Pestovanie pšenice špaldovej: Podmienky a odporúčania

Len nedávno k nám prišla zabudnutá „šperkovnica“ - pšenica špaldová - a jej popularita rastie. Vďaka množstvu zdravotných benefitov je súčasťou racionálnej výživy. Pre väčšiu odolnosť ju preferujú hlavne v ekológii.

Zrná pšenice špaldovej.

Čo je pšenica špaldová?

Pšenica špaldová (Triticum spelta) je druh plevnatej pšenice. Podľa nálezov ju pestovali už Egypťania či Alamáni (starí Germáni) a v Európe je známa vyše 8 000 rokov. Už v 12. storočí ju Sv. Hildegarda z Bingenu popísala vo svojej zdravovede ako najlepšiu obilninu, ktorá má ozdravný účinok. Pre vyššie výnosy sa v šľachtení pokračovalo len s pšenicou obyčajnou, a tak táto pôvodná obilnina zostala v úzadí. Do popredia ju opäť dostal až rastúci záujem o ekologický spôsob poľnohospodárstva, pre ktorý je ako stvorená. Na Slovensko a do Čiech ju priviezli pestovatelia z Rakúska a Nemecka (pod menom „dinkel“) začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia a postupne jej význam rástol aj v našej oblasti.

Výhody pšenice špaldovej

V súčasnosti je špalda hodnotená ako nutrične výnimočne cenná pšenica. Zrejme s určitým nadnesením je špalda jedným zo svojich superlatívov označovaná aj ako liečivá pšenica. Rôzne zdravotné účinky špaldy sa týkajú tak klasickej múky, ako aj s využitím rôznych iných produktov špaldy a jej zberom v rôznych štádiách.

Už v 12.storočí Sv. Hildegarda odporúčala špaldu pri viacerých zdravotných problémoch - proti nedostatočnému prekrveniu, na nervovú výmenu látok, na dodanie sily svalom, väzivám a pletivám. Popísala ju ako základný článok potravy, pretože "je to najlepšia obilnina". Podľa Hildegardinej zdravovedy by sme mali jesť najmä celozrnný pšeničný, alebo biely špaldový chlieb a pečivo. Avšak špalda v akejkoľvek forme - či ako zrno, otruby, krupica, či múka - vždy si zachová svoj ozdravný účinok. Hildegarda ďalej hovorí, že jej jemná chuť pripomínajúca oriešky prekvapí a dodá radostnú myseľ a poteší i dušu. Špalda je psychofarmatikum prvého stupňa, no bez škodlivých účinkov - upokojuje a posilňuje psychiku.

Verili by ste, čo všetko je ukryté v malom zrniečku špaldy? Má vysoký obsah bielkovín (15%), ktoré majú významnú nutričnú hodnotu a iné zloženie aminokyselín ako bielkovina bežnej pšenice. Tuk, ktorý obsahuje (2,5%) má priaznivé zloženie mastných kyselín, najmä kvôli vysokému podielu nenasýtených mastných kyselín. Je bohatá na vitamíny skupiny B, vitamíny A a E a tiež minerálne látky (fosfor, draslík, horčík, vápnik, zinok). Vysoký obsah lepku v špalde jej dáva vynikajúce pekárenské vlastnosti a pečivo zostáva dlhšie čerstvé a šťavnaté. Našli sa dokonca ľudia alergickí na pšeničný lepok, ktorý lepok v špalde znášajú (pozn.: celiatikom odporúčame konzuláciu s lekárom!).

Špaldové zrnko je v klase obalené dvojitou plevou a je preto lepšie chránené voči vonkajším vplyvom znečisteného životného prostredia. Preto je ako stvorená pre pestovanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

Špalda je ľahšie stráviteľná než všetky ostatné obilniny a v akejkoľvek podobe. Ak ešte nebolo dosť špaldy, môžete si šupkami - jemnými plevami, ktoré zostávajú po vylúpaní špaldy, naplniť vankúš a budete prekvapený jeho elastickými vlastnosťami. Uľaví boľavým nohám, či chrbtici, pretože sa prispôsobuje tvarom vášho tela. Má schopnosť pohlcovať telesný pot a odvádzať nadbytočné teplo. Blahodarne pôsobí pri migréne, nespavosti a ochoreniach hlavových dutín.

Pestovateľské podmienky

Pestovateľský postup pri špalde sa len málo líši od pestovania pšenice letnej. Špalda je však menej náročná na pestovateľské podmienky, a tak ju možno pestovať aj vo vyšších a okrajových polohách, kde by už pšenica letná nebola rentabilná. Znáša tuhé zimy aj vysoké teploty, má odolnosť aj voči vyzimovaniu a dlhotrvajúcim snehovým pokrývkam. Vďaka mohutnému koreňovému systému môže získavať živiny aj z hlbších vrstiev. Vyžaduje však dostatok vlahy v období klíčenia a nalievania zrna.

Predplodiny

Z predplodín jej najviac vyhovujú okopaniny, najmä zemiaky skoré, ďatelinoviny, ale aj repka olejná, bôb či silážna kukurica, teda plodiny, ktoré majú nižšiu spotrebu vody a zanechávajú pôdu vo veľmi dobrom stave. Zároveň dostatočne skoro ukončujú vegetačné obdobie, a tak je dosť času na kvalitnú prípravu pôdy pred sejbou tejto oziminy. Nevhodnými predplodinami sú obilniny a strukoviny, ktoré by špaldu mohli ohroziť chorobami a zhoršiť jej poliehanie.

Príprava pôdy a sejba

Špalda nie je náročná na prípravu pôdy, znesie aj hrudovité pozemky. Optimálne osivové lôžko musí byť v hĺbke 40 - 60 mm dostatočne utužené a nad ním rovnomerne kyprá vrstva zeminy. Hĺbka sejby záleží na pôdnych podmienkach, zvyčajne je to 3 - 5 cm. Špalda sa seje nevylúpaná v plevách. Po zasiatí povalcujte ryhovanými valcami, ktoré podporujú vzlínanie vody k osivu.

Odrody špaldovej pšenice

Medzi obľúbené pôvodné odrody špaldovej pšenice sú Altgold, Franckenkorn, Rubiota, Rotkorn či novšie Öko-10 alebo slovenská PN Mislina. Úplnou novinkou pre jesenný osev 2020 bude nová slovenská odroda špaldovej pšenice - IS SPIRION. Táto stredne skorá až neskorá ozimná odroda má lepšie agronomické vlastnosti (odnožovanie, stredná odolnosť proti poliehaniu, rezistencia proti chorobám) aj vyššiu pekárenskú kvalitu (B/5). Má vysoký úrodový potenciál a vďaka vyššej odolnosti voči chorobám je vhodná aj pre pestovanie v ekologickom systéme poľnohospodárstva.

Starostlivosť počas vegetácie

Počas vegetácie špalda prejavuje najmä vďaka dvojitej pleve väčšiu odolnosť voči škodcom, chorobám či nepriaznivému počasiu. Je však citlivá na hnojenie dusíkom - prehnojenie môže spôsobiť väčšie poliehanie, keďže má dlhšie steblo (aj 1,5 m). Prípadne odporúčame hnojiť organickými hnojivami v skoršom období, aby sa dusík uvoľňoval postupne v prijateľnej forme. Inak špalda nie je náročná na výživu.

Zber a skladovanie

Úrodnosť špaldy je nižšia, ale vďaka tvorbe odnoží môže dosahovať okolo 3 - 6 t/ha. Zberajte ju v plnej zrelosti. Klasové vreteno je lámavé a pri mlátení sa rozpadá na jednotlivé klásky. Preto je pri zbere potrebné znížiť nastavenie otáčok mlátiaceho bubna, priháňača i ventilátora obilného kombajnu. Viac sa otvárajú sitá.

Neolúpaná, suchá špalda sa skladuje v plevách, ktoré predstavujú asi 30 % hmotnosti. Síce zaberie viac miesta v sklade, na druhej strane však chráni zrnko pred hubovitými chorobami a škodcami.

Ekonomický aspekt

Cena vylúpanej bio špaldy na trhu je zaujímavá, podľa roku sa pohybuje od 280 do 600 eur na tonu. Cena nevylúpanej špaldy u pestovateľa môže byť okolo 180 až 250 EUR/t. Dopyt po tejto hodnotnej obilnine rastie vďaka vyššiemu záujme o zdravý životný štýl.

Ďalšie dôležité informácie

• Ozimná a jarná špalda: Existujú dva hlavné druhy špaldy - ozimná a jarná. Ozimná špalda sa seje na jeseň, zvyčajne od septembra do novembra, aby prezimovala a začala rásť na jar.
• Slnečné stanovište a priepustná pôda: Špalda potrebuje slnečné miesto, kde bude vystavená priamemu slnečnému svetlu aspoň 6-8 hodín denne. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na organické látky.
• Odolnosť voči suchu: Špalda je odolná voči suchším podmienkam a dokáže rásť aj pri obmedzenej zálievke. Avšak počas obdobia rastu a tvorby klasov pravidelné zavlažovanie môže zvýšiť výnosy.
• Dusíkaté hnojivá: Pre podporu zdravého rastu a vývoja klasov je špalda náročná na dusík. Pred výsevom môžeš do pôdy zapracovať organické hnojivo bohaté na dusík, ako je kompost alebo hnoj.
• Škodcovia a choroby špaldy: Špalda je vo všeobecnosti menej náchylná na napadnutie škodcami ako moderné obilniny. Avšak vošky, slimáky alebo hlodavce môžu spôsobiť problémy. Špalda je relatívne odolná voči väčšine chorôb, no môže byť náchylná na plesňové infekcie, ako sú múčnatka alebo hrdza.

Tabuľka odrôd špaldy

tags: #pestovanie #psenice #špaldovej #podmienky

Populárne príspevky:

• Liečivé účinky galgantu
• Ohrňovanie zemiakov: Kľúč k úspechu
• Legendárna zmrzlina Luculus
• Domáca jahodová zmrzlina
• Sladké potešenie z Veľkých Kostolian