História a súčasnosť Liptovskej Osady: Od Veľkej Moravy po modernú obec

Liptovská Osada, malebná obec v okrese Ružomberok, sa nachádza v Žilinskom samosprávnom kraji. Obec je súčasťou regiónu Dolného Liptova a rozprestiera sa na ploche 50,6 km2, v údolí medzi pohorím Nízke Tatry a Veľká Fatra.

Panoráma Liptovskej Osady

Stred obce má nadmorskú výšku 609 m. n. m., kataster leží v rozpätí 580-1 612 m. n. m. Územie obce patrí do klimaticky mierne chladnej oblasti. Obec leží v peknom atraktívnom prostredí, obkolesená zachovalou prírodou. Územie celej obce má horský charakter, v blízkosti sa nachádzajú Národné parky Nízke Tatry a Veľká Fatra.

Historické korene a vývoj obce

História obce je známa od obdobia Veľkej Moravy. Osídlenie územia obce v historickej dobe po páde Veľkomoravskej ríše a skončení misie sv. Cyrila a Metoda bolo viazané na christianizáciu územia benediktínmi. Benediktíni vytvorili na celom území Slovenska pozdĺž hlavných ciest na odľahlých miestach sústavu pustovní (eremitórií). Eremitóriá vznikali na takmer neprístupných miestach.

Jedným z nich bolo v tejto lokalite aj eremitórium v strede Revúckej doliny, na sútoku riek Lúžňanka, Korytnička a Revúčanka. Obec Liptovská Osada sa postupne vyvinula z tohto benediktínskeho eremitória, ktoré vzniklo na prelome 11. a 12. storočia.PRVÉ SÍDELNÉ JEDNOTKY NA ÚZEMÍ SÚČASNEJ OBCE PRI SÚTOKU LÚŽŇANKY A REVÚČANKY, ktoré pravdepodobne vznikli v dôsledku starej severojužnej trasy Revúckou dolinou v 9. - 11. storočí. Obyvatelia týchto sídelných jednotiek začali postupne klčovať lesy a obrábať pôdu. ZALOŽENIE BENEDIKTÍNSKEJ PUSTOVNE ( EREMITÓRIA ) s kostolíkom o rozmeroch 5 x 6 m zasvätenom sv. Jánovi Krstiteľovi, patrónovi pustovníkov asi už v časoch Veľkomoravskej ríše, keď k nám prišli benediktíni a v dôsledku činnosti kláštora v Nitre zakladali po území Slovenska osamelé pustovne. Prácou mnísi rozšírili obrábanie pôdy, v lokalite Rybár založili rybník s chovom rýb, začali s chovom oviec na holinách a postupne zväčšili počet pracovných síl.

Prvá písomná zmienka o obci sa datuje z roku 1288. V písomnostiach sa usadlosť spomína až v roku 1288 ako osada GOTHAL ( božie domčeky ) a vo výsadnej listine mesta Ružomberok dňa 14.11.1340. Ďalšia písomná zmienka, týkajúca sa s určitosťou územia dnešnej Liptovskej Osady je v listine Karola I. z roku 1340, ktorou rozšíril privilégiá udelené Ružomberku v roku 1318. V ROKU 1360 SA SPOMÍNA V LISTINE LIKAVSKÉHO PANSTVA TZV. NOVÁ OSADA. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza meno našej obce. ZÁNIK EREMITÓRIA: ASI KONCOM 16. A ZAČIATKOM 17. STOROČIA. EREMITÓRIUM SI OSVOJIL ZEMAN RAKOVSKÝ, ktorý vo svojich spisoch aj osadu spomína. V tomto období tu mal lúky, 5 sadov, mlyn a 22 poddaných, ktorým prepísal poddanské dávky.

Ťažba dreva a salašníctvo dlhodobo sezónne zaľudňovali územie Liptovskej Osady. Od polovice 16. storočia tu dominuje lesníctvo - ide o intenzívne využívanie bohatstva drevnej suroviny banskobystrickou kráľovskou komorou a salašníctvo likavského panstva príp. mesta Ružomberok. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a lesníctvom. Popri práci na poli sa ženy venovali tkáčstvu, vyšívaniu odevov a pradeniu.

V polovici 17. storočia tu došlo k veľkej kolonizačnej akcii, keď držitelia likavského panstva založili Novú Osadu. Osada v tom čase po cirkevnej stránke organizácie patrila k Ružomberku. Ostala ňou až do roku 1752, keď sa osamostatnila s filiálkami Revúce a Lúžna. ROZVOJ LIPTOVSKEJ OSADY DO PODDANSKEJ OBCE VIEDOL K POSTAVENIU NOVÉHO DREVENÉHO KOSTOLA SPOMÍNANÉHO UŽ V ROKU 1646. V roku vzniku samostatnej farnosti došlo aj k obnove, resp. novostavbe dreveného kostolíka sv. Jána Krstiteľa, ktorý krátko nato nahradil nový murovaný kostol s tým istým patrocíniom.

Obec sa stala významným dopravným uzlom. ZALOŽENIE STANICE CISÁRSKO - KRÁĽOVSKEJ POŠTY ZAČIATKOM 18. STOROČIA. VZNIK SÚČASNÉHO ERBU OBCE S DOSTAVNÍKOM A ŠTVORZÁPRAHOM. Vyklčovanie pôvodného lesa na Poštárke . Na takto vzniknutej lúke sa vyrábalo seno pre poštové kone. / Odtiaľto pravdepodobne názov ulice Poštárka /. ZALOŽENIE SAMOSTATNEJ FARNOSTI, KU KTOREJ PATRILA AJ LÚŽNA ( spomínaná prvýkrát v roku 1680, keď do nej prisťahoval I. Tökoly goralov z Oravského Veselého ) A REVÚCE . POSTAVENIE NOVÉHO, MUROVANÉHO, KOSTOLA. ZRUŠENIE PODDANSTVA V ROKU 1848. OBYVATELIA SA STALI MAJITEĽMI PODY, KTORÚ PREDTÝM AKO PODDANÍ UŽÍVALI. Celá obec bola v tom čase vybudovaná z dreva, okrem kostola , fary, budovy lesnej správy / ktorá dodnes stojí pri „konzume“/ a stanice CISÁRSKO - KRÁĽOVSKEJ POŠTY / bývalý Čunderlíkovský dom /.

Na konci 19. storočia sa v súvislosti s nedostatkom pôdy a prostriedkov obživy začalo šíriť vysťahovalectvo do Kanady, USA a západnej Európy. PRVÉ ODCHODY OBYVATEĽOV OBCE ZA PRÁCOU DO AMERIKY A VYSŤAHOVALECKÉ ODCHODY OBČANOV KONCOM 19. STOROČIA. Po návratoch vznikajú prvé murované domy / Koreňovský ( od Bosých ), Šípkovský, a niektoré ďalšie. V roku 1908 bola postavená úzkokoľajová železnica Ružomberok - Liptovská Osada - Korytnica, ktorá umožnila obyvateľom využiť pracovné príležitosti v Ružomberku.

Táto železnica zároveň zabezpečovala i nákladnú dopravu, kde nahradila dopravu drevnej hmoty vodnou cestou po Revúcej. Železnica fungovala do roku 1974, kedy bola zrušená. VZNIK ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY 28.10.1918, ZALOŽENIE NOVÝCH SAMOSPRÁVNYCH ORGÁNOV OBCE, POSLOVENČENIE ŠKOLY. ROZŠÍRENIE RÍMSKO-KATOLÍCKEHO KOSTOLA V ROKU 1926. VZNIK ČESKOSLOVENSKEJ CIRKVI HUSITSKEJ V ROKU 1926 A POSTAVENIE ĎALŠIEHO KOSTOLA V OBCI V ROKU 1930.

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE 29.8. - 18.10.1944. Zoskok prvej paradesantnej skupiny na území býv. Československa. Veliteľstvo 6. taktickej skupiny sa nachádzalo v Liptovskej Osade. OSLOBODENIE LIPTOVSKEJ OSADY 4.

Pečatidlá obce

Z histórie Liptovskej Osady, ležiacej pod horským prechodom Donovaly na severnej strane Nízkych Tatier, sú známe tri pečatidlá, všetky zvýrazňovali skutočnosť, že v obci bola od 18. storočia stanica dostavníkovej pošty. Najstaršie pečatidlo je okrúhle, jeho kruhopis znieSIG(illum).PO(sseddionis).OSZADA.A(d)LIKAVA, teda volne preložené: "pečať obce Osada patriacej k Likave". Z kruhopisu vidno, že obec bola súčasťou Likavského panstva. V strede pečatného poľa je zobrazený štvorzáprah koní ťahajúcich voz, pričom za zadným párom stojí pohonič vo vysokom klobúku a bičom poháňa kone. Kresba je doplnená letopočtom 1801. V priebehu 19. storočia si obec dala vyhotoviť ďalšie dve pečatidlá, roku 1807 ešte s latinským a v druhej polovici 19. storočia už s maďarským kruhopisom. Pečatné symboly zobrazovali v podstate ten istý motív, no pohonič už nestál za koňmi, ale sedel na voze - teraz už na dostavníku.

Sakrálne pamiatky

Rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa

Pôvodný drevený kostol stál v Liptovskej Osade už v r. 1646. Keďže kapacitne nevyhovoval potrebám farnosti, v r. 1756 sa začala v obci stavba kamenného kostola, ktorá trvala do r. 1762. Kostol ostal v pôvodnej podobe do r. 1923, kedy bol rozšírený o bočné lode. Rímsko-katolícky kostol je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi (kostol je vedený ako „pamätihodnosť obce“). Z cirkevno-správneho hľadiska obec Liptovská Osada tvorí Rímsko-katolícku farnosť sv.

Kostol čs. husitskej cirkvi

Ako dôsledok konfliktu vtedajšieho r. k. farára s diecéznym biskupom sa oddelila časť obyvateľstva v Liptovskej Osade od r. k. cirkvi a prešla so svojím kňazom k čs. cirkvi husitskej. Na základe tohto bol čs. štátom vybudovaný v r. 1930 kostol pre čs. husitskú cirkev. Malá časť obecnej komunity ostala v tejto cirkvi do r. Kostol je raritou v celom regióne. Jeho technický stav je však nevyhovujúci, má ošumelý vzhľad a momentálne nemá žiadne využitie. Po vzájomnej dohode s predstaviteľmi čs. husitskej cirkvi (v Bratislave) by objekt mohol prejsť pod správu obce. Kostol ako ojedinelá stavba v regióne, ba i na Slovensku, by mohol pritiahnuť návštevníkov do obce. Môže sa tu zriadiť napr. Čs.

Kostolík sv. Ondreja

Kostolík z r. 1860 je jednoduchou stavbou s nadstavanou vežičkou a zvonom. Oltárny obraz znázorňuje sv. Ondreja. Kostolík sa ešte v súčasnosti využíva na bohoslužby.

Najpresnejšia mapa Uhorska od Jána Lipského v televíznych novinách

Významné osobnosti

Na spoločenskom a kultúrnom vývoji obce a (v niektorých prípadoch aj Slovenska) sa podieľali niektorí pôvodní obyvatelia a istý čas aj iní, prechodne u nás bývajúci obyvatelia. MUDr. MUDr. MUDr. MUDr. Ing. Prof. Ing. Mjr. Ing. ThDr. MUDr. MUDr. Viera Matisová, r. MUDr. Doc. RSDr. funkcionári Poľnohospodárskeho družstva v L. Ing. arch. Prof. RNDr. Prof. PaedDr. Mgr. Doc. RNDr. Juraj Štolz a Jolana Štolzová r. MUDr. MUDr. Ing. Ing.

Kúpele Korytnica

Kúpele Korytnica

Do katastra obce patria i blízke kúpele Korytnica (5 km) s aktívnymi prameňmi minerálnych vôd. Pramene sa využívali už v 16.-17. storočí, okrem miestneho obyvateľstva ich využívala nižšia šľachta či Likavskí úradníci. Roku 1768 podal prefekt Anton Pongrác návrh kráľovskej komore na odborný výskum liečivej sily korytnických prameňov, o 14 rokov neskôr bol podaný oficiálny návrh na využívanie ich liečivých vlastností.

Už v polovici 19. storočia sa minerálna voda plnila do fliaš a predávala po celom západnom Slovensku, ale aj vo Viedni a v Pešti, okrem toho sa samozrejme využívala na kúpeľne účely. Minister vnútra zadovažoval korytnickú vodu aj pre potreby najvyššieho kráľovského dvora. Začiatkom 20. storočia sa záujem o vodu z Korytnice ešte zvýšil, dala sa kúpiť v lekárňach na celom Slovensku a začala sa exportovať do USA, rozmach zabrzdila až vojna a jej následky.

Prvýkrát kvalitu korytnickej minerálnej vody oficiálne ocenili v roku 1873 na svetovej výstave vo Viedni (dve zlaté a jedna strieborná medaila), ďalšie medaily získala v talianskom Trieste, v Budapešti a v roku 1904 ako jediná európska minerálna voda na svetovej výstave v USA Saint Louis. V kúpeľoch sa vystriedali viacerí majitelia, roku 1939 sa stali vlastníctvom štátu, ktorý ich prenajal Ústrednej sociálnej poisťovni v Bratislave. V roku 1995 boli kúpele sprivatizované spoločnosťou FLK, a.s. V súčasnosti kúpeľné domy vlastní súkromná osoba, ktorá ich neprevádzkuje.

Vlastníkom plniarne minerálnych vôd bola spoločnosť EURO-MINERÁL, a.s., ktorá roku 2002 investovala do jej modernizácie. Moderná linka umožňuje plnenie minerálnej vody do sklenených aj do tzv. PET fliaš.( www.korytnica.eu ). V súčasnosti plničku minerálnej vody prevádzkuje firma AMOS-SERVICE s.r.o 034 75 Korytnica, č 669. Uvedená spoločnosť vlastní aj päť minerálnych prameňov, ktoré zrekonštruovala. Vodu si z nich môže nabrať v ľubovoľnom množstve a bezplatne. V Korytnici sa nachádza penzión Svätopluk, ktorý takisto vlastní firma AMOS SERVICE s.r.o. Otvorili ho 11. júna 2016. Poskytuje reštauračné služby, má približne 50 postelí a k dispozícii sú taktiež prístelky.

Liečivé účinky Korytnickej vody

Korytnické minerálne pramene sú svojím zložením podobné známym žriedlam Vichy vo Francúzsku, Bath v Anglicku a Monte Catini v Taliansku. Liečivými účinkami sa veľmi podobajú karlovarským prameňom. Vápnik (Calcium) 584,5 mg/l. podporuje vstrebávanie železa, pomáha proti nespavosti, spevňuje kosti a chrup, zlepšuje činnosť nervovej sústavy. Spolu s horčíkom pôsobí ako protistresový účinok. Nedostatok tohto prvku sa prejavuje zvýšeným krvným tlakom a poruchami srdcovocievneho systému. Nedostatok vápnika zapríčiňuje úbytok kostnej hmoty - osteoporózu. Horčík (Magnesium) 163,2 mg/l .

Aktivity a turistika

Do Korytnice vedú dve cyklotrasy, ktoré spájajú horské stredisko Donovaly a mesto Ružomberok.

Cyklotrasa Donovaly - Korytnica

Začiatok cyklotrasy je na veľkom parkovisku v strede horského strediska Donovaly. Dreveným mostom prejdeme ponad hlavnú cestu a pokračujeme po zelenej značke k rázcestiu cyklotrás Polianka - Bully. Tam odbočíme doľava a pokračujeme po zelenej cyklotrase č. 5457 smerom na Korytnicu (15 km) cez osadu Polianka. Za osadou Polianka odbočíme doľava do lesa, obídeme závoru a stúpame asi 500 metrov. Lesom pokračujeme až na križovatku lesných ciest, kde podľa cyklosmerovníka odbočíme doľava smerom na Korytnicu (11,2 km) a pokračujeme lesom po zelenej cykloznačke. Príroda v týchto miestach je naozaj krásna, cyklotrasa prechádza aj cez prírodnú rezerváciu Štrosy, kde sa nachádzajú unikátne skalné sutiny. Keď vyjdeme z lesa, pokračujeme rovno po lúke a čaká nás nás stúpanie na vrch Kečka (1225 m.n.m.). V týchto miestach musíme bicykel chvíľu aj tlačiť. Odmenou nám bude nádherný panoramatický výhľad na okolie. Ďalej pokračujeme smerom na Kozí chrbát. Pred stúpaním na Kozí chrbát, pri cyklosmerovníku, odbočíme doľava a pokračujeme po zelenej cyklotrase úzkym chodníkom cez les prírodnou rezerváciou Kozí chrbát až do Hiadeľského sedla. Odtiaľ už len klesáme po širokej lesnej ceste cca 6 km až do Korytnice.

Cyklotrasa Ružomberok - Korytnica

Trasa vedie z Ružomberka od obchodného domu Billa smerom von z mesta na Banskú Bystricu. Všade je patrične značená. Mimo centra mesta Ružomberok pôjdu cyklisti po povrchu bývalej železničnej trate Korytničky. Zostal z nej len násyp a na trase sa nachádzajú aj železničné mosty. Cesta z Ružomberka do Korytnice je dlhá vyše 23 km. Vedie takmer po rovine.

Cyklotrasa Ružomberok - Korytnica

Život v Liptovskej Osade

Pizza v Ružomberku

Ružomberok, malebné mesto v srdci Slovenska, ponúka širokú škálu možností pre všetkých, ktorí milujú pizzu. Či už hľadáte klasickú Margheritu, extravagantnú pizzu s morskými plodmi, alebo preferujete donášku až k vám domov, Ružomberok má čo ponúknuť. Pizza, ako ju poznáme dnes, má svoje korene v Neapole v Taliansku. Pôvodne išlo o jednoduchý chlieb s pridaním paradajok, syra a byliniek, ktorý bol obľúbený najmä medzi chudobnejšími vrstvami obyvateľstva. Postupom času sa však pizza stala symbolom talianskej kuchyne a rozšírila sa do celého sveta. Každý región si prispôsobil pizzu podľa svojich vlastných chutí a dostupných surovín, čo viedlo k nespočetným variáciám a receptom.

Ružomberok ponúka niekoľko reštaurácií a pizzérií, ktoré sa špecializujú na prípravu a donášku pizze. Medzi najznámejšie patria:

Pizza Kubko: Rodinná pizzéria s dlhoročnou tradíciou. Ponúka široký výber pizze, od klasických až po špeciálne receptúry. Okrem pizze ponúka aj možnosť ubytovania v moderne vybavených izbách. Zameriava sa na kvalitné suroviny a spokojnosť zákazníkov.
Fanny Kebab Fresh & Pizza: Okrem pizze ponúka aj kebab, burgre, döner kebab, dürüm kebab, šaláty a dezerty. Je známa svojou rozmanitou ponukou a rýchlou donáškou.
Pizza a Kebab: Táto prevádzka si získala popularitu vďaka skvelej pizze a vynikajúcemu kebabu. Zákazníci si pochvaľujú veľké porcie a priaznivé ceny.
Pizza B: Táto pizzéria zabezpečuje donášku pizze v Ružomberku a širšom okolí.

Okrem týchto reštaurácií nájdete v Ružomberku aj ďalšie prevádzky, ktoré ponúkajú pizzu, často v kombinácii s inými jedlami. Pre aktuálny zoznam a recenzie odporúčame navštíviť stránky ako Bistro.sk alebo Tripadvisor.

Pizza v Ružomberku drahšia ako v Bratislave?

Hoci sa to môže zdať paradoxné, pizza, obľúbená pochúťka obyvateľov Ružomberka, je v tomto meste drahšia ako v Bratislave. Ružomberok sa vyznačuje vysokou koncentráciou pizzerií, čo je na mesto jeho veľkosti nezvyčajné. Mnohé známe pizzerie síce zanikli, no na ich miesta nastúpili nové. Pre porovnanie, základná pizza Margherita je v Ružomberku drahšia ako v Bratislave.

tags: #história #pizze #Taliansko #Ružomberok