9 základných a užitočných rád pre pestovanie chutných rajčiakov

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny.

1. Výsadba paradajok - zo semien a z priesad

Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca.

Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

2. Príprava pôdy na vysádzanie paradajok

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka.

3. Ako sadiť rajčiaky

Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište.

Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.

4. Ako správne zasadiť rajčiaky

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l).

Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

5. Kontrolujte zálievku

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.

Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

6. Opora pre rastliny

Bez pevnej opory sa kolíkové rajčiny nezaobídu. Stonky sú dlhé, krehké a rýchlo rastú - pri priaznivom počasí aj o 10 až 15 centimetrov za pár dní. Ak ich nezačnete vyväzovať včas a priebežne, hrozí, že sa pod váhou zlomí hlavná os rastliny alebo budú plody ležať na zemi. Ideálne je používať prírodný motúz strednej hrúbky, ktorý sa ľahko viaže a zároveň sa nezarezáva do stonky. Najspoľahlivejšie je použiť osmičkový uzol, známy aj z ovocinárskej praxe.

Medzi stonkou a listami sa neustále objavujú nové výhonky - zálistky. Hoci ide o prirodzenú reakciu rastliny, pre pestovateľa predstavujú problém. Tieto bočné výhonky zahusťujú porast, znižujú prístup svetla k plodom a zvyšujú riziko plesňových ochorení. Navyše spotrebúvajú živiny, ktoré by mohli ísť do tvorby úrody. Pravidelné odstraňovanie zálistkov - ideálne každé dva až tri dni - patrí k najdôležitejším činnostiam v sezóne.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

7. Pestovanie paradajok - choroby a škodcovia paradajok

Starostlivosť o rajčiny je často o opakovaní tých istých krokov - no práve v pravidelnosti tkvie tajomstvo úspechu. Každé vyviazanie, každé vylomenie výhonku a každý odstránený chorý list znamená pre rastlinu šancu rásť zdravšie a priniesť bohatšiu úrodu.

Medzi časté choroby a škodcov patria:

1. Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
2. Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
3. Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
4. Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
5. Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
6. Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
7. Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
8. Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
9. Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
10. Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

8. Najchutnejšie odrody paradajok

Pri výbere odrody paradajok je dôležité zvážiť, kde ich budete pestovať a aké plody preferujete. Tu je niekoľko tipov na rôzne odrody:

• Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
• Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
• Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr.

9. Pestovanie paradajok v hniezdach

Princíp zavlažovacieho hniezda nám ponúka spôsob, ktorým dokážeme pestovať rajčiny, aby sme im zabezpečili stabilnú oporu, ideálne rastové podmienky a závlahový systém. Výsledok je jednoduchý, pôsobivý a zvládne ho vyhotoviť každý.

K vyhotoveniu zavlažovača pre paradajky nám postačí staré 15 - 25 litrové vedro napríklad z farby, prachu na pranie a podobne). Ako opora pre rastliny slúži zvárané pletivo s veľkými okami (pozinkované, pogumované či farbené), ktoré môže byť vysoké až dva metre. Tajomstvom nášho úspechu bude tiež zálievka, ktorá sa veľmi podobá takzvanému kompostovému čaju. Kompostový čaj je extraktom toho najlepšieho, čo sa dá získať z kvalitného kompostu. Je to práve tekutá forma, ktorá rozširuje možnosti hnojenia na novú úroveň - aplikovateľnú ako zálievku ku koreňom.

Podľa potreby a našich možností (veľkosti záhonu, na ktorom chceme pestovať) si pripravíme plastové vedierka. Nemusia mať kryt, ani rúčku na prenášanie. Rovnako tak si pripravíme zvárané pletivo. Jeho rozmer si určíme podľa priemeru hniezda. Ak má napríklad vedro priemer 30 cm, musíme rátať s tým, že medzi jeho stenou a pletivom by mala byť približne 20 centimetrová medzera a tak priemer hniezda bude 70 cm.

Na záhone vykopeme kruh s priemerom väčším, ako je dno vedra a s hĺbkou približne 10 centimetrov. Prakticky ihneď môžeme okolo vedra zasadiť priesady paradajok. Množstvo zvolíme podľa potreby a odrody. Okolo vedra umiestnime kôš z pletiva. Ako sme spomínali, medzi stenou vedra a pletivom by mala byť približne 20 centimetrová medzera. Najprv nalejeme do vedra cca 7 litrov vody a počkáme, kým cez navŕtané dierky nevsiakne do okolitej pôdy, resp. ku koreňom priesad. Potom zoberieme za lopatu kompostu a nasypeme ho do vedra. Zalejeme vodou takmer doplna.

Ako často budeme musieť dopĺňať vodu vo vedre uvidíme po pár dňoch. Podstatné je, že závlaha pôjde priamo ku koreňom rastlín a nie na ich listy, čo sa pri pestovaní paradajok neodporúča. Budete veľmi milo prekvapení výnosmi paradajok, ktoré ste si takýmto spôsobom dopestovali.

Tabuľka: Prehľad bežných typov opôr pre rastliny

tags: #opora #pre #rajciny #navod

Populárne príspevky:

• Dávkovanie kalciového sirupu
• Inšpirácie pre tortu Zemeguľa
• Kuracie recepty: Pre ľudí aj pre psov
• Sladké recepty z hrušiek a jabĺk
• Recepty na obložené taniere