História obce Vyšný Kubín a jej okolia

Obec Vyšný Kubín, ležiaca v malebnej Oravskej kotline, má bohatú a pestrú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Táto oblasť, formovaná ľadovcovo-riečnym kužeľom v štvrtohorách, bola svedkom mnohých udalostí, ktoré ovplyvnili život jej obyvateľov.

Prvé zmienky a založenie obce

Prvá písomná zmienka o Kubíne pochádza z roku 1314 (Kublen). V roku 1325 sa v listine magistra Doncha spomína Dolný Kubín. Avšak, história osídľovania tejto oblasti siaha ešte hlbšie. V XVI. storočí uhorský panovník Albert daroval v roku 1438 územie až po hranice rodu Plathyovcov z liptovskej Palúdzky „za verné služby“. Plathyovci sa tu neusadili, ale ponechali majetok valachom.

V tých časoch vládol na Oravskom zámku mocný rod Turzovcov, ktorí sa snažili zväčšiť príjmy zámockej pokladne zakladaním dedín na miestach salašov a obchodných ciest. Osídlenci z okolitých obcí dostávali povolenie rúbať lesy a zakladať polia a lúky. K domácim kolonistom pribúdali aj cudzinci z východných Karpát, ktorí sa zaoberali chovom dobytka, rúbaním lesov a obrábaním pôdy.

Hladovka, susedná obec Vyšného Kubína, vstúpila do dejín pod názvom Jelešňa v rokoch 1597-1598 ako valašská dedina Oravského panstva. V tom čase boli zdanené dva domy.

17. storočie: Nové výsady a povinnosti

Začiatkom 17. storočia sa zemepán Juraj Thurzo, prívrženec učenia Martina Luthera, snažil osídliť pohraničie a zabezpečiť ochranu hraníc. V roku 1608 udelil obyvateľom Hladovky výsadu vyberať mýto od obchodníkov a pocestných prechádzajúcich cez obec. Po Krištofovi Hladovi sa stal šoltýsom Valent Zvolenský, ktorý v roku 1615 zložil prísahu na Oravskom hrade. Mal právo prevádzkovať mlyn za nájom. V roku 1624 spísali úradníci Oravského panstva všetky rodiny a stanovili dane a povinnosti. Poddanské povinnosti boli peňažné, naturálne a robotné.

18. storočie: Ťažkosti a zmeny

V roku 1677 vydal zemepán Juraj Erdödy nový súpis poddanských povinností. Peňažné dane a naturálne dávky sa vzťahovali na šoltýsku usadlosť a päť sedliackych. V roku 1683 vypálili obec Hladovku litovskí vojaci, čo spôsobilo značné škody.

V roku 1715 bol richtárom v Hladovke Ján Hladovský. Zemepán Juraj Erdödy poslal do dediny úradníkov, aby vykonali súpis obyvateľov, dobytka a výnosov z polí. Poľnohospodársky rok 1715 bol neúrodný, čo spôsobilo hladomor a vysťahovalectvo.

V roku 1770 mala Hladovka 65 roľníckych usadlostí. Stoliční úradníci zaznamenali aktuálnu situáciu o živote v dedine a položili základ pre nový súpis poddanských povinností.

Dolný Kubín ako centrum diania

V roku 1380 bola v Dolnom Kubíne založená rímskokatolícka farnosť a kostol sv. Kataríny. V roku 1556 sa Dolný Kubín stal majetkom Thurzovcov a od roku 1626 Oravského komposesorátu.

Po vypálení Veličnej v roku 1683 sa Dolný Kubín stal sídlom Oravskej župy až do roku 1922. V 19. storočí bol Dolný Kubín významným centrom slovenského národného hnutia na Orave.

V roku 1632 bola obec povýšená na mestečko, pričom však zostala k Oravskému panstvu v poddanskom pomere. V roku 1633 právo výročných jarmokov a týždenných trhov. Od roku 1683 bolo sídlo župy. V rokoch 1683-1686 bolo mestečko značne spustošené poľsko-litovskými vojskami a nastalo čiastočné vyľudnenie.

V roku 1715 bol založený cech obuvníkov a cech krajčírov. V 18. storočí tu bola mangľovňa, farbiareň a mestský špitál. Obyvatelia sa zaoberali aj obchodom so syrom, ľanom a liehovými nápojmi. V tomto čase tu prichádzali v značnej miere Židia. V roku 1291 tu založil Vavrinec Čaplovič bibliotéku.

Vzhľad mesta sa do konca 19. storočia nelíšil od ostatných obcí, zmenil sa po požiaroch v rokoch 1893 a 1895. V 19. storočí sa stal strediskom slovenského národného života na Orave.

Po vzniku ČSR zostal Dolný Kubín hospodárskym i obchodným centrom Oravy a sídlom peňažných ústavov. V prevádzke bola píla, mlyn, elektráreň, pekáreň a stolárska dielňa. Celkove však trpelo mestečko i s okolím nezamestnanosťou (v roku 1932 bolo 2285 nezamestnaných). Aktivita komunistov vyvrcholila v prípravách a počas SNP. Mesto bolo oslobodené Sovietskou armádou 6. 4. 1945. Po vojne nastal všestranný rozvoj mesta.

Malý Bysterec: vznikol v roku 1362 vyčlenením z územia Oravského panstva a darovaním Jakubovi, Gerasovmu synovi. Staré pomenovania obce boli: Kys Byzterec (1362), Kis Bisztricz (1386), de Pravo Biszterecz (1432), Mala Bystricz (1547), Malý Bysterec (1808). Bol zemianskou poľnohospodárskou obcou. Od 16. storočia patril zväčša Medveckovcom. V roku 1778 mal 42 zemanov, v roku 1828 mal 29 domov a 158 obyvateľov. V 17. storočí prešiel do rúk Szmrecsānyiovcov.

Medzihradné: Obec vznikla v roku 1369 vyčlenením z územia Oravského panstva ako zemianska poľnohospodárska obec. Patrila nepretržite Medzihradským. Staré pomenovania obce boli: villa Mese (1369), Medzihradna (1404), Medzihradne (1786). V roku 1778 mala 178 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 178 obyvateľov. Zaoberali sa i pálením vápna a kamenárstvom.

Veľký Bysterec: Spomína sa od roku 1348 ako Bysterecz. Ďalšie staré pomenovania obce boli: Bisterch (1349), Bistricz (1418), Nagh Bystrich (1510), Byzthrycz Welky (1547), Welký Bysterec (1808). Patril Oravskému panstvu, spravovali ho dediční richtári. Počas kuruckých vojen bol takmer vyľudnený. V roku 1715 mal asi 240 obyvateľov, v roku 1828 mal 65 domov a 473 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a dobytkárstvom.

Pekárne na Orave

Spoločnosť Pekárne a cukrárne Rusina, spol. s r.o. má sídlo a hlavný výrobný závod v Dolnom Kubíne. Súčasťou spoločnosti sú tiež dve typové pekárne v Trstenej a Rabči. Prevádzkujú štyri vlastné predajne, ktoré sa nachádzajú v Dolnom Kubíne, Rabči, Námestove a Trstenej, ako aj cukráreň Arkáda v Dolnom Kubíne. Sú zásobované kompletným sortimentom našich výrobkov a potravinárskym tovarom vo výhodných cenách. Pekárskymi a cukrárenskými výrobkami zásobujú celý región Oravy, Liptov a celé Považie až po Trenčín. Rozšírili 2 x denne zásobovanie predajní vo Zvolene, Banskej Bystrici a Brezne.

Ich výrobky sú vyrábané z kvalitných surovín a neustále rozširujeme sortiment o nové žiadané výrobky, napr. z oblasti racionálnej výživy.

Značka DOBROTA je spojením všetkých troch významov slova, ktoré ju reprezentuje. Sú to kvalitné a chutné výrobky, ale sú to aj ľudia, ktorí ich s láskou a poctivo pripravujú a s prívetivým a láskavým prístupom ich ponúkajú svojim zákazníkom. Dobrota je aj príjemné miesto, kam si zákazníci pre svoje dobroty zájdu.

Kým vy ešte spíte, pekári pripravujú cesto aby ste si mohli denne pochutnať na čerstvom pečive, chlebe alebo zákuskoch. Prinášajú kvalitu, za ktorú sa vedia postaviť. Ponúkajú zákazníkom skutočne to, čo ponúkajú a pravdivo ich informujú. Pripravujú s láskou, výhradne na Slovenku.

Chlieb je už od nepamäti súčasťou života človeka a v mnohých kultúrach sa stal symbolom mieru, ľudskej dobroty, úcty a pohostinnosti. Či už je to spomienka z detstva na babkine buchty, mamin nedeľný koláč, alebo akákoľvek iná, vždy je za tým teplo domova a ľudská blízkosť. A to je ich cieľom.

Víziou je stať sa jednou z najvýznamnejších pekárenských spoločností nielen na strednom Slovensku.

Súčasnosť

Obec Vyšný Kubín si zachováva svoju bohatú históriu a kultúrne dedičstvo. Aj keď prešla mnohými zmenami, stále si udržuje svoj jedinečný charakter a identitu. Obyvatelia sú hrdí na svoju obec a snažia sa zachovať jej tradície pre budúce generácie.

tags: #pekáreň #Vyšný #Kubín #história

Populárne príspevky:

• Ako kvások ovplyvňuje žalúdok?
• Pomalý hrniec a lahodný vývar
• Ako nakladať hrušky
• Recept na liaty tvarohový koláč
• Kreatívne špagetové hniezda