Poznávanie, Triedenie a Význam Uskladňovania Ovocia a Zeleniny

Ovocie a zelenina sú neoddeliteľnou súčasťou zdravej výživy a ich správne poznanie, triedenie a uskladňovanie zohráva kľúčovú úlohu v udržiavaní ich kvality a nutričnej hodnoty.

Tento článok sa zameriava na dôležitosť rozlišovania jednotlivých druhov ovocia a zeleniny, ich triedenia podľa rôznych kritérií a na efektívne metódy uskladňovania, ktoré zabezpečia ich čerstvosť a dlhšiu trvanlivosť. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s prihliadnutím na praktické aspekty a význam pre zdravie a udržateľnosť.

Poznávanie Ovocia a Zeleniny

Rozlišovanie medzi rôznymi druhmi ovocia a zeleniny je základným krokom k zdravej výžive. Každý druh má svoje špecifické nutričné vlastnosti a benefity pre zdravie.

Identifikácia podľa botanických znakov

Ovocie a zeleninu môžeme identifikovať podľa ich botanických znakov, ako sú tvar, farba, textúra, vôňa a chuť. Napríklad, jablká majú typický guľatý tvar a sladkú chuť, zatiaľ čo mrkva je koreňová zelenina s oranžovou farbou a mierne sladkou chuťou.

Rozdelenie podľa nutričných hodnôt

Ovocie a zeleninu môžeme rozdeliť aj podľa ich nutričných hodnôt. Niektoré druhy sú bohaté na vitamín C (citrusové plody, paprika), iné na vitamín A (mrkva, špenát) alebo vlákninu (jablká, brokolica). Poznanie týchto rozdielov nám umožňuje zostaviť vyvážený jedálniček.

Triedenie Ovocia a Zeleniny

Triedenie ovocia a zeleniny je dôležité pre zabezpečenie ich kvality a trvanlivosti.

Triedenie podľa zrelosti

Zrelosť je kľúčovým faktorom pre chuť a trvanlivosť ovocia a zeleniny. Zrelé plody majú intenzívnejšiu chuť a vôňu, ale sú náchylnejšie na kazenie. Nezrelé plody môžu byť tvrdé a bez chuti.

Triedenie podľa veľkosti a farby

Triedenie podľa veľkosti a farby je dôležité pre estetický vzhľad a rovnomerné dozrievanie. Plody rovnakej veľkosti a farby sa budú dozrievať rovnomerne, čo uľahčuje ich uskladňovanie a spracovanie.

Odstraňovanie poškodených plodov

Poškodené plody môžu byť zdrojom plesní a baktérií, ktoré sa môžu rozšíriť na ostatné plody. Preto je dôležité pravidelne kontrolovať a odstraňovať všetky poškodené plody.

Význam Uskladňovania Ovocia a Zeleniny

Správne uskladňovanie ovocia a zeleniny je kľúčové pre zachovanie ich čerstvosti, nutričnej hodnoty a chuti. Rôzne druhy ovocia a zeleniny vyžadujú rôzne podmienky uskladňovania, ako sú teplota, vlhkosť a prístup vzduchu.

Vplyv teploty na trvanlivosť

Teplota je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich trvanlivosť ovocia a zeleniny.

Vplyv vlhkosti na trvanlivosť

Vlhkosť tiež zohráva dôležitú úlohu pri uskladňovaní ovocia a zeleniny. Niektoré druhy, ako sú listová zelenina, vyžadujú vysokú vlhkosť, aby nevädli, zatiaľ čo iné, ako sú cibuľa a cesnak, by sa mali uskladňovať v suchu, aby nezačali hniť.

Vplyv prístupu vzduchu na trvanlivosť

Prístup vzduchu môže ovplyvniť trvanlivosť ovocia a zeleniny. Niektoré druhy, ako sú jablká, produkujú etylén, plyn, ktorý urýchľuje dozrievanie a kazenie. Preto by sa nemali uskladňovať v blízkosti iných druhov ovocia a zeleniny, ktoré sú citlivé na etylén.

Metódy Uskladňovania Ovocia a Zeleniny

Existuje mnoho rôznych metód uskladňovania ovocia a zeleniny, od jednoduchých domácich metód až po sofistikované priemyselné technológie.

Uskladňovanie v chladničke

Chladnička je najbežnejším miestom na uskladňovanie ovocia a zeleniny v domácnosti. Je dôležité uskladňovať rôzne druhy oddelene a v správnych priehradkách. Listová zelenina by sa mala uskladňovať v plastových vreckách s vetracími otvormi, aby sa udržala vlhkosť.

Uskladňovanie v pivnici

Pivnica je ideálnym miestom na uskladňovanie ovocia a zeleniny, ktoré vyžadujú chladné a tmavé prostredie, ako sú zemiaky, cibuľa a jablká.

Mrazenie

Mrazenie je efektívna metóda uskladňovania ovocia a zeleniny na dlhšiu dobu. Pred mrazením je dôležité plody očistiť, nakrájať a blanšírovať, aby sa zachovala ich chuť a farba.

Sušenie

Sušenie je ďalšia metóda uskladňovania ovocia a zeleniny, ktorá spočíva v odstránení vody z plodov. Sušené ovocie a zelenina majú dlhú trvanlivosť a môžu sa použiť na prípravu rôznych jedál a nápojov.

Konzervovanie

Konzervovanie je metóda uskladňovania ovocia a zeleniny v sterilizovaných nádobách. Konzervované plody majú dlhú trvanlivosť a môžu sa použiť na prípravu rôznych jedál a nápojov.

Praktické Tipy pre Uskladňovanie Ovocia a Zeleniny

  • Uskladňujte ovocie a zeleninu oddelene, aby sa predišlo krížovej kontaminácii a urýchlenému dozrievaniu.
  • Používajte plastové vrecká s vetracími otvormi na uskladňovanie listovej zeleniny.
  • Uskladňujte zemiaky, cibuľu a cesnak v suchom a tmavom prostredí.
  • Neumývajte ovocie a zeleninu pred uskladnením, aby sa predišlo tvorbe plesní.
  • Pravidelne kontrolujte uskladnené plody a odstraňujte všetky poškodené plody.

Význam pre Zdravie

Konzumácia ovocia a zeleniny je nevyhnutná pre udržanie zdravia a prevenciu rôznych ochorení. Ovocie a zelenina sú bohaté na vitamíny, minerály, vlákninu a antioxidanty, ktoré chránia telo pred poškodením voľnými radikálmi a podporujú imunitný systém.

Prevencia chronických ochorení

Pravidelná konzumácia ovocia a zeleniny znižuje riziko vzniku chronických ochorení, ako sú srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka, obezita a niektoré druhy rakoviny.

Podpora trávenia

Vláknina obsiahnutá v ovocí a zelenine podporuje trávenie a pomáha udržiavať zdravú črevnú mikroflóru.

Udržiavanie zdravej hmotnosti

Ovocie a zelenina sú nízkokalorické a bohaté na vlákninu, čo pomáha udržiavať zdravú hmotnosť a predchádzať obezite.

Význam pre Udržateľnosť

Uskladňovanie ovocia a zeleniny má významný vplyv na udržateľnosť. Znížením množstva potravinového odpadu môžeme prispieť k ochrane životného prostredia a zníženiu emisií skleníkových plynov.

Zníženie potravinového odpadu

Správne uskladňovanie ovocia a zeleniny predlžuje ich trvanlivosť a znižuje množstvo potravinového odpadu. Potravinový odpad predstavuje závažný environmentálny problém, pretože prispieva k emisiám skleníkových plynov a plytvaniu zdrojmi.

Podpora lokálnych producentov

Kupovaním lokálneho ovocia a zeleniny môžeme podporiť miestnych producentov a znížiť emisie spojené s prepravou potravín na dlhé vzdialenosti.

Ekologické metódy uskladňovania

Používaním ekologických metód uskladňovania, ako sú prírodné chladiace systémy a kompostovanie potravinového odpadu, môžeme prispieť k ochrane životného prostredia.

Zohľadnenie Regionálnych Aspektov

Pri poznávaní a triedení ovocia a zeleniny je dôležité zohľadňovať aj regionálne aspekty. Napríklad, v regióne Hont, ktorý je charakteristický povodím rieky Ipeľ, sa pestujú špecifické druhy ovocia a zeleniny, ktoré sú prispôsobené miestnym klimatickým podmienkam.

Regionálne odrody

Každý región má svoje špecifické odrody ovocia a zeleniny, ktoré sú prispôsobené miestnym podmienkam. Poznanie týchto odrôd je dôležité pre podporu lokálnej produkcie a zachovanie biodiverzity.

Tradičné metódy uskladňovania

V minulosti sa v rôznych regiónoch používali tradičné metódy uskladňovania ovocia a zeleniny, ktoré boli prispôsobené miestnym podmienkam a zdrojom. Tieto metódy, ako sú uskladňovanie v pivniciach, sušenie na slnku a konzervovanie v sudoch, môžu byť inšpiráciou pre moderné ekologické metódy uskladňovania.

Vzdelávanie a Osveta

Vzdelávanie a osveta v oblasti poznávania, triedenia a uskladňovania ovocia a zeleniny sú kľúčové pre zlepšenie stravovacích návykov a zníženie potravinového odpadu. Je dôležité, aby sa o tejto problematike učili deti už v ranom veku, napríklad prostredníctvom pracovných listov a praktických aktivít.

Pracovné listy a aktivity

Pracovné listy môžu byť efektívnym nástrojom na výučbu poznávania, triedenia a uskladňovania ovocia a zeleniny. Žiaci môžu pomocou pracovných listov hľadať informácie, dopĺňať text, farebne vyznačovať na slepej mape a riešiť rôzne úlohy.

Praktické ukážky a workshopy

Praktické ukážky a workshopy môžu žiakom a dospelým pomôcť osvojiť si praktické zručnosti v oblasti uskladňovania ovocia a zeleniny.

Predsejbová príprava semien

Skôr, ako pristúpime k vlastnému výsevu semien, môžeme pouvažovať nad využitím predsejbovej prípravy semien. zisťujeme kvalitu osiva, zlepšujeme kvalitu osiva, ovplyvňujeme rýchlosť klíče­nia, lepšie vzchádzania a v konečnom dôsledku zvýšenie úrod.

  • Morenie osiva je preventívnou ochranou osiva, predovšetkým pred hubovými chorobami, v niektorých prípadoch aj proti škodcom. Osivo sa morí tak, že sa semená obaľujú vrstvou ochranného príprav­ku, a to buď suchou cestou (práškovými moridlami), alebo mokrou cestou (tekutými moridlami).
  • Triedenie (kalibrácia) osiva má význam pri priamej sejbe a pri použití sejačiek na presnú sejbu. Osivo sa triedi podľa: mernej hmotnosti (prúdom vzduchu a vyplavovaním), veľkosti (na sitách).
  • Namáčanie je najjednoduchší spôsob predsejbovej prípravy osiva, ktorý urýchľuje klíčenie a zabezpečuje vyrovnanejšie vzchá­dzanie. Po miernom osušení nabobtnaných semien ich vysievame do dostatočne vlhkej pôdy. Po­maly klíčiace semená (mrkva, petržlen, cibuľa) namáčame 30-60 hodín (po 12 hodinách vymeníme vodu a semená necháme 30 minút na vzduchu). Rýchlejšie klíčiace semená plodovej a hlúbovej zeleniny namáčame 10-12 hodín.
  • Naklíčovanie je v podstate predlžovanie namáčania osiva pri optimálnej teplote a dostatku vzduchu. Osivo najprv namáčame, aby nabobtnalo a potom ho necháme naklíčiť. Naklíčujeme na vrecovine alebo na plastickej fólii, prikryté vlhkou vrecovinou, pri teplote miestnosti 18 °C, pri teplomilnej zelenine zvyšujeme teplotu na 25- 28 °C. Najmenej dvakrát denne treba osivo premiešať a ak oschýna, pokropíme ho. Naklíčovanie skončíme, ak približne jedna tretina se­mien vytvorí klíčky. Naklíčené semená sejeme do vlhkej pôdy a po vysiatí podľa potreby zavlažujeme. Klíčky sa nenechávajú narásť prí­liš dlhé, aby sa osivo mohlo siať sejačkou.
  • Pôsobenie striedavých teplôt sa priaznivo prejavuje predo­všetkým pri niektorých druhoch teplomilnej zeleniny. Nabobtnané semená sa vystavujú 10-12 dní striedavým teplotám (12 hodín 20 °C a 12 hodín 0-3 °C). Keď začne osivo klíčiť, pôsobenie chladu sa predlžuje na 16 hodín denne. Odporúča sa tiež zmrazovanie nabob­tnaných semien pri teplote -3 °C až -5 °C počas 3 až 5 dní. Prehrieva­nie semien sa odporúča pri tekvicovej zelenine. Semená sa prehrieva­jú tri hodiny pri teplote 55-60 °C, alebo 10 hodín pri teplote 40 °C.
  • Stimulácia osiva sa v zeleninárskej praxi používa zriedka. Jej účinok sa môže prejaviť vyššou klíčivosťou semien, rýchlejším klíče­ním, lepším rastom a vývinom a vyššou úrodou.
  • Obaľovanie (granulovanie) sa používa tam, kde chceme dosiah­nuť presný výsev a pri sejbe drobných, sploštených semien a semien nepravidelného tvaru. Semená sa môžu pomocou dokonalejších stro­jov obaliť aj viac vrstvami rozličných látok, ktoré zlepšia výživu mla­dej rastlinky, chránia semeno a rastlinku pred chorobami, škodcami atď. Prednosťou obaľovaného osiva je tiež to, že ho možno použiť na automatickú sejbu do balíčkov alebo na rovnomernú sejbu. Vzniká í ak úspora pracovných síl a zvyšuje sa produktivita práce pri predpes­tovaní priesad pri jednotení.

Priama sejba a druhy zelenín pestované z priamych výsevov

Priama sejba (do voľnej pôdy): Pod pojmom sejba rozumieme správne rozmiestnenie osiva do pôdy v horizontálnom a vertikálnom smere, t. j. plošne i do hĺbky. Je jednou z najdôležitejších operácií v poľnohospodárstve a od jej akos­ti závisí ďalší vývin rastlín a ich ošetrenie.

Prednosťou priamej sejby je, že pri nižších nákladoch dosahujeme obyčajne vyššie úrody. Ná­klady sú znížené predovšetkým o položku na pestovanie priesad a vysádzanie. Naproti tomu pri priamej sejbe je trojnásobne až štvor­násobne vyššia spotreba osiva, čo sa veľmi nepriaznivo prejavuje pri zelenine, ktorej semená sú veľmi drahé (napr. karfiol). Priama sejba je náročnejšia na prípravu pôdy. K nákladom prispievajú nielen ná­klady na sejbu, ale aj na jedno až dve plečkovania a jednotenie.

Termín sejby závisí od účelu pestovania zeleniny, od nárokov jed­notlivých druhov zeleniny a od dĺžky vegetačného obdobia. Podľa uvedených skutočností sa vykonáva jarná, letná a jesenná sejba.

Spôsoby sejby

  • Sejba naširoko. Semená sú rozdelené rovnomerne po celej ploche pozemku, pričom sa neprekrývajú. Nevýhodou je, že nie je možné využiť mechanizáciu na ošetrovanie porastu počas vegetácie. Používa sa len na malých plochách.
  • Sejba do riadkov. Vzídené rastliny sa prekrývajú aspoň v jednom smere. Výhodou je možnosť riadkovej kultivácie. Do riadkov sa vy­sieva napr. šalát, reďkev, špenát.
  • Sejba do dvojriadkov a pásová sejba. Ide o riadkovú sejbu, pri kto­rej sa vždy určitý riadok nevyseje, čím sa umožní úplná riadková kul­tivácia.
  • Štipková sejba a sejba do hniezd. Ide o riadkovú sejbu, pričom je na jednom mieste sústredených niekoľko semien. Skupiny rastlín sa kryjú v jednom alebo vo dvoch na seba kolmých smeroch. Takto se­jeme napr. uhorky, tekvicu.

Výsevok je množstvo osiva potrebného ma vysiatie jednotky plo­chy. Vyjadruje sa v kg.ha-1, alebo v g.m-2. Na hmotnosť výsevku má vplyv druh plodiny, vlastností osiva, spôsob pestovania, termín výse­vu atď.

Výsevy na predpestovanie priesad

V našich klimatických podmienkach musíme veľkú časť zeleninových druhov pestovať z predpestovaného sadiva. Ide najmä o teplomilnú plodovú zeleninu, zeler, skoré kultivary šalátu a hlúboviny.

  • Sejba do debničiek. Jej prednosťou je ľahká manipulácia s debničkami. Pred naplnením sa debničky a zemina dezinfikujú a pripravia sa pomôcky na sejbu. Dezinfekcia debničiek je nevyhnutná ochrana, ktorá sa vykonáva roztokom modrej skalice, vápenného mlieka, prípadne sa debničky opaľujú plameňom. Zemina sa dezinfikuje horúcou parou alebo chemickými prípravkami, podľa návodu výrobcu. Plnenie a povrchová úprava. Po naplnení dezinfikovanou zeminou sa povrch urovná a mierne spevní utláčadlom, predovšetkým v rohoch debničiek a povrch sa môže zjemniť zeminou preosiatou hustým sitom. Keď je debnička naplnená, sejeme naširoko alebo do riadkov, a to buď ručne, alebo použitím výsevných pomôcok (výsevné vrecúško, výsevná lopatka). Semená zasypeme zeminou alebo pieskom. Takto vysiate semená opatrne zalejeme z krhličky s jemným kropáčikom alebo hmlovkou. Označíme menovkami a uložíme do skleníka alebo do pareniska s optimálnymi podmienkami na klíčenie. Tento spôsob využívame pri predpestovaní priesad zeleniny (napr. zeleru, papriky, baklažánu, rajčiakov a ďalšej zeleniny), pri ktorej chceme dosiahnuť skorý zber.
  • Sejba do pareniska alebo fóliovníka. Rastliny, ktoré vyklíčili v parenisku alebo fóliovníku, majú väčší priestor pre svoj rast a vývin. Po urovnaní a miernom utlačení pareniska alebo záhonov vo fóliovníku osivo sejeme buď ručne naširoko, alebo sejačkou do riadkov. Semená zalejeme a prikryjeme pareniskovými oknami alebo uzavrieme fóliovník. Tento spôsob sejby používame na predpestovanie toho druhu zeleniny, ktorý budeme rozsádzať, alebo ktorý zostane v parenisku, či fóliovníku až do vysádzania do voľnej pôdy.
  • Sejba do črepníkov a balíčkov umožňuje dobré zakoreňovanie vyklíčených rastlín a vytvorenie pevnejšieho koreňového balu. Týmto spôsobom možno dosiahnuť vysokú produktivitu práce a efektívne predpestovanie sadiva, pretože prácu možno zmechanizovať použitím balíčkovača, ktorý je vybavený zariadením na pneumatickú sejbu obaľovaného osiva do rašeliiiocelulózových balíkov.
  • Sejba na výsevné záhony je prevažne jednoduchá a najmenej nákladná. Záhony bývajú široké asi 1,20 m. Záhony prekypríme, urovnáme povrch a mierne spevníme. Sejeme viacriadkovými sejačkami. Povrch záhonov zavlažíme a prikryjeme, napr. čečinou.

Technika priamej sejby - pod týmto pojmom rozumieme spôsob zapracovania osiva do pripravenej pôdy. Na malých plochách využívame rozličné ručné sejačky, na veľkých plochách viacriadkové sejačky, a to buď prívesné, alebo nesené traktormi. Pri použití sejačky treba nastaviť výsevok, hĺbku sejby, medziriadkovú vzdialenosť podľa návodu výrobcu.

Pri predpestovaní zeleniny používame značkovacie rastliny, ktoré sa vyznačujú tým, že ich semená klíčia rýchlejšie než semená hlavnej pestovanej plodiny. Preto ich v malom množstve pridávame do osiva pomaly klíčiaceho druhu (napr. šalát do mrkvy), aby sa včas označili riadky, čím sa umožní skorá medziriadková kultivácia.

Rovnomerný riedky výsev zabezpečujeme použitím sejačiek na presnú sejbu (napr. typu Nibex), čím uľahčíme ošetrovanie (jednotenie) vzídených rastlín. Organizácia práce musí zabezpečiť plynulú nadväznosť všetkých prác. Pred začatím prác je potrebné pripraviť stroje, osivo a pôdu. Pri sejbe sledujeme kvalitu (napr. dodržiavanie hĺbky sejby, medziriadkovú vzdialenosť). Po výseve je potrebné obnoviť pôdnu kapilaritu a podporiť vzlínanie vody k vysiatym semenám zavalcova- ním pozemku alebo osiaty pozemok pobránime, čo je nevyhnutné pri sejbe namáčaného alebo naklíčeného osiva.

Technológia predpestovania priesad

Pod pojmom predpestovanie priesady rozumieme pestovanie mla­dých rastlín v optimálnych podmienkach do fázy vytvorenia 3-6 pra­vých lístkov. Prvoradým predpokladom na dosiahnutie vysokých úrod kvalitnej zeleniny sú kvalitné priesady.

Požiadavka na akosť priesad

Priesady majú mať hrubú stonku, do­bre vyvinuté korene a majú byť husto olistené. Hypokotyl majú mať krátky. Listy majú mať dobre vyvinuté čepele. Znakom dobre pred­pestovaných priesad sú zdravé klíčne lístky. Priesady nemajú byť sla­bé. Počet listov závisí od druhu zeleniny a od spôsobu predpestovania priesad.

Spôsoby predpestovania priesad sa volia podľa obdobia, druhu ze­leniny a účelu pestovania. Priesady možno predpestovať riedkou sej­bou na záhony, rozsádzaním, balíčkovaním a pestovaním v črepní­koch. Účelom predpestovania zeleninových priesad je dosiahnuť skorý zber, pestovanie teplomilných druhov zeleniny v drsnejších podmien­kach, v ktorých by z priamej sejby zle dozreli. Ďalej je to pestovanie zeleniny s dlhým vegetačným obdobím, získanie z jedného pozemku v jednom roku niekoľko úrod, a konečne úspora osiva.

Nevýhodou je prácnosť a vyššie náklady, i keď sa mnoho prác pri predpestovaní mô­že zmechanizovať.

Riedky výsev na záhony, pikírovanie

Technika predpestovania priesad na záhonoch. Ide o riedku sejbu naširoko alebo do riadkov na pripravené záhony. Po vzídení sa rastli­ny nerozsádzajú, ale ponechávajú sa na záhonoch až do vytvorenia 3-5 pravých lístkov a potom sa vysádzajú do voľnej pôdy. Prednos­ťou je, že tento spôsob je lacný, jednoduchý a priesady sú otužilé. Nevýhodou je nevyrovnanosť priesad. Preto je potrebné pred vysá­dzaním rastliny triediť, pričom odpad môže byť až 50 %.

Rozsádza sa vo fáze klíčnych alebo prvých pravých lístkov. Tento spôsob spočíva v tom, že mladé rastliny vyberáme z miesta vysiatia a rozsádzame ich tak, aby boli rovnomerne rozložené na pestovateľskej ploche. Týmto vypestujeme vyrovnané a zdravé priesady. Prednos­ťou rozsádzania je tiež to, že na ďalšie pestovanie sa vyberú najlepšie vyvinuté rastliny. Priesady vytvoria mohutnejšiu koreňovú sústavu, pretože pri rozsádzaní sa skráti hlavný koreň, čím sa donúti vytvoriť vedľajšie korene. Rozsádzať môžeme do debničiek, pareniska, balíč­kov, črepníkov a pod.

Rozsádzanie do debničiek

Debničky si pripravíme podobne ako na sejbu, t. j. vy dezinfikujeme ich a naplníme akostnou kompostovou zeminou. Povrch zeminy urovnáme, mierne utlačíme a vhodným značkovacom (roštovým, kotúčovým, valcovým) vyznačíme riadky. Vzdialenosť pri rozsádzaní do debničiek je 30 X 30 mm. Rastliny ur­čené na rozsádzanie vyberáme z debničiek z jednej strany, skrátime im korene a rozložíme ich na sklenú doštičku. Ako pomôcku zásadne používame vysadzovací kolík, ktorým urobíme kolmú, dostatočne ši­rokú jamku. Rastlinu uchopíme za klíčny lístok a vsunieme ju až po klíčne lístky do jamky. Šikmým zapichnutím kolíka a pritlačením zboku ju upevníme tak, aby sa rastlina neuvoľnila. Z hľadiska organi­zácie práce pri rozsádzaní rastlín do debničiek začíname vždy od stre­du debničky ku kraju. Vysadené rastlinky hneď zalejeme a prenesie­me do skleníka alebo do pareniska.

Rozsádzanie do pareniska

Technika práce je rovnaká ako v prípa­de rozsádzania do debničiek, avšak je prácnejšia, menej pohodlná, pretože pracujeme pokľačiačky. Povrch pareniska pohrabeme, mier­ne utlačíme a vo vzdialenosti 50-70 mm značkovacom vyznačíme riadky. Rozsádzané priesady hneď zalejeme, prikryjeme parenisko­vými oknami a pri slnečnom počasí ich zatienime.

Balíčkovanie, sadenie do črepníkov a nádob

Balíčkovanie je spôsob predpestovania priesad, pri ktorom vysádza­me rastliny s vyvinutými klíčnymi lístkami buď do zemiakových, alebo rašelinovo-substrátových balíčkov, alebo do týchto balíčkov vysieva­me po jednom, obyčajne obaľovanom semene. Rastliny v balíčkoch dobre zakorenia, a preto ich pestujeme až do obdobia vysádzania. Význam balíčkovania spočíva v tom, že umožňuje rastlinám vytvoriť kompaktný koreňový bal, s ktorým sa vysádzajú do voľnej pôdy, do­bre zakorenia a ďalej rastú nerušene, bez tzv. presádzacieho šoku. Výhodou balíčkovania je to, že sa práce môžu zmechanizovať. Ideo balíčkovacie stroje (balíčkovače), resp. plniace a sejacie linky za­hraničnej i našej výroby. Napr. balíčkovače typu Dewa, ktoré umož­ňujú dva spôsoby výroby sadiva, a to priamym vystreľovaním obaľo­vaného i neobaľovaného osiva do balíčkov, alebo normálnym rozsádzaním do otvoru vytlačeného do balíčka. Balíčkovač našej kon­štrukcie (BS-1) je určený na automatickú výrobu balíčkov rozličných veľkostí (napr. 40 X 40, 50 X 50, 75 X 75, 100 X 100 s výškou 40 - 80 mm) z rašelinových substrátov, buď s možnosťou sejby obaľované­ho osiva, alebo ručného rozsádzania rastlín. Balíčkovač sa pripravuje podľa pokynov výrobcu.

TIPY do kuchyně - Jak uskladnit ovoce a zeleninu? (Konec plýtvání)

tags: #poznať #a #triediť #ovocie #zeleninu #a

Populárne príspevky: