Pestovanie pekinskej kapusty: Predplodiny a osvedčené postupy

Pekinská kapusta (Brassica pekinensis) sa v našich končinách udomácnila v 18. storočí a hoci sa často zamieňa s čínskou kapustou, pekinská kapusta sa viac podobá hlávkovému šalátu. Pestovanie pekinskej kapusty je veľmi výhodné vzhľadom na jej krátke vegetačné obdobie, ktoré umožňuje pestovať ju ako následnú plodinu s vysokou úrodou.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako úspešne pestovať pekinskú kapustu, aké predplodiny sú pre ňu najvhodnejšie a ako sa o ňu starať, aby sme dosiahli bohatú úrodu.

Význam striedania plodín

Každý organizmus (teda aj pôda) sa časom vyčerpá, opotrebujú sa jeho „orgány“ či mechanizmy. Zároveň ho pohltia buď prijaté, alebo vlastné toxíny. Toto sa môže stať z viacerých dôvodov. Zväčša pôdu pohltia koreňové výlučky a toxické odpady z tých istých alebo príbuzných, neustále po sebe pestovaných rastlín.

Okrem toho, dlhodobé pestovanie tej istej kultúry na jednom mieste má za následok nahromadenie negatívnych mikroorganizmov, škodlivých pôdnych živočíchov a chorôb. Preto na tej istej pôde nepestujeme za sebou rovnaké alebo príbuzné rastliny. Striedame rôzne druhy rastlín, ale podľa určitých zásad tak, aby sme pestovateľsky zohľadnili aj následne pestované druhy.

Aj pri zabehnutom striedaní pestovaných rastlín je však z času na čas vhodné prerušiť cyklus zeleným hnojením. Mnohí záhradkári nevyužívajú potenciál svojej záhrady naplno. Po dopestovaní jednej plodiny často nechá uvoľnené miesto ležať ladom. Ak však chcete svoj pozemok využiť naplno, prázdne miesta by na ňom nemali existovať.

Špeciálny spôsob, ako možno predchádzať pôdnej únave, je zmiešané pestovanie rastlín, teda každý riadok iná zelenina, aby sa jednotlivé rastliny navzájom chránili pred škodcami. Efektívnejšie je vysadiť do každého riadka na záhone inú zeleninu (ale i koreniny či liečivé rastliny), teda vytvoriť akúsi zmiešanú kultúru - tým jednak oddialime jednostrannú vyčerpanosť a únavu pôdy a jednak podporíme jej dynamickú detoxikáciu.

Vyššiu efektívnosť dosiahneme aj tak, že záhony po zbere úrody nikdy nenecháme holé, keď na nich budeme celoročne, aj bez zimnej prestávky, pestovať rastliny. Vzhľadom na efektívnosť je vhodné si roztriediť zeleninu zhruba podľa jej vegetačného obdobia, teda podľa času, ktorý potrebuje v našich klimatických podmienkach od výsevu až po zber úrody.

Vhodnou kombináciou zelenín (či už ide o postupné, alebo paralelné/súbežné pestovanie) s rôznou dĺžkou vegetácie môžeme niekoľkonásobne zvýšiť úrodu z toho istého záhona za daný rok.

Pri plánovaní záhrady môžete využiť aj princíp tzv. "vertikálneho pestovania", ktorý je ideálny pre menšie záhrady. Na začiatku môže byť vytváranie kombinácií náročné. Nezabudnite sledovať aktuálne trendy v záhradkárstve, ako je využívanie prírodných prípravkov na ochranu rastlín a ekologické metódy pestovania.

V praxi nikdy nenechávame pôdu po zbere prvej plodiny nevyužitú, práve naopak - snažíme sa z nej získať čo najviac úrody aj následným pestovaním zelenín s kratším vegetačným obdobím. Dnes už vieme, že pestovať na danom záhone len jednu zeleninu v roku, teda ako monokultúru, je z viacerých pohľadov málo efektívne.

Pri pestovaní zeleniny je dôležité nielen dlhodobo udržiavať zdravú a úrodnú pôdu, ale aj v maximálnej miere zohľadniť požiadavky zelenín, ako je obsah humusu, hrudkovitosť pôdy, intenzita slnečného žiarenia a pôdna vlhkosť.

Zeleniny si teda rozdelíme hlavne podľa ich náročnosti na vysoký obsah živín v pôde, alebo, naopak, aj podľa ich citlivosti na vysoký obsah živín. Zeleniny náročné na živiny vysádzame hneď prvý rok po jesennom organickom vyhnojení pôdy, do tzv. 1. trate.

Zeleniny pestované v 1. trati (teda hlúboviny, zemiaky, kukurica i plodová zelenina a zeler), by sme mali počas vegetácie viackrát okopať, podporí to prevzdušnenie pôdy a uvoľnenie ďalších pôdnych živín.

Klasicky hnojíme na jeseň tým, že do pôdy zapravíme kompostovaný maštaľný hnoj v množstve 10 až 12 kg/m².

V biozáhradke je často vhodnejší tzv. štvorhonový osevný systém. Tu používame na hnojenie vyzretý kompost, ktorý obsahuje síce menšiu koncentráciu dusíkatých látok, ale zasa má vyšší obsah humusotvorných látok.

Keď takýmto kompostom dohnojujeme pôdu v množstve 8 až 10 kg/m² každú druhú jeseň, zaistíme rovnomernejšie zásobovanie pôdy živinami.

Vhodné predplodiny pre pekinskú kapustu

Na predplodinu nie je náročná. Pre pestovanie pekinskej kapusty vyhovujú tie isté podmienky ako pre ostatné naše kapustovité zeleniny. Vyžaduje hlinité pôdy, dobre vyhnojené kompostom. Nie je taká náročná na hnojenie maštaľným hnojom ako naše hlúboviny.

Pekinská kapusta vyžaduje podobné podmienky ako domáce druhy. Vyhovuje jej teplejšie, pred vetrom chránené miesto. Najviac sa jej bude dariť v hriadkach vyhnojených maštaľným hnojom, keďže je náročná na množstvo živín a dusíka v pôde.

Pôda by mala byť hlinitá, humózne pôdy s dobrou vodnou kapacitou a pH 6 - 6,5. Nie sú vhodné kyslé pôdy. Zemina by mala byť priepustná s pH okolo 6,5 až 7. Dôležité je, aby bola dobre pohnojená.

Po zbere predplodiny asi 14 dní pred sejbou pozemok zrýľujeme a zapracujeme do pôdy priemyselné hnojivá v dávke asi 17 g N, 2 g P₂O₅ a 15 g K₂O.

Vhodné kombinácie plodín:

• karfiol - zeler
• petržlen - rajčiny
• paprika - zeler

Výsev a starostlivosť

Ideálny čas na výsev kapusty pekinskej je júl a začiatok augusta. Ak by sa zasadila skôr, začne vybiehať do kvetu. Preto je vynikajúcou zeleninou na druhú výsadbu.

Semená kapusty vysievajte priamo do pripraveného záhona, do hĺbky 1 až 2 centimetre. Saďte po viacerých kusoch do hniezd, ktoré usporiadate do riadkov. Jednotlivé riadky by mali byť široké aspoň 40 cm. Medzi hniezdami nechajte priestor asi 30 cm. Na jeden meter štvorcový pôdy budete potrebovať zhruba 2 g semena.

Keď semienka vzídu a mladé rastlinky trochu podrastú, je potrebné porast vyjednotiť. Nechajte vždy len jednu, najsilnejšiu, rastlinu zo skupiny. Sejeme do riadkov širokých 0,40 mm a hĺbky 10-20 mm. Na 1m² potrebujeme 1,5 až 2 g semena. O 3 až 4 týždne po sejbe rastliny jednotíme na vzdialenosť 300-350 mm v riadku.

Kapusta nie je v porovnaní s ostatnými druhmi zeleniny výrazne náročná na vodu. Stačí, ak jej zabezpečíte primeranú závlahu, tak ako aj domácim druhom. Dostatok vlahy je dôležitý, aby mali listy dobrú štruktúru a nezískali horkú chuť.

V čase, keď sa objavia prvé pravé listy, porast okopávame a zalievame, aby sme dosiahli jemné, krehké listy. V tomto období je veľmi dôležité chrániť rastliny proti skočkám, ktoré sú spolu s kvetovkou najrozšírenejšími škodcami pekinskej kapusty.

Slabé, odumierajúce rastliny môžu byť príznakom muchy kvetárky kapustovej, ktorá kladie vajíčka okolo koreňov rastliny.

Pri pestovaní kapusty pekinskej sa u nás často stretávame s neúspechmi. Hlavnou príčinou je veľmi skorá sejba, pri ktorej vybieha do kvetu. Medzi najčastejšie ochorenia patrí čierna hniloba, považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica. Nádorovitosť hlúbovín spôsobuje huba, známa aj ako nádorovka kapustová.

V tomto období je veľmi dôležité chrániť rastliny proti skočkám, ktoré sú spolu s kvetovkou najrozšírenejšími škodcami pekinskej kapusty.

Po zbere prvej úrody a približne 14 dní pred plánovaným výsevom pôdu výdatne pohnojte. Ďalšie hnojenie neskôr opakujte najmä v období rastu hlávok, kedy má rastlina najvyššie nároky na živiny.

Najvhodnejší čas sejby je júl až začiatok augusta. V tomto období je veľmi dôležité chrániť rastliny proti skočkám, ktoré sú spolu s kvetovkou najrozšírenejšími škodcami pekinskej kapusty.

Zber a skladovanie

Hlávky kapusty pekinskej by mali byť plne vyrastené a pripravené na zber v októbri až novembri, v závislosti od dátumu výsadby. Vytvorené pevné hlávky postačí odrezať. Vhodné miesto na rez je tesne pod listami vyrastajúcimi z koreňa. Akonáhle sú lístky kapusty dostatočne veľké na jedenie, môžete ich odrezávať niekoľko centimetrov nad zemou (aspoň 2,5 cm).

Vhodné je však počkať kým podrastú a vytvoria hlávky, ktoré potom nad povrchom odrežete. Takto môžete kapustu zbierať niekoľkokrát. Zberať začíname v októbri alebo v novembri v čase, keď sú už vytvorené pevné hlávky. Odrezávame ich tesne pod nasadenými stopkami listov na koreni.

Zozbieranú úrodu v čerstvom stave skladujte na tmavom a chladnom mieste, v pivnici alebo v chladničke. Ideálne podmienky sú teplota medzi 0 - 2 °C a vlhkosť okolo 95 %. V pivnici by sa zároveň nemali nachádzať jablká a mala by byť uzavretá pred slnečným žiarením. Pri dodržaní vhodných podmienok vydrží pekinská kapusta v pivnici čerstvá až tri mesiace. V chladničke ju skladujte zabalenú v celofáne alebo igelite, uloženú v priehradke na zeleninu.

Hlávky pekinskej kapusty môžeme cez zimné obdobie uchovávať v čerstvom stave uskladnením v pareniskách, pivniciach alebo v chladiarňach 1 až 3 mesiace.

Odrody pekinskej kapusty

V predajniach semien ponúkajú okrem iných dva kultivary: ,Nozaki' s podlhovastou hlávkou na priereze žltou, je veľmi jemná.

Medzi ďalšie odrody patrí:

• PARKIN F1
• Hilton

Tabuľka: Prehľad pestovania pekinskej kapusty

tags: #pekinska #kapusta #predplodiny #pestovanie

Populárne príspevky:

• Čokoládová torta so šľahačkou
• Zdravé medovníky
• Tipy na jedlá z varených vajec
• Vianočné koláčiky s valčekom
• Cínovanie plechu: Zloženie a použitie pasty