Čo si môže pacient vypýtať pred smrťou: Dôstojný koniec života

Smrť je od nepamäti prirodzenou súčasťou života. Úmrtie člena rodiny, či už očakávané alebo neočakávané, je vždy náročnou a smutnou udalosťou. Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života, no pre mnohých zostáva tabuizovanou témou. Tento článok si kladie za cieľ priblížiť proces zomierania, jeho štádiá a príznaky, ako aj poskytnúť rady pre starostlivosť o zomierajúcich.

Čo je to smrť?

Smrť je najmenej preskúmaným momentom života, po ktorom už ďalší moment nepríde. Smrť je poslednou zastávkou v životnej ceste človeka. Nastáva vyhasnutím životných funkcií, ireverzibilným (nezvratným) zastavením dychu, srdca a mozgovej aktivity.

Zaujímavosti o smrti v histórii

V starovekom Egypte ľudia verili, že po smrti sa duša človeka dostáva do ríše mŕtvych, ktorej vládcom bol boh podsvetia a posmrtného života - Usire (Osiris). Mýty a legendy hovoria, že Usir bol zavraždený, a až následne vstal z mŕtvych. Podobná bola aj predstava faraónov o zmŕtvychvstaní, ktorá mala za následok množstvo pohrebných rituálov, honosných hrobiek a balzamovania múmií.

Druhy smrti

Existujú rôzne druhy smrti, ktoré sa líšia mechanizmom a priebehom:

Klinická smrť: Zastavenie srdcovej činnosti a spontánneho dýchania. Ide do istej miery o reverzibilný (zvratný) stav, pretože mozgové funkcie sú zachované.
Mozgová smrť: Izolovaná smrť mozgu so zachovanou činnosťou srdca a dýchania, väčšinou podporovaná prístrojmi. To znamená, že sú nezvratne poškodené funkcie mozgu a mozgového kmeňa.
Biologická smrť: Úplná smrť, nezvratný stav po zástave dýchania a obehu, vyhasnutí mozgových funkcií, pričom v mŕtvom organizme nastávajú posmrtné zmeny.

Neisté a isté známky smrti

Rozlišujeme neisté a isté známky smrti. Neisté známky môžu byť prítomné aj pri iných stavoch, zatiaľ čo isté známky jednoznačne potvrdzujú smrť.

Neisté známky smrti: bezvedomie, zástava dýchania, zástava krvného obehu.
Isté známky smrti: posmrtné škvrny, posmrtná stuhnutosť, posmrtné chladnutie tela, posmrtné vysychanie, enzýmová autolýza, mŕtvolná hniloba, tlenie mŕtvoly, zmydelatenie, mumifikácia, skeletizácia.

Isté známky smrti v chronologickom poradí:

Isté známky smrti	Čas vzniku zmien	Vzhľad zmien	Príčina vzniku zmien
Posmrtné škvrny	cca po 20 min.	modrofialové škvrny	vznikajú poklesom krvi a telesných tekutín vplyvom gravitácie na najnižšie položené miesto
Posmrtná stuhnutosť	cca po 2 hod.	tuhosť svalov, nemožnosť ohybu kĺbov, sánky	vzniká v dôsledku poklesu kyseliny adenozíntrifosforečnej, ktorá udržiava elastickosť
Posmrtné chladnutie tela	cca po 1 hod., v zime skôr	teplota tela sa vyrovnáva na teplotu okolitého prostredia	vzniká v dôsledku zástavy metabolizmu a tvorby tepla
Posmrtné vysychanie	cca po 24 hod.	suchosť a tvrdosť očnej gule, pier, genitálií a zvyšku tela	vzniká v dôsledku odparovania vody z povrchu tela a pôsobnosťou vzduchu
Enzýmová autolýza	cca na 2. deň	tkanivá a orgány mäknú a strácajú pôvodnú štruktúru	vzniká pôsobením vlastných enzýmov na tkanivá (samo - natrávenie) a nedostatkom kyslíka
Mŕtvolná hniloba	2. deň (v teple) až 5. deň	tkanivá a orgány sa postupne rozkladajú	vzniká pôsobením vlastných enzýmov a vplyvom anaeróbnych baktérií
Tlenie mŕtvoly	2. deň (v teple) až 5. deň	tkanivá a orgány sa postupne rozkladajú	vzniká vplyvom oxidačných procesov a vplyvom aeróbnych baktérií
Zmydelnatenie	niekoľko týždňov až mesiacov	prítomnosť belavej mazľavej hmoty na mŕtvole	vzniká zmenou telesného tuku na mŕtvolný vosk pôsobením nenasýtených mastných kyselín
Mumifikácia	pol roka až rok	tkanivá a orgány sa postupne konzervujú (tuhá koža)	vzniká po úplnom vyschnutí mŕtvoly, po utlmení hniloby a oxidácie, vplyvom sucha a tepla
Skeletizácia	rôzne dlho po smrti	úplné obnaženie kostry bez prítomnosti tkanív	vzniká úplným rozpadom mäkkých tkanív autolýzou, hnitím, tlením a pôsobením hmyzu

Očakávané úmrtie ťažko chorého pacienta

Ťažko chorý pacient, alebo pacient v terminálnom, či pokročilom štádiu je ten, ktorého ochorenie je neliečiteľné, progresívne a bez nádeje na vyliečenie. Počas tohto obdobia je najlepšie, aby boli príbuzní pacientovi na blízku, minimálne sa s ním rozlúčili a povedali si posledné slová, pretože neskôr už nemusia mať príležitosť.

Predsmrtná agónia zomierajúcich

Pred úplným koncom života a zánikom koordinácie všetkých funkcií je možné pozorovať takzvanú predsmrtnú agóniu zomierajúceho. Predsmrtná agónia je stav, ktorý nastáva na základe postupného zhoršovania sa životných funkcií chorého. V úvode je pacient pri plnom vedomí, je schopný vnímať svoje okolie, a taktiež konať. Následne sa dostavuje agónia, ktorá signalizuje príbuzným posledné chvíle (pacient si už tohto obdobia nie je vedomí). Trvá individuálne dlho, pričom jej trvanie sa pohybuje od niekoľkých minút až po celé dni.

Aspekty úmrtia

Pri úmrtí dochádza k zastaveniu srdcovej činnosti. Pacient má nehmatateľný tep na krčnej tepne a nemerateľný tlak krvi. Zastavenie dýchania sa prejavuje tak, že sa prestane dvíhať hrudník, nie je počuť dychové šelesty a necítiť prúd vydychovaného vzduchu na líci príbuzného, ktorý dýchanie počúva. Ako posledný prichádza zánik mozgových funkcií a funkcií mozgového kmeňa na podklade neprekrvenia a neokysličenia mozgového tkaniva.

Zástava krvného obehu a dychu spôsobuje neprekrvenie a neokysličenie, preto je mŕtvy do tváre výrazne biely až voskový, prípadne má tvár, pery a akrálne časti (uši, nos a končeky prstov) namodralé. Niekedy zástavu dýchania môže predchádzať chrčanie alebo agonálne dýchanie, pod ktorým rozumieme posledné veľmi nepravidelné dychy s dlhšími apnoickými pauzami medzi jednotlivými dychmi. Tieto posledné dychy a chrčanie predchádzajú samotnú zástavu dýchania.

Ako skontrolovať, či je pacient mŕtvy?

Aby ste si boli istý, že je pacient skutočne mŕtvy, musíte ho ohlásiť a zatriasť ním, čím odkontrolujete vedomie. Ak nereaguje na oslovenie a zatrasenie značí to bezvedomie. Následne treba priložiť ucho k ústam mŕtveho a počúvať dychové fenomény. Ak nepočujete prítomnosť dýchania, necítite na líci prúd vydychovaného vzduchu a dýchacie pohyby hrudníka chýbajú, znamená to zástavu dýchania.

Postup pri očakávanom úmrtí

Ak sa úmrtie očakáva (napr. onkologický pacient v terminálnom štádiu), neresuscitujeme!

Postup pri očakávanom úmrtí:

Vybrať mŕtvemu vankúše z pod hlavy, ak sú vysoko nechať ho v rovnej polohe na chrbte
Zavrieť mu prstami očné viečka
Ruky mu môžete preložiť cez hrudník
Podviazať pacientovi sánku
Umyť pacienta ak došlo k posmrtnému úniku moču a stolice
Prikryť ho len tenkou plachtou
Pootvárať okná, prípadne zabezpečiť v miestnosti chladnejšie prostredie kvôli tomu aby telo nezapáchalo
Následne si sadnite, nadýchnite sa, zadržte dych na 2 sekundy vydýchnite, urobte tak niekoľko krát ak vás smrť príliš zasiahla, nechajte si chvíľku na upokojenie
Ak budete schopný hovoriť volajte 155 na zabezpečenie prehliadky mŕtveho tela
Až po prehliadke tela a vypísaní úmrtných listov si môžete príbuzného poobliekať
Kontaktujte pohrebnú službu až keď máte list o prehliadke mŕtveho
Nasleduje vybavovanie pohrebu a náležitosti s tým spojené

Právne aspekty smrti a prehliadky mŕtvych

Smrť má z viacerých hľadísk (medicínske, náboženské, právne) viacero definícií. Z právneho hľadiska je smrť považovaná za objektívnu právnu skutočnosť, a teda právnu udalosť nezávislú na ľudskej vôle. V našom zákone, v okamihu smrti zanikajú všetky práva a povinnosti vzniknuté počas života.

Podľa zákona 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa:

Osoba považuje za mŕtvu, ak došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti alebo ak dôjde k smrti mozgu, t.j. k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu.
Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu - smrť mozgu.
Osoba sa považuje za mŕtvu, ak sa jej dýchacie funkcie a obehové funkcie udržiavajú len pomocou prístrojov, no smrť mozgu musí jednomyseľne potvrdiť konzílium lekárov.

Tento zákon pojednáva aj o povinnosti lekára vykonať prehliadku mŕtveho tela, o práve lekára navrhnúť súdnu pitvu v prípade akýchkoľvek nezrovnalostí a pochybností ohľadne príčiny smrti (ak nešlo o ťažko chorého pacienta), hlavne pri podozrení na cudzie zavinenie a prítomnosti známok násilnej smrti (aj predpokladaná samovražda).

Kto vykonáva prehliadky mŕtvych?

Prehliadky tiel vykonávajú súdno - lekársky patológovia (SLAPA) na to určení. Súdny lekári dostávajú pokyn na prehliadku mŕtveho tela od Krajského operačného strediska záchrannej zdravotnej služby.

Postup pri zariaďovaní prehliadky

Volajte 155 priamo od zosnulého (operátor sa bude pýtať potrebné informácie).
Nahláste presnú adresu v poradí: mesto, okres, ulica, číslo domu, poschodie (v prípade novostavby orientačný bod).
Nahláste priezvisko, meno a rok narodenia osoby, kvôli ktorej voláte.
Povedzte čo sa stalo (napr. úmrtie príbuzného).
Identifikujte presný čas smrti, teda kedy bol zosnulý videný naposledy živý.
Povedzte či išlo o očakávané alebo nečakané úmrtie (udajte diagnózu základného ochorenia).

Fázy a príznaky zomierania

Smrť každého človeka je jedinečná, no niektoré zmeny v správaní a fungovaní tela sú jej prirodzenou súčasťou. Je dôležité rozlišovať medzi rôznymi fázami a znakmi zomierania, aby sme mohli lepšie pochopiť a podporiť umierajúceho človeka.

Spomalenie: V počiatočných štádiách umierania, zhruba šesť mesiacov pred samotným koncom, sa prejavujú symptómy, ktoré sú viac „všeobecné“. Ľudia v tejto fáze často pociťujú výraznú únavu a letargiu. Znižuje sa ich chuť do jedla a pitia, a tiež majú tendenciu menej komunikovať a byť menej spoločenskí.
Strata síl: Zhruba tri mesiace pred smrťou je človek značne oslabený. V tomto období sa vám bude ťažko vychádzať z domu, budete jesť a piť len veľmi málo počas dňa a väčšinu času budete tráviť spánkom.
Premena tela a zmyslov: S príchodom smrti klesá potreba prijímania potravy. Telo si rezervuje energiu dostatočnú na zachovanie životne dôležitých funkcií, akými sú srdcový rytmus a dýchanie, a nie na spaľovanie kalorických jedál. Ak človek nemá chuť jesť alebo piť, nie je vhodné ho nútiť. Mizne potreba pitia, násilné podávanie vody však môže byť pre zomierajúceho ohrozujúce. Preto je vhodné konzultovať postup s ošetrujúcim personálom.
- Farba pokožky: Pleť zomierajúceho človeka je bledá, biela, modrastá alebo žltá.
- Končatiny: Končatiny môžu byť na dotyk studené alebo horúce a nechty dostanú modrastý odtieň. Dôvodom je slabá cirkulácia krvi, pretože činnosť srdca sa spomaľuje.
- Opuchy: Zomierajúcim sa často vytvorí opuch (edém), ktorý je spôsobený hromadením tekutín, a na pokožke sa tvoria na dotyk teplé alebo studené lepkavé škvrny.
- Oči sú otvorené alebo polootvorené, ale v skutočnosti sa nepozerajú.
Zmeny v dýchaní: S prichádzajúcim koncom nastávajú aj zmeny v dýchaní, ktoré môže byť hlučné, prípadne umierajúci lapá po dychu. Nástup konca signalizuje aj zvuk hlienov či výlučkov, ktoré sa pohybujú v dýchacích cestách. Pred smrťou sa niekedy objavuje tzv. Cheyne-Stokesovo dýchanie. Tento jav je sprevádzaný hlasnými dychmi, po ktorých nasleduje obdobie bez dychov.
Nepokoj a halucinácie: Zomierajúci môžu začať nepokojne rozhadzovať rukami a vyzerá to tak, ako keby chceli vstať z postele alebo sa k niekomu, či niečomu natiahnuť. Ďalším znakom môžu byť halucinácie. Umierajúci niekedy opisujú skutočnosti, predmety, hovoria o výletoch a podobne. Priestor pre vznik týchto situácií vytvára znížený príjem potravy a tekutín.
Prechodné obdobie: Predposlednú fázu života nazývame „prechodným obdobím“. Táto fáza nastáva zhruba mesiac pred smrťou a môže byť sprevádzaná javom známym ako „videnie“. V tomto štádiu ľudia často vidia svojich zosnulých príbuzných, blízkych či dokonca domácich miláčikov.
Zvýšenie energie pred koncom: Deň alebo dva pred smrťou môže dokonca dôjsť k výbuchu energie. Pacient menej spí, rozpráva, dokonca sa naje a napije.
Aktívne zomieranie: Záverečné štádium života je považované za „najvýraznejšie v procese umierania“. V tomto štádiu je človek väčšinou v bezvedomí, bez jedla a vody aj niekoľko dní. Hoci sa môže zdať, že pacient už nereaguje, jeho telesné funkcie stále fungujú, čo znamená, že je úplne odkázaný na starostlivosť opatrovateľov. V tomto štádiu sa objavujú zmeny v dýchaní, farbe kože či teplote.
Smrť: Smrť prichádza, keď ustávajú údery srdca a dýchanie. Čas zastavenia srdca je definovaný ako čas úmrtia. Akonáhle prestane biť srdce, zvyšok tela začne postupne odumierať. Medzi ďalšie príznaky smrti patrí chýbajúci pulz, zástava dýchania, oči sú uprené na jeden bod. Viečka môžu byť čiastočne privreté.

Svätá Terézia Varovala: NIKDY Nehovorte Tieto Slová na Pohrebe – NIKTO VÁM TO NIKDY NEPOVEDAL!

Čo sa deje s telom po smrti?

Veda umožňuje preskúmať, ako sa ľudské telo správa po smrti. Pretože krv už nepreteká krvným obehom, telo začína nadobúdať dvojtónovú farbu. Je to preto, lebo krv sa usádza v najnižšej časti tela kvôli gravitácii, čo sa na tele prejavuje ako modriny. Známejšia posmrtná fáza sa začne prejavovať až niekoľko hodín po smrti. Nastáva v dôsledku zníženia hladiny adenozínu trifosfátu (ATP), v dôsledku čoho začne celé telo začne tuhnúť. Hoci rigor mortis spôsobí stuhnutie tela, telo nestuhne úplne. V skutočnosti sa niektoré časti, najmä zvierače, uvoľňujú, pretože ich už neriadi mozog, ako to bolo počas života.

Mŕtve telá prirodzene zapáchajú. Spôsobujú to umŕtvené bunky, ktoré uvoľňujú enzýmy. Tieto enzýmy vábia baktérie a huby, ktoré dopomáhajú k rozkladu tela. Hneď po baktériách a hubách sa na telo usadia mäsiarky. Tie do tela nakladú vajíčka, z ktorých sa vyliahnu červy. Tieto červy začnú požierať mŕtvolu. Mŕtve telo totiž ešte stále vypúšťa plyny, vychádza z nich tichý piskot či dokonca môže stenať. Tiež známe ako skvapalnenie našich orgánov, k hnilobe dochádza, keď sa bunky v tele naďalej rozkladajú a zároveň sa stráca súdržnosť tkaniva kvôli rozkladajúcim sa proteínom. Po desaťročiach od smrti, keď baktérie a huby rozložia zvyšok mŕtveho tela, sa napokon rozpadnú aj proteíny v kostiach.

Dôležité aspekty starostlivosti o zomierajúceho

Dve veľké kategórie musíme mať vždy na mysli: bolesť a samotu. Bolesť má štyri typy: fyzickú, psychickú, sociálnu a duchovnú. Ak zomierajúci predsa prežíva takúto bolesť, treba pýtať prehodnotenie paliatívnej liečby a nastaviť tíšenie bolesti primeranejšie.

Zachovávajte pokoj: Dôležité je zachovávať čo najviac v rámci možností svoj vlastný vnútorný kľud.
Komunikácia: Hovorte v prítomnosti umierajúceho tak, ako by ste hovorili, keby bol pri vedomí. Sluch je posledný zmysel, ktorý sa stráca. Nikdy nie je neskoro vysloviť "odpusť mi" alebo "milujem ťa" alebo čokoľvek, čo sme mu vždy chceli povedať.
Hygiena: Dbajte na hygienu, aby sa zomierajúci cítil dobre a aby nepríjemný pach nebol dôvodom, že sa s ním blízki odmietajú stretnúť. Pomôcť si môžeme pravidelným vetraním, vonnými sviecami, voňavými bylinkami.

Smrť a deti

Veľkou témou je dnes smrť a deti. Deti vnímajú smrť primerane veku a vývinu. Výskumy hovoria, že smrť je deťmi prežívaná cez pocit opustenia. Bábätká vnímajú smrť v rodine cez zmenenú atmosféru a prístup opatrujúcich osôb. Predškoláci sa so smrťou stretávajú v prírode a cez prirodzenú zvedavosť ich môžeme vovádzať do kolobehu života. Deti od 12 rokov vnímajú smrť podobne ako dospelí, ako nezmeniteľný fakt, ktorý sa týka aj ich osobne.

Pravdivé odpovede: Pri smrti rovnako ako pri sexualite platí: keď príde otvorená otázka, pýta si pravdivú, veku primeranú odpoveď.
Rozlúčka: Každý človek má právo rozlúčiť sa, aj dieťa.
Akceptácia: Či sme schopní sprevádzať a akceptovať dieťa v jeho prejavoch smútku, aj keď budú pre nás možno paradoxné (ďalej sa hrá, ide von s priateľmi, vyhýba sa téme).

Príprava na odchod

Vždy máme na výber. Môžeme sa hrať so smrťou na skrývačku alebo ostať v blahej nevedomosti a odďaľovať ju. Dovoliť si vnímať dary, úspech i chyby, životné lekcie v jednom balíku a deliť sa o múdrosť z týchto zistení s tými, ktorí sú ochotní počúvať. Je to aj čas plniť si sny, ktoré sú ešte realizovateľné, ale my sme si ich nechávali „na neskôr“.

Starostlivosť v domácom prostredí

Pre pacienta, a hlavne toho v poslednom štádiu ochorenia, je najlepšie stráviť svoje posledné chvíle života v domácom prostredí medzi členmi rodiny. V dnešnej dobe, kedy existujú agentúry domácej opatrovateľskej starostlivosti (ADOS), je to o niečo jednoduchšie. V niektorých prípadoch však stav pacienta vyžaduje 24-hodinový dohľad, čo predstavuje vážny problém aj po ekonomickej stránke.

Paliatívna starostlivosť a ekonomické aspekty

Ten, kto sa o smrteľne chorého človeka rozhodne starať a doopatrovať ho, obyčajne nie je schopný aj naďalej vykonávať svoje doterajšie povolanie z dôvodu úplnej zaneprázdnenosti. To predstavuje vážny finančný problém. Paliatívna starostlivosť je finančne náročná, a to od stravovania, cez hygienické pomôcky, lieky, až po polohovateľné postele, či invalidné vozíčky. Opatrovateľský príspevok, o ktorý je možné požiadať je nízky a sotva pokrýva základné potreby.

Psychická odolnosť opatrovníka

Ďalším aspektom je psychická odolnosť opatrovníka, ktorý je denne vystavovaný psychickému napätiu. Pacient veľakrát trpí bolesťami, hlavne pri onkologických ochoreniach, ale taktiež dezorientáciou a agresivitou (m.Alzheimer), či úplnou nesebestačnosťou. Psychicky labilnejšie osoby, by si mali naozaj rozmyslieť, či sú schopné opateru zvládať, alebo nie. Hrozí totiž syndróm vyhorenia! Okrem fyzických následkov ochorenia treba vždy počítať aj so zlým psychickým stavom pacienta, ktorý nemusí byť stotožnený so svojím ochorením. Môže trpieť depresiami a úzkostnými stavmi až do samého konca.

tags: #čo #si #môže #pacient #vypýtať #pred