Odstraňovanie kvetov papriky: Prečo a kedy to robiť?

Premýšľate, či máte odtrhnúť prvé kvety papriky? Robíte to či nie? Niekto to robí, iní hovoria že blbosť.

Pestovanie papriky je veľmi obohacujúce, hoci nie je najjednoduchšie. Je to spôsobené najmä tým, že ide o náročnú zeleninu, ktorá je mimoriadne teplomilná a má dlhé vegetačné obdobie. Musíte si najmä uvedomiť, že v našich klimatických podmienkach môžete papriky pestovať len zo sadeníc.

Už na začiatku potrebujú papriky teplo a vlhkosť. Sadenice udržiavajte na slnečnom parapete, zabezpečte teplotu aspoň 22 °C (20-26 °C pri ďalšom pestovaní v záhrade) a pravidelne ich zalievajte.

Keď sa rastlinám vyvinú 2 - 3 riadne listy, presaďte ich do väčších nádob a v tomto okamihu môžete začať hnojiť. Papričky hnojte opatrne, najlepšie prírodnými hnojivami, ako je biohumus alebo žihľavový hnoj.

Pred vysadením do záhrady sadenice týždeň otužujte tak, že ich na niekoľko hodín denne prenesiete von.

Ak dúfate v úspešnú úrodu papriky, nesmiete zabudnúť na jedno mimoriadne dôležité ošetrenie. Ide o odstránenie prvého kvetu papriky, ktorý sa môže objaviť na rastline ešte pred jej zasadením do zeme. Sledujte svoje sadenice - za vhodných podmienok sa na niektorej vetve hlavnej stonky objaví kvetný púčik a otvorí sa ako prvý.

Ak to neurobíte, rastlina venuje väčšinu svojich živín na tvorbu jediného veľkého plodu, často však deformovaného. Ostatné kvety, ktoré sa vyvinú neskôr, dostanú oveľa menej, takže neskôr nasadené plody budú malé, ak sa vôbec objavia. Rast rastliny bude tiež spomalený.

Odtrhnutie prvých kvetov papriky je veľmi jednoduchý postup s vynikajúcimi výsledkami. Kedy a ako pestovať papriku? Nezabudnite na pravidlo 50/30. Paprika ju má rada, pri sadení ju dajte pod koreň.

Moja skusenost je taka, ze tak ci tak odpadnu. A naco siliť rastlinku... neolamujem, castokrat vysadzam papriky aj s paprikami. (paradajky uplne bezneaj s nasadenymi plodmi). Aj sa sadia o nieco skor.

Ja som citala ze sa to robi len na velkoplodych odrodach, na tych co bezne pestujeme na poliach to nema vyznam. Dokonca niekde v minulosti som pozerala aj taky blog kde to chalan porovnaval a nemal rozdiel v urode. Ja som rada ak polovicka kvetov dojde do plodu, nie to aby som ich este oskubavala.

Ale nieco v zmysle ze ak das prec prvy kvet, nebude sa nan sustredit. Udajne ma tendenciu tlacit vsetku energiu do prveho plodu ktory je potom velky na ukor ostatnych. Ak das prec prvy kvet tak ostatne sa budu vyvijat rovnakym tempom a nebudu si vzajomne konkurovat.

Tak já většinou pěstuji tzv. kozí rohy na zavařování. Protože nemám zájem o prvních pár plodů (chci hodně plodů najednou) tak při výsadbě vyštipuji všechny nasazené květy a také malé plody.

PAPRIKA : PĚSTOVÁNÍ PAPRIKY | ZAŠTIPOVÁNÍ PAPRIK : Co je to? Proč to dělat? + Praktická ukázka

Základné rady pre pestovanie chutných rajčiakov

Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.

  1. Výsadba paradajok - zo semien a z priesad
  2. Príprava pôdy na vysádzanie paradajok
  3. Ako sadiť rajčiaky
  4. Ako správne zasadiť rajčiaky
  5. Polievanie a starostlivosť o paradajky
  6. Kontrolujte zálievku.
  7. Pestovanie paradajok - choroby a škodcovia paradajok
  8. Najchutnejšie odrody paradajok
  9. Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené.

Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace.

Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca.

Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“).

Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie.

Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp.

Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom.

Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.

Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím.

V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Vylamovanie zálistkov je jednou z typických činností, ako usmerniť rast paradajok a presmerovať ich energiu do tvorby plodov. Čo by sa stalo, ak by ste výhony rastúce v pazuchách listov ponechali?

Medzi odrodami paradajok sú veľké rozdiely nielen pri pohľade na tvar, farbu či chuť plodov, ale aj v stavbe samotnej rastliny. Vylamovanie zálistkov, ktoré rastú v pazuchách hlavných listov, má význam predovšetkým pre tzv. tyčkové alebo kolíkové rajčiny.

Pri bližšom pohľade na paradajku je vidieť, že v malom priestore medzi listom a stonkou vyrastá nenápadný výhonok. Tieto výhony odoberajú energiu a živiny, ktorú by hlavná stonka presmerovala do tvorby plodov.

Vylamovanie drobných výhonov v pazuchách hlavných listov je preto jedným zo základných krokov v starostlivosti o paradajky. Celkom iné je to v prípade kríčkových odrôd paradajok, ktoré vyväzovanie ani vylamovanie zálistkov nepotrebujú.

Vylamovanie zálistkov na paradajkách vykonávajte pravidelne. Zálistky rastúce v pazuchách vylamujte približne vo veľkosti 3 - 5 cm kolmo na smer rastu. Mladé výhonky vylomíte jednoducho - aj pomocou nechtov. Kúsok výhonku ponechajte v pazuche (cca 1 - 2 cm). Ak nejaký výhonok prehliadnete a budete ho chcieť odstrániť neskôr, postupujte opatrne a na pomoc si vezmite ostré a čisté nožnice.

Okrem týchto výhonkov je zvykom odstraňovať na paradajkách aj veľké listy. Medzi záhradkármi koluje množstvo názorov o tom, koľko listov na paradajkách ponechať a či je vôbec vhodné „vyholiť“ ich z dôvodu rýchlejšieho dozrievania plodov. S čistým svedomím môžete odstrániť spodné listy, ktoré prekážajú pri polievaní a sú často zmáčané a od blata. Práve od nich sa začínajú šíriť nebezpečné hubové ochorenia. Listy však majú pre paradajky veľký význam.

Choroby a škodcovia paradajok

  1. Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
  2. Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
  3. Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
  4. Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
  5. Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
  6. Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Škodcovia:

  • Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
  • Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
  • Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
  • Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Najchutnejšie odrody paradajok

  • Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
  • Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
  • Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr.

tags: #paprika #odstipovanie #kvetov #prečo

Populárne príspevky: