Obed hradený zo sociálneho fondu: Podmienky a využitie

Sociálny fond predstavuje významný nástroj sociálnej politiky podniku, ktorý umožňuje zabezpečenie rôznych plnení pre zamestnancov, predovšetkým sociálneho charakteru. Právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z.

Sociálny fond tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V záujme zachovania rovnakého postavenia zamestnanca u ktoréhokoľvek zamestnávateľa nemožno použiť sociálny fond na akýkoľvek účel, ale len na účel realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Poďme sa bližšie pozrieť na podmienky a možnosti využitia sociálneho fondu.

Tvorba sociálneho fondu

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, resp. služobný pomer a bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie.

V prípade pracovného resp. služobného pomeru nie je dôležité, či je dohodnutý na dobu určitú, neurčitú alebo či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer.

V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. 1.

Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu.

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Použitie sociálneho fondu podľa §7 zákona č. 152/1994 Z.z.

Zamestnávateľ momentálne tvorí max. tvorbu 1,5 % a chce dodatočnú tvorbu zo zisku. Vie, že dodatočná tvorba je daňovo neuznaná pre zamestnávateľa. Podľa § 4 ods. 3 zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku - tým nie je dotknutá povinnosť takéhoto zamestnávateľa tvoriť fond podľa § 2 ods. 1.

Použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom podľa §7 zákona č. 152/1994 Z.z. príspevky zo sociálneho fondu. Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.

Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Oblasti použitia príspevku zo zamestnávateľom vytvoreného sociálneho fondu upravuje § 7 zákona o sociálnom fonde.

Príspevky na stravovanie

Zabezpečenie stravovania nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce (§ 152) môže byť teda aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

V zmysle §152 ods.1 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Podľa §152 ods. 3 ZP prispieva zamestnávateľ na stravovanie v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde.

Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce.

Ak sa v kolektívnej zmluve nedohodne použitie fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovenú podmienku (viď vyššie), nemajú na tento príspevok nárok.

Oslobodenie od dane podľa §5 ods.7 sa vzťahuje len na prípady, kedy je poskytnutá určitá služba (v našom prípade masáž v rehabilitačnom centre) v takom zariadení, ktoré zamestnávateľ vlastní, alebo ho má prenajaté napr. platí nájomné za určité dni, ktoré sú vyhradené len pre jeho zamestnancov. Všetky ostatné plnenia sú zdaniteľné a podliehajú odvodom, tzn.

Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%.

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. Podľa uvedeného zákona je od dani z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov. (nepeňažné plnenie) Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce.

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov.

Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený.

Z hľadiska zamestnancov nie je výška príspevku na stravovanie limitovaná. Ak zamestnávateľ poskytne prís­pevok vo výške stravy, t. j.

Povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, nie je možné uhradiť zo sociálneho fondu.

Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti.

Ak zamestnávateľ poskytne plnenie zo sociálneho fondu, ktoré nie je podľa § 3 ods. 2 alebo § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane z príjmov, resp. podľa § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov oslobodené od zdanenia, uvedené ustanovenia nie sú týmto dotknuté. Ak však zamestnávateľ poskytne príspevok zo sociálneho fondu, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane, potom sa postupuje podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov a tento príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu sa zdaní obdobne ako ostatný príjem zo závislej činnosti, t. j. preddavkovo v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.

Zamestnávateľ je povinný vybrať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.

Zamestnávateľ zúčtoval zamestnancovi zdaniteľný nepeňažný príjem 150 €. V danom mesiaci mal zamestnanec príjem zo zárobkovej činnosti 680 €.

Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi je v súlade s § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Ak zamestnávateľ uhradí faktúru napr.

Pre uplatnenie nároku na odpočítanie nie je podstatné, z akého zdroja sa bude vykonávať úhrada za prijaté tovary a služby, pre odpočítanie dane je podstatné, aby boli splnené zákonom ustanovené podmienky.

Sociálna výpomoc

Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom fonde poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca.

Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.

Ak zamestnávateľ poskytne zo zdrojov sociálneho fondu bývalým zamestnancom, dôchodcom, zdaniteľný nepeňažný príjem, napr. vianočné darčeky alebo posedenie s občerstvením, kvety, bonboniéry, nákupné poukážky alebo rekreačný poukaz a nezrazí, resp. nevyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti z týchto nepeňažných príjmov, použije § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Zamestnávateľ čaká na najbližší zdaniteľný peňažný príjem takéhoto zamestnanca (dôchodcu) a až potom preddavok na daň z príjmu zamestnancovi zrazí a odvedie. Ak takýto peňažný príjem nebude zamestnanec mať, daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní, resp.

Rekreácia a šport

Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom §5 ods. 7 písm. d).

Od dane je oslobodené použite rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinných príslušníkom.

Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia ( prenajatie fitnes - centra, plavárne, atď.).

Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi je oslobodené od dane z príjmov.

Aj v prípade prenájmu cudzieho zariadenia zamestnávateľom bude u zamestnanca, resp.

Na účely oslobodenia príjmu od dane možno akceptovať napr. prenajatie rekreačného zariadenia alebo jeho časti, tenisových kurtov, telocvične alebo lyžiarskeho vleku hradené aj z prostriedkov sociálneho fondu.

Zamestnávateľ uzatvoril písomnú dohodu s vysokou školou o prenájme telocvične. Svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom umožnil zdarma využívať toto športové zariadenie. Mesačné nájomné za telocvičňu hradí zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu. U zamestnancov ide o príjem spočívajúci v možnosti bezplatne používať zamestnávateľom prenajaté zriadenie, t. j. o príjem oslobodený od dane z príjmov [§ 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov].

Na účely oslobodenia od dane nemožno uznať zamestnávateľom zakúpené rekreačné poukazy, víkendové a relaxačné pobyty z prostriedkov sociálneho fondu.

Takéto plnenie poskytnuté zamestnávateľom sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Pri príležitosti významného životného jubilea 50 rokov veku zamestnávateľ poskytol zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu pobytový zájazd vo Vysokých Tatrách. V danom prípade ide o benefit poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane, u zamestnanca zdaniteľným príjmom.

Spoločnosť chce zorganizovať 3-dňový zájazd pre zamestnancov + ich rodinných príslušníkov (autobus, ubytovanie, strava, kultúrny a športový program), pričom celý zájazd chce pokryť výlučne z prostriedkov sociálneho fondu, t. j. nie z nákladov spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z. Zamestnancom sa nezdaňujú len tie rekondičné pobyty, rehabilitačné pobyty, kondičné rehabilitácie a preventívna zdravotná starostlivosť, ktoré sú poskytnuté v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ako je napr. zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Iné obdobné plnenia (dobrovoľné) sú zdaniteľným príjmom bez ohľadu na zdroj krytia (sociálny fond alebo zisk po zdanení), t. j. zdaňujú sa preddavkom na daň, resp.

Pri poskytnutých príspevkoch zo sociálneho fondu na rekreácie ide o príjem od dane oslobodený v prípade možnosti používať rekreačné zariadenie poskytnuté zamestnávateľom [§ 5 ods. 7 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z.

V súlade s § 7 ods. 2 ZoSF platí, že bývalý zamestnanec nemá právny nárok na poskytovanie príspevkov zo sociálneho fondu od bývalého zamestnávateľa.

Použitie prostriedkov zo sociálneho fondu by malo byť adresné, t. j. malo by ísť o príspevky pre konkrétnych zamestnancov (resp. iné vymedzené osoby), ktorých hodnotu je možné vyčísliť priamo na zamestnanca (resp. iné vymedzené osoby).

Ak nie je možné zabezpečiť adresnosť peňažného alebo nepeňažného plnenia zo sociálneho fondu, potom sa neodporúča financovať tieto príspevky pre zamestnancov (resp.

Prostriedky sociálneho fondu nie je možné použiť ako náhradné plnenie na iné účely než na sociálnu oblasť zamestnanca.

Požiadavka adresnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu na zamestnanca alebo inú osobu vyplýva zo zákona o sociálnom fonde a aj z ustanovenia § 5 zákona o dani z príjmov (príjem zo závislej činnosti zamestnanca).

Zamestnávateľ poskytol zo sociálneho fondu príspevky na opravu a udržiavanie vlastného rekreačného zariadenia, v tomto prípade je poskytnutie a použitie sociálneho fondu v rozpore so zásadami sociálneho fondu.

Zamestnávateľ tieto príspevky (vyčíslené v alikvotných sumách) adresne zdaní spolu s ostatnými príjmami zamestnancov, u zamestnávateľa nie sú poskytnuté v súlade so zákonom o sociálnom fonde.

Na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR nemožno u ktoréhokoľvek zamestnávateľa použiť sociálny fond na akýkoľvek účel, ale len na účel realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov v záujme zachovania rovnakého postavenia zamestnancov u zamestnávateľov.

kúpu športového dresu, resp. kopačiek konkrétnemu zamestnancovi - napr. členovi firemného družstva futbalistov, avšak iba pre vlastnú potrebu.

Tabuľka: Príklady použitia sociálneho fondu a ich daňové dôsledky

Použitie sociálneho fondu Daňový dopad
Príspevok na stravovanie (nepeňažný) Oslobodený od dane
Príspevok na stravovanie (peňažný) Zdaniteľný príjem
Sociálna výpomoc (úmrtie, živelná pohroma, dlhodobá PN) Oslobodený od dane (do výšky 2000 €)
Rekreačný pobyt (zakúpený zamestnávateľom) Zdaniteľný príjem
Prenájom športového zariadenia (pre zamestnancov a rodinu) Oslobodený od dane
Príspevok na DDS Zdaniteľný príjem

Dúfame, že tento článok Vám poskytol užitočné informácie o použití sociálneho fondu a jeho podmienkach.

tags: #obed #hradený #zo #sociálneho #fondu #podmienky

Populárne príspevky: