nie je neobvyklé, že sa zobudia skoro ráno kvôli plnému močovému mechúru alebo že sa musia vycikať. Od dvoch rokov si väčšina detí oveľa viac uvedomuje nepríjemný pocit, ktorý spôsobuje mokrá alebo plná plienka.

Nový súrodenec - okolo dvoch rokov možno pripravujete vášho drobca aj na nový prírastok do rodiny - bračeka alebo sestričku. Pre batoľatá je to obrovská zmena, ktorá im môže spôsobiť úzkosť. S ďalším členom rodiny príde zrejme aj nový režim - pravdepodobne sa úzkosti nevyhnete ani vy, čo znamená, že si nikto z vás neužije veľa spánku.

Možno začína mať v noci strach - v tomto veku začína mať váš drobec aj väčšiu predstavivosť. Vďaka nej môže ísť o zábavu, ale aj problém, a to najmä v noci. Veľa detí v tomto veku sa začína v noci báť. Spúšťačom je tma a všetko s tým súvisiace - strašidelné tiene, príšery ukryté pod posteľou… Deti si oveľa viac uvedomujú svet a veci, ktoré im môžu ublížiť. Tento nový strach môže viesť k nočným morám, niekedy dokonca k nočným hrôzam.

Dávajte pozor na to, čo cez deň hovoríte dieťatku. Častokrát veci nedomyslíme. Niekedy malé drobnosti na ktoré deti upozorňujeme môžu prerásť do strachu pri zaspávaní a spánku. Nestrašte deti tmou v štýle, „Tam nechoď, je tam tma“.

Tak ako pri každej regresii, najlepšie urobíte, keď budete dôslední a budete si neustále pripomínať, že nič netrvá večne. Nedovoľte, aby si váš drobec vytvoril zlé návyky, zatiaľ čo sa budete chcieť dostať cez dvojročnú spánkovú regresiu.

Dvojročná regresia sa môže objaviť v dvoch rokoch, alebo aj niekoľko mesiacov potom. Ak máte veľmi dobre spinkajúce dieťa a zrazu sa u vás objavia príznaky regresie, nezúfajte, citlivo to zvládnete.

Nezaspatie na denný spánok je typickým prejavom regresie. Základom je tento spánok ponúkať stále a naďalej. Ak aj vaše dieťa nezaspí, doprajte mu každý deň kľudovú aktivitu v prítmí. Dajte pozor na to, aby sa nestávalo to, že vám dieťatko zaspí o 15-16 hodine na hodinu a pod. to by totiž okrem iného spôsobilo večierku po 22 hodine a dostalo by vás to do začarovaného kruhu posunutého režimu.

Toto je obdobie, kedy sa vaše dieťatko môže tváriť, že už postieľku nechce. Môže z nej vyliezať. Spací vak je jednou s veľkých pomôcok, ktorá pomáha deťom v postieľke zostať. Veľmi odporúčam, aby ste vyčkali a postieľku naďalej ponúkali a nerušili.

Ak máte na ceste ďalšie bábätko. Kúpte radšej druhú postieľku. Má to dve príčiny. Prvou je komplikácia s preložením staršieho dieťatka do postele príliš skoro. Podporte spánok dieťatka v postieľke, ak aj plače a bojkotuje ju, vyberte ho, pohrajte sa a vráťte sa tam opäť spinkať. Ak je to potrebné, zostaňte jeden dva večery pri dieťatku, aby zaspalo.

Základom je, nepýtať sa dieťatka, či chce ísť spať, ale OZNAMOVAŤ TO. To platí aj pri mnohých ďalších úkonoch cez deň.

Úzkosť a separačná úzkosť v tomto veku sú prirodzené. Deti si omnoho viac uvedomujú svoj strach, to, že im niekto môže ublížiť alebo že niečo je nebezpečné. Samozrejme, to sa prejaví pri zaspávaní. Ak si vaše dieťa zrazu začne vyžadovať vašu prítomnosť pri zaspávaní, je v poriadku mu ju poskytnúť.

Z dôvodu úzkosti alebo separačnej úzkosti je možné, že sa vaše dieťatko môže nejaký čas v noci častejšie budiť. Súčasťou budenia môže byť dlhé nočné bdenie, prípadne dlhé nočné bdenia. Pokiaľ má vaše dieťatko dostatok jedla cez deň a doma nemáte v noci 35 stupňov, tak vodu ani mlieko každú hodinu nepotrebuje. Myslite na to, čo je potreba a čo je chcenie.

Skráťte denný spánok, častokrát v tomto veku majú deti príliš dlhý denný spánok, to narušuje homeostázu a teda homeostatický tlak - spánkový dlh. Je potrebné sa ubezpečiť, že zhoršený spánok dieťaťa nie je zapríčinený nevhodným režimom. V 2 rokoch deti potrebujú 1-1,5 hodiny denného spánku. Výnimočne aj 2 hodiny denného spánku, ak tento dlhý obedný spánok nespôsobuje dlhé nočné bdenie, neskorú večierku, protesty pri zaspávaní alebo časté nočné budenia.

Smerom k 3 rokom odporúčam 1,5 hodiny spánku a okolo 3 rokov 30-45-60 min spánku cez deň. Niektoré trojročné začnú obedný spánok odmietať a v tomto veku je to v poriadku.

Ako zistíte, či dieťa spí dostatočne a či je pripravené vzdať sa poobedného spánku?

Dieťa potrebuje spať toľko, aby nebolo behom dňa unavené a zostalo aktívne po celý deň. Sledujte ho počas dňa. Ak je v dobrom rozpoložení celý deň (čo samozrejme neznamená, že nemôže mať svoje nálady) a má dosť energie až do neskorých poobedných hodín, ak bez popoludňajšieho spánku dokáže dobre spať celú noc a ráno sa budí spontánne, už je pravdepodobne pripravené nespať poobede, nebude mu poobedný spánok chýbať, ak ho vynechá.

Kedy ešte potrebuje spať po obede

Naopak dieťa, ktoré kladie minimálny odpor proti poobednému spánku, zaspí ľahko (napríklad ho uspí aj jazda v aute) a spí aj viac ako hodinu, zrejme ešte pripravené nebude. Ako vnímavý rodič na ňom vidím, že je počas dňa nervózne, podráždené, zvlášť vo večerných hodinách, ak vynechalo poobede svoju hodinku spánku. Takéto dieťa poobedný spánok potrebuje. Niekedy na deťoch vidno, že sú po obede unavené, lebo si trú očká a zívajú, iné však dávajú najavo potrebu spánku zmenou nálady, mrnkaním, prudkým záchvatom aktivity.

Pomôcka: denník

Ak si nie ste istí, či sa predsa len pokúšať ukladať dieťa po obede do postieľky, keď aj tak štrajkuje a nedarí sa mu zaspať, bude pre vás dobrou pomôckou, keď si budete v priebehu dvoch-troch týždňov zapisovať, kedy sa vaše dieťa budí, koľko hodín prespí, ako sa v priebehu dňa správa. Na základe toho sa lepšie rozhodnete, či má pre vaše dieťa význam poobedný spánok alebo nie.

Spánok nepotrebuje, ale oddych áno

Ak vaše dieťa vynechá poobedný spánok, prispôsobte tomu odchod do postele večer a dajte ho spať aspoň o hodinu skôr, najmä ak vidíte, že je v neskorých popoludňajších hodinách unavené. Namiesto poobedného spánku zaveďte rutinu poobedného oddychovania. Nechajte dieťa, aby si oddýchlo v postieľke alebo na tichom mieste aspoň pol hodinku, napríklad pri čítaní knižky alebo počúvaní jemnej hudby, čo mu pomôže zrelaxovať a dodá mu energiu. Nemalo by však pozerať televízor alebo hrať sa na tablete, pretože toto sú veci, ktoré dieťa zahlcujú a unavujú, ale k oddychu neprispievajú.

Tabuľka: Odporúčaná dĺžka spánku pre deti

tags: #kedy #dať #deti #spať #na #obed

Populárne príspevky:

• Ako identifikovať pokazené mäso?
• Zdravé lekváre
• Vypadávanie semienok zo šišiek
• Príbeh Marcelina
• Inšpirácia pre gurmánov