Olivový vrch: História a význam miesta ukrižovania Ježiša Krista
Prenesme sa v duchu do Jeruzalema, kde si kresťania uctievajú miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný a hrob, do ktorého bol pochovaný a z ktorého na tretí deň vstal z mŕtvych. Podľa jedného starobylého príslovia „aj miesta majú svoju dušu“.
V dnešný deň, keď si pripomíname umučenie Pána Ježiša, ktorý vylial svoju krv na kríži na záchranu nás i celého sveta, predložme mu naše prosby. Prosíme ťa za tých, ktorí spravujú našu vlasť, naše mestá a obce, aby vždy pamätali na spoločné dobro a zachovávanie spravodlivosti pre všetkých.
Úctou Ježišovho kríža v našich domácnostiach, neuctievame drevo. Pripomíname si toho, ktorý na ňom zomrel za nás a za našu spásu, lebo „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Kríž je pravá tvár Božej lásky. Pane Ježišu, ty nás z kríža učíš milovať.
V srdci sa vyberme na Golgotu. Golgota je vrchom pominuteľnosti a smrti - smrti, ktorá vedie do života. Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna.
Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
Pohľad na Golgotu v Jeruzaleme.
Golgota - vrch Lebka
Golgota (lat. Calvaria) je hebrejský názov vrchu, či pahorku, na ktorom bol ukrižovaný Pán Ježiš. V preklade znamená Lebka. Nie preto, že by sa tam azda povaľovali lebky z predošlých popráv. To by bolo z hľadiska židovských pohrebných zvykov nemysliteľné. Názov vrchu súvisel s tým, že pahorok mal tvar lebky. Nová zmluva naznačuje, že toto miesto sa nachádzalo za mestskou bránou, blízko Jeruzalema v lokalite, ktorou sa chodievalo. V Židom 13, 12 čítame: „Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud vlastnou krvou, trpel za bránou.“ Toto miesto bolo zďaleka viditeľné.
Podľa prieskumov miesta Ježišovej smrti sa tam v Jeho dobe nachádzal opustený kameňolom z kráľovských čias. Na mieste bývalého kameňolomu boli zo západnej strany vytesané do skalných schodov súkromné hroby, kým od východu sa týčil skalný útes „Lebka” - Golgota. Medzi nimi sa nachádzali záhrady. Ján 20, 15: „I riekol jej Ježiš: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Z toho sa usudzuje, že Golgota sa nachádzala v blízkosti mestských hradieb. Vykopávky preukázali, že medzi západnými hradbami Jeruzalema a pahorkom Golgota ležala iba úzka kotlina. Ježišova krížová cesta od budovy vladára k mestským hradbám nebola veľmi široká a - zdá sa - že na Golgotu sa šlo najkratšou cestou.
V 3. storočí spomína miesto ukrižovania cirkevný otec Origenes. Odvolávajúc sa na staršiu židovskú tradíciu tvrdí, že Spasiteľov kríž bol vztýčený nad lebkou (hrobom) prvého človeka - Adama. V Novej zmluve čítame, že pri smrti Pána Ježiša - nového Adama (1. Korintským 15, 45) „sa zem triasla a skaly sa pukali“ (Matúš 27, 51). Skalná hora Golgota bola neskôr zabudovaná do vnútra Baziliky Božieho hrobu, v ktorej sa dodnes nachádza. V súčasnosti zo skalnej hory Golgoty zostal asi 7 m dlhý, 3 m široký a 4, 80 m vysoký kus skaly. Podľa už spomenutej tradície bol Ježišov kríž bol vztýčený nad hrobom prvého človeka - Adama.
Turisti a pútnici v Jeruzaleme v Bazilike Božieho hrobu si môžu všimnúť pod Golgotou kaplnku Adama a v nej skalu puknutú zhora nadol. Táto skalná puklina sa ťahá z hornej časti Golgoty od päty Spasiteľovho kríža, až do jej spodnej časti, do kaplnky prvého človeka - Adama. Keď sprievodcovia vysvetľujú symboliku tejto puknutej skaly, hovoria, že cez túto puklinu stekala krv nášho Pána Ježiša Krista sem, do hrobu prvého človeka - Adama, na jeho lebku, ako znamenie vykúpenia celého ľudstva. (Nejdeme hodnotiť historickú pravdivosť tejto výpovede; zaujímavá je skôr ako pomoc pri porozumení súvislostí SZ a NZ).
Evanjeliá neopisujú detailne hrôzy ukrižovania. O Golgote stroho konštatujú: „Tam Ho ukrižovali“ (Ján 19, 18). Vskutku, Novej zmluve nejde o popis utrpenia, ale predovšetkým o posolstvo. Kríž považujeme pevný základ všetkých článkov našej viery. Kríž Golgoty je kľúč, lebo hovorí o takej smrti, ktorá vedie do života.
Keď premýšľame o Golgote nejde iba o informácie zo zemepisu, dejín či archeológie, ale predovšetkým o posolstvo Kristovho kríža. Ján 11, 25 - 26n: (Ježiš riekol): „Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa.
Interiér Baziliky Božieho hrobu v Jeruzaleme.
Interiér Baziliky Božieho hrobu v Jeruzaleme.
V roku 614 Peržania vydrancovali Jeruzalem a z Baziliky Božieho hrobu ukradli relikviu svätého kríža. Byzantský cisár Heraklios Peržanov porazil a v roku 629 v slávnostnom sprievode priniesol relikviu Svätého kríža. Keď sa cisár oblečený do bohatých šiat chystal vojsť do brány, ktorá viedla na Kalváriu, nemohol urobiť ani krok.
Vtedy mu jeruzalemský biskup Zachariáš odkázal, aby odložil bohatý oblek, lebo sa nehodí k pokore Ježiša Krista. Cisár poslúchol, dal si dolu kráľovskú korunu, obliekol si bežné šaty obyčajného človeka, vyzul sa a bosý vyniesol svätú relikviu na jej pôvodné miesto.
Getsemanská záhrada: Miesto modlitby a úzkosti
V šiestom desiatku ruženca si pripomíname modlitbu Ježiša Krista v Olivovej záhrade. Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“
Ježiš sa modlí v Getsemane | Príbehy Biblie
Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!
Aj keď bol Bohom a ako taký mal k dispozícii všetku milosť a silu, bol tiež pravým človekom. Ježiš sa chcel pripraviť modlitbou, aby podriadil svoju ľudskú vôľu vôli Otca, ktorý ho potreboval ako zmiernu obeť za hriechy ľudstva.
Ľudskej prirodzenosti Ježiša Krista sa - ako nám všetkým - prieči utrpenie, pokorenie a smrť, pretože sú trestom za hriech; hriech, ktorého sa on nedopustil, ale chcel ho za nás zaplatiť. „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. (Lk 22,42-44).
Keď na nás dolieha utrpenie a úzkosť, spomeňme si na Ježiša Krista v Olivovej záhrade. Ach, keby som v tej chvíli mohla byť u Pána, aby som mu utrela tvár jemným plátnom a uchovala si relikviu krvi svojho Boha! Avšak to, čo som neurobila vtedy, chcem urobiť dnes. Po všetky dni z jeho zranenej tváre, z jeho prebodnutých rúk a nôh, z jeho otvoreného Najsvätejšieho Srdca prúdi krv vykúpenia, prítomná v hostii a víne, premenených na obetnom oltári.
Ježiš sa modlí v Getsemanskej záhrade.
Zatknutie Ježiša Krista
V siedmom desiatku ruženca si pripomíname zatknutie Ježiša Krista. Evanjelium nám hovorí, že Judáš, jeden z Dvanástich, ktorých si Pán vyvolil, aby chodili s ním, podnietený diablom a túžbou po peniazoch, sa zaviazal, že za tridsať biednych mincí odovzdá Majstra do rúk jeho nepriateľov.
Judáš vedel, že Ježiš sa obvykle uchyľoval do Olivovej záhrady, aby sa tam modlil. Zanechal ho preto vo večeradle s ostatnými učeníkmi a išiel oznámiť veľkňazom, že nadišla vhodná chvíľa, aby sa Majstra zmocnili.
Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ale Ježiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy! Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka (Jn 18,4-13).
Posvätný text nám hovorí, že Ježiš vedel všetko, čo má na neho prísť - vopred to viackrát oznámil! Mohol teda využiť dlhú dobu modlitby k tomu, aby sa skryl, ale neurobil tak. Prijal, že sa odovzdá mučeníctvu a smrti, pretože to bola Otcova vôľa. Prijal ľudskú prirodzenosť, aby tak mohol vykonať naše vykúpenie.
Olivový vrch a Getsemanská záhrada dnes
Olivový vrch je severojužný kopec, ktorého oddeľuje údolie Kidron od Chrámovej hory v Jeruzaleme. Svoje meno dostal podľa olivových hájov, ktoré boli na kopci. Židia sú tu pochovaní po tisícročia, pretože ich viera tvrdí, že posledný súd sa začína pod horou v údolí Jóšafat. Olivový vrch ponúka krásny výhľad na Jeruzalem a budovy, ktoré definujú panorámu mesta.
Táto oblasť bola odpradávna miestom modlitieb a veľkú časť tvorí židovský cintorín, ktorý sa využíval už od biblických čias. Je to najstarší, nepretržite používaný cintorín na svete. Židia, ktorí si kúpili hrob na cintoríne, chceli byť prvými v spáse a vzkriesení, ktoré predpovedal prorok Zachariáš. Pochovanie na Olivovej hore nikdy nezáviselo od peňaženky zosnulého, ale predovšetkým od jeho pozemského postavenia: odpočívajú tu proroci, rabíni, kohene (členovia kňazského rádu židovského náboženstva spred rabínskeho obdobia, ktorí sú počítaní dodnes).
Olivová hora sa spomína v Starom aj v Novom zákone a od 4. storočia sa tu mnohí kresťanskí mnísi uchýlili ako pustovníci a zanechali po sebe množstvo archeologických nálezov. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Kostol Nanebovstúpenia, jedno z posvätných miest kresťanstva. Podľa tradície odtiaľto Ježiš po svojom vzkriesení vystúpil do neba. Kostol Otca nášho je súčasťou karmelitánskeho kláštora, známeho aj ako Eleonská svätyňa - tu Ježiš povedal Otčenáš svojim nasledovníkom.
Na východ od Starého mesta Jeruzalema, na úpätí Olivovej hory, sa nachádza Getsemanská záhrada. Za Ježišových čias tu stál major, v ktorom fungovala lisovňa oleja, ako napovedá hebrejský názov: Gat Šmanim - miesto lisovne oleja.
V dnešnej záhrade, medzi mladými olivovníkmi, cyprusmi a inými rastlinami, sa nachádza aj osem starých olivových stromov, ktoré podľa vedeckých štúdií rastú v záhrade od 12. storočia, to znamená, že sú staré asi 900 rokov. Priemer ich kmeňa je asi 3 metre. Štúdie tiež ukázali, že tieto stromy sú dvojčatá, pretože ich DNA je rovnaká. Tieto matuzalemy sú vo výbornom zdravotnom stave a majú úrodu dodnes. Keďže Biblia spomína Getsemanskú záhradu v súvislosti s Ježišom, pre kresťanov je to dôležité miesto.
V záhrade sa nachádza skala, pri ktorej sa podľa kresťanskej tradície modlil Ježiš predtým, než ho Judáš zradil. V 4. storočí tu bola postavená svätyňa, ktorú neskôr križiaci rozšírili na baziliku, ktorá však bola časom opäť zničená.
Udalosti v Getsemanskej záhrade a ich odkaz
Udalosti v Getsemanskej záhrade na úpätí Olivovej hory a správanie nášho Pána i jeho učeníkov nás nútia zamyslieť sa. My, pútnici do Jeruzalema, ich sledujeme veľmi zblízka, lebo ich história sa opakuje v našom živote a v našom čase. Pred tými olivami a pri tejto skale bol som pred rokmi aj je akoby svedkom týchto udalostí.
V Getsemani Ježiš ostáva sám, zakúsi samotu. Jeho najbližší priatelia zaspali. Sám si musí vybojovať silu odporovať zlu, bolesti, utrpeniu, strachu zo smrti. Nikto z nich mu nepomôže. Napriek dvojitej naliehavej výzve a prosbe o pomoc aj tí najbližší sa nechajú premôcť ľudskej slabosti, ospalosti, únave. Ako nás bolí taká samota, keď nás opustia najlepší priatelia pre ľudské ohľady, pre lepší zisk, pre iné záujmy.
Náčrt miest v Getsemanskej záhrade: 1- hrob P. Márie, 2. Getsemanská jaskyňa, 3- Olivovníky; 4 - Bazilika agónie
Cestou do Getsemany po pravej starne sa nachádza kostol postavený na mieste, kde podľa tradície bol ukameňovaný Štefan. Patrí gréckej ortodoxnej cirkvi. Vnútri je skala, ku ktorej sa viaže udalosť zo Skutkov apoštolov. Na pútnických miestach vo všeobecnosti platí, že pútnici už od byzantského obdobia sa snažili udalosť z Biblie lokalizovať s konkrétnym miestom a najčastejšie to bola skala: skala, na ktorej sa Ježiš potil krvou; skala, z ktorej vystúpil do neba; skala, kde stál jeho kríž; skala, na ktorej rozmnožil chlieb a ryby atď.
Po ľavej strane sa nachádza hrob P. Márie. K Jeruzalemu sa viažu dve miesta spojené so smrťou Ježišovej matky. Jedno miesto je pri Sionskej bráne v tzv. Dormition, kde sa uchováva spomienka na jej usnutie - v latinčine „Dormitio“. V Getsemanskej záhrade zase miesto, kde bola pochovaná. V súčasnosti miesto patrí gréckej-ortodoxnej cirkvi. Priečelie pochádza z obdobia križiakov z polovice 12. stor. Miesto uctievané ako hrob Ježišovej matky. Podľa presvedčenia katolíckej a východných cirkví, Mária bola z hrobu vzatá s telom a dušou do neba.
V getsemanskej jaskyni si kresťania pripomínajú Judášovu zradu. Pôvodne išlo o prírodnú jaskyňu, ktorá sa využívala v staroveku ako skladisko alebo lis na výrobu olivového oleja. Už v byzantskom období bola jaskyňa rozšírená a prispôsobená na miesto kultu, ktoré spomínajú pútnici už v 4. stor. po Kr.
Súčasná Bazilika agónie je postavená na mieste, kde predtým stála bazilika z byzantského obdobia postavená v 4. stor. za cisára Tedózia, ale bola zničená Peržanmi v roku 614. V 12. stor. križiaci postavili novú baziliku. Súčasná bazilika bola dokončená v roku 1924. Dnes sa tento chrám nazýva aj Bazilika národov, lebo na jej stavbu prispelo viacero národov: Írsko, Maďarsko, Poľsko prispelo na mozaiky, ktoré sa nachádzajú v apsidách. Argentína, Taliansko, Belgicko, Brazília, Francúzsko, Kanada, Čile, USA, Španielsko, Nemecko, Mexiko, Anglicko. Ich zástavy sú zobrazená na jednotlivých mozaikách v kupolách.
Stavba má alabastrové okna ktoré púšťajú trocha svetla, by vytvorili dojem šera, čo má pripomínať atmosféru miesta, s ktorým je bazilika spojená. Olivovú záhrada sa nachádza hneď vedľa baziliky. Tieto olivovníky však nezažili udalosti Ježišovej agónie. Boli zasadené až neskôr.
Ján 19, 17 - 20: „17I niesol si sám kríž a šiel na miesto, ktoré sa menovalo Lebečné miesto a po hebrejsky Golgota. 18Tam Ho ukrižovali a iných dvoch s Ním, z jednej aj z druhej strany, a v prostriedku Ježiša. 19Pilát napísal aj nápis a dal vyvesiť na kríž. A napísané bolo: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský.
Video prehliadka Chrámu Božieho hrobu v Jeruzaleme
Kompletná história Chrámu Božieho hrobu: Golgota, Kalvária, Ukrižovanie, Ježiš, Hrobka, Kríž, Prehliadka
tags: #olivovy #vrch #po #latinsky #názov
