Pôvod fazule, paradajok a kukurice: Fascinujúca cesta týchto plodín
Súčasťou kultúry každého etnika je tradičná strava - charakteristické jedlá a nápoje. Je podmienená a formovaná rozmanitými faktormi. Na tradičnú stravu Slovenska vplývali predovšetkým prírodné pomery, v rámci nich najmä klimatické, pedologické a hydrologické podmienky. Tradičná gastronómia Slovenska je rozmanitá v podobe rastlinných a živočíšnych pokrmov a tradičných nápojov.
Stravu možno charakterizovať ako jedlá a nápoje, ktoré uspokojujú základnú biologickú potrebu človeka. Spolu so spôsobmi stravovania tvorí súčasť kultúry každého spoločenstva. Jej primárne zdroje vždy súviseli s obklopujúcim prírodným prostredím, formami zberného a koristného hospodárstva, poľnohospodárstvom a chovom dobytka, a obchodom.
Tradičnú stravu na Slovensku počas dlhého obdobia podmieňovali predovšetkým prírodné a hospodárske podmienky, cyklickosť poľnohospodárskej produkcie a možnosti nákupu potravinových článkov. Ako uvádza Etnografický atlas Slovenska, základná časť stravy bola zväčša rastlinného charakteru. Primárnymi surovinami boli obilniny, strukoviny, zemiaky a niektoré druhy zeleniny. V horských oblastiach sa dopĺňala predovšetkým mliečnou stravou, v nížinných mäsitou.
Suchá a teplá klíma nížinnej oblasti umožňovala pestovať teplomilné aj na bonitu pôdy náročné plodiny, ako pšenica, kukurica, olejnaté rastliny, vinič, z ovocia broskyne a marhule. V zložení stravy sa často využívala pšeničná múka, zaužívaná bola častá konzumácia kukuričných jedál. Zo zvierat tu bol, okrem hovädzieho dobytka rozšírený aj chov ošípaných.
Stoličná - Mikolajová poukazuje na „americké“ potraviny, ktoré sa presadili i na Slovensku, pričom v súčasnosti sú súčasťou slovenskej národnej kuchyne. Predovšetkým sú to zemiaky, fazuľa, kukurica, paradajky, paprika a tekvica.
Tradičná strava a stravovanie na Slovensku sa počas historického vývinu prispôsobovalo ročným obdobiam, podriaďovalo striedaniu pracovných a sviatočných dní, i náboženským regulám. Tradičná kuchyňa bola veľmi jednoduchá a časovo nenáročná.
Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tie pomáhajú predchádzať vzniku chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. Ďalej podporujú množstvo metabolických aktivít v tele a okrem toho majú zásaditý účinok, čo je obzvlášť prospešné, ak konzumujete veľa mäsa. Preto sa odporúča pravidelná konzumácia rôznych druhov zeleniny.
Fazuľa, paradajky a kukurica patria medzi základné potraviny v mnohých kultúrach po celom svete. Ich pôvod a cesta, ktorú prešli, aby sa dostali na naše stoly, sú fascinujúce príbehy plné objavov, výmen a kultúrnych vplyvov.
Ak máte chuť v priebehu roka na zeleninové pokrmy či ľahké šaláty, určite si vyberiete svoje - zeleninu určenú na tepelnú úpravu, ako aj na studenú kuchyňu. Zdravá zelenina hrá kľúčovú úlohu v každodennej výžive a jej kvalita výrazne ovplyvňuje nielen chuť jedla, ale aj celkové zdravie.
Fazuľa: Od Adzuki po Chilli con carne
Fazuľa je mimoriadne rozmanitá plodina s mnohými druhmi a odrodami, ktoré sa líšia chuťou, textúrou a využitím. Medzi menej známe, no zaujímavé druhy patrí aj fazuľa adzuki.
Fazuľa Adzuki: Sladká aj slaná pochúťka z Ázie
Fazuľa adzuki pochádza z Ázie a je obľúbená najmä v Japonsku a Číne. Vyniká svojou univerzálnosťou, keďže sa hodí do sladkých aj slaných jedál. V ázijskej kuchyni sa používa ako prísada do tradičných pečív, polievok, ryžových jedál a paštét. Ľahko sa varí a je stráviteľná, čo ju robí ideálnou pre rôzne recepty.
Varené fazule adzuki sa dajú ľahko zahrnúť do rôznych šalátov, jedál a dezertov. Adzuki je ľahko stráviteľná. Fazuľa adzuki sa hodí rovnako do sladkých aj slaných jedál. Fazuľa adzuki sa hodí rovnako do sladkých aj slaných jedál.
Recept s fazuľou Adzuki
Ponúkame vám recept vhodný na rodinnú večeru. Zohrejte veľkú panvicu s olivovým olejom a cesnakom na strednom ohni minútu, kým sa cesnak nezačne smažiť. Pridáme nakrájané cherry paradajky a šampiňóny, červenú papriku, oregano, sušenú bazalku. Podľa chuti môžete pridať chilli. Varte asi 5 minút, kým zelenina nezmäkne. Miešajte, aby vám to neprihorelo. Pridajte paradajkový pretlak. Ak je zmes suchá, zalejeme pár lyžicami vriacej vody alebo vývaru. Nakoniec pridajte uvarené fazuľky azuki a pol pohára vody alebo vývaru a premiešajte. Nechajte misku na miernom ohni, kým sa tekutina neodparí.
Fazuľa v Mexickej kuchyni
Fazuľa je neoddeliteľnou súčasťou mexickej kuchyne, ktorá je známa svojou rozmanitosťou, výraznými chuťami a pálivosťou. Fazuľa spolu s kukuricou a (chilli) paprikou tvorili základ domorodskej stravy. Fazuľa spolu s kukuricou a (chilli) paprikou tvorili základnú časť domorodskej stravy.
Príprava jedla podľa vzoru mexickej kuchyne
Ak milujete chuť mexickej kuchyne, môžete si pripraviť rýchlu večeru:Osmažte na panvici nadrobno nakrájanú cibuľu. Dochuťte zmes tromi strúčikmi prelisovaného cesnaku, rímskou rascou a chilli.
Chilli con carne je taký guláš pôvodom z amerického Texasu, ktorý ti zahreje bruško a poriadne nažhaví tvoje chuťové poháriky. Nám sa páči príbeh o tom, že do Ameriky doniesli chilli con carne tzv. „Chilli Queens“, čo by sme doslovne preložili ako čili kráľovné. Tie podávali toto jedla na vojenskom námestí už v 60. rokoch 19. storočia.
Cestoviny s fazuľou
Cestoviny s fazuľou, známe aj ako "pasta e fagioli", sú tradičné jedlo, ktoré sa vyskytuje v rôznych variantoch v Taliansku a iných častiach sveta. Ide o kombináciu jednoduchých, dostupných surovín, ktoré spolu vytvárajú sýte, výživné a chutné jedlo.
Základný recept na cestoviny s fazuľou
Ingrediencie:
- 250g cestovín (ditalini, penne, alebo iné menšie cestoviny)
- 400g konzervovaných alebo varených fazúľ (cannellini, borlotti, alebo iné)
- 1 cibuľa, nakrájaná nadrobno
- 2 strúčiky cesnaku, pretlačené
- 400g paradajok z konzervy, nakrájané
- 2 lyžice olivového oleja
- 1 liter zeleninového vývaru
- Soľ a korenie podľa chuti
- Čerstvá petržlenová vňať, nasekaná (na ozdobu)
- Parmezán, strúhaný (na podávanie)
Postup:
- V hrnci zohrejte olivový olej na strednom ohni.
- Pridajte cibuľu a cesnak a opekajte, kým nezmäknú.
- Pridajte nakrájané paradajky a varte 5 minút.
- Pridajte fazuľu a zeleninový vývar.
- Priveďte do varu, potom znížte teplotu a varte 15 minút.
- Pridajte cestoviny a varte podľa návodu na obale, kým cestoviny nie sú al dente.
- Ochutnajte soľou a korením.
- Podávajte horúce, posypané petržlenovou vňaťou a strúhaným parmezánom.
Bielkoviny sú potrebné pre rast, zachovanie a regeneráciu svalov, čím sa starajú aj o správne fungovanie pohybového aparátu. Podieľajú sa tiež na tvorbe enzýmov, ktoré sa nazývajú aj ako biokatalyzátory. Dôležitosť bielkovín pre svaly je všeobecne známy fakt, no málokto vie, že bielkoviny sú veľmi dôležité aj pre správne fungovanie imunitnej sústavy.
Ako vysiať petržlen (NOVÁ ZÁHRADA)
Paradajky: Od Aztékov po Neapol
Paradajky, hoci sa bežne používajú ako zelenina, sú v skutočnosti ovocie patriace do čeľade Solanacea. Ich cesta z Ameriky do Európy je plná zaujímavostí.
V reči Aztékov "tomato" znamená guľatý plod. Španieli ich nazvali "tomate". Zo Sevillského prístavu sa dostali do Talianska. Bylinkár MATTIOLI ich popísal ako žlté paradajky, "zlaté jablká" (1544). Až v roku 1554 sa hovorí aj o červenej odrode paradajok.
Paradajky detailne popísal bylinkár DODOENS, ktorý si myslel, že sú afrodiziakom. Možno aj preto ich v Anglicku volali "love Apple". Bežnou kulinárskou prísadou sa paradajky stali až od 17. storočia. Najstarší známy recept pochádza z Neapola - "Paradajková omáčka na španielsky spôsob".
Paradajky sú bežne pouzívane na zeleninu. V skutočnosti však ide o ovocie patriace do čeľade Solanacea.
Kukurica: Dar Ameriky svetu
Kukurica je jedinou obilninou pochádzajúcou z Ameriky. Do Európy ju priviezol koncom 15. storočia Kolumbus. Európania nemali skúsenosti s jej konzumáciou a neprebrali od Aztékov a Mayov zvyk kukuricu cez noc namáčať. Nevedomky si tak spôsobovali nepríjemnú chorobu "pellagru" (choroba nedostatku nutrientov).
Pôvod a botanický opis kukurice
Pôvod kukurice nie je úplne známy. Za prvotné nálezisko sa pokladá Peru a Bolívia, niektorí považujú za pravlasť územie Navajov a Mayov v Strednej Amerike, prípadne Mexiko. Patrí medzi jednoročné rastliny. Steblo dorastá do výšky 2 m.
Biologická hodnota a zloženie kukurice
Zrno kukurice môže byť žlté, oranžové, červené až tmavofialové. Za najkvalitnejšiu sa považuje kukurica cukrová, ktorá obsahuje 25-30% sušiny pri prechode z mliečnej do voskovej zrelosti. Ďalej obsahuje tuky, zásadotvorné minerály, vitamín C, v menšej miere vitamín B, E a provitamín A. Dôležitá je prítomnosť komplexu celulózy, škrobu a pektínových látok, ktoré pôsobia ako regulátor tráviacich procesov.
Nároky na stanovište a pestovanie kukurice
Kukurica cukrová je teplomilná rastlina (22-25°C). Klíči už pri teplote 8°C. Nízke teploty -4°C rastliny ničia. Vzhľadom na vysokú nasávaciu silu koreňov je potreba na vodu značná, a to najmä v období klíčenia, kvitnutia a oplodnenia. Najvyššie úrody sa dosahujú vtedy, ak v júli výdatne prší. Neodporúča sa ju pestovať pod stromami, avšak stačí jej svetlo, ktoré je k dispozícii v období vegetácie.
Kukurica cukrová nie je náročná na predplodinu. Môžeme ju pestovať viac rokov po sebe po hociktorej zelenine, vrátane papriky a hlúbovín. V tom istom roku ju môžeme pestovať po skorom hrášku, reďkovke, šaláte a po cibuli. V prvej fáze vegetácie pri prvom hnojení pôdy je vhodné rastliny prihnojiť liadkom amónnym s vápencom v dávke 30g/m2 a neskoršie pred klasením zriedenou močovkou, do ktorej pridáme 200 g superfosfátu na 10 l vody. Pred sejbou pôdu skypríme do hĺbky 0,12m. Sejeme koncom apríla a začiatkom mája, keď pôda má okolo 8-10°C do riadkov širokých 0,6-0,7m (v záhradkách do hniezd v spone 0,6x0,6m). Osivo sejeme do hĺbky 50-100mm. Ak chceme šúľky konzumovať v dlhšom časovom období, sejeme postupne každých 14 dní do začiatku júla.
Po sejbe udržujeme povrch pôdy kyprý a čistý, dľa potreby liadkujeme. Sezónna zelenina zo slovenských, ale aj zahraničných fariem prémiovej kvality.
tags: #odkial #pochádza #fazuľa #paradajky #a #kukurica
