Falšovanie pôvodu potravín: Prípad tureckej mrkvy vydávanej za slovenskú

V poslednom období sa čoraz častejšie stretávame s prípadmi falšovania pôvodu potravín, a to najmä v oblasti ovocia a zeleniny. Tieto praktiky nielenže poškodzujú slovenských pestovateľov, ale aj zavádzajú spotrebiteľov, ktorí uprednostňujú lokálne produkty z dôvodu ich kvality a čerstvosti. Prípad tureckej mrkvy, ktorá sa vydávala za slovenskú, je len jedným z mnohých príkladov, ktoré poukazujú na potrebu prísnejšej kontroly a transparentnosti v potravinovom sektore.

Ilustračné foto. (Zdroj: TASR - Štefan Puškáš)

História a botanika v kontraste s moderným falšovaním

Predtým, než sa ponoríme do súčasných problémov s falšovaním pôvodu zeleniny, je zaujímavé pozrieť sa na historický kontext botaniky a pestovania rastlín na našom území. V 19. storočí bola botanika vášňou pre mnohých a zber rastlín bol obľúbenou činnosťou. Táto idylická predstava kontrastuje s dnešnou realitou, kde sa pôvod zeleniny falšuje s cieľom dosiahnuť vyšší zisk.

V minulosti zberatelia rastlín cestovali po krajine a zbierali rastliny do svojich herbárov. Tieto aktivity boli spojené s láskou k prírode a snahou o poznanie, čo je v ostrom kontraste s dnešným komerčným prístupom k pestovaniu a predaju zeleniny.

Odhalenie falšovania pôvodu zeleniny

Potravinoví inšpektori odhalili vo veľkoobchodných skladoch na Slovensku zeleninu so sfalšovaným slovenským pôvodom. Týka sa to poľskej mrkvy a petržlenu, ktoré prevádzkovatelia skladov vydávali za slovenské. Nezrovnalosti odhalili kontrolóri už v dodacích dokladoch, v ktorých chýbal povinný údaj o krajine pôvodu. Klamlivo označená zelenina sa nedostane na pulty obchodov, potravinoví inšpektori ju zakázali ďalej predávať. Prichyteným prevádzkovateľom hrozí pokuta do výšky 100-tisíc eur.

Kontrolóri uskutočnili v apríli desať špeciálne zameraných kontrol vo veľkoobchodných skladoch. Inšpektori sa pri kontrolách zameriavali na kontrolu dokladov sprevádzajúcich zásielky zeleniny, spôsob ich uchovávania, prenos informácií vrátane krajiny pôvodu do vnútorného informačného systému kontrolovaného subjektu, ako aj správnosť a pravdivosť finálneho uvádzania údajov do dodacích listov a faktúr pre odberateľov. Kontrolám boli podrobené najmä sklady v Bratislave, ale aj v okrese Senec a Trenčín.

Dôsledky falšovania pôvodu

Falšovanie pôvodu zeleniny má negatívne dôsledky na viacerých úrovniach:

• Poškodzovanie slovenských pestovateľov: Slovenskí pestovatelia nemôžu konkurovať lacnejšej zahraničnej zelenine, ktorá sa navyše nepoctivo predáva ako domáca. To vedie k znižovaniu ich ziskov a ohrozuje ich existenciu.
• Zavádzanie spotrebiteľov: Spotrebitelia, ktorí uprednostňujú slovenské produkty z dôvodu ich kvality a čerstvosti, sú klamaní. Kupujú si zahraničnú zeleninu v domnení, že ide o slovenskú.
• Ohrozovanie zdravia: Zahraničná zelenina môže byť ošetrovaná inými pesticídmi a chemikáliami, ako je povolené na Slovensku. To môže predstavovať riziko pre zdravie spotrebiteľov.

Prečo spotrebitelia uprednostňujú slovenské potraviny?

Celoslovenský reprezentatívny prieskum agrorezortu potvrdil, že slovenský pôvod je jedným z dvoch najdôležitejších faktorov, na základe ktorých sa spotrebitelia rozhodujú o nákupe. Spotrebitelia si uvedomujú, že zelenina či ovocie od slovenských pestovateľov má väčšiu hodnotu živín ako plody, ktoré precestujú tisícky kilometrov a dozrievajú v umelých podmienkach v skladoch alebo na palubách lodí.

Prísnejšie kontroly a transparentnosť

Potravinoví inšpektori budú v kontrolách zameraných na preverenie skutočnej krajiny pôvodu ovocia a zeleniny pokračovať počas celého roka. Je to veľká výstraha pre ďalších špekulantov, ktorí by chceli parazitovať na dobrej povesti slovenských výrobkov.

Okrem prísnejších kontrol je dôležitá aj transparentnosť v potravinovom sektore. Spotrebitelia by mali mať možnosť ľahko zistiť, odkiaľ zelenina pochádza. To sa dá dosiahnuť napríklad povinným označením krajiny pôvodu na obaloch a v obchodoch.

Alternatívne plodiny a diverzifikácia

V kontexte falšovania pôvodu zeleniny je zaujímavé pozrieť sa aj na alternatívne plodiny a možnosti diverzifikácie v poľnohospodárstve. V minulosti sa pestovali rôzne plodiny, ktoré mali svoje využitie a ekonomický význam.

Vplyv prostredia a klímy na pestovanie

Prostredie a klíma majú veľký vplyv na to, aké rastliny sa v danej lokalite pestujú. V súčasnosti sa vplyv prostredia a klímy často ignoruje a zelenina sa pestuje v umelých podmienkach, aby sa dosiahla maximálna produkcia. To však môže mať negatívne dôsledky na kvalitu a chuť zeleniny.

Zachovanie biodiverzity a tradičných odrôd

Je dôležité zachovávať biodiverzitu a tradičné odrody rastlín, ktoré už dnes možno ani nerastú na našom území.

Turecká kuchyňa - bohatstvo chutí

Turecká kuchyňa patrí medzi najpestrejšie na svete. Jej jedinečný charakter vznikal stáročiami, počas ktorých sa prelínali rozličné kultúrne vplyvy, regióny aj historické udalosti. Stopy Stredomoria, Blízkeho východu, Balkánu a strednej Ázie sú v nej neprehliadnuteľné. Obdobie Osmanskej ríše zanechalo výrazný odtlačok - práve vtedy sa objavilo množstvo výnimočných receptov a originálnych kulinárskych postupov. Typickým znakom tejto kuchyne je hojnosť čerstvej zeleniny, najmä paradajok a baklažánu. Mäso, predovšetkým jahňacie alebo kuracie, má svoje nezastupiteľné miesto pri stole. Ryža a bulgur patria k základným surovinám každej tureckej domácnosti, zatiaľ čo jogurt a rôzne druhy syrov obohacujú pokrmy o ďalšie chuťové vrstvy. Koreniny spolu s bylinkami zvýrazňujú vôňu jedál bez toho, aby prevažovala štipľavosť.

Do miestnych receptov priniesli nové ingrediencie aj techniky varenia obchodníci i prisťahovalci z rôznych krajín - gréckych, arabských či perzských oblastí. Práve táto pestrosť prispieva k tomu, že turecká kuchyňa patrí medzi najuznávanejšie podľa svetových rebríčkov gurmánskych destinácií. Istanbul každoročne láka tisíce milovníkov dobrého jedla túžiacich spoznať tradičné chute priamo na mieste ich vzniku. Turecká kuchyňa vyniká predovšetkým využitím čerstvých surovín a pestrosti chutí. Zeleniny ako paradajky, uhorky, papriky či baklažán patria medzi základné ingrediencie, ktoré sa objavujú vo väčšine pokrmov. Mäso má nezastupiteľnú úlohu - najmä jahňacina a kuracie mäso sú často pripravované na rôzne spôsoby. Pri varení aj dochucovaní šalátov hrá prím olivový olej. Koreniny dodávajú tureckým jedlám charakteristický ráz. Často siahneme po paprike (či už sladkej alebo štipľavej), čiernom korení, škorici či kmíne. Bylinky typu petržlenová vňať alebo mäta zase prispievajú sviežosťou bez toho, aby boli chute príliš výrazné. Na rozdiel od iných kuchýň Turci radi kombinujú viacero korenín naraz, čím dosahujú harmonickú chuť bez dominancie jednej zložky nad ostatnými. Chlieb nechýba pri žiadnom stolovaní - servíruje sa k polievkam, meze aj hlavnému chodu. Vďaka spojeniu čerstvosti surovín so starostlivým výberom korenín vznikajú nezameniteľné chute typické len pre Turecko.

Spôsoby prípravy jedál v Turecku

Turecká kuchyňa je postavená predovšetkým na troch hlavných spôsoboch prípravy jedál - grilovaní, pečení a dusení. Grilovanie patrí medzi najobľúbenejšie metódy, často sa využíva pri pokrmoch ako kebab alebo köfte, ale aj pri zelenine. Pečenie je neodmysliteľnou súčasťou prípravy tradičných špecialít, akými sú pita chlieb, börek alebo pide. Pri sýtych mäsových a zeleninových pokrmoch dominuje dusenie.

Meze - turecké predjedlá

Meze patria medzi najvýraznejšie predjedlá tureckej kuchyne a na stole im vždy patrí čestné miesto. Sú súčasťou spoločenských stretnutí, kde podporujú zdieľanie jedla medzi blízkymi - rodinou či priateľmi.

Polievky v tureckej kuchyni

Polievky zohrávajú v tureckej kuchyni významnú úlohu a sú neoddeliteľnou súčasťou každodenných jedál. Turci si ich mimoriadne obľúbili, pretože patria medzi najčastejšie podávané teplé pokrmy. Mercimek Çorbasi, polievka pripravená z červenej šošovice, cibule a mrkvy, patrí medzi najtypickejšie príklady. Je známa svojou hustou konzistenciou a výraznou chuťou, ktorú jej dodáva kombinácia korenín ako kmín či paprika. Často sa objavuje na stole počas celého roka - niektorí ju raňajkujú, iní si ju vychutnávajú na večeru. Medzi tradičné recepty patrí aj Ezogelin Çorbasi pochádzajúca z juhovýchodu krajiny. Tá spája šošovicu s ryžou, bulgurom, paradajkami a sušenou mätou do harmonického celku so sviežim nádychom. Turecký repertoár zahŕňa aj Işkembe çorbası (držkovú polievku) alebo Tavuklu domates çorbası (kuraciu paradajkovú polievku). Práve tieto rozmanité recepty ukazujú pestrosť miestnej kuchyne. Jedlá tohto typu vznikajú prevažne z dostupných surovín bežných v každej domácnosti - napríklad šošovice, bulguru či rôznych druhov zeleniny. Výraznú chuť im dodávajú bylinky spolu s jemným korenením bez toho, aby boli prehnane pikantné.

Hlavné jedlá

Turecké hlavné jedlá sú známe svojou pestrosťou a výraznými chuťami, ktoré očaria každého milovníka gastronómie. Medzi najpopulárnejšie patria rozličné druhy kebabu - od slávneho döneru, kde sa marinované mäso pomaly otáča na vertikálnom ražni a následne servíruje v pita chlebe či so sviežou zeleninou, až po pikantný adana kebab z juhu Turecka. Lahmacun pripomína tenký okrúhly koláč potretý pikantnou zmesou z mletého mäsa, paradajok, cibule a aromatických korenín.

Vegetariánske pokrmy

Vegetariánske pokrmy majú v tureckej kuchyni hlboké korene. Často stavajú na obilninách, čerstvej zelenine a rozličných strukovinách. Väčšina týchto jedál chutí výborne s jogurtovým dipom alebo posypaná čerstvými bylinkami ako mäta či petržlen. Svieža zelenina v spojení s aromatickými koreninami vytvára pestrú paletu chutí bez mäsa.

Pečivo

Pita, simit, börek a gözleme patria medzi najznámejšie poklady tureckého pekárstva. Börek predstavuje vrstvené cesto naplnené slaným syrom, špenátom či mletým mäsom. Medzi najobľúbenejšie varianty patrí sigara böreği vo forme úzkych roliek. Gözleme sú tenké placky s náplňou zo syra alebo špenátu, ktoré sa pripravujú nasucho na kovovej platni zvanej sac.

Sladké dezerty

Sladké dezerty patria k neoddeliteľným pokladom tureckej kuchyne a preslávili sa intenzívnymi chuťami aj výraznou sladkosťou. Asi najznámejším z nich je baklava - lahôdka skladaná z vrstiev tenučkého cesta, medzi ktorými sa ukrývajú mleté pistácie či vlašské orechy. Medzi ikonické sladkosti patrí aj lokum, symbol pohostinnosti v celom Turecku. Jeho korene siahajú do 18. storočia. Základné suroviny tvoria škrob, cukor, voda a prírodné arómy ako ružová voda alebo esencia z pomarančových kvetov, často s kúskami pistácií alebo lieskovcov. Tradičné miesto medzi tureckými zákuskami má i chalva - jej história siaha hlboko do minulosti krajiny. Pripravuje sa zo sezamovej pasty zmiešanej s cukrom a výsledkom je hutná pochúťka plná energie i chuti. Tieto pochúťky sprevádzajú Turkov pri rodinných sviatkoch aj počas bežných dní a ich príprava často vyžaduje remeselnú zručnosť odovzdávanú z generácie na generáciu. Pri slávnostnom stole nesmie chýbať čaj ku kúsku baklavy alebo tanierik lokumu pre hostí.

Pouličné jedlo

Turecká kuchyňa tvorí neoddeliteľnú súčasť každodenného života, nech už ide o rušné mestá alebo pokojný vidiek. V Istanbule je Balık Ekmek jedným z najznámejších pouličných pokrmov. Táto grilovaná ryba servírovaná v čerstvom chlebe so zeleninou a cibuľou láka miestnych obyvateľov i návštevníkov mesta. Pouličné občerstvenie predstavuje jeden zo symbolov tureckej kultúry. Ľudia si tieto dobroty kupujú cestou do práce, počas prechádzok či večerných stretnutí s blízkymi. Tradičné stolovanie zdôrazňuje spoločnosť pri jedle a jednoduché suroviny - čerstvý chlieb nechýba azda pri žiadnom pokrme, rovnako ako zelenina či osviežujúci ayran z jogurtu. Typické raňajky často zahŕňajú rôzne druhy syra, olivy alebo menemen - vajcia pripravené so zeleninou na panvici. Silná tradícia pouličnej gastronómie zabezpečuje dostupnosť autentických chutí mimo domácich kuchýň. Istanbulské trhy prekypujú rozmanitosťou rýchlych jedál pripravených podľa regionálnych receptúr.

Príklad: Šošovicová polievka tureckej nevesty (Ezogelin Çorbasi)

V Turecku sa traduje, že každá nevesta večer pred svojou svadbou varí túto polievku svojej budúcej rodine v snahe zapáčiť sa svokre. Chuť je naozaj vynikajúca, spojenie šošovice a rôznych farieb paprík pridajú polievke nezameniteľnú chuť. Navyše strukoviny obsahujú veľké množstvo bielkovín a preto aj naše babky, keď nemali po ruke mäso, siahli po fazuli alebo šošovici. Polievka je sýtejšia, stačí pridať kúsok chlebíka, alebo spraviť chlebové placky a z polievky sa stane zaraz hlavné jedlo.

Ingrediencie:

• 1 ks biela cibuľa
• 1/2 ks zelená, červená, žltá paprika (z každej polovica)
• 1 ks mrkva
• 200 gram červená šošovica
• 1 kopcovitá PL pšeno (alebo bulgur, krúpy, ovsené vločky)
• 400 ml nezahustený pretlak (alebo 1 kg čerstvých rajčín)
• Na dochutenie: olivový olej, soľ, korenie, kurkuma, čili, drvená rasca, mletá červená paprika, bobkový list, maslo, petržlenová alebo koriandrová vňať, citrónová šťava

Postup:

1. Do rýchlovarnej kanvice si dáme zovrieť 2 litre vody.
2. Cibuľu, papriky aj mrkvu nakrájame na drobno. Šošovicu a pšeno omyjeme pod vodou.
3. Do hrnca pridáme olivový olej alebo bravčovú masť a postupne pridávame cibuľu, papriky a mrkvu. Každú z nich po pridaní do hrnca necháme cca 2 minútky restovať. Pridáme soľ, korenie, kurkumu, čili, drvenú rascu a mletú červenú papriku.
4. Pridáme šošovicu s pšenom, pretlak a bobkový list, dolejeme vodou, zamiešame a varíme cca 20 minút. Chutnáme, či je zelenina už mäkká.
5. Vyberieme bobkový list, vhodíme kus masla a zľahka rozmixujeme. Nie úplne, len tak trošku, aby sa „rozbila“ šošovica. Prípadne môžete aj 2 žufanky nabrať bokom, rozmixovať dohladka a pridať naspäť k polievke.
6. Dochutíme čerstvou petržlenovou alebo koriandrovou vňaťou, dosolíme, prípadne ešte rozriedime vodou a zakvapkáme poriadne citrónovou šťavou.

Šošovicová polievka tureckej nevesty

Legenda o oranžovej mrkve

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo má mrkva, ktorá je bežnou súčasťou našich jedálnych lístkov, oranžový odtieň namiesto tmavofialového či inej netradičnej farby? A prečo sa často hovorí, že za tým stoja Holanďania?

Často sa môžete stretnúť s tvrdením, že dávnejšie existovali mrkvy mnohých farieb - od bielo-žltej až po tmavofialovú či takmer čiernu. Príbeh hovorí, že práve v Holandsku sa chceli pestovatelia zavďačiť kráľovskej rodine z rodu Oranžských, a preto začali špeciálne vyšľachťovať oranžové kultivary, aby vzdali hold Viliamovi Oranžskému. Údajne bola ich snaha natoľko úspešná, že oranžová mrkva sa rozšírila do celého sveta a vytlačila všetky ostatné farebné varianty.

Podľa mnohých zdrojov existovali oranžové odrody mrkvy už veľmi dávno - minimálne od 5. storočia, čo dokazujú rôzne ilustrácie a dobové záznamy. Holanďania ju však výrazne zviditeľnili a posunuli ju do širšieho povedomia, podobne ako to v modernej dobe dokázala Coca-Cola so Santa Clausom.

Zodpovedný je najmä betakarotén - prírodné farbivo, ktoré spôsobuje typickú oranžovú farbu. Betakarotén sa nachádza nielen v mrkve, ale napríklad aj vo vaječnom žĺtku či v tekvici. Hlavnou výhodou betakaroténu je, že sa v ľudskom organizme dokáže premeniť na dôležitý vitamín A.

V praxi to jednoducho znamená, že keď si doprajete chutnú porciu mrkvy, môžete z nej získať okrem pôžitku aj bonus v podobe prospešných živín. Preto sa oplatí mrkvu zaradiť do jedálnička v rôznych úpravách.

Ako vyťažiť z mrkvy maximum

Spôsob, akým mrkvu spracujeme, ovplyvňuje, koľko cenných látok z nej dokážeme získať. Možno ste už počuli, že betakarotén je rozpustný v tukoch. Potvrdzujú to napríklad kulinárske triky, pri ktorých sa koreňová zelenina pred varením krátko opečie na masle alebo oleji. Práve vďaka tomu sa karotenoidy uvoľnia a naše telo ich vie lepšie využiť.

Ak sa rozhodnete pre mrkvový šalát, nezabudnite tiež pridať aspoň pár kvapiek olivového alebo iného kvalitného oleja. Prípadne ho môžete posypať orechmi, ktoré v sebe tiež obsahujú tuky pomáhajúce lepšiemu vstrebávaniu betakaroténu a ostatných vitamínov rozpustných v tukoch.

Tipy pri nákupe a spracovaní mrkvy

• Nestúhajte zbytočne čerstvú jarnú mrkvu: Veľa prospešných látok sa totiž nachádza hneď pod šupkou.
• Tuk je priateľ betakaroténu: Pri príprave tepelne upravených jedál pridajte trošku oleja či masla a pri studených šalátoch zasa olej alebo orechy.

Nová generácia tureckých šéfkuchárov

Tureckí šéfkuchári, ktorí si želajú vyvrátiť stereotypy o tučnej a príliš jednoduchej strave, sa snažia očistiť povesť národnej gastronómie a ukázať svetu, že turecká kuchyňa má čo ponúknuť. Nová generácia kuchárov tak rozbúrila tureckú gastronomickú scénu s novátorskými postupmi a prístupmi. V zahraničí sa turecká kuchyňa často spája s týmto sendvičom s grilovaným mäsom.

"Turecká kuchyňa je podceňovaná. Bohužiaľ je veľa zlých príkladov," hovorí Aylin Yaziciogluová, šéfkuchárka reštaurácie Nicole v Istanbule. "Vo svete, kde sa všetko obracia smerom k lokálnym potravinám, začíname chápať hodnotu našej kuchyne, našich produktov. V našej krajine je všetko k dispozícii po celý rok," zdôrazňuje Yaziciogluová.

Arnaud de Clercq, ktorý vyučuje na istanbulskej pobočke medzinárodnej kuchárskej školy Cordon Bleu so sídlom vo Francúzsku, súdi, že turecká kuchyňa je príliš "rustikálna" so svojimi omáčkami a ragú. Naopak turecké meze, súbor chodov (desať až sto) servírovaných pri príležitosti osláv alebo rodinných jedál, je typicky turecký. "Osmanská ríša rozšírila všade aj svoju kuchyňu.

Šéfkuchár Serkan Bozkurt zdôrazňuje mnohotvárnosť tureckej kuchyne, počnúc zeleninou s olivovým olejom pri Egejskom mori a končiac prevažne masovými pokrmy na východe krajiny. "Vždy hovorím, že keby si turista zaistil týždňový pobyt a sústredil sa pri ňom na degustáciu syrov siedmich regiónov, bol by ohromený.

Deň tureckej kuchyne

Už v najbližšom možnom termíne (vzhľadom k vianočným sviatkom a hektike začiatku roku) dňa 20.3. 2014 sa uskutočnil - Deň tureckej kuchyne. Projekt sa tak ešte len rozbiehal, ale už zaujal vedenie Bratislavského samosprávneho kraja. Jej predseda Pavol Frešo pre médiá povedal: „Jednou z úloh Bratislavskej župy, ako zriaďovateľa množstva stredných škôl, je podporovať študentov v rozvoji ich zručností aj mimo učebných plánov. Riaditeľ školy Dr. Jozef Horák v úvodnom prejave zdôraznil: „Máme záujem vytvárať tradície s osobitným zreteľom na vzájomné spoznávanie kultúr, do ktorej patrí aj oblasť gastronómie a cestovného ruchu. Veľvyslankyňa Tureckej republiky Gülhan Ulutekin prízvukovala, že gastronómia je samozrejmou súčasťou prezentácie danej krajiny a Turecko, vďaka svojej rozlohe a členitosti, má v tomto smere čo ponúknuť. To zaujalo aj médiá, ktoré reprezentovala napríklad TV JOJ, ktorá slávnosť priblížila svojim divákom viacerými rozhovormi. Tradícia Dní národnej kuchyne ešte len začínala, a tak mnohé bolo ešte len „po prvýkrát“. J.E. Po prvýkrát sa tiež zúčastnil dôležitý hosť - J. E. gruzínsky veľvyslanec, pán Alexander Nalbandov s manželkou. Na strane J. E. pani veľvyslankyne okrem toho zasadli hlavne pracovníci tureckej ambasády, na strane pána riaditeľa Horáka to zasa bolo vedenie školy.

Regionálne rozdiely v tureckej kuchyni

Turecká kuchyňa je jednou z najchutnejších a najbohatších kuchýň sveta. Jej rozmanitosť a plnosť chutí ju celosvetovo preslávili. Turecká kuchyňa je ovplyvnená svojou bohatou históriou a každý región v krajine sa dnes môže pochváliť vlastnými špecialitami. Turecko je so svojimi geografickými oblasťami a ekologickou rôznorodosťou známe hojnosťou a rozmanitosťou potravín, vďaka svojej bohatej flóre, faune a regionálnej odlišnosti. Vo východnom regióne sa stretnete s drsnými, zasneženými horami, kde sú zimy dlhé a chladné. Prevláda tu najmä chov hospodárskych zvierat. Maslo, jogurt, syry, med, mäso a obilniny patria k miestnym jedlám. Postupujúc smerom k západu skončíte v teplých úrodných údoliach medzi horami a pobrežím Egejského mora, kde príroda ponúka priaznivé podmienky na pestovanie ovocia a zeleniny všetkých druhov, vrátane najlepšieho výberu z morských plodov! Oblasť Čierneho mora, dobre chránená vysokými Kaukazskými horami, je bohatá na lieskové orechy, kukuricu a čaj. Obyvatelia oblasti Čierneho mora sa živia rybolovom a sami seba nazývajú „sardeloví“. Juhovýchodná časť Turecka je horúca a ponúka najväčšiu škálu kebabov a sladkého pečiva, ako je baklava a kadayıf. Kulinárskym kultúrnym centrom krajiny je Marmarská oblasť, ku ktorej patrí Istanbul. Mesto si zachovalo mnoho prvkov rozsiahlej osmanskej kuchyne.

Purizmus v tureckom kulinárstve

Turci sú vo svojom kulinárskom vkuse puristi; pokrmy by mali zdôrazňovať skôr chuť hlavnej ingrediencie, než ju skrývať v omáčkach alebo koreninách. Baklažán by mal teda chutiť ako baklažán, jahňacina ako jahňacina. Existuje viac ako 200 jedál z baklažánu. Čaj je neodmysliteľným nápojom pre každého Turka. Turecká káva po jedle je tiež súčasťou každodenných tureckých zvykov. V Turecku ľudia jedlo milujú a vychutnávajú. Väčšina jedál v typickom tureckom dome je priam sviatkom. Kuchyňa je tiež neoddeliteľnou zložkou kultúry. Je súčasťou každodenných rituálov a udalostí. Pozývanie hostí na kulinárske špeciality je súčasťou kultúry a tradície tureckej rodiny. Starostlivosť o hosťa je jeho kľúčovou stránkou.

tags: #turecká #mrkva #povest

Populárne príspevky:

• Dokonalý Recept na Ružové Muffiny
• Pečené kura pre každého
• Pekáreň chleba Tesco: Kompletný prehľad
• Recept na tvarohové guľky
• Pečeňové testy a strava