Polievka pre bezdomovcov: Recepty a úvahy o pomoci ľuďom v núdzi

Stretnutie s bezdomovcami vyvoláva v mnohých ľuďoch rozpaky. Väčšina nevie, ako reagovať, ako sa k nim správať, a tak sa radšej tvária, že neexistujú. No v našich mestách sú ľudia, ktorí sa rozhodli zasvätiť svoj život práci s nimi.

Na svete je veľa miest, kde žijú chudobní ľudia. Ako sa teda tri rehoľné sestričky zo Španielska dostali až do Zvolena?

Na Slovensko sme prišli v roku 1995. Najprv sme boli v Bratislave. Poznali sme sa s kapucínmi a jeden z nich, Dávid Tencer, ktorý tu bol kňazom, vedel o tom, že vo Zvolene sa ide otvoriť charita. Tak nás skontaktoval, či by sme nemali záujem. Prišli sme sem a zistili sme, že práca s chudobnými ľuďmi sedí s našou charizmou a tak sme tu zostali. Pôsobíme tu od 26. januára 1998.

Začiatky boli veľmi ťažké, nie len pre to, že sme ešte nevedeli dobre po slovensky. Keď sme prišli, bola tu zrekonštruovaná budova, ale nič viac. Vôbec sme nevedeli čo presne budeme robiť. Najskôr sme začali robiť opatrovateľskú službu. Boli tu ženy, ktoré už chodili opatrovať. Tieto neskôr začali patriť pod nás. Potom sme začali prácu s chudobnými rodinami a bezdomovcami. Rodinám sme dávali obnosené šatstvo. Pre bezdomovcov sme zabezpečovali suchú stravu a tiež sa mohli u nás osprchovať.

Asi po piatich rokoch nás kontaktoval kňaz, ktorý vtedy pôsobil na Podborovej pri vojsku. Povedal nám, že im niekedy zostáva veľa polievky a je škoda to vyhodiť, tak či by sme o ňu mali záujem. A tak sme začali podávať bezdomovcom na obed polievky. Na začiatku to bolo veľmi ťažké, lebo niekedy bolo polievky veľa, inokedy zas málo a bezdomovcov chodilo čoraz viac. Postupne sme videli, že takto sa ďalej nedá fungovať a aj vojakov začali rušiť. Vtedy sme oslovili jedáleň Technickej univerzity, to bol tuším rok 2005 - 2006.

Od vášho príchodu prešlo už 13 rokov. V pracovné dni dávame bezdomovcom polievky. Cez víkend suchú stravu. V pondelok a stredu sa môžu prísť osprchovať, oholiť, oprať si veci. V iné dni môžu prísť ak sa potrebujú porozprávať, či zavolať si. Môžu si tu nechať doklady či peniaze, lebo v útulniach sa často kradne.

Druhá služba, ktorú robíme je aj pre chudobné rodiny. Za symbolické ceny im dávame šatstvo a trvanlivé potraviny. Napríklad za 6 EUR dostanú nákup v hodnote asi 18 EUR. Niekedy prinesú recepty od doktorov a my im ich vyberieme, ak práve nemajú peniaze. Alebo im dávame malé pôžičky. Niektoré rodiny hneď potom, ako dostanú dávky, peniaze prídu vrátiť. Niektorí nie. Ak však znova potrebujú peniaze, povieme im, že najprv musia vyplatiť staré dlhy a potom pôjdeme ďalej. To je veľmi dôležité, aby sa učili zodpovednosti a dodržať dané slovo. To je jeden zo spôsobov ako ich formujeme.

Aspoň jeden deň v týždni chodíme do terénu, aby sme videli v akých podmienkach žijú, a aby sme im vedeli poradiť ako hospodáriť lepšie. To oni často nevedia. Ak sa niektorý bezdomovec dostane do nemocnice, zvyknú nám zavolať. My mu donesieme pyžamo a hygienické potreby.

Veľakrát sa mi stalo, že som stretla bezdomovca, ktorý si pýtal euro na polievku, tvrdil že si u vás obedy musí platiť na celý mesiac dopredu a na to nemá, alebo že bol u vás a nič ste mu nedali. Ako to je naozaj?

Jediná podmienka je, že musia prísť triezvi - ani sfetovaní ani opití, a musia doniesť 20 centov. Ale ak nemajú, my im polievku dáme, len si to zapíšeme. Ak sa to opakuje viackrát, povieme im, aby prišli až keď si podlžnosti vyplatia. Vieme, že niektorí toto aj zneužívajú. Mnohí z nich sú zvyknutí, že všetko dostávali zadarmo. A to nie je dobré, keď človek dostáva veľa vecí zadarmo. Preto ich chceme naučiť fungovať inak. Na začiatku bolo veľmi ťažké vysvetliť im to. Časom však pochopili, že tie peniaze, ktoré nám dávajú sa použijú na to, aby sme im mohli ďalej pomáhať. Učíme ich rešpektovať pravidlá.

Nie je toho na štyroch ľudí trochu veľa? Teraz sme tu štyri sestry - Mária, Angela a ja sme tu od začiatku, sestra Antoinetta je tu len 2 roky. Ona jediná nepochádza zo Španielska ale z Talianska. Veľa nám pomáhajú aj dobrovoľníci.

Na toľko aktivít potrebujete určite aj veľa peňazí. Každý rok píšeme mestu, keďže sú to aj ich občania, aj keď sa ich často snažia vytlačiť na okraj. Tiež sme písali Medzinárodnému klubu žien. Od nich sme dostali peniaze na nákup trvanlivých potravín. Istý podnikateľ zo Španielska nám zas dal mraziaci box a zvykne nám dávať potraviny tesne pred dátumom spotreby. A tiež niektoré veľké obchody nám zvyknú dávať potraviny, ak je napríklad poškodený obal alebo končí dátum spotreby. Veľká je aj pomoc podnikateľov i mnohých ľudí, ktorí nám pomáhajú finančnými alebo materiálnymi darmi. Tento rok sme už dostali peniaze aj z 2%. No hovoríme, že žijeme z Božej prozreteľnosti. Boli obdobia, keď sme prežívali z mesiaca na mesiac. Stávalo sa, že sme nemali z čoho zaplatiť a peniaze prišli doslova v poslednej chvíli.

Tento mesiac sme začali so sériou prednášok pre bezdomovcov na tému závislosť - alkohol, drogy. Najbližšie má prísť jedna zdravotná sestra prednášať o ochrane zdravia. Títo ľudia často nemajú základné návyky a nevedia sa o seba postarať. Plánujeme aj prednášky pre rodiny, lebo veľakrát nevedia ako hospodáriť. Majú málo peňazí. Deťom kupujú drahé keksíky, a potom majú peňazí ešte menej a deti sú o chvíľu zase hladné. Chceme ich učiť ako sa môžu stravovať zdravšie a lacnejšie. Tiež chceme zavolať pedagógov alebo sociológov, aby im povedali ako sa správať k deťom. Viackrát sme si všimli, že to nevedia. Keď dieťa len trochu pobehne a nesedí na mieste, hneď mu hovoria „Buď ticho! Ty si zlý! Ty si zlý!“. A keď to dieťa stále počúva, tak sa mu to zafixuje. My im stále hovoríme, že je len živé, nech mu to povedia inak. Aby sa tieto deti formovali správne. Aj ich rodičia často nemali iné možnosti, preto nemôžu dávať to, čo sami nedostali. Aj oni potrebujú dostávať informácie, aby sa vedeli medzi sebou porozprávať, aby vedeli ísť viac do hĺbky.

Pre mňa je dôležité, že nikdy nikto nevie, do akej situácie sa dostane. Ale my, ľudia, máme často tendenciu súdiť podľa vonkajšieho výzoru. A myslím si, že by bolo lepšie, keby sme nesúdili podľa zovňajšku. Lebo aj človek, ktorý tak na prvý pohľad nevyzerá, nás často prekvapí. Často sem prídu ľudia, ktorí majú ťažkú životnú situáciu, ale sú veselí a vyrovnaní so svojim životom. Prijali to. A to je dôležité, aby sme vedeli prijať, že každý má svoju hodnotu a dôstojnosť. A keď stretávame týchto bezdomovcov, tak skôr ako im dať peniaze, je lepšie dať im čas a porozprávať sa trochu. Im to dá viac ako peniaze. Lebo oni sa tiež cítia, že sú na okraji, a že o nich nik nemá záujem.

Ťažké časy nás veru čakajú, možno si teraz niektorí povzdychnú. Na rozdiel od slov o ústupe od konzumu a uskromnení sa z lásky k prírode znejú tieto informácie nie príliš duchovne a sotva vzbudzujú u niekoho nadšenie. O to viac, že tú latku skromnosti niektorí museli posúvať nízko i predtým, a to teraz ceny v obchodoch závratne rastú.

Kedysi žili ľudia skromnejšie. Väčšina ľudí, pravdaže, ak nehodnotíme nejakých kráľov, hradných pánov a šľachtu. Obyčajní ľudia sa uskromňovali priestorovo, aj v jedle. Ťažká práca, jednoduché jedlá, nie ľahké životné podmienky. Aj v tej situácii však ľudia žili svoje malé radosti a starosti.

Kuchárka tajných receptov z kláštorov sa mi pred časom dostala do rúk. Včera pri upratovaní knižnice som ju na nočnom stolíku pre inšpiráciu nechala. Kláštorné recepty sú známe, niektoré aj preslávené svojou kvalitou. Dokonca i Taliansky krém som v tej knihe objavila, akurát že ho poznám pod názvom vínové šódo - stará mama ho varievala na Vianoce a dala nám deťom po troche do mištičiek s piškótami, nádherne voňal. V spomenutej knihe však popri celom rade jedál pre slávnostné príležitosti je i strava na obyčajné dni. Strukoviny na mnohoraký spôsob, kaše, polievky. Pri dnešnom náhlivom štýle života mnohí denne chodili na obedy do reštaurácií, často sa doma ani nevarí cez týždeň. Ešte i pirohy niektorí kupujú len mrazené (to ja mám svoj recept, do zemiakovej plnky tavené syry a praženú cibuľku miešam - moje pirohy sú pre mňa skrátka iná trieda ako tie kupenské). A popri jednoduchých jedlách skromnosť zahŕňala aj kopu jedál z prírodných zdrojov. Aj šťavelová polievka ši šťavelový prívarok je v tej knihe kláštorných receptov. Dokonca som medzi tými receptami rôzneho druhu aj polievku pre chudobných objavila. Jednoduchá, z kukuričnej múky a osmaženého starého chleba. Alebo tmavá polievka zo starého chleba - povarených kôrok,s trochou korenia, v lepšom prípade i s trochou mlieka. Nepredstaviteľné pre mnohých v dnešnej dobe zrejme. Pritom pre bezdomovcov to je dnes aj u nás smutná realita. A je u nás dosť ľudí, ktorí naozaj sú vďační životu i za to, že si môžu aspoň nejakú teplú polievku doma uvariť. Moc s nimi súcitím a ak môžem, tak im pomáham. Prajem im moc, moc dobra.

Prestala som už hodne dávno pozerať relácie typu Modré z neba, nariekala som pri nich - koľkí ľudia medzi nami žijú bez svetla, tepla, maximálne skromne a koľko ťažkých životných situácií zažívajú. V takých chvíľach si človek uvedomuje, že nikto z nás nemá imunitu proti trápeniu a bolesti, že každý si nesieme niečo ťažké. A že je nezmysel si myslieť, že to naše utrpenie je najväčšie na svete. Jediná vec, ktorú sa pri mojej empatii nivočím ďalej, je stránka Druhá šanca na život - keď vidím smutné zvieratá bez domova a niektoré z nich týrané, naozaj trpím. Zotrvávam tam ale. Pomáha mi to zároveň upevniť si hranicu nezasahovania - dobre, pomenujem to priamo - aj mojej dôvery k Bohu a Zámeru sveta. Lebo to moje „však ja to vybavím“ je prejavom nedostatku dôvery v ich konanie. Tak trénujem v tomto smere svoju trpezlivosť a dôveru, lebo nebol by pre mňa taký problém poprepájať energeticky tých zvieratá týrajúcich lumpov s následkami ich činov - tým sa ich vlastné zlo zosypáva na ich vlastné životy, hodne rýchlo a hodne účinne.

Mnohí uvažujú, že v dobe po pandémii by sme sa mali vzdať prehnaného konzumu. Podľa mňa to bude nutná súčasť života, lebo životná úroveň a finančné možnosti mnohých z nás ešte klesnú. Iné je to dať ako dočasnú, možno aj pármesačnú situáciu spojenú s pandémiou, a iné je to vnímať ako stav pre seba dlhodobejší, s perspektívou prinajmenšom na niekoľko rokov. Iste, ľudia sa nakoniec vedia prispôsobiť i ťažkým podmienkam a uskromniť v nich, však i zo žihľavy sa dá uvariť výborný sirup alebo polievka, a za vojny ľudia namiesto kapusty dokonca vraj nakladali lopúchové či podbeľové listy, či mleli múku z kôry stromov. Na druhej strane ale chápem a viem, že reči o vzdaní sa prehnaného konzumu nezasahujú každého rovnako. Uskromňovať sa dá v situácii, ak máte kam posúvať tú latku.

Prezradím vám, prečo o tých ťažkých časoch uvažujem. Nuž, podľa mňa ťažké časy nie sú len o jedle či peniazoch. O tom, že ich je menej a ešte menej - v takej situácii človek kupuje len tie nutné veci, aby prežil. Ja za naozaj ťažké časy pokladám život v pretvárke, klamstvách, v pokrivenej morálke. Život, v ktorom sa za čosi normálne prijateľné a pokladajú fľandry, zlatokopky, ľudia bez morálnych zábran.

Recept na cviklovú polievku s jablkom

Ponúkame vám recept na chutnú a zdravú cviklovú polievku s jablkom, ktorá je ideálna aj pre tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii, pretože je sýta a výživná.

Dĺžka prípravy: 20 minút
Počet porcií: 4
Náročnosť: nízka

Suroviny:

2 ks stredne veľké cvikly
1 ks malá červená cibuľa
2 ks jablká
500 ml zeleninového vývaru
300 ml jablkového cideru
Soľ a mleté čierne korenie
Na ozdobenie: 150 ml hustej kyslej smotany

Postup:

V hrnci zohrejte olej na strednú teplotu.
Pridajte očistenú cibuľu nakrájanú na drobno a očistené a nahrubo nastrúhané cvikly. Na miernom ohni opekajte asi 5 minút.
Pridajte jablko zbavené jadierok, nakrájané na kocky.
Ochuťte soľou, korením a zalejte vývarom a ciderom.
Uveďte do varu, znížte teplotu a pod pokrievkou varte asi 15 minút.
Uvarenú polievku rozmixujte v kuchynskom mixéri do hladka. Ak je príliš hustá, dolejte do nej ešte trochu cideru.

Podávajte ozdobené hustou kyslou smotanou.

Pomoc a solidarita

Je dôležité si uvedomiť, že každý z nás sa môže ocitnúť v ťažkej životnej situácii. Preto by sme mali byť k sebe navzájom solidárni a pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Aj malá pomoc, ako napríklad teplá polievka, môže znamenať pre niekoho veľmi veľa.

Okrem materiálnej pomoci je dôležité venovať ľuďom v núdzi aj svoj čas a pozornosť. Rozhovor a záujem o ich život im môžu dať pocit, že nie sú na okraji spoločnosti a že na nich niekomu záleží.

FRANKFURTSKÁ POLIEVKA S PÁRKOM - 30 minut a je hotovo - Recept na Frankfurtskú polievku