Pestovanie cukrovej repy na Slovensku: História, súčasnosť a výzvy
Cukor sa v súčasnosti vyrába predovšetkým z cukrovej trstiny a cukrovej repy. Tieto plodiny sú jedinečné svojím veľmi vysokým obsahom sacharózy. V SR je vyše 100-ročná tradícia vo výrobe cukru z repy.
V našich zemepisných šírkach sa po mnohých pokusoch a presviedčaní predstaviteľov dvora presadila cukrová repa. Tento je považovaný za prvý cukrovar na spracovanie cukrovej repy na svete.
Napriek problémom v úvode kampane cukrovary v súčasnosti deklarujú, že pracujú už na svoje plné kapacity.
Poďme sa pozrieť na históriu, spracovanie a súčasné výzvy spojené s pestovaním cukrovej repy na Slovensku.
História pestovania cukrovej repy
Prvý štátom podporovaný pokus o výrobu cukru z cukrovej repy sa uskutočnil v roku 1810. V 80. rokoch 19. stor. výroba repného cukru prevýšila výrobu trstinového cukru.
Pri svojich výskumoch rôznych rastlinných štiav objavil berlínsky prírodovedec Andreas Sigismund Marggraf (1709-1782) viac-menej náhodou kŕmnu repu ako „cukrovú rastlinu“ - bolo to v roku 1747. Erst Marggrafs, žiak Franza Carla Acharda (1753-1821), vyšľachtil prostredníctvom dlhoročných pestovateľských a výrobných pokusov kmeňovú matku všetkých druhov cukrovej repy „sliezsku bielu repu“.
Aktivity Franza Carla Acharda boli známe aj na dnešnom území Rakúska. Prvý cukrovar na repný cukor tu otvoril Achardov žiak Johann Ries. Bolo to v roku 1803 v St. Pöltene.
V roku 1843 skonštruoval riaditeľ cukrovaru v moravských Dačiciach Jakob Christoph Rad na podnet svojej manželky Juliany jednoduchý stroj, ktorým sa kryštálový cukor lisoval na kocky. Získané privilégium na výrobu kockového cukru odstúpil svojmu zamestnávateľovi Franzovi von Grebnerovi, ktorý v roku 1845 uviedol vo Viedni na trh viedenský čajový cukor („Wiener Theezucker“), ktorý sa neskôr stal známym v celej Európe.
Pestovanie cukrovej repy sa začalo opäť rozvíjať až po roku 1849. Keď cisár František I. v roku 1851 oslobodil výrobcov cukru od živnostenskej dane, mohli si aj bežní občania opäť dovoliť kupovať repný cukor.
Vývoj cukrovarníctva v Seredi
História výroby cukru v meste Sereď sa začala písať už v roku 1844 v objekte terajšieho závodu Kávoviny. Jeho zakladateľom bol gróf Esterházy. Od neho ho odkúpila viedenská obyvateľka vdova Seeberová. Výroba bola ukončená v roku 1856 pravdepodobne z finančných a konkurenčných dôvodov.
Nespokojnosť veľkostatkárov s cenou za odovzdanú repu viedla k rozhodnutiu založiť si vlastný cukrovar v meste Sereď. „Poľnohospodársky cukrovar, akciová spoločnosť“ bol úradne založený na zakladajúcej schôdzi spoločnosti 23. januára 1907.
- 1946: Vyhláškou Ministerstva potravinárskeho priemyslu zo dňa 9. januára 1946 čís. 26/1946 bol podnik znárodnený.
- 1998: Cukrovar Nova, a.s., Sereď. Vstup nového vlastníka Agrana, rakúska cukrovarnícka spoločnosť.
- 2001: Apríl 2001 - zlúčenie s Gemercukrom a.s., Rimavská Sobota a vznik spoločnosti Slovenské cukrovary a. s., Rimavská Sobota.
Spracovanie cukru z repy
Cukrová repa je dvojročná rastlina, zvyčajne sa každé tri roky strieda s pšenicou alebo jačmeňom. Na výrobu cukru sa používa po prvom roku, keď obsahuje asi 18 % cukru (sacharózy). Na jeseň sa zberá a počas cukrovarníckej kampane sa spracúva na kryštálový cukor s obsahom 99,8 % sacharózy.
Zber repy je plne mechanizovaný. Jej spracovanie sa celé odohráva v cukrovare a od trstiny sa líši len v počiatku procesu - koreň repy je po umytí rozrezaný na malé slíže, ktoré ponorené v horúcej vode, vytvoria sladkú šťavu. Tá sa následne čistí, filtruje, koncentruje (kryštalizuje) a suší, podobne ako u trstinového cukru.
Aby sa získala sacharóza v kryštalickej forme, musí sa ľahká šťava zahustiť v dvoch stupňoch: zahusťovanie ľahkej šťavy v odparke na ťažkú šťavu a varenie ťažkej šťavy v zrničoch na cukrovinu. Rôzne druhy cukru (hnedý, napr. turbinado, demerara alebo muscovado, biely kryštálový, kockový, práškový...) sú výsledkom rôznych štádií spracovania a ďalších úprav cukru.
Jednotlivé druhy cukru sa líšia najmä v chuti a vlastnostiach využívaných pri varení a pečení, prípadne uchovávaní potravín.
Ako to funguje - výroba cukru
Súčasné výzvy a problémy
Jeseň je tradične štartom cukrovarníckej kampane. Ani tá tohtoročná sa nevyhla problémom súvisiacim s počasím. Na jednej strane ťažkosti spôsobujú dažde, ktoré bránia pravidelnému vyorávaniu podľa potrieb cukrovarov, na druhej strane problémy spôsobili aj horúčavy a nedostatok vlahy.
Teplá klíma spôsobila, že sem prichádzajú škodcovia, ktorí tu v minulosti neboli. Momentálne najväčším škodcom sú malé okrídlené cikády, ktoré roznášajú fytoplazmu - stolbur zemiakový.
Stolbur zemiakový sa podpisuje aj na cukornatosti, ktorá je ovplyvnená tiež množstvom zrážok. Po tom, čo listy repy počas horúceho a suchého augusta na mnohých miestach vysychali, sa po dažďoch repa opäť prebrala a vyhnala nové listy - na úkor cukornatosti.
Vplyv počasia a škodcov
Aktuálnu cukrovarnícku kampaň hodnotia slovenskí producenti cukru ako extrémne náročnú. Výrazné výkyvy počasia za ostatný mesiac im značne komplikujú zber, odvoz a spracovanie cukrovej repy.
Repa vädla, listy uschýnali a hoci sa pestovatelia snažili plodinu zavlažovať, nie všade závlahy pomohli zvládnuť extrémne horúce dni a tropické noci. V septembri sa klíma zmenila - ochladilo sa, prišli zrážky a miestami masívne povodne. Pre podmočenú pôdu nemohli poľnohospodári repu plynulo vyorávať a odvážať do cukrovarov.
Táto kampaň bude náročná vzhľadom na horšiu kvalitu repy, ktorá počas septembrových dažďov začala hniť. Pozorujeme pritom paradoxný jav, pretože často buľvy vyzerajú zdravo, no vo vnútri je už naštartovaný hnilobný proces. Takáto repa veľmi zle vplýva na plynulosť výrobu cukru v cukrovaroch.
Okrem hniloby poškodili repu v tomto roku aj hraboše. V obhryzenej plodine sa rýchlejšie množia nežiaduce patogény. Podľa producentov cukru sa tak deje aj preto, lebo poľnohospodári museli z dôvodu tlaku Európskej komisie zredukovať množstvo prípravkov na ochranu rastlín. Repa je tak viac zraniteľná pred škodcami, voči ktorým ju poľnohospodári nevedia až tak účinne brániť.
Riešenia a perspektívy
Sektor výroby cukru čelí dosahu klimatickej zmeny. Už aj u nás sa rozširujú atypické ochorenia a škodcovia, ktorí majú pôvod najmä v južných krajinách Európy. Dokonca niektoré európske krajiny kvôli škodcom hovoria už aj o výpadkoch v produkcii repy. Riešením sú jej nové vyšľachtené odrody, ktoré môžu byť odolnejšie voči dôsledkom klimatickej zmeny.
Pestovatelia majú alternatívu, ale cukrovary nie. Ak by sa cukrová repa na Slovensku nepestovala, cukrovarníctvo zanikne.
Na Slovensku sa spotrebuje asi 170 tisíc ton cukru ročne. Len susedné Poľsko v tomto roku vyrobí milión ton nad svoje potreby. Už tu nebude ani cukrová vertikála, ktorá teraz plne funguje. Cukrová repa sa tu pestuje a takmer všetka sa tu aj spracuje, takže je to kompletná vertikála s pridanou hodnotou, ktorá navyše priamo aj nepriamo zamestnáva asi 2 tisíc ľudí.
Veríme, že viazaná platba na cukrovú repu, ktorá platí v aktuálnom období, bude schválená aj pre ďalšie obdobie. Je dôležitá pre existenciu cukrovarníckeho priemyslu. Z pohľadu pestovateľov je okrem zachovania viazanej platby na cukrovú repu potrebné zachovať aj dobré odbytové ceny zo strany cukrovarov. Tie budúcoročné sú stále predmetom diskusie a dohôd. Zo strany poľnohospodárov zaznieva informácia, že návrh cukrovarov je výrazne nižší ako očakávania pestovateľov, aj tohtoročná výkupná cena.
tags: #povod #cukrovej #repy #pestovanie
