Pestovanie Papriky na Slovensku: Podrobný Návod

Paprika, obľúbená a široko používaná plodina, patrí do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), rovnako ako paradajky a zemiaky. Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Poďme sa pozrieť na to, ako sa paprika pestuje a kde sa jej najviac darí.

Pôvod a Rozšírenie Papriky

Pôvodnou oblasťou pestovania papriky sú tropické a subtropické regióny Strednej a Južnej Ameriky. Do Európy sa dostala koncom 15. storočia španielskymi moreplavcami. Odtiaľ sa postupne rozšírila aj do Ázie a Afriky.

Botanická Charakteristika Papriky

Rod paprika (Capsicum L.) zahŕňa približne 50 druhov, ktoré pochádzajú z tropickej Ameriky a Východnej Indie. V záhradách sa najčastejšie pestuje paprika siata (Capsicum annuum), jednoročná rastlina, ktorá je hospodársky veľmi významná.

Charakteristika Papriky Siatej

Paprika siata je jednoročná bylina, ktorá dorastá do výšky 20-50 cm. Má vzpriamenú stonku a kopijovito-vajcovité listy s celistvookrajovými listami. Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny.

Rozmanitosť Druhov a Odrôd

Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd. Tieto odrody sa od seba líšia veľkosťou a tvarom kríka, farbou, veľkosťou a chuťou plodov, ako aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. Nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov.

Pestovanie Papriky

Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý. Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie ak im doprajete vhodné podmienky na rast a práve tomu sa v tejto téme budeme venovať. Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz.

Výsev a Predpestovanie

Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 - 5 mesiacov kým by začali produkovať prvé plody a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť) a do záhrady je možné papriku presadiť až keď im nehrozí mráz a keď priemerná nočná teplota neklesá pod 12 °C, čo v našich podmienkach znamená máj (podľa lokality a sezóny). V prípade pestovania papriky zo semienok je potrebné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady aby mali sadenice papriky na presádzanie ideálnu veľkosť (10 - 20 cm). Následne trvá paprikám 60 až 90 dní, kým vyprodukujú prvé zrelé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov papriky až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny.

Výsev papriky sa odporúča robiť už vo februári. Semená je dobré pred výsevom na niekoľko hodín namočiť. Sadenice sa predpestovávajú doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku.

Keď semená vyklíčia a vytvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každá rastlina sa umiestni do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík alebo plodovej zeleniny.

Príprava Záhona a Výsadba

Na konci apríla sa záhon, do ktorého sa majú papriky vysadiť, prekryje čiernou netkanou textíliou. Tým sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Rastliny sa vysádzajú v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody.

Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal sa umiestni niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnie sa zeminou. Na dno každej jamky je možné pridať trošku kompostu.

Do vonkajších záhonov sa papriky vysádzajú približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť alebo úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor, preto je vhodné zvoliť chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu však treba dať pozor na zatienenie). Papriky sa môžu sadiť do jednej jamky po 2 kusy, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Presádzanie sadeníc papriky do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde.

Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.

Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov, a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.

Pestovanie v Nádobách

Papriky sa obvykle pestujú v záhonoch, ale nič nebráni vysádzať túto zeleninu aj do nádob. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je náročná na živiny. Pred výsadbou sa pôda dobre vyživí kompostom alebo iným hnojivom, ale s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období.

Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča sa dáva drenážna vrstva, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volí sa klasický záhradný, ktorý sa premieša s menším množstvom kompostu.

Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.

Pestovanie v Skleníku

Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku sa dodržujú obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne sa zalieva, pomáha s opelením a pravidelne hnojí.

Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. V prípade pestovania papriky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ako náhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike.

Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone alebo v skleníku vedľa paradajok. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.

Zalamovanie Papriky

Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom sa docielia nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi.

Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov.

Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama.

Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.

Výživa a Starostlivosť o Papriky

Papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu sa im môže zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami.

Zber Papriky

Papriky sa zberajú v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Ak sa pestujú na priamu konzumáciu a očakávajú sa šťavnaté a sladké plody, zberajú sa v auguste. Ak sa majú papriky použiť skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajú sa v takzvanej technickej zrelosti.

Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline. Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.

Lahodné pálivé papričky si môžeme vychutnávať prakticky počas celého roka: čerstvé papričky sa dovážajú zo zahraničia a v ponuke sú tiež sušené čili v celku, vo forme vločiek alebo mleté. Vďaka tomu nie je ich dostupnosť obmedzená na konkrétnu sezónu. Vo svojich domovských krajinách Južnej a Strednej Ameriky je čili rozšírené dodnes.

Medzi ďalšie významné oblasti pestovania patrí aj Mexiko, India, Indonézia, Thajsko, Japonsko a Čína. Čili papričky sa však pestujú aj v niektorých štátoch Afriky, napríklad v Nigérii a Tanzánii, v južnej Európe a na juhu Severnej Ameriky. Často pritom ide o obrovské polia rastlín.

Dopyt po týchto drobných ostrých papričkách je totiž na celom svete mimoriadne vysoký. Keď plody dozrejú, väčšinou neopadávajú, ale začnú vysychať. Jednotlivé papričky sa pritom nachádzajú v rôznych štádiách zrelosti, preto sa zberajú ručne. Niektoré sa pritom schválne zberajú ešte nezrelé.

Na rozľahlých poliach sa používajú aj zberacie stroje, no na odstránenie stopiek je i tak stále potrebná ručná práca. Ak sú čili papričky určené na výrobu vločiek alebo prášku, je treba ich nechať najprv usušiť na slnku.

Čili Papričky a Ich Pestovanie

Čili papričky sa starajú o horúčavu na tanieri a aj samy majú rady teplo. Preto s ich sadením počkajte až po Troch zmrznutých v polovici mája. Vtedy už nehrozia prízemné mrazíky a čili môžete bez obáv vysadiť von. Ak máte na záhrade skleník, samozrejme sa môžete pustiť do sadenia aj skôr. To isté platí, keď si chcete zasadiť čili do špeciálneho substrátu na okennom parapete. Vhodným obdobím je polovica februára až začiatok marca.

Aby rastliny v záhone dobre rástli, potrebujú čo najteplejšie, slnečné a pred vetrom chránené miesto. Pôda by mala byť vzdušná, bohatá na živiny a mala by mať neutrálne až mierne kyslé pH. Najlepšie sa čili papričkám bude dariť po vysadení do záhona v rozstupoch 40 až 60 centimetrov, pričom ich treba výdatne polievať. Stabilitu rastlinám dodajú oporné tyče.

Paprika ako Ovocie

Odpoveď na otázku, čo odlišuje ovocie od zeleniny, sa zdá byť na prvý pohľad jednoduchá, avšak v skutočnosti to tak vôbec nie je. Botanická klasifikácia sa totiž neraz značne líši od toho, čo považujeme za ovocie a zeleninu v bežnom kulinárstve.

Ovocie vs. Zelenina: Botanický Pohľad

Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene. Kým ovocie si zvyčajne spájame so sladkou chuťou a používame ho najmä v dezertoch, zeleninu si predstavujeme ako menej sladkú a vhodnú do hlavných jedál či príloh.

Pri zaradení medzi ovocie nejde o sladkosť plodu, ale o semená. Takže ovocie nie je súčasťou samotnej rastliny, ale reprodukčnou časťou z nej rastúcou.

Na druhej strane, keď konzumujeme zeleninu, jeme samotnú rastlinu alebo jej časti ako korene, stonky alebo listy.

Paprika ako Ovocie

Paradajky nie sú ani zďaleka jediným príkladom bežnej zeleniny, ktorá je v skutočnosti ovocím. Všetky druhy paradajok, sladké aj štipľavé papriky až po jalapeňos sú ovocím.

Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta.

Žitavská Paprika - Slovenský Unikát

Žitavská paprika je fenoménom južného Slovenska, pestuje sa pri ústí Váhu, Hrona, Nitry, ale aj v povodí Malého Dunaja a Žitavy. Nie je odroda, ale výsledný produkt. Získava sa z niekoľkých odrôd - Považskej hrubostennej sladkej, Nitrianskej tenkostennej sladkej, Dunajskej hrubostennej sladkej, Žitavskej hrubostennej sladkej, Hodonínskej sladkej. Najviac pestovanou je momentálne Dvorská, Žitavská a Kolora.

„Sme najsevernejšou oblasťou Európy, kde sa pestuje koreninová paprika. Tradičný výrobný postup pestovania Žitavskej papriky sa s menšími úpravami zachoval až dodnes. V Dvoroch nad Žitavou paprika absolvuje všetky fázy výroby, od pozberovej úpravy cez sušenie a mletie na valcových stoliciach až po záverečné spracovanie v tradičnom kamennom mlyne. Dynamickým tlakom pri mletí na kamennom mlyne sa tu paprika zahreje, zo semien sa tak uvoľňujú tuky.

V prevádzke v Dvoroch nad Žitavou v okrese Nové Zámky ju vyrába spoločnosť Mäspoma. Odhaduje sa, že v tomto roku sa podarí firme predať zhruba 20 ton Žitavskej papriky na domácom trhu. V minulom roku predala Mäspoma 600 ton koreninovej papriky všetkých druhov. Časť smerovala do Švajčiarska a Francúzska.

Tipy a Triky pre Úspešné Pestovanie Papriky

• Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť.
• Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa a naopak nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.

Zásady Pestovania, Polievania a Hnojenia

• Vysadiť do pôdy semienka papriky nemá zmysel. Paprika sa pestuje z priesad.
• Semienka zasadíte do kvetináčov alebo špeciálnych nádob na priesady. S výsevom začnite pokojne až začiatkom marca, pretože do záhrady budete presádzať najskôr v máji, keď pominie riziko prízemných mrazov. Paprika je totiž na chlad nesmierne citlivá. Ak ju neochránite, z úrody nebudete mať nič.
• Pôda musí byť bohatá na živiny. V jesennom období pohnojte maštaľným hnojom, na jar pridajte k sadenici kompost. Medzi rastlinkami dodržte dostatočné rozostupy. Pestovať môžete s oporou aj bez nej. Závisí to od výšky samotnej rastliny, veľkosti a hmotnosti plodov.
• Papriku nemusíte pestovať len v záhrade. Dobrou voľbou je aj skleník či fóliovník. Pre mestských záhradkárov je ideálnym riešením balkón, prípadne terasa. Pestovanie v kvetináčoch má však svoje pravidlá. Kvetináč musí mať na dne otvory. Spodnú časť vyplňte drenážou, prekryte geotextíliou a až potom dajte substrát.
• Bez vody sa nedarí ničomu. Toto pravidlo sa týka aj papriky. Na dostatok vody si skutočne potrpí. Najlepším časom na zálievku je neskorý večer alebo skoré ráno. Slnko ešte nesvieti tak prudko. Používajte len odstátu vodu, ktorá sa teplotou približuje teplote pôdy a polievajte výlučne ku koreňom, nikdy nie na listy. Studenou vodou by ste paprike spôsobili šok.
• Hneď ako paprika po prvýkrát zakvitne, kvety odtrhnite. Papriku ich rast zbytočne oberá o energiu. Po tomto kroku sa zameria viac na rast byle, listov a tvorbu bohatšej úrody. V záhrade prihnojujte liadkom. Ak pestujete v nádobách, siahnite po hnojivách s postupným uvoľňovaním.

Najvyhľadávanejšie Odrody Papriky

• zelený baraní roh - charakterizuje ich bledá zelená farba, výrazná dĺžka, štipľavá chuť a vysoký obsah C vitamínu. Dariť sa im bude aj na poli či v záhrade. Sú predurčené na zaváranie
• slovakia - poznáme ju aj pod názvom kápia a patrí k veľmi skorým odrodám.
• chilli paprika - je typická výrazne štipľavou chuťou. Obľúbená je hlavne v Mexiku. U nás ju dopestujete v skleníku či fóliovníku a po vysušení a zomletí získate zaujímavú koreninu
• kozí roh - obdoba baranieho rohu avšak tieto papričky sú na konci ohnuté, podlhovasté a majú červenú farbu a sladkú chuť. Taktiež výborné na zaváranie
• jabĺčková paprika - guľaté, hrubostenné a sladké papričky. Odporúčame konzervovať, môžete zvoliť aj rôznorodú náplň
• PCR - najobľúbenejšia odroda papriky. Vypestujete si ju v skleníku, na balkóne či v záhrade. Ideálna je na chlebík, prípadne do šalátov. Charakterizuje ju žltá alebo bledozelená farba
• dolmy F1 - hrubostenná, tmavozelená paprika, podobná kápii.

Prehľad Vybraných Slovenských Odrod Papriky

Ako zeleninová paprika sa u nás pestujú dva poddruhy papriky ročnej, a to paprika veľkoplodá a drobnoplodá. V šesťdesiatych rokoch bolo u nás k dispozícii na pestovanie iba päť odrôd. Dnes je v Listine registrovaných odrôd zapísaných až 163 odrôd, z nich je 35 slovenských. Z tohto množstva je sedemnásť odrôd šľachtených na rýchlenie vo fóliovníkoch a skleníkoch a osemnásť na pestovanie vo vonkajších podmienkach. Všetky odrody sú sladkej chuti.

tags: #paprika #pestovanie #slovensko

Populárne príspevky:

• Všetko o steakových hranolkách
• História Mäso Urbánek
• Recept na medovníčky podľa Kamily Magálovej
• Efektívna a bezpečná automatizácia s MOVIFIT®– MC
• Aktuálne dianie v škole Pliešovce