Označovanie potravín v EÚ: Mlieko, legislatíva a definície

Obaly potravín v supermarketoch sú plné bombastických tvrdení a sľubov. Kto z nás sa nestretol s nápismi ako „bez cukru“ alebo „nízkokalorický“? Na základe čoho dávajú výrobcovia tieto označenia na potraviny? Sú označenia postavené na reálnom základe alebo sú iba planými reklamnými sloganmi?

V Európe, ako aj všade inde na svete, rastie počet ľudí s nadváhou alebo obezitou. Nie sú to pekné štatistiky a dobré informácie. V Európe sa počet dospelých s nadváhou odhaduje na 53 % populácie. Sú to obyvatelia s BMI 25 a vyšším. Nie je ničím prekvapivým, že ľudia s nadváhou alebo obezitou sa pokúšajú niečo so svojím telom urobiť a schudnúť. Viac ako 75 % obéznych ľudí sa pokúša schudnúť. Väčšina z nich formou obmedzenia kalorického príjmu.

Domnievam sa, že presne na ľudí, ktorí sa pokúšajú schudnúť alebo nikdy nepribrať a žiť zdravšie, je cielená reklama na obaloch potravín. Priznajme si, kto z nás pravidelne lúska etikety potravín pri rýchlom nákupe po práci, rozmýšľajúc, či stihne vyzdvihnúť deti zo škôlky včas?

Legislatíva a označovanie produktov

Označenia produktov vychádzajú z európskych smerníc a sú doplnené našimi lokálnymi nariadeniami. Takýto právny rámec má každá členská krajina Európskej únie. Väčšina označení, ktoré v článku spomenieme, vychádza z európskej legislatívy.

Keďže sa etikety obsahujúce zloženie a energetickú tabuľku na balených výrobkoch nachádzajú vzadu, na prednej, a teda viditeľnej časti obalu sa umiestňujú rôzne reklamné nápisy hýriace farbami. Tie nás majú presvedčiť o tom, že výrobok je zdravý alebo prospešný pre naše zdravie a potreby. Už aj samotná farba obalu v nás môže vzbudiť isté pocity a očakávania. Napríklad zelený obal. Čo v nás vyvolá? Že je potravina prírodnejšia? Alebo šetrnejšia k životnému prostrediu?

Bežné označenia potravín a ich význam

1. Nízkokalorický a nízkoenergetický: Nízkoenergetický je označenie potraviny, ktorá má nízku energetickú hodnotu. To podľa normy znamená, že výrobok neobsahuje viac ako 40 kcal na 100 g pri tuhých potravinách alebo viac ako 20 kcal na 100 ml pri tekutých potravinách. Ak je tvrdenie uvedené pri stolových sladidlách, uplatňuje sa hranica 4 kcal na porciu zodpovedajúcu 1 čajovej lyžičke cukru. Označenie nízkokalorický som v európskej legislatíve nenašiel zakotvené, preto považujem jeho použitie za vágne. Pri nízkokalorických produktoch odporúčam dávať si pozor na reálne zloženie. Vieme, že cukor má nižšiu kalorickú hustotu ako tuk, takže vo výrobku môže prísť k náhrade tuku za cukor. Pojem možno nájsť napríklad na odtučnených jogurtoch. Konzumácia veľkého množstva cukru naraz spôsobí vlčí hlad skôr, čo môže viesť k zvýšenému príjmu kalórií. Pre náš organizmus je náročné v krátkom čase spracovať veľké množstvo rýchlej energie, čo vedie k ukladaniu nadbytočnej energie do tukového tkaniva, a teda k priberaniu. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča za deň neprijať viac 5 až 10 % kalorického príjmu vo forme cukru, teda pri príjme 2 000 kcal za deň prijať nie viac ako 100 až 200 kcal energie vo forme cukru, čo je 25 až 50 gramov.
2. Bez cukru: Označenie sa môže používať len vtedy, ak potravina neobsahuje viac ako 0,5 g cukru na 100 g alebo 100 ml. Rovnako to platí aj pre všetky označenia, ktoré majú pre spotrebiteľa rovnaký význam ako cukor. Takéto potraviny skutočne neobsahujú cukor. Môžu namiesto neho obsahovať umelé sladidlá. Cukor na obaloch potravín sa niekedy skrýva aj pod inými označeniami. Názvy ako sacharóza, maltóza, glukóza, fruktóza, galaktóza, hroznový cukor, hnedý cukor, trstinový cukor, dextróza, nektár z agáve, datľový sirup, ryžový sirup, jačmenný slad, karamel, ovocná šťava, sušená trstinová šťava, karobový sirup, med, zlatý sirup sú tiež formy cukru. V prípade, že nerozumieme niektorej ingrediencii v zložení, je vhodné pozrieť sa na obsah cukru cez tabuľku výživových hodnôt. Umelé sladidlá sú látky, ktoré navodzujú sladkú chuť, no nemajú žiadne alebo skoro žiadne kalórie. Z kalorického hľadiska je to lepšia alternatíva cukru. Sladidlá, ktoré sa u nás používajú, sú schválené a bezpečné alebo bezpečné v určitom množstve, ako napríklad aspartam. Na prekročenie množstva všeobecne považovaného za bezpečné si musíme dávať pozor sami. Nadmerný príjem umelých sladidiel môže u niektorých citlivých ľudí vyvolať hnačku, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.
3. S vysokým obsahom bielkovín: Toto tvrdenie a každé tvrdenie, ktoré môže mať rovnaký význam, sa môže uvádzať len vtedy, ak aspoň 20 % energetickej hodnoty potraviny poskytujú bielkoviny. Štandardne sa môžeme s takýmto označením stretnúť pri mliečnych výrobkoch, smoothie, pudingoch alebo proteínových tyčinkách. Zväčša sa na zvýšenie obsahu bielkovín používajú mliečne bielkoviny, je vhodné pozrieť si zloženie, najmä pre alergikov. Spravidla nie je potrebné každý jeden produkt kupovať so zvýšeným obsahom bielkovín. Ak potrebuješ navýšiť príjem bielkovín, môžeš zaradiť do svojho jedálnička aj potraviny, ktoré už dostatok kvalitných bielkovín obsahujú. Príkladom môžu byť vajcia, ktoré majú 12 gramov bielkovín na 100 gramov. Ďalšími dobrými príkladmi potravín bohatých na bielkoviny sú chudé mäso, grécky jogurt, syr cottage, syr feta, tvaroh, orechy, tofu alebo iné výrobky zo sóje. Ak už tieto výrobky v jedálničku máš a stále potrebuješ prijať viac bielkovín, výrobky s ich vysokým obsahom môžu byť dobrou voľbou.
4. Nízkotučný: Tvrdenie, že je produkt nízkotučný, v tomto znení legislatíva nepozná. Legislatíva hovorí o potravinách s nízkym obsahom tuku, no patria sem všetky označenia, ktoré majú rovnaký význam. Patria sem potraviny, ktoré nepresiahnu hranicu 3 gramov tuku na 100 gramov alebo 1,8 gramu na 100 ml. Pre mlieko platí hranica 1,5 gramu tuku na 100 ml, čiže polotučné mlieko. Jeden gram tuku má 9 kcal energie, jeden gram cukru alebo akéhokoľvek sacharidu má 4 kcal energie. Pre ľudí, ktorí sa snažia schudnúť, môžu byť takéto potraviny dobrým spôsobom na udržanie si svojho kalorického príjmu na uzde. Nízkotučné mlieko s obsahom tuku len 0,5 % má na 100 ml 38 kcal, plnotučné s obsahom tuku 3,5 % až 64 kcal. Podobne by nám to vyšlo pri nízkotučných syroch, tvarohoch a podobne. Nízkotučné potraviny mliečneho pôvodu, napríklad nízkotučné syry, dokážu zasýtiť, doplniť potrebné bielkoviny a stále udržať nízky kalorický príjem. Takýto prístup k stavbe jedálnička vie byť vhodný aj pre ľudí, ktorí športujú a bielkoviny potrebujú v dostatočnom množstve. Ak si na obed dáš tučnú rybu a držíš si kalórie na uzde, nízkotučný grécky jogurt na olovrant a nízkotučný syr na večeru doplnia bielkoviny a nepridajú kalórie z tuku. Tuk pridáva do potraviny aj chuť, ktorá sa odstránením tuku z potraviny stráca. Preto je dôležité pozrieť si, či namiesto tuku nie je vo výrobku príjemná chuť dosiahnutá pridaním cukru alebo obdobnej látky, ktorá v potravine pôvodne nemá byť.
5. Light: Pojem Light alebo aj so zníženým obsahom akejkoľvek zložky znamená, že tovar má aspoň o 30 % menej obsahu danej zložky, ako majú podobné výrobky. Nevzťahuje sa na mikroživiny, ako vitamíny a minerály a soľ, ak nie je špecificky uvedené. Pojem sa často uvádza pri sladených nápojoch, džúsoch, džemoch v spojení s obsahom cukru. Napríklad v prípade džemov je bežný obsah cukru 52 až 55 gramov na 100 gramov. Tie so zníženým obsahom cukru majú obsah cukru na úrovni 37 až 38 gramov na 100 gramov. Moje odporúčanie - aj napriek nižšiemu obsahu akejkoľvek látky pozrieť si energetickú tabuľku na etikete, či je takéto zníženie pre nás dostatočné.
6. Bez GMO: Ľudstvo od nepamäti prispôsobovalo prostredie a organizmy okolo seba tak, ako mu to najviac vyhovovalo. Preto sme vyberali, šľachtili, selektívne rozmnožovali a pestovali len tie rastliny, ktoré sa nám hodili. V 70. rokoch 20. storočia vedci prišli na to, ako vyvolať želané zmeny v rastlinách úpravou ich genetickej informácie, čo umožnilo získať požadované vlastnosti rastliny v krátkom čase. Príkladom takejto želanej vlastnosti je, aby rastliny boli odolné voči istému typu škodcov. Geneticky modifikovaný organizmus, v skratke GMO, je taký, ktorý vznikol pomocou genetického inžinierstva. Označenie bez GMO značí, že tovar takto modifikovaný organizmus neobsahuje.
7. Tradičný a poctivý: Pojmy ako tradičný alebo poctivý nemajú oporu v legislatíve. Navyše sa ukazuje, že tieto označenia zvyšujú záujem kupujúcich. Pojem tradičný navodzuje dojem vyššej kvality alebo zdravšieho produktu, čo môže, ale aj nemusí byť pravda. Pri takto označených produktoch je skutočne potrebné čítať zloženie, lebo poctivé buchty alebo tradičná nátierka môžu byť akékoľvek produkty. Rovnako pojem „ako od babičky“ je pre legislatívu neznámy, a teda je vymyslený marketérmi.

Legislatívne zmeny týkajúce sa recyklovaných plastov v nápojových fľašiach

Od 1. 1. 2025 začne platiť ďalšia z povinností pre osobitné výrobky z plastu, konkrétne povinnosť pre nápojové fľaše obsahovať okrem primárnej aj recyklovanú zložku. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na nápojové fľaše vyrobené z PET, ktoré môžu byť na trh SR uvádzané len s obsahom 25 % recyklovaných plastov. Týka sa to nápojových PET fliaš s objemom najviac 3 litre vrátane ich uzáverov a viečok (s výnimkou fliaš na osobitné lekárske účely).

Výrobca je povinný od 2025 uvádzať na trh SR len nápojové fľaše z PET s obsahom minimálne 25 % recyklovaných plastov z celkového množstva ním uvedených PET nápojových fliaš na území Slovenskej republiky. O 5 rokov neskôr, t. j. od 1. 1. 2030, začne platiť uvedená povinnosť pre všetky plastové nápojové fľaše, a teda výrobca bude povinný uvádzať na trh SR len plastové nápojové fľaše s obsahom minimálne 30 % recyklovaných plastov z celkového množstva ním uvedených plastových nápojových fliaš na území Slovenskej republiky.

Uvedená povinnosť sa na Slovensku bude týkať hlavne nápojových fliaš, ktoré spadajú pod zálohový systém, a teda sú označené písmenom „Z“. Správca by mal k tejto problematike vydať oboznámenie. Distribúcia nápojov (do veľkoobchodných a maloobchodných sietí) v rámci územia SR bude možná aj po stanovených dátumoch.

Pozor si ale treba dať pri vývoze do zahraničia, kde tieto povinnosti platia obdobne, nakoľko vychádzajú z EÚ legislatívy, a teda aj keď nápojová fľaša nebude obsahovať symbol „Z“ (lebo ju neuvádzate na trh SR), musí spĺňať predmetné percentá recyklovaného obsahu. Taktiež si pri vývoze do iných krajín EÚ treba dať pozor na plastové fľaše s obsahom mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré na SK pod definíciu nápoja nespadajú, ale v iných krajinách EÚ môžu.

Vymedzenie pojmu nápoj je ustanovené v § 3 ods. 4 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 981/1996-100 z 20. mája 1996, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky, a to: „Nápoje sú kvapalné požívatiny obsahujúce viac ako 80 % vody a schopné uspokojovať fyziologickú potrebu vody: členia sa spravidla na nealkoholické a alkoholické. Medzi nápoje nepatrí mlieko.“

Povinnosť recyklovaného obsahu v nápojových fľašiach vychádza zo smernice EPaR (EÚ) 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (tzv. SUP smernica), ktorá bola do slovenskej legislatívy transponovaná do § 75d ods. 4 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení n. p.

Uvedené ustanovenie uvádza: (4) Výrobca jednorazového plastového výrobku uvedeného v prílohe č. 7a časti F je povinný uvádzať na trh Slovenskej republiky nápojové fľaše vyrobené z polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET nápojové fľaše“) s obsahom minimálne 25 % recyklovaných plastov z celkového množstva ním uvedených PET nápojových fliaš na území Slovenskej republiky (povinnosť od 1. 1. 2025), s obsahom minimálne 30 % recyklovaných plastov z celkového množstva ním uvedených plastových nápojových fliaš na území Slovenskej republiky (povinnosť od 1. 1. 2030).

(5) Výrobca jednorazového plastového výrobku podáva správu o obsahu recyklovaných plastov podľa odseku 4 ministerstvu najneskôr do 30. apríla za predchádzajúci kalendárny rok. Túto povinnosť, ak ide o výrobcu obalov, ktorý uvádza na trh nápoje v zálohovaných jednorazových obaloch, plní osoba podľa osobitného predpisu.

Príloha č. 7a časť F obsahuje nasledujúce výrobky: Nápojové fľaše s objemom najviac tri litre vrátane ich uzáverov a viečok okrema) sklenených alebo kovových nápojových fliaš s plastovými uzávermi a viečkami, b) nápojových fliaš určených a používaných na potraviny na osobitné lekárske účely v tekutej forme, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis.

Povinnosť obsahu recyklovaných plastov nápojových fľašiach je spätá aj s podaním správy o obsahu recyklovaných plastov. Podáva sa ministerstvu do 30. apríla za predchádzajúci kalendárny rok: za zálohované fľaše podáva správu Správca zálohového systému, za nezálohované jednorazové nápojové plastové fľaše podáva správu výrobca, a teda ten, kto uvádza nápoj vo fľaši na slovenský trh.

V rámci EÚ bolo v 2023 prijaté vykonávacie rozhodnutie komisie, ktorým sa stanovujú pravidlá pokiaľ ide o výpočet, overovanie a nahlasovanie údajov o obsahu recyklovaného plastu v jednorazových plastových nápojových fľašiach. Rozhodnutie ustanovuje, že do výpočtu obsahu recyklovaného plastu sa zarátavajú aj uzávery, viečka a etikety vrátane rukávových etikiet.

tags: #označovanie #potravín #eurlex #mlieko #definícia

Populárne príspevky:

• Užitočné produkty pre domácnosť
• Bravčové karé: Jednoduché recepty
• Delikatesa s tradíciou
• Dielo Samuela Mareca
• Zloženie a nutričné hodnoty jogurtu