Prečo Paprika Vädnú a Ako Predísť Problémom pri Pestovaní
Pestovanie papriky môže byť radostné, ale aj náročné. Častým problémom, s ktorým sa pestovatelia stretávajú, je vädnutie a rôzne choroby, ktoré môžu znehodnotiť úrodu. V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie príčiny týchto problémov a povieme si, ako im predísť.
Škodcovia napádajúci papriku
Porast papriky môžu osídliť rôzne druhy škodcov, ktoré spôsobujú žltnutie, opadávanie listov a poškodenie plodov:
- Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae): Ľudovo nazývaný aj červený pavúčik. Je takmer neviditeľný voľným okom a škodí cicaním rastlinných štiav. Na rastlinách možno vidieť jemnú pavučinku. Vhodný je kontaktný prípravok Vertimec 018 EC. V uzavretých priestoroch (skleník, fóliovník) možno použiť biologickú ochranu proti roztočcom v podobe dravého roztoča.
- Roztočíky: Majú ešte menšie rozmery ako roztočce, čiže vôbec nie je šanca spozorovať ich voľným okom. Cicajú na vegetačnom vrchole, kvetoch aj mladých plodoch. Pletivo plodov hnedne a korkovatie. Šíria sa napadnutými priesadami aj na nezamorené miesta. Proti roztočíkom nie je zatiaľ známy spôsob ochrany.
- Strapky: Drobné tmavé bodkované škvrnky a jamky sú spôsobené strapkami, ktoré vyciciavajú rastlinné šťavy. Tento škodca, ktorý je navyše šíriteľom vírusov, sa vyskytuje najmä v skleníkoch a vo fóliovníkoch, vonku zriedkavo. Rastliny na výskyt strapiek treba aktívne sledovať. Nájdete ich najmä pod listami a najviac v kvetoch. Dobrou pomôckou sledovania výskytu je i zavesenie modrých lepových dosiek. Používajte chemickú ochranu alebo ochranu na báze prírodných olejnatých prípravkov, napríklad Karanimba mikro, Neemazal TS, prípadne biologickú (dravý roztoč, dravá bzdocha).
- Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum): Známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom rýchlenej zeleniny, ale aj skleníkových a izbových. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek.
- Vošky: Sú najvážnejšími škodcami papriky hlavne preto, lebo sa dokážu v krátkom čase kalamit-ne premnožiť a spôsobiť žltnutie a opadávanie listov. Okrem toho prenášajú aj rôzne vírusové choroby, ktoré znižujú a znehodnocujú úrodu. Na paprike sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová (Myzus persicae) a voška rešetliaková (Aphis nasturtii).
Ako sa zbaviť škodcov na paprikách - lacno
Choroby papriky a ich prejavy
Papriku môžu napadnúť rôzne choroby, ktoré sa prejavujú vädnutím, škvrnami na listoch a plodoch, alebo hnilobou:
- Stolbur: Prvým príznakom stolburu na paprike je celkové žltnutie rastlín. Neskôr začnú vädnúť staršie listy a napokon celá rastlina aj s plodmi zvädne a odumrie. Plody, ktoré sa vytvorili až po infekcii rastliny, sú drobné a zvyčajne sa v nich nevytvárajú semená. Stolbur v prírode šíria rôzne druhy cikádok, predovšetkým žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus).
- Suchá škvrnitosť plodov papriky: Prejavuje sa vo forme nepravidelných, bledohnedých, rôzne veľkých škvŕn vždy pri špičke plodov. Neskôr sa tieto škvrny pergamenovite stenšia alebo prechádzajú do mokrej hniloby (predovšetkým v rýchliarňach). Suchá škvrnitosť plodov papriky je však fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou, nedostatkom vlahy v období intezívneho rastu plodov a najmä odrodovou citlivosťou (citlivejšie sú žlté odrody s tenšou šupkou).
- Fuzáriové vädnutie (Fusarium oxysporum): Pre fuzáriové vädnutie je typické hnednutie cievnych zväzkov, viditeľné v podĺžne rozrezanej stonke. Huba do rastlín preniká cez korene, ktoré bývajú poškodené vysokou hladinou živín, predovšetkým v pôdach výdatne hnojených hnojom od hydiny a iných drobných domácich zvierat. Pôvodca fuzáriového vädnutia pretrváva v pôde a môže sa nebezpečne premnožiť najmä vtedy, ak papriku pestujeme niekoľko rokov na rovnakom mieste.
- Sklerocíniové vädnutie (Sclerotinia sclerotiorum): Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky rastlín. V stonkách neskôr vznikajú skleróciá, ktoré sa po rozpade pletív dostávajú do pôdy a niekoľko rokov sú zdrojom infekcie pre plodiny pestované na tejto ploche. Sclerotinia sclerotiorum totiž okrem papriky napáda aj uhorky, rajčiaky, mrkvu, petržlen, šalát a ďalšie plodiny.
- Bakterióza: Fialovosivé škvrny s čiernym stredom a so žltým lemom, ktoré majú približne 3 mm, ukazujú na postihnutie baktériou Xanthomonas euvesicatoria. Choroba sa nazýva bakterióza. Prenáša sa najmä osivom a ďalej sa šíri hlavne za daždivého počasia a vetrom, ale i motykou či rukami. Poškodzuje listy aj plody. Povrch škvŕn praská a stáva sa vstupom pre sekundárne infekcie. Ide o pomerne častú chorobu, proti ktorej neexistuje žiaden postrek. Napadnuté rastliny včas likvidujeme, spálime ich alebo zakopeme hlboko do pôdy. Na danom mieste sa odporúča nepestovať aspoň 4 roky nijakú rastlinu z čeľade ľuľkovitých, čiže ani rajčiny, zemiaky či baklažán.
- Vírusové poškodenie: Rastliny zle rastú, plody sú zdeformované. Takýto porast nemá zmysel ďalej pestovať, vírus by sa totiž mohol rozšíriť aj na zdravé jedince. Rastliny treba čo najskôr zlikvidovať - spáliť ich alebo zakopať hlboko do pôdy.
- Padanie vzchádzajúcich rastlín: Ide o hubovú chorobu, pri ktorej rastlinka vädne, na stonke tesne nad ňou stmavne a „spadne“ na substrát. Na krčku stonky vidíme tmavé zhnité miesto. Chorobe predchádzame preventívnym chemickým alebo biologickým postrekom, použitím supresívneho substrátu. Zásah však môžeme odložiť aj do bodu, keď začnú vädnúť prvé rastliny.
Fyziologické poruchy
Okrem chorôb spôsobených mikroorganizmami a škodcami, môžu papriku postihnúť aj fyziologické poruchy, ktoré sú spôsobené extrémnymi teplotami, slnečným žiarením, alebo chybami pri pestovaní:
- Slnečný úpal: Spôsobuje ho príliš intenzívne slnečné žiarenie. Rastlina sa pred spálením chráni tvorbou farbiva, ide o tzv. antokyánové zafarbenie plodov. Poškodené plody treba oberať, aby sa nestali bránou pre iné infekcie. Spálenú časť vykrojte a môžete ich konzumovať.
- Nedostatok vápnika: Ak sú na plodoch v oblasti špičiek súvislé suché hnedé plôšky, zvyčajne ide o nedostatok vápnika. Poškodené plody odtrhnite, aby sa do rastliny cez choré pletivo nedostala skutočná choroba. Zrelé plody môžete po vykrojení bez obáv konzumovať. Najrýchlejším riešením tohto problému je doplnenie vápnika pomocou listového hnojiva, ktoré aplikujte postrekom priamo na listy (napríklad Harmonie - vápnik, Wuxal Calcium). Druhý spôsob, ako doplniť vápnik, je nasypať na pôdu okolo rastliny jednu až dve polievkové lyžice haseného či páleného vápna a zaliať. Takto sa vápnik dostane priamo do pôdy ku koreňom.
Nedostatok živín
Žltnutie a vädnutie rastlín môže byť spôsobené aj nedostatkom živín:
- Nedostatok dusíka: Keď rastlina trpí nedostatkom dusíka, rozpoznáte to podľa listov sfarbených do žltozelena. Postihnuté bývajú predovšetkým staršie dolné listy alebo listy vo vnútri rastliny. Ožltnú, smerom od vrcholu začnú vädnúť a nakoniec odumierajú. Okrem toho celá rastlina zaostáva v raste, pretože pre rast je dusík nevyhnutný. Pri nedostatku dusíka je dôležité správne hnojenie - čiže kompost, hnojivá s riasami, pŕhľavový výluh a rohovina.
- Nedostatok draslíka: Pri nedostatku draslíka zožltnú najprv vrcholy a okraje listov. Zhnednú, stočia sa dohora a zvädnuté ovisnú. Podobne sa prejavujú aj škody spôsobené suchom. Nedostatok draslíka spoznáte podľa toho, že hnednutie postihuje predovšetkým staršie listy. Pri nedostatku draslíka teda siahnite po výluhu z kostihoja (zriedenom 1 : 10). Draslík sa nachádza aj v rôznych prípravkoch z rias, paprade, v kamennej múčke a drevnom uhlí, ako aj v kompostovanom kravskom hnoji a hnoji ošípaných.
- Nedostatok horčíka: Pri nedostatku horčíka sa na starších listoch objavia škvrny. Nedostatok horčíka rozpoznáte podľa škvŕn medzi zdravými zeleno lemovanými žilkami, ktoré sú najskôr svetlé, neskôr žlté a nakoniec zhnednú. Horčík je obsiahnutý vo vápne z morských rias, v láve a v niektorých kamenných múčkach, ktoré by ste mali aplikovať podľa pokynov na obale.
- Nedostatok železa: Povrch listov je sfarbený do svetložlta, vystupuje len tmavozelená žilnatina. Chlorózou trpia väčšinou mladšie listy, zatiaľ čo staršie listy v dolnej časti rastliny si zachovávajú normálne zelené sfarbenie. Pri chloróze môžete hnojiť špeciálnymi hnojivami s vyšším obsahom železa aj postrekmi na list.
Pestovanie priesad
Základom úspechu je správny výsevný substrát. V ponuke trhu je dnes už množstvo substrátov, väčšinou na báze rašeliny, ktoré sú ošetrené proti chorobám a škodcom a neobsahujú ani semená burín. Tieto výsevné substráty majú nízky obsah živín, preto v nich rastliny nemôžu zostať dlhodobo. Pri použití kvalitného substrátu získame zdravé a pevné sadenice.
Výsevy pravidelne a rovnomerne zavlažujeme odstátou vodou, ktorá má teplotu miestnosti. Mladé papriky reagujú veľmi citlivo na studenú vodu. Substrát nesmie na dlhší čas preschnúť, inak ohrozíme mladé rastlinky.
Výber odrôd
Odrody vyberáme najmä podľa svojich chuťových preferencií a zámeru. Chceme ich iba na priamy konzum alebo aj na pečenie či zaváranie? Znesieme iba neštipľavé papriky, alebo, akú mieru štipľavosti očakávame? Sortiment je veľmi široký, už len nájsť toho správneho predajcu sadeníc.
Niektoré odrody papriky:
- Jedna z najskorších sladkých odrôd, vhodná na zber v technologickej (svetložltá) i botanickej zrelosti (červená). Používa sa na priamy konzum i konzervovanie.
- Hybridná univerzálna sladká odroda do teplejších polôh a na postupný zber. Farba plodov je v technologickej zrelosti zelenkavobiela, v botanickej červená.
- Skorá a sladká odroda papriky rajčinového typu s plodmi s priemerom cca 4 - 5 cm obľúbenými na zaváranie. Dá sa konzumovať i priamo.
- Veľmi skorá, pálivá paprika typu baraní roh.
- Stredne skorý sladký hybrid s tzv. „kvadratickými“ (štvorhrannými) plodmi. V technologickej zrelosti je tmavozelená, v botanickej oranžová.
- Skorý sladký vyšší hybrid s vysokým výnosom plodov je v technologickej zrelosti svetlý žltozelený, v botanickej tmavočervený.
- Skorá veľmi pálivá koreninová paprika čerešňovitého typu, vhodná na nakladanie do kyslého nálevu aj ako surovina na sušenie celých plodov.
- Červená Yvona, oranžová Oraneta a žltá Solea sú pálivé veľmi nízke odrody vhodné do kvetináčov.
Tabuľka: Prehľad problémov a riešení pri pestovaní papriky
| Problém | Príznaky | Možné riešenia |
|---|---|---|
| Roztočce | Žltnutie listov, jemná pavučinka | Vertimec 018 EC, dravý roztoč |
| Strapky | Drobné škvrnky na listoch | Karanimba mikro, Neemazal TS, dravý roztoč |
| Stolbur | Žltnutie rastlín, drobné plody | Likvidácia napadnutých rastlín |
| Suchá škvrnitosť | Hnedé škvrny na špičke plodov | Harmonická výživa, dostatok vlahy |
| Nedostatok dusíka | Žltozelené listy | Hnojivá s dusíkom, pŕhľavový výluh |
| Nedostatok vápnika | Suché hnedé plôšky na plodoch | Listové hnojivo s vápnikom, hasené vápno |
tags: #preco #vadne #paprika #pestovanie


