Sladké umenie z Jaslovských Bohuníc: Ako sa pečú torty s dušou

Na torte môže byť aj ryba. Krásny sumec, ktorý sa leskne ako práve vytiahnutý z vody. Ale aj sova. Nie je to však skutočná ryba, ani skutočná sova. Je to torta. Majstrovské dielo Jany Matovičovej zo Sídliska v Jaslovských Bohuniciach.

Jana je zamestnaná na JAVYS-e. Niečo také vyžaduje vysokú zručnosť, predstavivosť aj zmysel pre trošku umenia. Ale aj čas. A Jana je predsa zamestnaná. Keď som k nej prišla domov, práve začala robiť tortu - sovu, ktorú chcela jej kolegyňa z práce pre vnučku.

Recept na dokonalú tortu? Trpezlivosť a láska

Moja babka vravela, že dobrá torta sa pečie tri dni. Prvý deň sa pečie cesto, ktoré sa má nechať vydýchať. Na druhý deň sa naplní a tretí deň sa ozdobí.

Jana hovorí: "Ja tiež neviem, čo je váha. Množstvá už mám v oku. Možno mi pri tom pomáha aj robota, kde tiež vážim."

A aké boli tvoje prvé torty? "Také obyčajné. Piekla som pre deti, boli poliate čokoládou a ozdobené lentilkami."

Prvú takú som upiekla najmladšej dcére, keď šla na prijímanie. Vtedy sa ešte marcipán robil doma. Bola to celkom ťažká robota a aj ťažko sa z neho tvarovalo, boleli pri tom ruky. Bol veľmi tuhý. Miešali sa bielka s cukrom, sušeným mliekom a mandľovou arómou.

Inšpirácia a tvorba

Najprv musí byť nápad. Mám šťastie, že manžel vie celkom pekne kresliť a robí mi niekedy náčrty. Pomáha internet. Po upečení biskvitu sa tento naplní a potom sa vyreže tvar. Robím s bielym marcipánom, aj keď sa dá kúpiť aj farebný. Ten potom prifarbujem potravinárskymi farbivami.

Ako kedy. Niekedy mi povedia, aký tvar chcú, niekedy vymýšľam ja. Nová torta je pre mňa vždy výzva. A čím je zložitejšia, tým je výzva väčšia. Napríklad také kvety ma už veľmi nebavia. Nie sú už pre mňa zaujímavé.

Asi by to nemohol robiť hocikto. Treba najmä pri zdobení veľa trpezlivosti.

Kuchyňa ako umelecký ateliér

Bývate v byte piati dospelí ľudia? Keď sa pečie, kuchyňa je celá moja. A keby len tá, ale aj spálňa. (Pri mojej návšteve manželská posteľ bola založená formičkami, formami a nástrojmi, o ktorých som ani približne nevedela, na čo sú.)

Moje osadenstvo niekedy frfle. Ale už si zvykli. Ale sú aj mojimi najväčšími kritikmi.

Koníček, ktorý prináša radosť

Ale áno, myslím, že by sa tým dalo uživiť. Pýtali sa ma už, či by som to nechcela robiť ako živnosť. Ale pre mňa je to koníček, baví ma to. Nemohla by som to robiť ako na bežiacom páse. Musím mať z toho potešenie.

Keď pozerám, máš tu narozkladaných plno vecí. Už mám v tom celý majetok. (Smiech). Hľadám a vymýšľam vždy niečo nové (Pri mojej návšteve trávu zo zeleného marcipánu na tortu robila cez lis na cesnak).

Keď aj niekto ide do zahraničia, tak na mňa pamätajú a dokupujú mi stále nové veci, farbivá, kakao. Beriem inšpiráciu aj z časopisov a cez internet od tých, čo sa tiež tomuto venujú. To, čo robíš, je už vlastne remeslo.

Rodinné tajomstvo a trpezlivá práca

Najmladšia dcéra mala o to záujem aj mi najviac pomáhala. Babka ma naučila pri korpuse miešať sneh z bielok s cukrom a potom až pridať žĺtka a múku - koľko vajec toľko lyžíc múky, trošku kypriaceho prášku. Väčšinou sa to robí opačne.

Pri našom rozhovore na stole dostávala podobu asi 20 cm sova. Na vytvarovaný korpus pribúdali pierka. Vykrajovala ich z hnedého marcipánu samostatne, na každé dokreslila kostrnku a potom manikúrovými nožničkami nastrihať nahusto okraje. Väčšie aj menšie. Piplavá robota. Biele bruško, pazúry, uši, neodmysliteľné oranžové oči. A potom osadiť na korpus. Výsledok po troch dňoch bol perfektný. Až škoda zjesť.

Ale už pri tom, ako sova dostávala svoju podobu, jej hlavou vírili myšlienky na ďalšiu tortu, ktorú bude robiť. Samozrejme opäť tvar, ktorý ešte nerobila.

Tabuľka: Postup pri pečení torty podľa Jany Matovičovej

tags: #pecieme #torty #jaslovske #bohunice

Populárne príspevky:

• Recepty pre zdravý životný štýl
• Všetko o intramuskulárnej injekcii do stehna
• Tajomstvo bublaniny
• Materiály Zepter panvíc
• Taliansky recept na tresku