Pestovanie koreňovej zeleniny a paprík: Od plánovania po úspešnú úrodu

Zeleninová záhradka je skvelý nápad, ako si spestriť jedálny lístok. Dôraz kladieme na spestrenie, pretože niečo ako zeleninová potravinová sebestačnosť by bola dosiahnuteľná len v prípade, že sa budete pestovaniu venovať profesionálne, resp. sa prispôsobíte prirodzeným cyklom produkcie zeleniny - v skratke - žiadne rajčiny v zime a počas jarnej sezóny.

Poďme sa však pozrieť, ako urobiť aspoň prvé kroky v pestovaní zeleniny, na čo myslieť a ako si založiť zeleninovú záhradku. Najjednoduchším spôsobom pestovania zeleniny pre začiatočníkov je založenie minizáhradky (pestovanie na balkóne, či v kvetináčoch). No dnes vám poradíme, ako si doma jednoducho vytvoriť zeleninové záhony.

1. Plánovanie záhrady

Nakreslite si svoju záhradu a na pláne si rozkreslite, kde chcete a aj môžete mať záhony - aj vzhľadom na jednoduché zalievanie, svetelné podmienky, ale aj manipuláciu s privezeným hnojom. Rovnako je dobré vybrať správne miesto na kompostovisko. Veďte si záznamy o tom, čo ste kam ktorý rok zasadili. Verte - po dvoch rokoch si nebudete pamätať, kde ste sadili a ktorú hriadku ste hnojili.

Plánovanie je dôležité aj preto, aby ste počas roka nezabudli na dôležité termíny. Niektoré práce pár dní počkajú, ale niektoré je treba vykonať len v určitom krátkom časovom období. Ak ich nestihnete, ďalšia šanca bude až o rok. Zároveň múdro rozvrhnite svoje sily. Vrhnúť sa z ničoho na hektárovú roľu nie je dobrý nápad. Nevydrží to ani vaše nadšenie, nie to ešte kríže. :-) Samozrejme, je dobrým nápadom využiť moderné spôsoby pestovania - vyvýšené či vysoké záhony. Nie sú tak náročné na prvú prípravu pôdy, sú však náročnejšie na budovanie samotných záhonov.

2. Výber miesta pre záhradu

V prvom rade vyberajte miesto s dostatkom slnečného svetla. Rajčiaky v tieni ani neskúšajte pestovať. Podobne je na tom s potrebou slnečného svetla aj paprika alebo melóny. Ak máte len miesto, kam slnko počas celého dňa ani nezasvieti, nerobte zbytočné pokusy. Možno tam vyrastie mäta, ale skôr len mach. V polotieni je možné dopestovať niektoré druhy zeleniny.

Aj tie najmenej náročné druhy listovej zeleniny potrebujú pre svoj rast aspoň pár hodín slnečného svetla denne. Najmenej náročná je ázijská príbuzná rukoly mizuna. Ostatné druhy listovej zeleniny (rukola, špenát, šalát, kapusta), si vystačia s 3-4 hodinami priameho svetla denne. Aj koreňová zelenina ocení, keď nebude na priamom slnku. Mrkvu, petržlen, zeler, ale aj reďkovku môžeme preto bez problémov vysadiť na miesto, ktoré má 4-6 hodín slnečného svetla za deň.

Podobne je na tom aj fazuľa a hrášok, ale aj ružičkový kel, pór a brokolica. U niektorých druhov zeleniny sa môžeme so slnečným žiarením “hrať” trocha viac. Napríklad jarný šalát vysádzame na miesto s čo najväčším množstvom slnečného žiarenia, ale v horúcom lete mu lepšie vyhovuje tienistejšie stanovište, kde budú dopestované lístky jemnejšie.

A koľko miesta asi budete potrebovať? Priemerná rodina, ktorá spotrebuje priemerné množstvo zeleny, bude potrebovať asi 250 štvorcových metrov zeleninovej záhradky, resp. čistej plochy záhonov. Ak ste početnejší, prípadne vegáni, budete potrebovať podstatne viac. Kombinácia početnej rodiny vyznačujúcej sa vegánskym životným štýlom tak 3x toľko plochy :-). Do tejto plochy nie je zahrnutá tak podstatná plodina, ako sú zemiaky. Tým sa budeme venovať samostatne

3. Rozdelenie miesta v záhrade

Možno ste už počuli o zelenine prvej, druhej a tretej trate (alebo aj prvého, druhého a tretieho sledu). Ale zatiaľ vám nikto nevysvetlil, čo to vlastne znamená. Spomeňte si na hodiny dejepisu. Tam sa spomínalo, že stredovekí roľníci mali polia rozdelené na tri diely. Podobne to bude vhodné urobiť v záhrade.

Záhradu treba hnojiť, ale často nie je fyzicky možné hnojiť celú záhradu naraz. A nie je to ani vhodné. Niektoré rastliny budú rásť len v dobre pohnojenej pôde (to je zelenina prvej trate), ďalšie si vystačia s menším množstvom výživných látok. Niektoré dokonca prehnojenú zeminu neznášajú. Ale pozor, delenie na tri časti neznamená, že budeme záhradu deliť na tri rovnaké tretiny. Zeleninu prvej trate budeme zvyčajne pestovať na polovici celkovej plochy záhonu.

Rovnako neplatí, že musíme k sebe vysádzať jednotlivé druhy zeleniny tak, ako ich budeme ďalej spomínať. Nie, na kombinovanie dobrých a zlých susedov v záhradnej hriadke využijeme iné postupy a spomenieme ich v ďalšom texte. Rovnako to neznamená, že musíte pestovať hneď a všetko. Začnite niečím, čo bude zaujímavé a najmä tým, čo vám chutí. Pre úplného začiatočníka úplne stačí päť priesad rajčín. Nie je to veľa, ale pri dobrej starostlivosti môže byť úroda dostatočná, aby bola motivačná.

Trojtraťový systém

1. trať

Zeleninou prvej trate je v prvom rade plodová zelenina, čiže všetky tie papriky, rajčiny, tekvice a uhorky. Plodovej zelenine vo vašom delení vyhraďte asi polovicu priestoru prvej trate (čiže asi štvrtinu celkovej rozlohy záhonov). Znamená to pri našich priemerných počtoch asi 60 štvorcových metrov.

Druhú, rovnako veľkú časť, vyhraďte pre hlúbovú zeleninu. (kel, kapustu, kaleráb, karfiol). Malú hriadku v prvej trati vyhraďte na zeler, rebarboru a chren. Zeler je koreňová zelenina, bez ktorej sa neobídu najmä polievky. Pozor by si však mali naň dať najmä vyhradení potravinoví alergici - zelerové alergény sa nedajú zlikvidovať ani tepelnou úpravou. Rebarbora a chren sú zasa viacročné byliny, ktoré sú príjemným spestrením jedálneho lístka.

2. trať

Jej rozloha bude asi o ⅓ menšia ako plocha prvej trate. Do hriadok, ktoré neboli tento rok hnojené, vysádzame na prvom miest koreňovú zeleninu, čiže mrkvu, petržlen, cviklu, čierny koreň a reďkovky. Určíme im asi tretinu druhej trate.

Druhú tretinu vyhradíme pre listovú zeleninu, čiže všetky možné šaláty, valeriánky, špenáty, mangold. Do tretej tretiny vysadíme cibuľu, cesnak a pór.

3. trať

Do nej (čiže do pôdy, ktorá nebola hnojená dva roky) vysádzame zeleninu, ktorá si dokáže dusíkaté živiny zaistiť sama, resp. s pomocou symbiotických baktérií. Jedná sa teda o strukoviny - fazuľu, hrach, sóju, exotický cícer a aj bôb.

Štvorhonový systém

Druhou možnosťou delenia záhonov je systém, ktorý sa používa v biozáhradníctve. Je to takzvané štvorhonové pestovanie. Pri ňom sa rastliny kombinujú trochu iným spôsobom, ale až taký rozdiel to nie je - predsa len - rastliny majú rovnaké nároky na živiny, nech ich už pestujeme akokoľvek. Rozdiel je v používanom hnojive.

Využíva sa vyzretý kompost, ktorým sa v množstve asi 10 kilogramov na meter štvorcový hnojí každú druhú jeseň. Praktické riešenie vyzerá nasledovne:

1. Plochu si rozdelíme na štyri záhony.
2. Na jeseň prvý záhon pohnojíme.
3. Na jar do neho vysadíme hlúboviny.
4. Na nasledujúcu jar do tohto záhonu vysadíme koreňovú zeleninu.
5. V jesenných mesiacoch druhého roka tento záhon znova pohnojíme.
6. Na jar tretieho roka v ňom pestujeme koreňovú zeleninu.
7. Na jar štvrtého roka sadíme cibuľoviny a strukoviny.

Toto opakujeme na všetkých štyroch záhonoch s “fázovým posunom” jedného roka, takže vždy pestujeme všetku zeleninu - ale vždy na inom záhone.

4. Príprava na pestovanie

Čo budete potrebovať:

• Semiačka a sadenice
• Náradie

Môžete ich nakúpiť prostredníctvom e-shopov, ale nič nevyváži pomoc znalého predavača v kamennom obchode. Takmer každý druh zeleniny má už vyšľachtených toľko odrôd, že vybrať tú správnu nemusí byť pre začiatočníka vôbec jednoduché. Líšia sa nie len časom výsadby a zberu, ale aj schopnosťou odolávať chorobám a škodcom. To je zároveň ďalší bod, na ktorý musíte pri zariaďovaní a plánovaní záhradky myslieť.

O rastliny sa budete musieť aj starať. Najmä rastliny prvej trate bude treba aj okopať, možno aj viackrát za rok. Budete teda potrebovať náradie. Pokiaľ nemáte doma naozaj žiadne náradie, základom budú rýľ, motyka a hrable. Aj keď využijete na prvé spracovanie záhrady susedov traktor a kultivátor, zostanú zrejme miesta, kde bude treba použiť na obracanie pôdy starý dobrý rýľ.

Motyka je v záhrade taký základ, že bez nej sa skutočne zrejme nedá. Budete ju potrebovať na prvotnú prípravu pôdy, sadenie aj okopávanie. A aj pri zbere úrody. Na výber sú desiatky modelov. Ak nemáte vyslovene zlú a ťažkú pôdu, vyberte si motyku strednej veľkosti. Oceľové hrable pri príprave hriadok využijete tiež. Okrem tohto základného náradia budete potrebovať aspoň krhlu, vedro na odpad, vidly, fúrik a postrekovač.

Príprava záhrady na zimu

Zima nám už pomaly klope na dvere a spolu s ňou prichádza aj čas, kedy je potrebné pripraviť záhradu na toto chladné obdobie. Čo robiť počas jesene, aby ste si záhradu na jar našli zdravú, upravenú a pripravenú na novú sezónu? Aby ste záhradu na jar privítali v plnej sile, oplatí sa venovať jej ešte trochu pozornosti počas jesene. Jej príprava na zimu nie je len o uprataní opadaného lístia či zazimovaní náradia. Je to kľúčový krok, ktorý rozhoduje o tom, ako bude vaša záhrada vyzerať na jar.

Zanedbaná záhrada počas zimy totiž môže na jar znamenať viac práce, stratu niektorých rastlín a pomalší rast nových výhonkov. Naopak, ak jej pred zimou venujete trochu pozornosti, odmení sa vám zdravou pôdou a silnejšími rastlinami. Príprava záhrady na zimu sa však netýka len záhonov, stromov a kríkov. Dôležité je myslieť aj na ďalšie jej časti, ako je napríklad záhradný domček, altánok, záhradný nábytok či bazén alebo záhradné jazierko.

Pozrime sa teda spoločne na to, čo môžete počas jesene vo vašej záhrade urobiť, aby ste si uľahčili práce na jar.

7 krokov prípravy záhrady na zimu

1. Zrušte záhony: Vaše záhony, o ktoré ste sa počas sezóny starali, sa potrebujú pomaly uložiť na zimný spánok. Pozbierajte poslednú úrodu a postupne odstráňte zvyšky rastlín, suché stonky a burinu. Vďaka tomu zabránite šíreniu chorôb či škodcov, ktorí by mohli prezimovať v pôde.
2. Porýľujte záhradku: Pred príchodom zimy je dobré záhony porýľovať. To prevdzušní pôdu a pomôže rozložiť organické zvyšky. Môžete ju tiež pohnojiť, aby mala z čoho čerpať živiny. Ak na jeseň porýľujete a pohnojíte pôdu, uľahčí vám to prácu na jar.
3. Skontrolujte kompost: Zvyšky rastlín a burinu, ktorú odstránite zo záhonov môžete vyhodiť do kompostu. Ten pred zimou tiež skontrolujte, premiešajte a hotový kompost môžete rozložiť do záhonov.
4. Pohrabte lístie: Opadané lístie síce pôsobí jesenne a romanticky, no ak ho necháte na trávniku, môže pod ním vzniknúť pleseň a tráva sa zadusí. Lístie preto pravidelne pohrabte a využite ho. Suché môžete pridať do kompostu alebo ním prikryť záhony ako prirodzenú ochranu pred mrazom.
5. Postarajte sa o trávnik: Pred príchodom zimy doprajte poslednú starostlivosť v sezóne aj vášmu trávniku. Naposledy ho pokoste, no nie príliš nakrátko. Ideálna výška trávy je okolo 4 až 5 centimetrov, aby odolala mrazu a nezhnila pod snehom. Odstráňte z neho všetko opadané lístie, konáriky a nečistoty, ktoré by mohli brániť prístupu vzduchu.
6. Ochráňte stromy a kríky: Mladé stromčeky a novo vysadené kríky sú počas zimy najzraniteľnejšie, preto im doprajte dostatočnú ochranu. Ich kmienky obtočte jutovinou, kokosovými rohožami alebo špeciálnou ochrannou sieťkou. Tieto materiály ich spoľahlivo ochránia pred mrazom, vetrom aj divou zverou, ktorá môže obhrýzať kôru.
7. Zazimujte trvalky a citlivé rastliny: Trvalky po odkvitnutí zastrihnite na pár centimetrov nad zemou. Odstráňte všetky poškodené, suché alebo choré časti, aby sa choroby nešírili ďalej. Okolie rastlín jemne prekyprite a pri koreňoch ich prikryte vrstvou mulču, lístia alebo čečinou. Táto prirodzená izolácia pomôže udržať stabilnú teplotu a chráni korene pred mrazom.

Overený tip na zazimovanie muškátov

Aby vaše muškáty prežili zimu v bezpečí a na jar vám znova krásne vykvytli, môžete ich zazimovať nasledovným spôsobom:

1. Ešte pred príchodom prvých mrazov vyberte muškáty z kvetináčov, očistite korene od hliny a vložte muškáty do krabice tak, aby boli koreňmi smerom nahor. Zvoľte si takú veľkosť krabice, aby sa vám do nej rastlinka vošla v ich plnej výške.
2. Potom korene prikryte novinami a krabice zatvorte. Použite klasické noviny, nie farebné a lesklé letáky.
3. Krabicu s muškátmi môžete nechať na zimu v uzatvorenom priestore, napríklad v záhradnom domčeku či garáži. Po zime, už vo februári môžete muškáty z krabice vybrať von a zasadiť ich do kvetináčov.
4. Počas zimy sa listy a kvety zosušia, pokojne ich však nechajte na rastlinke. Takto zasadené muškáty počas februára a marca pravidelne polievajte a s príchodom teplejších dní na konci marca a začiatku apríla ich môžete z domčeka či garáže vybrať von. Sami sa začnú opukávať a môžete potom postupne odstraňovať vysušené časti.

Záhradné stavby, nábytok a náradie

Drevené stavby, ako altánky, pergoly, prístrešky či záhradné domčeky, potrebujú pred zimou rovnako starostlivosť ako rastliny v záhone. Drevo je materiál citlivý na vlhkosť a mráz, preto je dôležité ho chrániť, aby si zachovalo svoju pevnosť a vzhľad aj po zime. Prvým krokom je dôkladná kontrola. Skontrolujte povrch dreva, odstráňte z neho prach, lístie, mach a všetky nečistoty, ktoré by mohli udržiavať vlhkosť. Ak nájdete poškodené alebo prasknuté časti, je dobré ich opraviť ešte pred príchodom mrazov.

Ak jesenné počasie dovolí a budete mať dostatok času, môžete sa pustiť aj do ošetrenia dreva. To je dôležité, aby sa zachovali pôvodné vlastnosti dreva a zároveň sa posilnila odolnosť a zvýšila trvácnosť drevenej stavby. Je treba odstrániť starý náter, prebrúsiť povrch dreva, opraviť prípadné poškodenia a naniesť novú vrstvu ochranného náteru, či už farbu alebo lazúru. Nezabudnite však ani na kovové časti stavieb či spojovací materiál. Môžete ich natrieť tenkou vrstvou oleja alebo antikoróznym sprejom, aby nehrdzaveli. Na záver skontrolujte strechu a odkvapy, odstráňte z nich lístie a nečistoty, aby sa v zime netvorili ľadové nánosy, ktoré by mohli poškodiť konštrukciu.

Záhradný nábytok počas sezóny dostáva poriadne zabrať. Je vystavený slnku, dažďu aj vetru a po lete zaslúži dôkladnú starostlivosť. Ak ho správne pripravíte na zimu, predĺžite mu životnosť a na jar ho budete môcť hneď používať bez nutnosti opráv či čistenia. Najskôr nábytok dôkladne očistite od prachu, peľu, zvyškov jedla či mastnoty. Drevené stoly a stoličky umyte jemnou kefou a mydlovou vodou, nechajte ich dôkladne vyschnúť a potom ich môžete ošetriť ochranným olejom alebo lazúrou, ktorá drevo vyživí a ochráni pred vlhkosťou. Kovové časti skontrolujte, odstráňte prípadnú hrdzu a natrite antikoróznym prípravkom.

Potom uložte nábytok do suchého priestoru - do garáže, pivnice alebo záhradného domčeka. V prípade, že ho musíte ponechať vonku, zakryte ho kvalitnou nepremokavou plachtou, ktorá však prepúšťa vzduch, aby sa pod ňou netvorila pleseň. Textilné časti, ako sú vankúše, poťahy či podložky, operte alebo dôkladne vyčistite a uskladnite v suchu.

Keď sa záhradné práce pomaly končia, je čas dopriať odpočinok aj vášmu náradiu. Správna starostlivosť pred zimou predĺži jeho životnosť, ušetrí vám peniaze a uľahčí štart novej sezóny. Najskôr všetko náradie dôkladne očistite. Odstráňte z neho zvyšky pôdy, trávy, hrdze či živice. Kovové časti môžete umyť vodou a následne utrieť do sucha, aby sa predišlo vzniku hrdze. Ostré nástroje, ako motyky, nožnice, sekery či lopaty, nabrúste, aby boli pripravené na jarné použitie. Potom ich ošetrite tenkou vrstvou oleja alebo špeciálneho konzervačného prípravku, ktorý zabráni hrdzaveniu.

Nezabudnite ošetriť tiež náradie, ktoré má drevenú rúčku. Zbrúste prípadné poškodenia, aby ste zabránili vzniku triesok a ošetrite rúčky prípravkom na drevo. Elektrické a motorové zariadenia, ako kosačky, píly či krovinorezy, vyčistite od nečistôt, skontrolujte filtre a pred uskladnením vypustite z nádrže palivo, aby sa neznehodnotilo. No a nakoniec všetko náradie uskladnite na suchom a chránenom mieste. Udržiavané a čisté náradie vám na jar ušetrí čas aj námahu a bude pripravené hneď, ako sa prvé slnečné dni opäť pozvú do záhrady.

Bazén a záhradné jazierko

Máte na záhrade bazén či jazierko? Aj tie si pred zimou vyžadujú špeciálnu starostlivosť, aby sa predišlo poškodeniu konštrukcie, filtrácie a rastlín či rýb. Správna príprava vám na jar ušetrí čas, prácu aj peniaze. Najskôr odstráňte všetky nečistoty, lístie a riasy z vody aj okolia. V prípade bazénov vypustite vodu z filtrov, čerpadiel a potrubí, aby nezamrzli a nepoškodili zariadenie. Skontrolujte a vyčistite filtračný systém, prípadne pridajte zimnú chemickú úpravu vody, ktorá zabráni tvorbe rias a usadzovaniu nečistôt.

Záhradné jazierka si vyžadujú trochu odlišný prístup. Ak v ňom máte ryby, zabezpečte im dostatočne hlboké miesto, kde voda nezamrzne. Odstráňte prebytočné lístie a nečistoty, ale nechajte vo vode živé rastliny a prirodzené mikroorganizmy, ktoré pomáhajú udržiavať vodu v rovnováhe. Ak máte čerpadlá, vodopády alebo fontánky, vypnite ich a uskladnite na suchom mieste.

Starostlivosť o zvieratá v záhrade počas zimy

Nezabudnite ani na svojich zvieracích kamarátov - vtáky, ježkov, veveričky či domáce zvieratá, ktoré trávia čas v záhrade. Zabezpečte im dostatok potravy, čerstvú vodu a vhodné úkryty pred mrazom.

Pestovanie paprík

Paprika (Capsicum annuum) je obľúbená zelenina, ktorá sa pestuje po celom svete. Môže byť sladká alebo pikantná, farebná a bohatá na vitamíny, čo ju robí výbornou voľbou pre rôzne kulinárske účely. Ak plánujete pestovať papriku vo svojej záhrade, tento článok vám poskytne užitočné tipy na úspešné sadenie papriky a starostlivosť.

Papriky prichádzajú v rôznych tvaroch, veľkostiach a úrovniach pálivosti:

• Sladká paprika - Tento druh papriky je obľúbený v kuchyni pre svoje jemné sladké chute.
• Pikantná paprika (čili) - Pikantné druhy papriky, ako sú jalapeños, habaneros alebo kajenské papriky, sa používajú na dochutenie jedál.
• Banánová paprika - Je dlhá a žltá, s miernou pálivosťou.

Papriky pochádzajú z Južnej Ameriky a do Európy ich priniesli španielski a portugalskí prieskumníci v 16. storočí. Farebné papriky nie sú rôzne druhy, ale rôzne štádiá zrelosti. Pestovanie paprík je jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel.

Základné pravidlá pestovania paprík

1. Čas výsevu: Mnohí pestovatelia sa pýtajú, kedy sadiť papriku zo semena. Najlepší čas je 8-10 týždňov pred posledným očakávaným mrazom. Keď teplota vonku dosiahne minimálne 15-20 °C, môžeš rastliny presadiť na vonkajšie stanovište.
2. Slnečné a teplé stanovište: Papriky potrebujú minimálne 6-8 hodín slnečného svetla denne.
3. Pôda: Papriky majú radi dobre priepustnú pôdu bohatú na živiny. Pred výsadbou zapracuj do pôdy kompost alebo organické hnojivo, aby si zlepšil jej úrodnosť. Pôda by mala byť s pH okolo 6,0-7,0.
4. Pravidelné zavlažovanie: Papriky vyžadujú rovnomerné zavlažovanie, aby si udržali stabilný rast a tvorbu plodov. Udržuj pôdu mierne vlhkú, ale vyhni sa prepolievaniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov.
5. Dusíkaté hnojivá pre rast: Na začiatku rastu rastlín používaj hnojivo bohaté na dusík, ktoré podporuje zdravý rast listov a výhonkov. Fosfor a draslík pre plody: Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzaj na hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú tvorbu a dozrievanie plodov.
6. Škodcovia paprík: Papriky môžu byť napadnuté voškami, slimákmi alebo hmyzmi. Pravidelne kontroluj rastliny a používaj organické metódy ochrany, ako sú prírodné pesticídy (napr. neemový olej) alebo mydlové roztoky. Na prevenciu plesňových ochorení, ako je pleseň sivá alebo múčnatka, dbaj na to, aby bola medzi rastlinami dostatočná cirkulácia vzduchu.

Tabuľka odrôd paprík

Tipy na pestovanie paprík

• Papriky vysádzajte po posledných mrazoch, keď je teplota stabilne nad 15 °C.
• Papriky potrebujú pravidelné zavlažovanie, aby bola pôda stále mierne vlhká.
• Na začiatku rastu používajte hnojivo bohaté na dusík.
• Áno, papriky môžete pestovať aj v kvetináči, ak zabezpečíte dostatok priestoru na rast a pravidelnú starostlivosť.

Papriky sú výživné, chutné a všestranné plody, ktoré môžu byť skvelým doplnkom vašej záhrady. So správnym načasovaním sadenia papriky a vhodnou starostlivosťou môžete dosiahnuť bohatú úrodu, ktorú využijete v kuchyni na mnohé spôsoby.

tags: #paliva #korenova #zelenina #druhy

Populárne príspevky:

• Zloženie a porovnanie rajčinových výrobkov
• Využitie koloidného striebra
• Japonská kuchyňa v Poprade
• Electrolux EOD6C71X s SteamBake
• Podpora zdravého stravovania detí