Pestovanie skorých zemiakov: Vegetačné obdobie a tipy pre úspešnú úrodu

Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a ich pestovanie má dlhú a bohatú históriu. Hoci sa bežne považujú za nenáročné na pestovanie, existuje mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú úspešnosť a kvalitu úrody. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie skorých zemiakov, od výberu vhodnej odrody a prípravy pôdy až po starostlivosť o rastliny a zber úrody.

Pôvod a história zemiakov

Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde ich pestovali pôvodní obyvatelia v nadmorských výškach 2000 - 3000 metrov. Vďaka španielskym dobyvateľom sa v 16. storočí dostali do Európy, kde sa spočiatku stretávali s nedôverou. Ľudia konzumovali listy, ktoré sú jedovaté, a trvalo dlho, kým si uvedomili, že jedlé sú hľuzy. Až v 17. a 18. storočí sa zemiaky stali základnou potravinou, ktorá dokázala uživiť veľké množstvo ľudí.

Výživová hodnota zemiakov

Zemiaky sú cenným zdrojom energie, polysacharidov, cukrov a hodnotných rastlinných bielkovín (cca 2 %). Obsahujú tiež dôležité minerálne látky ako horčík, zinok, mangán, železo a vitamíny, najmä vitamín C a vitamíny skupiny B. Čerstvé, skoré zemiaky je možné konzumovať aj so šupkou, ktorá je bohatá na vitamíny.

Výber správnej odrody zemiakov

Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť. V domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, sa najčastejšie uprednostňujú veľmi skoré odrody, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých.

Veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr. Stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Stredne skoré odrody majú vegetačnú dobu 110 až 130 dní a stredne neskoré odrody 130 a viac dní.

Odporúčané odrody:

Veľmi skoré: Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa
Skoré: Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita
Stredne skoré: Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya
Poloskoré až neskoré: Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca

Pri výbere odrody je dôležité zvážiť, či chcete zemiaky na priamu spotrebu alebo na uskladnenie.

Varné typy zemiakov

Varné typy zemiakov sa rozlišujú podľa ich štruktúry a vhodnosti na rôzne použitie v kuchyni:

Varný typ A (šalátové): Pevné, po uvarení sa nerozpadávajú, vhodné do šalátov a ako príloha.
Varný typ B (prílohové): Polopevné, univerzálne použitie.
Varný typ C (múčnaté): Po uvarení sa rozpadávajú, vhodné na pyré a cesto.
Varný typ D: Používajú sa skôr na výrobu liehu alebo ako krmivo pre zvieratá.

Nákup sadbových zemiakov

Na pestovanie sa odporúča používať certifikovanú sadbu, ktorá je kontrolovaná na výskyt vírusov a chorôb. Konzumné zemiaky z obchodu nie sú vhodné na sadenie, pretože môžu byť ošetrené proti klíčeniu a môžu obsahovať vírusy.

Predpestovanie zemiakov

Predpestovanie zemiakov urýchľuje zber o 2-3 týždne. Sadbové zemiaky sa 2-3 týždne pred výsadbou umiestnia na svetlé a teplé miesto (okolo 10 °C), aby vytvorili 1-2 cm hrubé klíčky. Pri manipulácii s naklíčenými zemiakmi je potrebné dávať pozor, aby sa klíčky nepoškodili.

Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti.

Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.

Pri manipulácii s naklíčenými zemiakmi si musíme dať pozor, aby sme klíčky nevylámali. Klíčky sú krehké, preto musíme zemiaky opatrne vkladať do ryhy/jamky a nie hádzať.

Príprava pôdy a hnojenie

Zemiaky vyžadujú slnečné stanovisko a kyprú, hlinito-piesočnatú pôdu. Nie sú vhodné ťažké, ílovité a kamenisté pôdy. Na jeseň je dobré pôdu pohnojiť odležaným hnojom alebo granulovaným hnojivom. Zemiaky patria medzi plodiny prvej trate a sú pomerne náročné na živiny.

Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Pozemok pod zemiaky vyhnojíme skoro na jeseň maštaľným hnojom (vhodné je sadiť až druhý rok po hnojení hnojom ), lepšie kompostom, resp. zeleným hnojením (repka, horčica). Za strednú dávku hnoja môžeme považovať 4 kg na 1 m2 pozemku. Je vhodné zapraviť s hnojom aj základnú dávku superfosfátu (80 g na 1 m2 ) a draselnej soli (30 g na 1 m2 ). Ak však použijeme dávku hnoja napr. 7 kg na 1 m2, dodávame do pôdy toľko dusíka a draslíka, že stačí dohnojiť superfosfátom. Na jar je vhodné pre rýchlejší rastový štart rozhodiť pred výsadbou na 1 m2 pozemku dusíkaté hnojivo, napr. liadok v dávke 20 g (podľa celkového stavu vyhnojenia pozemku).

Výsadba zemiakov

Zemiaky sa vysádzajú koncom marca (juh Slovenska) alebo v apríli, keď už nehrozia silné mrazy. V prípade hrozby mrazov je možné skoré zemiaky prikryť netkanou textíliou. Skoré odrody sa vysádzajú v riadkoch vzdialených 50 cm, neskoré v riadkoch vzdialených 60-70 cm. Hľuzy sa ukladajú do rýh hlbokých 15-20 cm.

Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C. Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.

Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.

Zemiaky sadíme naklíčenou časťou hore do pripravených riadkov do hĺbky 8 - 10 cm, 25 - 30 cm od seba. Šírka riadkov by mala byť zhruba 50 - 60 cm. Pre dosiahnutie vysokej úrody je potrebné aj pravidelné zrážky (aspoň 300 mm počas vegetácie). Ak je príliš sucho, treba zemiaky polievať. To je obzvlášť dôležité v čase, keď rastlina kvitne.

Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka.

Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).

Tradičný spôsob sadenia zemiakov:

Pred sadením zemiakov je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja, pretože zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny. Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene a následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar.
Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou ak je dostatočne kyprá (môžeme si pomôcť aj malou, úzkou lopatkou).

Starostlivosť počas vegetácie

Zálievka: V suchom období je potrebná zálievka, najmä pred a počas kvitnutia.
Okopávanie a kopcovanie: Nahŕňanie pôdy na stonky rastlín podporuje tvorbu hľúz a chráni ich pred slnkom.
Hnojenie: Počas vegetácie je možné použiť zálievku zo žihľavového výluhu alebo síran amónny (v chudobných pôdach).
Odburiňovanie: Pravidelné odstraňovanie buriny.

Zemiaky sme zasadili, vidíme prvé listy a začíname sa tešiť z úrody. Ako vyplýva zo slova okopaniny, zemiaky budeme okopávať a kopcovať. Čiže ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahŕňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček.

Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.

Zemiak je v podstate premenená stonka. Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Ak by sme ho nekopcovali, hľuzy sa budú vytláčať von z pôdy.

Pokiaľ sme dobre vyhnojili pôdu na začiatku (na jeseň), mohli by stačiť dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazne hnojiť už nemusíme. Uvádza sa ešte síran amónny, môžeme ho použiť v lokalite, kde je chudobná pôda. Ďalej sa staráme o odstraňovanie buriny. V pôde, ktorá ostáva odkrytá a polievame ju, okamžite rastie. Najlepšie je trhať burinu, kým sa vysemení. V dnešnej dobe sa prikláňam k tomu vytrhnúť burinu a nechať ju na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú pôdu za nás.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Pleseň zemiaková: Preventívne postreky meďnatými prípravkami.
Mandelínka zemiaková: Zber vajíčok a lariev, prípadne použitie insekticídov.
Drôtovce: Striedanie plodín, použitie insekticídov.

Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.

Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Z mojej skúsenosti hneď, ako zemiaky začali schádzať a nemali ani 10 cm, už sme ich chodili kontrolovať na výskyt vajíčok. Takto skoro vychádza mandelínka a vyhľadáva hlavne porast zemiakov. Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste. Rastliny prehliadame dôkladne, pretože sa vajíčka vyskytujú zo spodnej strany listov. Listy musíme nadvihovať a vajíčka rozpučiť.

Growing potatoes in containers. Pestovanie zemiakov v nádobách

Striedanie plodín

Je dôležité striedať zemiaky s inými plodinami, aby sa predišlo šíreniu chorôb a škodcov. Nevhodné sú plodiny z rovnakej čeľade (napr. paradajky).

Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité, aby sme sa vyhli pestovaniu na tých istých riadkoch aj budúci rok. Na našich lokalitách sa vyskytuje najmä pleseň zemiaková. Druhým problémom sú drôtovce - to je larva chrobáka, ktorý sa volá kováčik. Nespôsobuje škodu, ale jeho larva žije 3 až 5 rokov v pôde a obľubuje hľuzy zemiakov, koreňovú zeleninu a cviklu. Keby sme ich pestovali opakovane na tom istom mieste, hmyz zistí, že sú tam dobré podmienky, začne sa viac zliezať a klásť vajíčka.

Vyhla by som sa pestovaniu plodín z rovnakej čeľade. Napríklad paradajky sú tiež náchylné na pleseň zemiakovú. V druhej trati zvykneme pestovať koreňovú zeleninu. Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. V ďalšom roku tam môžeme umiestniť mrkvu, petržlen, zeler a v treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy.

Zber zemiakov

Zemiaky sa zbierajú, keď vňať začne žltnúť a vädnúť. Skoré odrody majú menšiu vňať a kratšie vegetačné obdobie (90-100 dní). Pri zbere je potrebné dávať pozor, aby sa hľuzy nepoškodili.

Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.

Ak sa prejaví žltnutie a poklesávanie vňate, je to znak, že zemiaky už môžeme vyberať na okamžitú spotrebu. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť. Pri týchto zemiakoch je ideálne, ak vyberáme zo zeme len toľko zemiakov, koľko potrebujeme na okamžitú konzumáciu. Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú.

Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie. Zelené a nahnité hľuzy neskladujeme.

Alternatívne spôsoby pestovania

Teraz je trendom pestovanie zemiakov v sudoch. Jeho cieľom je väčší zber - očakávame, že zemiaky vytvoria úrodu až do celého metra. Začíname pestovať hlboko v sude, postupne dosýpame pôdu a vňať rastie.

Niekto skúša pestovanie vo vreciach a postupne pridáva pôdu. Jeho nevýhodou je, že ak by s...

tags: #poloskore #zemiaky #vegetacne #obdobie #pestovanie