Pravopis slov cudzieho pôvodu v slovenčine
Slovenčina, ako každý živý jazyk, sa neustále vyvíja a obohacuje o nové slová. Mnohé z týchto slov pochádzajú z cudzích jazykov a ich pravopis v slovenčine podlieha určitým pravidlám a tendenciám. Tento článok sa zameriava na pravopis slov cudzieho pôvodu v slovenčine, pričom zohľadňuje mieru ich zdomácnenia a s tým súvisiace pravidlá.
V slovenčine sa vo všeobecnosti prejavuje tendencia písať aj slová cudzieho pôvodu po ich zdomácnení podľa zásad, ktoré sa uplatňujú pri písaní slov domáceho pôvodu. To znamená, že sa snažíme prispôsobiť ich výslovnosť a pravopis tak, aby boli v súlade s pravidlami slovenského jazyka.
Cudzie slová v slovenčine prznia alebo obohacujú — Agáta Karčová a Radovan Garabík
Stupne zdomácnenia
Podľa stupňa zdomácnenia (z hláskoslovného, pravopisného a morfologického hľadiska) sa slová cudzieho pôvodu rozdeľujú do troch skupín:
Úplne zdomácnené slová
Sú to slová, ktoré sa píšu podľa zásad slovenského pravopisu, a to v zhode so svojou dnešnou výslovnosťou v spisovnej slovenčine. Napríklad: adresa, bača, halier, dáma, gavalier, inžinier, garáž, krakoviak, doktor, brigáda, kríza, žurnál, džíp, džínsy.
Čiastočne (neúplne) zdomácnené slová
Sú to slová, ktoré sa píšu zväčša podľa zásad slovenského pravopisu a v zhode so svojou vžitou slovenskou výslovnosťou, zachovávajú si však niektoré znaky pôvodného spôsobu písania.
Príklady: chirurg, rizling, nymfa, syntax, xylofón.
V týchto slovách môžeme pozorovať napríklad zachované "y" namiesto "i" aj tam, kde by sa podľa slovenských pravidiel očakávalo "i".
Nezdomácnené slová
Sú to slová, ktoré sa používajú v pôvodnej podobe a často sa vyznačujú tým, že sú čiastočne alebo úplne nesklonné. Tieto slová sa v slovenčine používajú menej často, najmä v odborných textoch alebo v špecifických kontextoch.
Špecifické pravidlá a prípady
Pri písaní slov cudzieho pôvodu je potrebné brať do úvahy aj niektoré špecifické pravidlá a prípady:
Písanie i/y po obojakých spoluhláskach
Po obojakých spoluhláskach b, m, p, r, s, v, z môžeme v slovenčine písať mäkké aj tvrdé i. Slová cudzieho pôvodu si častokrát ponechávajú pôvodný pravopis. Môže sa v nich teda písať Y, aj keď nepatria medzi vybrané slová.
Príklady: bystrý, Bystrík, býva, vydobyť, Evky, Bytče, bydlo, byt, byľku, nábytok, zbytočnosti, dobytok, mýlime, myš, šmykľavým mydlom, hmyz, mýtnik, mýtnici, priesmyku, myšky, paniku, zahmýri, Myjave, priemyselník, nezmysel, prepychovom, pyšná, princezná, pytačov, pýrenia, pýta, pytliakovi, pýr, hryzie, ryžu, rybku, rýchlo, bryndzu, korytnačke, koryto, ryť, rýľom, kryť, ryba, ryčať, rýpať, syseľ, kyseľ, vyplašil, výra, vysoko, zvyk, vytie, výskať.
Písanie i/y po spoluhláskach d, t, n, l
Pri písaní i/y po spoluhláskach d, t, n nám pomáha výslovnosť. V slabikách s mäkkou výslovnosťou píšeme i, a v slabikách s tvrdou výslovnosťou y. Spoluhláska l sa však dnes v skupine li čoraz častejšie vyslovuje tvrdo, v tomto prípade sa teda na výslovnosť spoliehať nemôžeme.
Príklady: diár, Ivovi, Nadi, listy, ulicami, vinei, orchideí.
Koncovky podstatných mien
Pri skloňovaní podstatných mien cudzieho pôvodu je potrebné riadiť sa vzormi slovenského skloňovania. Ak je podstatné meno mužského rodu, je neživotné a skloňuje sa podľa vzoru dub, môže mať v koncovkách -i aj -y. Slová, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dub, majú koncovku -y v nominatíve a akuzatíve množného čísla. V inštrumentáli množného čísla majú koncovku -mi.
Príklady: hríby, komiksami.
Koncovky prídavných mien
Zámená, ktoré majú tvar prídavných mien, sa skloňujú ako prídavné mená.
Písanie cudzích hlások
Pri prepise cudzích slov sa niekedy nahrádzajú pôvodné hlásky slovenskými ekvivalentmi.
- Namiesto portugalského ã, õ sa môže písať a, o.
- Namiesto francúzskeho, portugalského či tureckého ç sa môže písať s.
- Namiesto poľského ń sa môže písať ň.
- Namiesto španielskeho ñ sa môže písať n či ň.
- Namiesto nórskeho a dánskeho ø sa môže písať ö.
Vzťah Ľudovíta Štúra k preberaniu slov
Zaujímavý je aj historický pohľad na preberanie slov cudzieho pôvodu. Ľudovít Štúr, kodifikátor spisovnej slovenčiny, nebol zásadne proti preberaniu cudzích slov, hoci ich nadmerné používanie ostro kritizoval. Podporoval najmä hľadanie domácich výrazov a usiloval sa o rozvoj slovnej zásoby prostredníctvom tvorby nových slov. Zároveň si však uvedomoval, že v mnohých oblastiach je slovenský jazyk na svojom začiatku a bez istého množstva prevzatých termínov sa nezaobíde. Sám Ľudovít Štúr vo svojich textoch používal výrazy cudzieho pôvodu, najmä s gréckym a latinským základom.
Zoznamy slov cudzieho pôvodu
Neexistujú slovníkové ani iné zoznamy slov cudzieho pôvodu, ktoré sa v slovenčine používajú v adaptovanej podobe (t. j. v grafickej podobe prispôsobenej slovenskému pravopisu). Veľa príkladov adaptovaných slov spolu s vysvetlením súvisiacich pravopisných otázok však nájdete v Pravidlách slovenského pravopisu (2000), ktoré sú sprístupnené v elektronickej verzii na stránke Jazykovedného ústavu Ľ.
tags: #pravopis #slov #cudzieho #pôvodu #v #slovenčine
