Chov sladkovodných kreviet v akváriu

Akváriové krevetky a krevety sú fascinujúce živočíchy. Ak im vytvoríš vhodné prostredie, ich špecifické správanie zaručene pritiahne k akváriu každú návštevu a nielen deti z nich budú nadšené. Sú to navyše veľmi usilovné tvory, ktoré prispejú k čistote tvojho akvária.

O ich druhoch, chove či rozmnožovaní sa snažíme zhromaždiť čo najviac informácií.

Jak chovat sladkovodní krevetky - vše co potřebujete vědět o chovu krevetek

Druhy sladkovodných kreviet

Krevety ťa nadchnú, zamiluješ sa do ich rozmanitých tvarov a stoviek farieb.

Aký druh kreviet a aký počet si vybrať?

Pred kúpou akýchkoľvek živočíchov do akvária si treba zvážiť, či prostredie a kombinácia vyberaných živočíchov bude vhodná. Spísali sme preto základné informácie, ktoré treba brať do úvahy pri výbere kreviet.

Ako pripraviť vhodné akvárium pre krevety?

Pri kúpe kreviet do nového akvária treba myslieť na to, že podmienky sú v prvých týždňoch pre chov nevhodné. V takom prípade treba byť trpezlivý a nechať akvárium zabehnúť 3-4 týždne, aby sa v ňom usadili prospešné baktérie.

Chov kreviet spoločne s rybami

Okolo témy chovu kreviet spoločne s rybami sa vedú nekonečné diskusie. Nedá sa totiž jednoznačne a zaručene vymenovať druhy rýb, s ktorými sa krevety môžu chovať a s ktorými nie. Navyše každé akvárium je iné a aj živočíchy rovnakého druhu sa môžu správať inak.

Všetko dôležité o chove kreviet Neocaridina

Krevetky Neocaridina sú roztomilé zvieratá a ich správanie ich robí veľmi zaujímavými a užitočnými obyvateľmi akvária. Sú robustnejšie, odolnejšie, mierumilovné, majú rýchle tempo rastu a sú vhodné aj do spoločenských akvárií.

Druh sladkovodnej krevetky, ktorá je často chovaná v akváriách. Krevetka v dospelosti môže dosiahnuť veľkosť maximálne 4 cm. Sú to všežravce. Môžu sa dožívať 1 - 2 roky v závislosti od podmienok. Táto krevetka sa šíri aj mimo územia svojho prirodzeného výskytu hlavne vďaka akvaristom. Vyskytuje sa vo voľnej prírode aj v európe. Pôvod variet nie je úplne jednoznačne zdokumentovaný.

  • Neocaridina davidi var.
  • Neocaridina davidi var.
  • Neocaridina davidi var.
  • Neocaridina davidi var.
  • Neocaridina davidi var.
  • Neocaridina davidi var.
  • Neocaridina davidi var.
  • Neocaridina davidi var.

Preferujú čistú vodu, pH sa uvádza medzi 6.5 - 8 a teploty medzi 14 - 29 °C. Optimálna teplota sa uvádza okolo 22 °C. Prispôsobia sa širokej škále kvality vody a prežívajú úspešne v rovnakých podmienkach ako mnoho obvyklých druhov akváriových rýb. Najlepšie výsledky dáva prostredie s neutrálnym až mierne zásaditým pH vody, s nízkou úrovňou dusičnanov a dusitanov.

V južnejších oblastiach pri vonkajších horúčavách je vhodné zabezpečiť chladenie, teplota nad 29 °C je už hraničná. Niekoľko málo kusov môže byť umiesnených aj v malom stolovom akváriu 4-8 l, nádrž o obsahu 40 l a viac už umožňuje život aktívnej kolónii krevetiek.

Krevetka strávi veľkú časť dňa na rastlinách, ak sú dostupné, a schovávaním sa v poraste, špeciálne po zvliekaní. Na listoch požierajú povlak tvoriaci sa z rias a mikroorganizmov, bez toho aby poškodzovali samotnú rastlinu. Rastliny ako napr. jávsky mach (Taxiphyllum barbieri) alebo Microsorum pteropus sú vynikajúce pre krevetkové akvárium, pretože im vyhovuje rovnaké prostredie ako krevetkám a poskytujú jednak výhody rastlinného porastu pre krevety a zároveň ľudskému pozorovateľovi príjemný vizuálny kontrast, obzvlášť pri farebných varietách.

Mladé krevetky strávia väčšinu svojho ranného štádia života schovávaním sa v rastlinách a kŕmením sa riasami a mikroorganizmami.

Krevetky všetkých variet reagujú sfarbením na okolie. Ak sú umiestnené v nádrži so svetlo sfarbeným substrátom, bývajú bledšie, niekedy až priesvitné. Na tmavšom substráte sa plne vyfarbujú. Intenzita sfarbenie môže byť ďalej ovplyvnená potravou, pH vody a teplotou.

Jedná sa o neagresívne krevetky. Sú aktívne v priebehu celého dňa, môžu byť videné pasúc sa na rastlinách, dne, dekoráciách, internom filtry. Krevetky vedia plávať, aj keď väčšinou sa presúvajú za potravou chôdzou. Krevetky periodicky zvliekajú svoj exoskeleton, ktorý ostáva ponechaný ako prázdny biely duch v rastlinách alebo plávajúci po nádrži.

Samičky, ktoré nosia vajíčka, sa zvyknú zdržovať ukruté na tmavších miestach. Ak sa cítia ohrozované predátormi, môžu sa zbaviť vajíčok. Potrebujú prostredie s úkrytmi, ktoré poskytujú napr. kúsky dreva alebo jávsky mach, kde sa môžu úspešne ukrývať a neskôr aj mláďatá.

Kŕmenie

Neocaridina davidi je primárne požierač rias. Bude konzumovať akúkoľvek potravu určenú pre akvárium, avšak niektoré jedince preferujú komprimované tablety z rias (prípadne vločky). V malej miere ako doplnok sa môže podávať aj blanšírovaná zelenina, napr. zuketa, mrkva, hrášok, špenát alebo žihľava. Nezjedené zvyšky sa veľmi rýchlo rozkladajú a môžu spôsobovať problémy s kvalitou vody.

Ak je používané komerčné krmivo pre ryby, neodporúča sa používať výrobky s obsahom medi, aj keď mnoho chovateľov sa domnieva, že iba čistá/elementárna meď je nebezpečná a sulfáty medi v malom množstve sú tolerovateľné.

Medzi chovateľmi kreviet je zaužívané pridávať do akvária v malom množstve suché dubové lístie a/alebo jelšové šištice. Tieto majú dvojaký efekt, jednak uvoľňovaním tanínu a humínových kyselín priaznivo upravujú kvalitu vody a krevetky sa nich s obľubou "pasú".

Rozlíšenie pohlavia

Samec je menší a menej vyfarbený ako samička. Samcova chvostová časť je štíhlejšia, keďže nie je využívaná na nosenie vajíčok, ako je tomu u samice. Samica je väčšia a býva výraznejšie vyfarbená. Na vrchnej strane tela samice, v oblasti "ramien", je možné vidieť u priesvitnejších jedincov v ováriách vyvíjajúce sa vajíčka. Farba tohto útvaru závisí od variety, môže byť napr. žltkastá alebo zelenkastá. Tvar ovárií je viditeľný v takom prípade z oboch strán tela krevety v typickom tvare, pre ktorý sa často nazýva ako "sedlo".

Rozmnožovanie

Chov je jednoduchý. Zjednodušene sa dá povedať, že stačí dať do jedného akvária dospelú samicu a samca. Vyvíjajúce sa vajíčka môžu byť pozorované v tele samice vo forme zelenkastého alebo žltkastého "sedla" v chrbtovej časti.

Keď je pripravená zniesť vajíčka, čo sa deje po zvliekaní, vypustí do vody feromóny, aby signalizovala samcom svoju dostupnosť. Samec následkom toho býva veľmi rozrušený, pláva veľmi aktívne hľadajúc zdroj feromónov. Po krátkom párení, keď samec prenesie spermie do tela samice, samica kladie vajíčka a pripevní ich k svojim plávajúcim končatinám. Vajíčka nie sú oplodnené vnútri tela samice; sú oplodnené počas putovania z ovárií von z tela. Z toho je jasne rozpoznateľné, že každá samica nesúca vajíčka sa párila.

Zdá sa byť pomerne časté, že mladá samička nesúca svoju prvú násadu vajíčok stratí niektoré alebo aj všetky, pravdepodobne pre svoju neskúsenosť alebo nedostatočnú veľkosť. Obvyklých je 20 až 30 vajíčok. Vajíčka sú žlté alebo zelené, v závislosti od sfarbenia "sedla". Sfarbujú sa postupne počas vývoja čoraz tmavšie. Keď sa blíži konečné štádium vývoja, sú viditeľné drobné tmavé bodky - oči vyvíjajúcich sa krevetiek. Dlžka fázy vajíčka záleží od teploty vody. Pri teplote vody 22°C uvádzajú chovatelia nosenie vajíčok 30-31 dní.

Vyliahnuté krevetky maju okolo 1 mm a sú to drobné kópie dospelých jedincov. Nemajú planktonické larválne štádium. Prvé dni života trávia schované v poraste, kde sú takmer nespozorovateľné, a kŕmia sa na biofilme na rastlinách. Mladé krevetky rastú pomerne rýchlo, mesiac od vyliahnutia majú okolo 1cm, po dvoch mesiacoch cca 1,5cm.

Spoločenské akvárium

V prirodzenom prostredí slúžia krevetky primárne ako potrava, korisť pre predátorov. Keď sú držané v spoločenskom akváriu, sú veľmi často napádané rybami ako potenciálna potrava. Aj ryby, ktoré sú primalé, aby ich vedeli skutočne skonzumovať, môžu stresovať krevetky až k smrti, niekedy sa snažia odhryznúť im končatiny. Ideálne podmienky pre krevetky poskytuje izolované akvárium bez rýb.

Je možné držať dospelé krevetky v spoločnosti menších neagresívnych rýb. (napr. Väčšina cichlíd, včetne obľúbených skalárov, bude obťažovať a bez námahy skonzumuje aj dospelých jedincov. Napriek tomu môže kolónia krevetiek prežívať aj v nádrži s väčšími rybami, ktoré ich budú loviť, ak akvárium poskytne dostatok prirodzených úkrytov.

Krevetky sa stali populárnymi medzi akvaristami v Severnej Amerike, Európe, Ázii i Austrálii. Dajú sa zakúpiť v rôznych farebných varietách a pod rôznymi komerčnými názvami v online obchodoch, chovproduktoch a od lokálnych chovateľov.

Choroby sladkovodných krevetiek

Sladkovodné krevetky sú jedinečné a citlivé tvory, ktoré si vyžadujú kvalitné prostredie pre správny vývoj a zdravý život. V tomto článku sa zameriame na najčastejšie zdravotné problémy a choroby, ktoré môžu ohroziť ich populáciu v akváriu. Rozoberieme príznaky, možné príčiny týchto problémov, efektívne metódy liečby a spôsoby prevencie.

Choroby spôsobené parazitmi

Parazity môžu spôsobiť rôzne problémy, od podráždenia až po smrť. Medzi najčastejšie parazitárne ochorenia krevetiek patria:

  • Scutariella japonica je parazit, ktorý sa do akvária dostáva najčastejšie prostredníctvom rastlín alebo nových krevetiek. Jeho prítomnosť spozoruješ na základe malých bielych výrastkov na tykadlách a hlavách krevetiek. Krevetky sa zvyknú trieť o predmety v akváriu. Tohto parazita sa môžeš zbaviť pomocou soľných kúpeľov (napr. 1 polievková lyžica sladkovodnej akváriovej soli na 1 liter vody) po dobu 30 sekúnd až 1 minúty. Nikdy soľ nepridávaj do celého akvária a pri citlivých druhoch krevetiek (ako sú krevety rodu Caridina) kúpeľ neodporúčame. Bezpečnejšou liečbou je však pridanie prípravku proti ploštenkám. Pri aplikovaní treba byť aj tak veľmi opatrný. Môžeme použiť len ¼ z odporúčaného dávkovania od výrobcu. Tento prípravok môže spôsobiť, že krevetky prídu o svoje vajíčka a taktiež môže byť nebezpečný pre akváriové slimáky.
  • Vorticella je jednobunkový parazit, ktorý sa často vyskytuje v akváriách s krevetkami. Jeho prítomnosť sa prejavuje bielymi vláknitými výrastkami na tele kreviet, najčastejšie na hlave, bruchu a žiabrach. Tieto výrastky vyzerajú podobne ako pleseň, ale ide o kolónie pohyblivých organizmov. Vorticella môže spôsobiť zníženú aktivitu kreviet, problémy s dýchaním, a krevetky sa môžu častejšie trieť o predmety v akváriu. Liečba spočíva vo zvýšení kvality vody a v kúpeľoch v mierne slanom roztoku alebo pridanie už spomínaného prípravku proti ploštenkám.
  • Ellobiopsidae: Ide o parazitické prvoky alebo organizmy podobné hubám, ktoré sa zvyčajne prichytia na bruško alebo plávacie nožičky. Často dá pomýliť s vajíčkami krevetiek. Tie sú však väčšie a okrúhlejšie. Výrastky Ellobiopsidae majú podlhovastý, často rúrkovitý tvar a môžu vyzerať ako zelené alebo žltkasté výrastky. Najčastejšie sa vyskytujú na povrchu tela, kde čerpajú živiny priamo od hostiteľa. Okrem toho môžu oslabiť hostiteľa aj tým, že mu znižujú schopnosť získavať potravu alebo sa pohybovať. Ellobiopsidae sa často rozširujú na oslabených alebo stresovaných krevetách. Dôležité je zlepšiť kvalitu vody, výživu a odstrániť stresujúce faktory (napr. prerybnenie). Tento parazit je prenášaný prostredníctvom infikovaných kreviet a dekorácií. V prípade, že máš takúto krevetu v akváriu, oddeľ ju od zvyšku. Celkom účinne na tieto prvoky zaberajú humíny a taníny z lístia, resp. konkrétne niektorá z látok listov Mandľovníka morského. Z vlastnej praxe a skúsenosti som sa Ellobiopsidae zbavil u importovaných kreviet. Je to na dlhšie, no do cca 30 l akvária je potrebné pri každej výmene dať 3 veľké listy mandľovníka, prípadne i našich listov z prírody. Voda bude silne jantárová, krevetkám to však nevadí. V podstate je potrebné mať lístie v akváriu dovtedy, kým už prvoky nepozorujeme.
  • Holtodrilus truncatus je parazitický červ, ktorý môže infikovať krevety, a to buď na ich povrchu, alebo vo vnútri tela. Do akvária sa parazit často dostáva cez kontaminované rastliny, nové krevety, slimáky alebo dekorácie. To, že je krevetka napadnutá týmto parazitom, zistíš na základe viditeľných červov na jej tele. Krevetka môže byť oslabená, vykazovať neaktívne správanie alebo môže mať problémy s pohybom. Môže sa objaviť zmena farby tela alebo poškodenie vonkajších častí. Tento parazit môže vážne oslabiť hostiteľa a znižovať jeho schopnosť prežiť. Žiaľ, neexistuje žiaden komerčný prípravok na liečbu tohto ochorenia. Krevetke však môžu pomôcť už spomínané soľné kúpele a bezpečnostné opatrenia pri rozširovaní osádky.
  • Porcelánová choroba kreviet (porcelain disease) je spôsobená jednobunkovým parazitom Thelohania contajani (z rodu Microsporidia) a zvyčajne sa prejavuje až v pokročilých štádiách infekcie. Charakteristickým príznakom je zmena v vzhľade brušného svalu, ktorý je u zdravých kreviet priesvitný, ale pri infikovaných jedincoch sa stáva bielym a nepriehľadným. Ako sa infekcia šíri, parazit môže postihnúť aj žiabre, kostrové svaly, srdce a črevné svaly. Najprv sa infikované krevety stávajú menej aktívne a strácajú farbu. Následne sa môžu zmeniť na mliečne biele, pričom blednutie začína od hlavy. Svaly sa stávajú nehybnými a krevetky nie sú schopné sa pohybovať. V pokročilých štádiách infekcie krevetky uhynú. Toto ochorenie sa šíri najmä medzi krevetkami po pridaní nových infikovaných jedincov do nádrže. Preto je dôležité praktizovať karanténu nových kreviet pred ich pridaním do akvária. Krevety, ktoré vykazujú tieto príznaky, by mali byť okamžite odstránené, aby sa predišlo šíreniu ochorenia v nádrži. Okrem toho, pH vody môže mať vplyv na šírenie infekcie, takže je dôležité udržiavať stabilné a vhodné podmienky pre všetky organizmy v akváriu.
  • Choroba mliečnych kreviet (Milk shrimp disease alebo Cotton shrimp disease) je podobná porcelánovej chorobe kreviet, avšak postihuje celé telo kreviet, nie len lokálne ako v prípade porcelánovej choroby. Toto ochorenie je spôsobené parazitom Myxosporea, ktorý napáda a poškodzuje vnútorné orgány kreviet, doslova ich "požiera" zvnútra. Infikované krevety vykazujú príznaky ako blednutie a stratu aktivity, pričom postupne dochádza k zhoršeniu ich stavu. Choroba často vedie k smrti kreviet v krátkom čase. Bohužiaľ, neexistuje žiadna overená liečba na túto chorobu, a preto je dôležité infikované krevety čo najskôr odstrániť z akvária, aby sa predišlo šíreniu infekcie.

Bakteriálne infekcie

Bakteriálne infekcie sa prejavujú zmenami sfarbenia panciera, léziami alebo zmenami v správaní kreviet. Medzi najznámejšie patrí aj:

  • Chitinolytická bakteriálna choroba (Chitinolytic Bacterial Disease) je spôsobená baktériami, ktoré rozkladajú chitín, čo je hlavná zložka panciera kôrovcov. Toto ochorenie oslabuje krevetky, poškodzuje ich pancier a zvyšuje ich náchylnosť na ďalšie infekcie. Tento druh infekcie často vzniká v dôsledku nevhodných podmienok v akváriu, ako je zlý stav vody, nesprávna teplota alebo nadmerný stres. Príznaky ochorenia zahŕňajú mäkký pancier, viditeľné lézie na pancieri, zníženú aktivitu kreviet a zvýšenú náchylnosť na iné infekcie. Liečba spočíva v použití antibakteriálnych prípravkov, ktoré sú špeciálne určené pre krevety, doplnkoch stravy obsahujúcich minerály, zlepšení kvality vody a oddelení chorých jedincov do karantény. Zlepšením podmienok v akváriu môžeš podporiť regeneráciu a zlepšiť šance na uzdravenie.

Plesňové infekcie

Plesňové infekcie u kreviet sú menej časté, ale môžu sa vyskytnúť, najmä ak majú oslabený imunitný systém. Huby, ktoré spôsobujú plesne, sa bežne vyskytujú vo vode a spravidla nie sú nebezpečné, pokiaľ nie je kreveta oslabená zranením, stresom alebo iným ochorením.

Plesňové infekcie môžu napadnúť nielen exoskelet kreviet, ale aj ich vnútorné orgány, čo môže viesť k vážnym zdravotným problémom a zlyhaniu organizmu. Liečba plesňových infekcií zahŕňa použitie antimykotických prípravkov určených pre krevety. Dôležité je zlepšiť aj kvalitu vody a minimalizovať stres, ktorý môže podporovať šírenie plesní.

Problémy so zvliekaním (Molting Issues)

Niekedy sa stáva, že krevetám sa nedarí úspešne zvliecť a ostávajú uväznené v starom pancieri, kde následne uhynú. Príčinou môže byť napríklad nedostatok vlákniny, ktorá zabezpečuje tvorbu „priesvitnej hmoty“ medzi svalovinou a pancierom krevety. Táto hmota sa vytvára postupne a najintenzívnejšie práve pred zvlekom, čo umožňuje jeho rýchly a jednoduchý priebeh. Problém nastáva, ak je krevetka v strese alebo nie je na zvlek pripravená, napríklad kvôli náhlej zmene parametrov vody či teploty, čo môže viesť k neschopnosti oddeliť svalovinu od panciera a následnému uhynutiu.

Aby si predišiel týmto problémom, je nutné zabezpečiť krevetám kvalitnú stravu plnú vlákniny a minerálov. Vlákninu zabezpečíš prostredníctvom drevnej hmoty v akváriu, napríklad pridaním suchého lístia alebo koreňov. Výborné je aj krmivo s vysokým obsahom rastlinných zložiek, napríklad Tropical Spirulina Super Forte Granulat alebo čerstvá zelenina (mrkva, cuketa alebo uhorka).

Z minerálov sú dôležité tiež vápnik a horčík, ktoré sú potrebné pre tvorbu samotného panciera, jeho tuhosti a kvality. Vápnik zabezpečíš napríklad pomocou sépiových kostí.

Prevencia chorôb u kreviet

Prevencia je kľúčová, aby sa predišlo chorobám u akváriových kreviet. Tu je niekoľko tipov, ako udržať krevety zdravé a v dobrej kondícii:

  • Správne podmienky vody: Každý druh kreviet má špecifické nároky na vodu, či už ide o pH, teplotu alebo tvrdosť. Krevety rodu Caridina preferujú mäkkú a mierne kyslú vodu, zatiaľ čo krevety Neocaridina sú tolerantnejšie voči širšiemu spektru parametrov.
  • Pravidelná výmena vody: Odstraňovanie nahromadených toxínov a zabezpečenie čerstvej vody je dôležité pre prevenciu bakteriálnych a parazitických infekcií.
  • Vyvážená strava: Okrem komerčne dostupných krmív je vhodné dopĺňať potravu o prírodné zdroje, ako sú listy mandľovníka alebo zelenina bohatá na minerály. Mandľovníkové listy sú aj skvelou prevenciou a podporou liečby, pretože obsahujú huminové látky. Tieto látky pôsobia ako imunostimulanty, posilňujú obranyschopnosť organizmu a môžu pomôcť krevetám bojovať proti infekciám, baktériám alebo parazitom. Tieto látky nájdeš aj v dubovom a bukovom lístí či v jelšových šiškách. Pozor daj na dávkovanie, lebo namiesto podpory liečby by si mohol vytvoriť ďalšiu šarapatu.
  • Karanténa nových kreviet: Pred pridaním nových kreviet do hlavného akvária ich nechaj v karanténe aspoň 2 týždne. To pomôže zabrániť zavlečeniu infekcií do zavedeného ekosystému.
  • Hygiena akvária: Pravidelné čistenie dna akvária, úprava rastlín a kontrola kvality filtra sú nevyhnutné na zníženie výskytu chorôb.

Kľúčom k zdravým krevetám je prevencia. Udržiavanie stabilných podmienok vody, vyvážená strava a pravidelná starostlivosť o akvárium sú najlepšou ochranou proti väčšine chorôb. Sleduj zdravotný stav svojich kreviet, aby si včas identifikoval príznaky problémov a dokázal účinne zasiahnuť.

Sulawesi krevety - profesionálny sprievodca

Chov Sulawesi kreviet je pre mnohých akvaristov vrcholom sladkovodnej akvaristiky. Ich fascinujúce sfarbenie, neobyčajný pôvod a chovateľské nároky robia z týchto kreviet nielen vizuálnu atrakciu, ale aj výzvu, ktorá si vyžaduje precíznosť, trpezlivosť a porozumenie. Tento článok ťa prevedie všetkými aspektmi ich úspešného chovu - od pochopenia prírodného biotopu až po jemné detaily každodennej údržby.

Sulawesi Cardinal krevetky

1. Úvod do sveta Sulawesi

Sulawesi je ostrov patriaci k Indonézii a je známy svojou mimoriadnou biologickou rozmanitosťou. Nachádzajú sa tu tri unikátne jazerá: Matano, Towuti a Poso. Tieto jazerá vznikli pred miliónmi rokov a vývoj druhov v nich prebiehal izolovane, čo vysvetľuje vysokú mieru endemizmu. Biotopy sú stabilné celoročne, bez dramatických zmien počasia, bez suchých období, čo sa prenáša aj na nároky na stabilitu v akváriu.

Prečo je Sulawesi výnimočný?

  • Stabilné prostredie: teplota vody sa v prírode pohybuje medzi 27-29 °C po celý rok.
  • Čistota vody: extrémne nízky obsah dusíkatých látok.
  • Endemitné druhy: krevety, ryby, slimáky, mäkkýše, dokonca aj symbiotické huby.
  • Prírodná filtrácia: voda prechádza cez sopečné podložie a je mimoriadne číra.

Ak chceš tieto podmienky čo najvernejšie napodobniť, budeš potrebovať detailné poznanie a technické možnosti, ktoré ti tento článok objasní.

2. Druhy a ich náročnosť

Nie všetky Sulawesi krevety sú rovnaké - a to platí aj pre ich náročnosť. Zatiaľ čo niektoré druhy (napr. Caridina dennerli) dokážu zvládnuť chov aj pri nižšej úrovni skúseností, iné (Caridina spongicola) vyžadujú maximálnu presnosť v nastavení parametrov vody a nulové výkyvy.

Podrobnejší popis nájdeš v tabuľke nižšie:

tags: #obrazok #sladkovodnej #krevety

Populárne príspevky:

Vytvoril Dual | © 2016 Jedlo v Sabinove

Druh (latinský názov) Anglický názov Pôvod Veľkosť Náročnosť Poznámky
Caridina dennerli Cardinal Shrimp Matano 2,5 cm 🟢🟢⚪⚪⚪ Najznámejšia, často chovaná, ideálna na začiatok
Caridina parvidentata Malawa Shrimp Towuti 2,0 cm 🟢🟢⚪⚪⚪ Jeden z najodolnejších druhov z Towuti, menej nápadná
Caridina caerulea Blue Morph Shrimp Poso 2,2 cm 🟢🟢🟡⚪⚪ Stabilná, vhodná aj do skupinového chovu
Caridina spinata Yellow Nose Shrimp Matano 2,5 cm 🟢🟢🟡⚪⚪ Má ostnaté výrastky, zriedkavo chovaná
Caridina ensifera Red Morph Shrimp Poso 2,2 cm 🟢🟢🟡⚪⚪ Citlivá na zmeny pH, menej dostupná
Caridina glaubrechti Red Orchid Shrimp Matano 2,5 cm 🟢🟡🟡⚪⚪ Preferuje stabilné a dobre okysličené prostredie
Caridina loehae Mini Blue Bee Shrimp Towuti 2,5 cm 🟢🟡🟡⚪⚪ Zaujímavý kontrast čiernej a bielej farby
Caridina longidigita Sulawesi Fan Shrimp Matano 2,5 cm 🟢🟡🟡⚪⚪ Dlhé klepetá, unikátne správanie, náročná na klímu
Caridina striata Red Line Bee Shrimp Towuti 2,5 cm 🟢🟡🟡⚪⚪ Typické tmavé pásiky, aktívna a odolná
Caridina masapi Towuti Tiger Shrimp Towuti 2,3 cm 🟢🟡🔴⚪⚪ Preferuje vyššiu mineralizáciu a pH > 8,2
Caridina profundicola Sun-Stripe Shrimp Matano