Ošetrenie pôdy proti chrastavitosti zemiakov: Komplexný sprievodca pre úspešnú úrodu

Zemiaky sú jednou z najobľúbenejších zelenín, bez ktorej si mnohí z nás nevedia predstaviť záhradu. Ich pestovanie si však vyžaduje odborný prístup, pretože klimatické zmeny, škodcovia a choroby môžu výrazne ovplyvniť úrodu. V tomto článku sa zameriame na komplexnú ochranu zemiakov, vrátane prevencie proti chrastavitosti, plesni zemiakovej a ďalším hrozbám.

Chrastavitosť zemiakov

Prevencia a agrotechnika

Prevencia je kľúčová pri ochrane zemiakov pred chorobami a škodcami. Dodržiavanie správnych agrotechnických postupov môže výrazne znížiť riziko infekcie a zabezpečiť zdravý rast rastlín.

• Striedanie plodín: Odporúča sa dodržiavať 4-5 ročné striedanie plodín a nevysádzať presadené hľuzy, pretože to môže zvýšiť riziko infekcie.
• Odolné odrody: Uprednostňujú sa odolné odrody a rady sa prednostne vytvárajú v smere vetra, aby lístie čo najskôr vyschlo od dažďa a rosy.
• Výber pozemku: Neodporúča sa pre ne vyberať nízko položenú, podmáčanú plochu.
• Hnojenie: Treba sa vyhnúť nadmernému dávkovaniu dusíka, ale treba tiež dbať na harmonický prísun živín.

Ochrana pri sadení

K základnej ochrane už pri sadení patrí Trifender, ktorý sa pridáva na hľuzy pri výsadbe. Trichoderma asperellum ako antagonista hlavných hubových chorôb obrastie koreňový systém, nedovoľuje iným hubám dostať sa ku koreňom a takto chráni hľuzy nielen proti chrastavitosti, ale aj proti suchej hnilobe a fuzáriám.

SoilTonic G

So suchou hnilobou sa preto môžeme stretnúť najmä na hľuzách z veľkovýroby, kde sa zemiaky zberajú strojovo. Možnosť poškodenia hľúz je tu najväčšia.

Škodcovia v pôde

Medzi škodcov, ktorí ohrozujú zemiaky primárne z pôdy, patria drôtovce. Proti nim odporúčame začať ochranu už pri sadení s pomocou SoilTonic G. Tento prípravok odpudí škodcov z priestoru hľúz, až na tri mesiace. Ak sú rok čo rok napadnutia veľmi silné, odporúčame na napadnuté zemiaky využiť i služby užitočnej huby BORA. Prípravok bezľútostne napáda pôdnych škodcov a pomáha udržať našu úrodu čistú.

Pleseň zemiaková a ochrana proti nej

Z hubových chorôb je najnebezpečnejšia pleseň zemiaková, ktorú spôsobuje huba Phytophthora infestans. Pleseň zemiaková môže infikovať listy, výhonky, hľuzy zemiakov a v daždivom počasí zničiť celé porasty, najmä tam, kde sa zemiaky tradične pestujú rok čo rok.

Prvými príznakmi infekcie sú žlté vodnaté škvrny na listoch, ktoré rýchlo stmavnú. Na hranici chorého a zdravého pletiva listov sa tvorí vlhký, belavý oblak huby. V suchu škvrny vysychajú. Prierezy hľuzami ukazujú hrdzavohnedé odumreté tkanivo pod kožou.

Pleseň zemiaková

Preventívne opatrenia

Ochranu vykonávame preventívne, to znamená, predtým, ako sa infekcia rozvinie. Využívame viac prípravkov, na báze medi použijeme CuproTonic so zníženým obsahom medi a zinku, aby sme nepokazili našu pôdu ťažkým kovom meď. CuproTonic pomocou pridaného špeciálneho cukru posilňuje prienik len 10% medi výlučne do chorých buniek rastlín oproti starým dobre známym meďnatým prípravkom.

Z hĺbkovo pôsobiacich prípravkov používame Chitopron5% alebo PlanTonic, ale vždy miešame s CuproTonic. Ich výhodou je, že v zemiakoch spúšťajú systémovú ochranu, takže za bežného počasia postrek opakujeme až po 7-10 dňoch. Zemiaky sa striekajú proti plesni zemiakovej v závislosti od počasia. Ak je daždivé počasie, prvý postrek sa robí pred dažďami, ošetrenie sa niekoľkokrát opakuje v intervale 7-10 dní.

Daždivé počasie donesie aj na druhú pomerne častú chorobu zemiakov Alternaria solani. Choroba sa prejavuje vo forme hnedých sústredných niekoľkomilimetrových škvŕn, ktoré sú zvyčajne ohraničené žilnatinou listov. Silne napadnuté listy predčasne vädnú. Na rozdiel od Plesni zemiakovej sa toto ochorenie vyskytuje častejšie v teplejších oblastiach.

Ak by sa tieto prípravky použili na prevenciu proti chorobám zemiakov a rajčín, nemuseli by sme sa strachovať pri jedle o rezíduá z chemických prípravkov!

Pásavka zemiaková (Mandelinka)

Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata) je najznámejší škodca zemiakovej vňate, spôsobuje holožery. Chrobák má telo oválne, vypuklé a na povrchu lesklé. Krovky sú žlté s desiatimi pozdĺžnymi čiernymi pruhmi. Vajíčko je 0,8 - 1 mm dlhé, podlhovasté, lesklé, žltooranžové, neskôr tmavne. Larva sa vyvíja v štyroch instaroch, narastie na 15 - 16 mm a zmení farbu od červenej po žltočervenú. Kukla je voľná, neobalená, dlhá 9 mm.

Imága prezimujú 10 - 15 cm hlboko v pôde na zemiačniskách. Na jar po oteplení vyliezajú z pôdy a preliezajú na nové porasty zemiakov. Oplodnené samičky kladú vajíčka na spodnú stranu listov v kôpkach, jedna samička môže naklásť až 500 vajíčok, ktoré prilepuje na listy. Larvy sú po vyliahnutí veľmi žravé, žerú vo dne v noci, až v poslednom štvrtom instare zalezú do pôdy, odpočinú si a zakuklia sa.

Pásavka zemiaková

Odporúčame pestovateľom sledovať dospelce, kladenie vajíčok a následne liahnutie lariev, podľa ktorého možno veľmi dobre určiť termín ošetrovania a výber najvhodnejšieho prípravku. Prípravky proti mladým larvám nie sú momentálne autorizované.

Na trhu sú iba prípravky, ktoré sa aplikujú v období maximálneho liahnutia, kedy zároveň prvé larvy dosiahli druhý až tretí vývinový stupeň. Upozorňujeme ale na jedovatosť niektorých prípravkov pre včely, preto treba brať do úvahy aj kvitnúce buriny, ktoré môžu včely v hojnom počte navštevovať.

Signalizácia výskytu plesne zemiakovej

Došlo k splneniu predpokladov pre hospodársky významný výskyt plesne zemiakovej pre skoré a poloskoré zemiaky, krivka kĺzavého priemeru sa v mesiaci máj alebo jún nachádza dvakrát a viac nad alebo v tesnej blízkosti (85 %) kritickej krivky. Je vhodné vykonať prvé preventívne ošetrenie zapojených porastov.

Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans) sa šíri pri teplotách 10 - 15 °C a v daždivom počasí. Pri teplotách nad 30 °C je infekcia zastavená, pleseň odumiera. Predpokladom nástupu choroby je výskyt plesne na danej lokalite v minulom roku, náchylné odrody zemiakov a trvanie priaznivých podmienok 8 týždňov po vzídení zemiakov.

Choroba sa šíri z hľúz, ktoré boli vysadené už infikované a z rastlinných zvyškov z predchádzajúceho roku, na ktorých huba prezimovala. Príznaky sa objavujú najskôr na listoch svetlými škvrnami od okraja listu. Tieto škvrny postupne hnednú až usychajú. Na spodnej strane škvŕn sa tvorí povlak mycélia. Choroba sa prenáša na stonky, kde tvorí tmavé zahnívajúce škvrny až odumrie celá rastlina.

Šírenie choroby je veľmi rýchle. Pri teplote 10 - 24 °C a vlhkosti vzduchu 75 % počas 48 hodín alebo ovlhčení listu počas 4 hodín, nastáva masívne tvorenie konídií, tieto sú roznášané vetrom a dažďom a spôsobujú nové infekcie. V porastoch sa šíria lokálne, vytvárajú okolice, kde môžu byť rastliny zničené v priebehu jedného dňa - „zhoria na tabak“.

Veľkým nebezpečenstvom je preniknutie spór huby do hľúz v pôde. Napadnuté hľuzy majú na povrchu oceľovošedú šupku a vo vnútri hnedé až čierne škvrny.

Výber fungicídov

Vzhľadom na zrážky a vhodné teploty sa rozhodnite pre spôsob účinku fungicídov.

• Systémové fungicídy: Prenikajú do rastliny a sú šírené cievnym systémom aj do nových prírastkov, majú liečebné účinky, ale ich nevýhodou je vznik rezistencie, čo v praxi znamená, že pri častom používaní strácajú účinok.
• Kontaktné fungicídy: Ich vlastnosťou je, že ochraňujú listy na tom mieste kam dopadli, tvoria tak bariéru na povrchu listov, ktorá zabráni klíčeniu spór. Pri ich aplikácii treba dostatočné množstvo vody, aby pokryli čo najväčšiu časť rastlín. Ich nevýhodou je, že nemajú liečebný účinok, nezastavujú vzniknutú infekciu a môžu byť zmyté silnými dažďami, lebo neprenikajú do vnútra rastliny.
• Lokálne systémové fungicídy: Sa tiež nešíria v rastline cievnym systémom, ale majú tú vlastnosť, že prenikajú do vnútra rastliny na mieste kde dopadli, prenikajú translaminárne až na spodnú stranu listu a dokážu zasiahnúť už vyklíčené spóry v rastline. Pôsobia tak nielen preventívne, ale pri rýchlom zásahu aj kuratívne, zastavujú rast plesne.

Vápnenie pôdy

Vápnenie pôdy je dôležitým krokom pri vyživovaní pôdy a plodín vo vašej záhrade. Vápnenie zmierňuje kyslú pôdnu reakciu, optimalizuje pH pôdy, má asanačný účinok a znižuje chorobnosť rastlín vďaka tomu, že ničí choroboplodné zárodky v pôde. Vápnik je nenahraditeľnou látkou pre výživu rastlín a je potrebný pri stavbe oporných pletív buniek a koreňov.

Na vápnenie pôdy sa najčastejšie používa pálené vápno alebo mletý vápenec. Pálené vápno rýchlejšie prijíma vlhkosť a je vhodnejšie do ťažkej pôdy, mletý vápenec uvoľňuje vápnik pomalšie a je vhodný na vápnenie ľahkých a stredne ťažkých pôd. Pri vápnení je dôležité vyhnúť sa súbežnému používaniu vápna s iným hnojivom - najmä s maštaľným hnojom a s fosforečnými hnojivami.

Vápniť pôdu je možné celoročne, ale najlepší čas na vápnenie je v novembri - na jeseň. Vápno treba aplikovať na porýľovanú a rozdrobenú pôdu. Vápnenie nie je nutné opakovať každý rok, závisí to individuálne od spotreby vápnika rastlinami a jeho prirodzeným vyplavovaním z pôdy, podľa množstva úhrnu zrážok.

Plodová zelenina ako sú napr. rajčiaky a uhorky, neznáša čerstvé vápnenie. Pôdnym rozborom vopred zistíme kyslosť pôdy - jej pH. Zemiakom sa darí na kyslých a slabo kyslých pôdach s kyslosťou od 5,5- 6,5 pH. Pri zemiakoch sa pôda nikdy nesmie vápniť na jar, pred zasadením, pretože môže zvýšiť výskyt chrastavitosti zemiakov.

Prehľad prípravkov na ochranu zemiakov

tags: #ošetrenie #pody #proti #chrastavitosti #zemiakov

Populárne príspevky:

• Recept na Letnú Rajčinovú Polievku
• Známky pokazeného kompótu
• Exkluzívne reštaurácie so zľavou
• Recept na Baskické Kuracie Rezne
• Rady pre čistenie kurčaťa